Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123205633.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka – E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, D. a otec – E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. právne zastúpený: JUDr. Miloš

Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38P/50/2023-43 zo dňa 03. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletou
m e n í tak, že otec je dočasne do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súdu v Trnava
pod sp. zn. 38P/37/2023 oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky každý kalendárny
týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. pričom

matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v
mieste svojho trvalého bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste
jej trvalého bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov
nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín
pred určeným začiatkom styku.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38P/37/2023 nariadil neodkladné opatrenie, na základe
ktorého maloletú dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je dočasne oprávnený
stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky každý kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do

19.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený
deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke
v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov
nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín
pred určeným začiatkom styku. Výrokom II. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Poprávnejstránkesúduznesenieodôvodnil§2ods.1,§360ods.1,2,§363,§367ods.1,7Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a čl. 5 písm. h), § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“). Vecne tým, že matka sa návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 19.07.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo veci úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Navrhla, aby súd neodkladným
opatrením zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa smaloletoukaždýkalendárnytýždeňvpondelokod07.00hod.(správnemalobyťuvedené„od17.00hod.“
– pozn. odvolacieho súdu) do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Návrhom doručeným prvoinštančnému
súdu dňa 27.07.2023 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo veci úpravy rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Navrhol, aby súd neodkladným opatrením
uložil matke povinnosť odovzdať maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 38P/50/2023-15 zo dňa 27.07.2023 rozhodol tak, že spojil konanie vedené na tamojšom súde
pod sp. zn. 38P/50/2023 (o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia – pozn. odvolacieho
súdu) s konaním vedeným na tamojšom súde pod sp. zn. 38P/54/2023 (o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia – pozn. odvolacieho súdu), s tým, že ďalej sa budú viesť pod spoločnou sp.
zn. 38P/50/2023.

3. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala dočasného zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou s odôvodnením,
že medzi rodičmi vznikali konflikty a rozpory, preto sa matka aj s maloletou odsťahovala zo spoločnej

domácnosti do azylového centra a keďže medzi rodičmi vznikali nedorozumenia ohľadom stretávania
otca s maloletou, žiadala okrem zverenia upraviť aj stretávanie otca s maloletou. Otec sa naopak
svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal odovzdania maloletej do jeho osobnej
starostlivosti, nakoľko mu matka po opustení spoločnej domácnosti odmieta uviesť, kde sa s maloletou
nachádzajú a matka maloletú v minulosti viackrát nechala bez dozoru a odišla za vlastnou zábavou.

Po oboznámení sa s návrhom matky a návrhom otca, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi mal súd
prvej inštancie za to, že návrh matky je dôvodný a návrh otca je nedôvodný, pričom dodal, že návrhom
rodičov nebol viazaný, a preto bol oprávnený návrh prekročiť. V prejednávanej veci možno mať za
osvedčený nedostatok spolužitia rodičov maloletej, keď matka sa s maloletým dieťaťom počas júla
2023 odsťahovala zo spoločnej domácnosti do azylového centra v D.. Na súde prvej inštancie prebieha

konanie o rozvod manželstva rodičov, v ktorej veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Z návrhov rodičov vyplýva
nezhoda ohľadom dočasného zverenia maloletej a stretávania sa otca s maloletou. Súd prvej inštancie
mal za osvedčené, že matka po opustení spoločnej domácnosti odišla aj s maloletou do azylového
centra, kde dočasne býva. Maloletá sa teda podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov nachádza v
starostlivosti matky, keď v súčasnosti nie sú rodičovské práva a povinnosti k maloletej neupravené

(zrejme malo byť uvedené „upravené“ – pozn. odvolacieho súdu) a rodičia sa na ich úprave nevedia
dohodnúť. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou návrhov na dočasnú úpravu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, keď mal za to, že dočasná úprava vzhľadom
na konfliktné nastavenie rodičov je potrebná. V konaní bolo osvedčené, že v starostlivosti matky
neboli dosiaľ zistené vážne nedostatky, ktoré by odôvodňovali odňatie maloletej z jej starostlivosti

a umiestnenie maloletej do starostlivosti otca. Súd prvej inštancie vychádzal najmä zo skutočnosti,
že dosiaľ zabezpečovala starostlivosť o maloletú najmä matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke. S
prihliadnutím na vek maloletej a jej citovú väzbu v tomto veku na matku, súd prvej inštancie nemal
za dôvodné vyňatie maloletej zo starostlivosti matky. Matka sa aj s maloletou aktuálne nachádza v
azylovom centre, kde je možné zo strany centra poskytnúť matke aj sociálne poradenstvo v prípade

nezvládania starostlivosti o maloletú. Neboli osvedčené tvrdenia otca, že maloletá by sa nachádzala
v stave ohrozenia svojich základných životných potrieb, riadnej výživy, zdravia a bezpečnosti. Matka
maloletej zabezpečila bývanie v azylovom centre, pričom zo strany centra nebolo dosiaľ avizované
žiadne zanedbanie starostlivosti matky o maloletú. V minulosti bola starostlivosť o maloletú preverovaná
zo strany ÚPSVaR na základe anonymného podnetu a ani v tom čase neboli zistené žiadne nedostatky.

V súvislosti s poukazom otca na ním podané trestné oznámenie pre trestný čin opustenia dieťaťa súd
prvej inštancie poukázal na prezumpciu neviny, keď trestné konanie nebolo ukončené a matka k danej
udalosti v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala vlastný opis danej situácie,
kde túto vysvetľuje inak, ako ju podal otec (maloletá bola uložená na spánok, pričom mala spustenú
kameru nasmerovanú na postieľku). Súd prvej inštancie v záujme upokojenia situácie a predchádzania

nezhodám rozhodol o dočasnom ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti matky. Takýmto spôsobom
budú eliminované aj obavy matky z toho, že otec prevezme maloletú do svojej osobnej starostlivosti a
nevráti ju v stanovenom čase.

4. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že otec má vo vzťahu k maloletej rovnaké rodičovské

práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý
a plnohodnotný vzťah k dieťaťu, čo nie je možné, pokiaľ bude styk s maloletým dieťaťom niektorému
z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. V záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné zachovať si
vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možnéiba za predpokladu, že bude otec s maloletou spolu v pravidelnom kontakte. Zároveň sa v prípade
úpravy stretávania sa otca s maloletou v pravidelne stanovených intervaloch zabezpečí eliminovanie
nezhôd medzi rodičmi týkajúcich sa styku otca s maloletou. V danej veci súd prvej inštancie dospel k

záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou, pretože tento sa pravidelne nerealizuje
a závisí len od vôle matky. Podľa zhodného tvrdenia rodičov žili rodičia v spoločnej domácnosti do
polovice júla 2023, a teda v spoločnej domácnosti nežijú cca 2 týždne. Maloletá má momentálne viac
ako 2 roky, a keďže so svojim otcom žila od narodenia s výnimkou posledných 2 týždňov v spoločnej
domácnosti, je nepochybné, že je na svojho otca zvyknutá a nejde pre ňu o cudziu osobu. Avšak

vzhľadom na priloženú lekársku správu a tam stanovenú diagnózu otca (adaptačné poruchy, osobnosť
s akcentovanými závislými paranoidnými črtami), keď súd prvej inštancie nateraz nemal za osvedčené,
či otec v zmysle odporúčaní a záverov v lekárskej správe postupuje odporúčanú liečbu, považoval za
dôvodné upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Úpravu styku navrhnutú matkou jeden krát
v týždni považoval súd prvej inštancie za postačujúcu, keď pri maloletom dieťati vo veku maloletej je
potrebné, aby bolo v kontakte so svojim otcom minimálne raz za týždeň. Trvanie stretnutia v rozsahu

dvoch hodín považoval súd prvej inštancie za vhodné, aj vzhľadom na vek maloletej, kedy dvojhodinová
aktivita s otcom je pre dieťa jej veku z hľadiska schopnosti koncentrácie primeraná. Súd prvej inštancie
preto považoval v najlepšom záujme maloletej upraviť stretávanie otca s maloletou v trvaní dvoch hodín
každý pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Takto upravený styk zabezpečí, aby
otec pravidelne trávil čas s maloletou, aby sa zachoval a prehlboval vzťah medzi nimi, keďže pre zdravý

vývin maloletého dieťaťa je nepochybne potrebné zachovať a rozvíjať nielen jeho vzťah s matkou, ale
aj s otcom. Zároveň bola rozhodnutím matke uložená povinnosť maloletú na stretnutie s otcom riadne
pripraviťaodovzdaťvurčenýdeňahodinuvmiestesvojhobydliska(aktuálnevazylovomcentre),pričom
takáto príprava zahŕňa nielen prípravu fyzickú, ale aj psychickú, aby maloletá plnohodnotne strávila čas
so svojim otcom. Otcovi bola uložená povinnosť maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste

jej bydliska. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, bola obom rodičom
uložená povinnosť oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred
určeným začiatkom styku.

5. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil do právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu a úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 38P/37/2023, pričom vo veci bude vykonané dokazovanie, ktorého cieľom bude
zistenie optimálneho modelu starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Súd zároveň poučil rodičov, že si
môžu podať samostatný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu ich manželstva.

6. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom prvoinštančný súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

7. Proti tomuto uzneseniu, voči výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletou, podal odvolanie otec
prostredníctvom právneho zástupcu. Návrh matky označil za klamlivý obsahujúci subjektívne a ničím
nepotvrdené tvrdenia. V odvolaní spochybnil úroveň starostlivosti matky o maloletú. Zároveň však
uviedol, že nakoľko sa preukázalo, že matka s maloletou majú (dočasne) zabezpečené bývanie v

azylovom dome, nenamieta výrok o ponechaní maloletej v starostlivosti matky. Pokiaľ ide o úpravu
jeho styku s maloletou, mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie výrazným spôsobom zasahuje
do jeho rodičovských práv, ako aj do práva dieťaťa. Rodičovské práva patria obom rodičom rovnako
a rodičia majú právo svoje deti vychovávať. Právo dieťa vychovávať vyžaduje predovšetkým možnosť
tento výchovný vplyv aplikovať, teda vyžaduje trávenie času s dieťaťom. Súd je povinný dbať na to,

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 5 zákona o rodine). Prvoinštančný súd svojím rozhodnutím radikálne
obmedzil právo otca na styk s maloletou a súčasne právo maloletej na rovnocenný a rovnoprávny
osobný styk s otcom ako jej rodičom, keď upravil styk otca v rozsahu iba dvoch hodín týždenne. Je

to nedostatočný čas nielen na udržanie vzťahu s dieťaťom, ale aj na rozvíjanie tohto vzťahu. Až do
odchodu matky zo spoločnej domácnosti maloletú spoločne vychovávali. Tzn. otec s maloletou trávil
takmer všetok čas mimo práce. Matka sa na jeho starostlivosť plne spoliehala a aj preto si dovolila
odchádzať v noci za zábavou ponechajúc maloletú v jeho starostlivosti. Otec poukázal na skutočnosť,že matka maloletej mu po nariadení neodkladného opatrenia odovzdala maloletú na celý víkend (05. a
06. augusta). čím dala jasne najavo, že pre maloletú nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo a že o jeho
starostlivosti nemá pochybnosti. Neexistuje preto žiaden rozumný dôvod obmedziť jeho styk s maloletou

iba na dve hodiny týždenne. Otec v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie upravil jeho styk
s maloletou iba za prítomnosti matky. Jedná sa o ďalšie obmedzenie zákonného práva otca na styk
s dieťaťom a o prekážku jeho praktickej realizácie. Na takéto obmedzenie navyše neexistoval žiaden
dôvod. Súd prvej inštancie ako dôvod pre prítomnosť matky pri styku poukázal na lekársku správu, ktorú
ako dôkaz predložila matka. Jedná sa o nezákonne získaný dôkaz, na ktorý súd prvej inštancie nemal

vôbecprihliadnuť.Matkadisponovalalekárskousprávouprotiprávneanemalasúhlasotcananakladanie
s údajmi o zdravotnom stave. Z lekárskej správy navyše nevyplýva žiaden dôvod na obmedzenie pri
styku. Z uvedenej diagnózy (adaptačné poruchy) neplynie žiadne ohrozenie či nebezpečenstvo pre iné
osoby (či pre otca samotného). Išlo o jednorazovú depresívnu epizódu ako reakciu na aktuálne zhoršenú
rodinnú situáciu, pričom otec sám vyhľadal lekára v záujme predchádzania prípadnému zhoršeniu, čo
sa i podarilo a aktuálne netrpí žiadnymi problémami. V tejto súvislosti otec opakovane poukázal na

skutočnosť, že mu matka sama a dobrovoľne umožnila styk s maloletou v rozsahu celého víkendu bez
jej prítomnosti, čím konkludentne vyjadrila to, že svoju prítomnosť pri styku nepovažuje za potrebnú.
Konštatáciu súdu prvej inštancie o tom, že pri maloletom dieťati je potrebné, aby bolo v kontakte so
svojím otcom minimálne raz za týždeň, pričom rozsah dvoch hodín je podľa prvoinštančného súdu
postačujúci, považoval otec za subjektívny, svojvoľný a nevecný názor, ktorý nemá žiaden zákonný,

medicínsky ani psychologický podklad. Zdôraznil, že s maloletou donedávna trávil takmer všetok voľný
čas a dokázal sa o ňu plnohodnotne postarať v denných aj nočných hodinách. Argument o neschopnosti
dieťaťa sústrediť sa na dlhšie aktivity rovnako neobstojí, nakoľko jeho styk s maloletou nie je jedna
súvislá hra či iná aktivita, ale časť dňa, počas ktorého môže byť s maloletou, výchovne na ňu vplývať,
poskytovať jej starostlivosť a realizovať s ňou aktivity rôzneho druhu. Pre reálnu možnosť výchovy otca a

udržania citového vzťahu považoval otec za absolútne minimum styk v rozsahu dvoch až troch stretnutí
týždenne. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. v časti úpravy styku otca s maloletou zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 17.00 hod. do 19.00
hod., a to bez prítomnosti matky maloletej.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník s tým, že v danom prípade bolo potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov konania. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o ponechaní
maloletej v osobnej starostlivosti matky. V súvislosti s úpravou styku otca s maloletou mal za to, že
súd prvej inštancie obmedzil právo maloletej na rovnocenný styk s oboma rodičmi, v tomto prípade s

otcom. Počas informatívneho pohovoru obaja rodičia zhodne uviedli, že do odchodu matky zo spoločnej
domácnosti zabezpečovali starostlivosť o maloletú spoločne, resp. striedavo. Z uvedeného vyplýva,
že maloletá je na oboch svojich rodičov zvyknutá a citovo naviazaná. Okrem toho matka potvrdila, že
po jej odchode z domácnosti otcovi umožnila stretnutie s maloletou počas víkendu na prespanie, čo
maloletá veľmi dobre znášala, bola šťastná a žiadne problémy sa v tejto súvislosti nevyskytli. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník odporučil, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil a vyhovel odvolaciemu návrhu otca.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca opísala dôvody jej odchodu zo spoločnej domácnosti. V súvislosti
s lekárskou správou, ktorú otec označil za nelegálne získanú, uviedla, že túto jej otec dobrovoľne

a vedome ukázal po jeho prepustení z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení vo Fakultnej nemocnici
v Trnave, pričom táto bola následne voľne položená na stole v spoločnej domácnosti. Tvrdenie otca, že
u neho išlo iba o problém so spracovaním aktuálneho stavu, označila matka za zavádzajúci. Zámerne
je zamlčaný ďalší diagnostický záver, ktorý hovorí o osobnosti s akcentovanými závislými paranoidnými
črtami. Matka vyslovila pochybnosti, či sa dá v priebehu jedného mesiaca vyliečiť, čo sa otec snaží

preukázať novou lekárskou správou. Matka v ďalšom uviedla, že starostlivosť o maloletú zo strany
otca už počas spolužitia nebola dostatočná. Toto sa potvrdilo aj počas trávenia spoločného času otca
s maloletou po opustení spoločnej domácnosti, keď jej otec maloletú vracal neprebalenú, smädnú a pod.
Tvrdenie otca o trávení všetkého času mimo práce s maloletou, je vyvrátiteľné tým, že častokrát si
maloletá musela jeho pozornosť až vynucovať. Po práci opakovane neprichádzal domov, ale išiel do

podniku a vracal sa až neskôr. To, že maloletá strávila s otcom po nariadení neodkladného opatrenia celý
víkend matka vysvetlila tým, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia jej bolo poštou doručené
až v pondelok 07.08.2023. Naopak, otcovi bolo uznesenie elektronicky doručené už v piatok 04.08.2023,
z čoho vyplýva, že otec už v čase odovzdania dcéry disponoval vedomosťou o súdnej úprave jehostyku s maloletou. Konal tak v rozpore s predmetným uznesením. Záverom vyjadrenia matka navrhla
uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdiť.

10. Podaním zo dňa 08.10.2023 sa matka vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Odmietla,
že by počas pohovoru tvrdila, že po odchode z domácnosti umožnila otcovi stretnutie s maloletou
počas víkendu na prespanie, čo maloletá veľmi dobre znášala, bola šťastná a žiadne problémy sa
v tejto súvislosti nevyskytli. Naopak počas pohovoru uviedla, že maloletá sa od otca vrátila unavená,
smädná a zanedbaná. Bola neprebalená a plienka jej až presakovala, mala ohryzené nechty na

rukách, kolená a ruky mala poodierané. Rovnako je zavádzajúceho tvrdenie, že starostlivosť o maloletú
bola zabezpečená striedavo alebo spoločne. Matka opätovne poukázala na nedostatočnú úroveň
starostlivosti otca o maloletú, na vynucovanie jeho pozornosti zo strany maloletej, či na jeho neskoré
príchody z práce. Uviedla, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka sa opiera o osobné pohovory oboch
rodičov. V pozvánke na informatívny pohovor je jasne uvedené, že jeho účelom je poskytnutie informácii
o postavení, právomociach a činnosti kolízneho opatrovníka a o možnostiach odbornej pomoci dieťaťu

a rodičom zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zo strany ďalších
právnických a fyzických osôb. Rovnako je v pozvánke uvedené, že rozhodnutie rodiča zúčastniť sa
alebo nezúčastniť sa informatívneho pohovoru nemá vplyv na posudzovanie spôsobilosti a nemôže mu
byť inak na ťarchu. Preto informácie, ktoré boli obsahom informatívneho pohovoru, nemôžu byť použité
proti ani v prospech žiadnej zo strán. Vzhľadom na uvedené žiadala neakceptovať vyjadrenie kolízneho

opatrovníka.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP,
§ 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý neodkladným opatrením na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38P/37/2023 upravil styk otca s maloletou tak, že otec je dočasne
oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky každý kalendárny týždeň v pondelok od 17.00

hod. do 19.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať
v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť
matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných
dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr
24 hodín pred určeným začiatkom styku.

13. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že výrok I. v časti ponechania mal. v starostlivosti matky a v časti o
zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je predmetom prieskumu odvolacieho
súdu, nakoľko voči týmto výrokom odvolanie nebolo podané.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.(1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.(2)

17. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšiehoporušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia

pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti

následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Podľa čl. 5 ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý
je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,

okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Súd prvej inštancie správne považoval za prioritu záujem
maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičov,
pričom mimoriadny význam kládol na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmami rodičov,

ktorým takto neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletej. Len
v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je na
mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

22. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie

v súvislosti s upraveným stykom, keď tento upravil za prítomnosti matky, pretože matkou uvádzané
dôvody (neschopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú) nie sú osvedčené a ani nepredstavujú
také okolnosti, pre ktoré je nevyhnutné upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Ako bolo
osvedčené, otec do času, kým matka odišla i s maloletou zo spoločnej domácnosti žil s matkou
i maloletou, maloletá je na otca zvyknutá a navyše ako vyšlo najavo, matka odovzdala otcovi maloletú

na víkend v čase bezprostredne po nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zdôvodnil
svoje rozhodnutie o tom, že styk otca s maloletou sa má realizovať za prítomnosti matky tým, že
vzhľadom na priloženú lekársku správu a tam stanovenú diagnózu otca (adaptačné poruchy, osobnosť
s akcentovanými závislými paranoidnými črtami), keď súd prvej inštancie nateraz nemal za osvedčené,či otec v zmysle odporúčaní a záverov v lekárskej správe postupuje odporúčanú liečbu. Otec maloletej
doložil lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia z 15.08.2023 podľa ktorej jeho stav po adaptačnej
poruche nevyžaduje liečbu. Preto má odvolací súd za to, že s ohľadom na vyššie uvedené, má i otec

právo na styk s maloletou a bez prítomnosti matky, ktorá prítomnosť i s ohľadom na konfliktný vzťah
medzi rodičmi by nebola prospešná pre naplnenie účelu styku otca s maloletou.

23. Odvolací súd rozhodol aj o dočasnej úprave styku otca s maloletou vo väčšom rozsahu než súd
prvej inštancie, ktorej hlavným účelom je, aby zostal zachovaný vzťah maloletej aj s rodičom, ktorému

nebolo maloletá zverená do starostlivosti. Tu je odvolací v súlade s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
uviedol, že v záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s
matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec
s maloletou spolu v pravidelnom kontakte. Zároveň sa v prípade úpravy stretávania sa otca s maloletou
v pravidelne stanovených intervaloch zabezpečí eliminovanie nezhôd medzi rodičmi týkajúcich sa styku
otca s maloletou. V danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk

otca s maloletou, pretože tento sa pravidelne nerealizuje a závisí len od vôle matky. Podľa zhodného
tvrdenia rodičov žili rodičia v spoločnej domácnosti do polovice júla 2023. Maloletá má momentálne viac
ako 2 roky a je nepochybné, že je na svojho otca zvyknutá a nejde pre ňu o cudziu osobu. Uvedené
skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodovanie odvolacieho súdu. Odvolací súd rozsah úpravy styku
nepovažoval za primeraný potrebe bezodkladnej úpravy pomerov predovšetkým vzhľadom na nutnosť

zachovaniaarozvíjaniavzťahovmaloletejsotcom,sktorýmnežijevspoločnejdomácnosti.Odvolacísúd
dodáva, že rozsah styku otca s maloletou upravený súdom prvej inštancie s ohľadom na tú skutočnosť,
že do polovice júla 2023 rodičia žili v spoločnej domácnosti i s maloletou sa javí ako nedostatočný
v záujme udržania zdravých vzťahov, tak aby otec ich mohol rozvíjať, preto je potrebné tento rozšíriť,
keď s ohľadom na to, že neodkladným opatrením je potrebné upraviť styk iba v nevyhnutnej miere,

upravil styk otca s maloletou spôsobom upraveným týmto rozhodnutím. Z obsahu spisu vyplynulo a je
nesporné, že otec má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ktorú má veľmi rád, ich vzájomné
odlúčenie vníma citlivo. Takouto úpravou styku počas každého kalendárneho týždňa v stredu od 17.00
hod.do19.00hodakaždúpárnusobotuod9,00hod.do18,00hod.jeumožnenéutužovanievzájomných
citových väzieb medzi otcom a maloletou, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti.

Takáto úprava je primeraná aj s prihliadnutím na vek maloletej. Matka uvádzala, že otec nie je schopný
sa riadne postarať o maloletú, ktorá skutočnosť osvedčená nebola, uvedené skutočnosti zostali v rovine
jednostranných tvrdení a budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v záujme zabezpečenia zachovania a rozvíjania

vzťahov maloletej s otcom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy
styku zmenil podľa § 388 CSP tak, že tento rozšíril a umožnil otcovi styk s maloletou bez prítomnosti
matky. Odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na to, že matka ma utajenú adresu, rozhodol o mieste
odovzdávania a preberania maloletej na adrese trvalého pobytu matky maloletej. Nariadené neodkladné
opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave bude rozhodnuté až v konaní vo veci

samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obe strany budú môcť dostatočne
prezentovať svoje návrhy a postoje, rešpektujúc najlepší záujem maloletej.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu odvolacieho konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).