Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010208
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom 25. októbra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom
C. B. XXX, D. E., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

j e v i n n ý,

1) že dňa 01.03.2023 okolo 16.30 h v obci C. B., okres Rožňava, na verejnom

priestranstve v priestoroch miestneho trhoviska pred predajňou Milk Agro, pri spoločnej konzumácii
alkoholu, po predchádzajúcom verbálnom konflikte rukou sotil F. G. na zem, kde ju čiastočne priľahol,
a keď začala kričať o pomoc, rukou jej zakrýval ústa, následne jej dal najmenej jednu facku, pričom
približne po piatich minútach od ďalšieho konania upustil, obaja sa postavili a z miesta nezávisle od
seba odišli;

2) dňa 01.03.2023 okolo 17.30 h v obci C. B., okres Rožňava, na chodbe prízemia bytového domu č.

XXX, pod vplyvom alkoholu vykopol uzamknuté vchodové dvere na dverách do bytu H. G., ktorý obýva
jej syn I. G., a keď zistil, že v byte nikto nie je, vošiel do spálne, kde zaspal,

t e d a

v bode 1) výroku rozsudku
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania –

násilím
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

v bode 2) výroku rozsudku
- neoprávnene vnikol a zotrval v obydlí iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním,

č í m s p á c h a l

skutkom v bode 1) výroku rozsudku
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z., v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
citovaného Trestného zákona

skutkom v bode 2) výroku rozsudkuprečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona č.300/2005 Z.z.
v znení zákona č. 111/2022 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 38
ods. 2, 5 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm.

l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného
zákona a s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 54 (päťdesiatštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad
na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je obžalovaný povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu
v obvode ktorého má bydlisko, a oznamovať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody probačnému
a mediačnému úradníkovi potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať,
a to najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody
osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody

vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak
ideopravidelneopakujúcesavzdialeniaoktorýchbolprobačnýamediačnýúradníkvopredinformovaný.

Podľa§77ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.3písm.b)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok

akéhokoľvek druhu a množstva počas výkonu ochranného dohľadu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako

trestných činov, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin a prečiny,
ktoré sú mu kladené za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe
uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku
prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy

súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, výpovedí
poškodených, svedkov, znaleckých posudkov, ako aj obsahu ďalších dôkazov. Svoj čin oľutoval.Vyhlásenie obžalovaného o jeho vine je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu.
Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním inému bez
oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – násilím.

K veci je nutné poznamenať, že skutková podstata zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 Trestného zákona je naplnená vtedy, ak páchateľ znemožní alebo obmedzí voľný pohyb človeka
a zároveň mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí
byť ťažko prekonateľné. Dĺžka doby počas ktorej sa obmedzuje sloboda nie je rozhodujúca a môže ísť
aj o obmedzovanie počas krátkej doby, napr. uzavretie miestnosti alebo budovy, znemožnenie pohybu

zviazaním končatín, zvieraním v náručí, iné uchopenie alebo zadržiavanie a podobne. Tak ako to
vyplýva aj z kamerového záznamu obce C. B., s ktorým sa súd oboznámil, konanie obžalovaného
v plnom rozsahu zodpovedá skutkovej vete citovaného ustanovenia. Preto bol uznaný vinným zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Nakoľko sa na mieste
verejnosti prístupnom zároveň dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol inú osobu,naplnil aj všetky
zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona.

V časti skutku v bode 2) výroku rozsudku neoprávnene vnikol a zotrval v obydlí iného a to závažnejším
spôsobom konania – vlámaním, a preto súd konštatoval, že týmto svojim konaním naplnil aj všetky
zákonom stanovené znaky skutkovej podstavy prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane slobody, ľudskej dôstojnosti a majetku občanov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený veľmi stručne, o jeho bližších pomeroch údaje obci

známe nie sú. Počas výkonu väzby je obžalovaný hodnotený kladne, správa sa slušne a disciplinovane.
Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní a režim dňa dodržiava. Formácia obžalovaného
v podmienkach výkonu väzby prebieha v požadovanom sociálnom smere. Nebola mu udelená ani
disciplinárna odmena a ani disciplinárny trest. Doposiaľ bol trinásťkrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.01.2022, ktorým bol uznaný vinným z prečinu podľa

§ 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, a ďalších prečinov, za čo mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. V minulosti bol
dvakrát odsúdený právoplatne za zločiny.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona, § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona.

Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený pre zločiny. Podľa ustanovenia § 38
ods.5Trestnéhozákonapriopätovnomspáchanízločinusazvyšujedolnáhranicazákonomustanovenej

trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. V danom prípade
bolo potrebné obžalovanému vymerať trest podľa ustanovenia § 183 ods. 2 Trestného zákona, kde
zákon ustanovuje základnú trestnú sadzbu tri až osem rokov trestu odňatia slobody. Pri zákonnej úprave
trestnej sadzby podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby
zvyšuje o polovicu, teda na päť rokov a šesť mesiacov (66 mesiacov).

Súd u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť – obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestných činov a tieto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), zároveň bolo prihliadnuté aj na
jednu priťažujúcu okolnosť – obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestné zákona).
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd v prejednávanom prípade odsudzuje obžalovaného

k úhrnnému trestu odňatia slobody za tri úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom a tieto sú
spáchanéviacerýmiskutkami.Pretovsúladesustanovením§41ods.2Trestnéhozákonabolopotrebné
zvýšiťhornúhranicutrestnejsadzbyodňatiaslobodytrestnéhočinuznichnajprísnejšietrestnéhoojednu
tretinu. Takto bola horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby upravená na desať rokov a osem
mesiacov (teda 128 mesiacov).

V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 sp.
zn. Tpj55/2016 ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácií vopreddohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri
použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa
§ 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ

(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V danom prípade, ako už bolo uvedené, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine v súlade s ustanovením §
257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a toto vyhlásenie bolo na hlavnom pojednávaní súdom

prijaté. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho hodnotenia ale najmä na okolnosti prejednávaného
prípadu súd dospel k záveru, že použitie vyššie uvedenej upravenej trestnej sadzby by bolo pre neho
neprimerane prísne. Z týchto dôvodov súd postupoval analogicky podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d)
ods. 4 Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej zákonnej
sadzby v trvaní 54 mesiacov nepodmienečne. Túto okolnosť ovplyvnila aj skutočnosť, že obžalovaný
A. B. bol doposiaľ trinásťkrát súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť a teraz posudzované skutky

spáchal krátko po jeho prepustení z posledného výkonu trestu odňatia slobody. Keďže v posledných
desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin,
bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ako už bolo spomenuté u obžalovaného sa opakuje páchanie úmyselnej trestnej činnosti. V záujme

posilnenia výchovného účinku trestu, súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu dvadsaťštyri
mesiacov, ktorý bude musieť absolvovať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a bude musieť
dodržať uložené povinnosti a obmedzenia v záujme zabezpečenia ochrany spoločnosti pred ďalšou
protiprávnou činnosťou obžalovaného.

V minulosti bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ako
konštatujeznalecJUDr.MUDr.JánUhrin,MPHvznaleckomposudkuč.36/2023,obžalovanýabsolvoval
toto liečenie od 16.08.2022 do 04.12.2022 v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín. V rámci
tejtoliečbydostatočnenespolupracoval,nemalzáujemoabstinenciuaniozmenusvojhoživotnéhoštýlu,
a po prepustení z výkonu trestu pokračoval v užívaní alkoholu. Preto opätovné uloženie ochranného

protialkoholického liečenia nepovažuje za účelné, preto ho nenavrhoval a súd preto ani žiadne ochranné
liečenie obžalovanému uložiť nemohol. Obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva však bolo uložené obžalovanému v
rámci spomenutého ochranného dohľadu.

Pri určení výšky trestu zohrala významnú úlohu aj skutočnosť, že podľa záverov znaleckého posudku
PhDr. Martina Čižmárika, PhD. č. 24/2023 obžalovaný nepôsobí ako človek, ktorý by nemohol v živote
niečo dokázať, má aspoň minimum intelektovo – kognitívnych schopností na to, aby sa zamestnal, má
na to, aby svoj život trávil čo i len trochu zmysluplne a má na to, aby si aspoň čiastkovo uvedomil, že
konzumácia alkoholu mu doposiaľ nikdy nič dobré nepriniesla.

Vzhľadom na to, že ani jeden z poškodených si neuplatnil náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti
nahradiť škodu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.