Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-4C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201190
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4622201190.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Marián Macko, advokát, so sídlom Štúrova 13,
949 01 Nitra, IČO: 42 117 674, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, XXX
XX H. a 2/ Generali Česká pojišťovna, a.s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 110 00 Praha 1,
Česká republika, IČO: 452 72 956, podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky - Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava
-mestskáčasťKarlovaVes,IČO:54228573,zastúpenáSHMPARTNERSs.r.o.sosídlomSvätoplukova
28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie sumy 123 103,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1./ a 2./rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 25 285,96 eura s 5% ročným úrokom
z omeškania od 25.08.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu
plnenia jedného zo žalovaných zaniká druhému z nich povinnosť plniť.

II. V časti o zaplatenie sumy 97 813,07 eura s úrokmi z omeškania súd konanie zastavuje.

III. V časti o zaplatenie sumy 4,80 eura s úrokmi z omeškania a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania

zo sumy 25 285,96 eura od 30.05.2022 do 24.08.2022 súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1./ a 2./rade (za žalovaného v 2./rade
v žalobe označil Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu Bratislava, pričom súd
uznesením zo dňa 08.07.2022 proti takto označenému žalovanému konanie zastavil pre nedostatok
procesnej subjektivity a následne na základe návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníka do
konania na strane žalovaného súd uznesením zo dňa 04.08.2022 pripustil do konania na strane

žalovaných žalovaného v 2./rade tak, ako je označený v záhlaví tohto rozsudku) zaplatenia sumy
123 103,83 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 30.05.2022 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný
v 1./rade dňa 30.05.2020 svojim konaním spôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode,
za čo bol odsúdený trestným rozkazom OS Topoľčany sp.zn. 1T/35/2021 a žalobca bol práceneschopný
v čase od 01.06.2020 do 30.09.2020. V čase dopravnej nehody bol žalobca profesionálnym vojakom
– príslušníkom Ozbrojených síl SR a vykonával štátnu službu na území SR, avšak od 01.07.2020 mal
až do 30.06.2023 vykonávať štátnu službu v zahraničí a to na Ukrajine na poste pridelenca obrany.

V dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 1./rade a následných zdravotných problémov žalobca
ku dňu 31.12.2021 ukončil svoj služobný pomer, pričom u neho došlo k strate na zárobku spočívajúcej
v rozdiele príjmu za službu na území SR a za službu v zahraničí. Za obdobie júl až december 2020
táto strata na zárobku predstavuje 48 636,35 eura a za rok 2021 v sume 74 467,48 eura, čo je spolu123 103,83 eura a z toho je strata na zárobku počas PN za mesiace jún až september 2020 vo výške
26 988,47 eura a strata na zárobku po skončení PN za mesiace október 2020 až december 2021 vo
výške96115,36eura.Zožalobcomuplatnenýchnárokovvrámciriešeniapoistnejudalostivšakžalovaný

v 2./rade plnil iba náhradu za bolestné v sume 3 932 eur. Podaním zo dňa 30.06.2022 (č.l. 40) žalobca
zobralžalobuspäťvčastiozaplateniesumy13500,23eurasúrokmizomeškaniazdôvodu,žežalovaný
v 2./rade mu dňa 02.06.2022 uvedenú sumu zaslal na účet.

2./ Žalovaný v 1./rade na pojednávaní dňa 14.04.2023 uviedol, že uznáva nároky žalobcu.

3./ Žalovaný v 2./rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2022 (č.l. 93) uviedol, že žiada žalobu
zamietnuť s poukazom na to, že žalobca nevyčíslil osobitne náhradu straty na zárobku počas PN
a náhradu straty na zárobku po skončení PN a oba nároky uplatňuje spolu. Namietal nesprávnosť
vyčíslenia oboch nárokov, nakoľko je pri nich potrebné vychádzať z priemerného zárobku poškodeného
a nie z príjmu skutočne dosiahnutého poškodeným v predmetnom období. Poukázal na skutočnosť, že

sumy uvedené žalobcom v potvrdení o výške rozdielu v príjme zo dňa 19.05.2022 ako predpokladaný
príjem z výkonu štátnej služby v zahraničí nie sú sumou služobného platu, ktorý by bol žalobcovi
vyplácaný v prípade výkonu štátnej služby v zahraničí. Sumy uvedené v predmetnom potvrdení zahŕňajú
aj náhradu výdavkov na manželku a náhradu výdavkov na deti, ktoré by boli žalobcovi poskytované
mesačne v prípade výkonu štátnej služby v zahraničí. Uvedené náhrady nie sú súčasťou služobného

platu žalobcu a teda nepredstavovali by ani nárok žalobcu dosahovaný za výkon štátnej služby. Potvrdil,
že žalobcovi poskytol plnenie vo výške 13 500,23 eura predstavujúce predbežné vyčíslenie nároku
žalobcu na náhradu straty na zárobku počas PN, teda za obdobie od 01.06.2020 do 30.09.2020.

4./ Žalobca podaním zo dňa 04.11.2022 (č.l. 109) zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 84 312,84

eura s úrokmi z omeškania z dôvodu, že mu bolo doručené vyčíslenie straty na príjme so špecifikáciou
jednotlivých zložiek jeho príjmu, pričom suma 84 312,84 eura predstavuje náhradu nákladov spojených
s pobytom rodinných príslušníkov žalobcu, ktorá skutočne nie je zárobkom žalobcu. Trval na zvyšnej
časti žaloby v sume 25 290,76 eura s príslušenstvom s tým, že sa týka obdobia po skončení PN, t.j.
od 01.10.2020 do 31.12.2021.

5./ Na pojednávaní dňa 14.04.2023 žalobca špecifikoval, že uplatňovaný nárok vychádza z rozdielu
na príjme, ktorý dosahoval a na príjme, ktorý by bol dosiahol v prípade vykonávania štátnej služby
v zahraničí v období od 01.10.2020 do 31.12.2021. Poukázal na to, že pri vyplatení sumy 13 500,23
eura žalovaný v 2./rade vlastne vychádzal z tohto výpočtu a zhoduje sa s týmto výpočtom. Žalovaný

v 2./rade namietal, že pri prejednaní nároku žalobcu je treba vychádzať z priemerného zárobku a zo
skutočne dosahovaného zárobku pred úrazom a po úraze. Poistné plnenie poskytnuté žalobcovi vo
výške 13 500,23 eura predstavuje náhradu na zárobku počas PN, kde síce zohľadnil pri výpočte
potenciálny zárobok žalobcu, ktorý by bol dosahoval ale to len v dôsledku pochybenia oddelenia
likvidácie, pretože táto náhrada mala inak predstavovať sumu cca 2 600 eur. Nad uvedenú čiastku išlo

teda o nedôvodné plnenie a zvyšok sumy je potrebné považovať za náhradu za stratu na zárobku po
skončení PN. Poukazoval na to, že žalobca po ukončení liečby pokračoval na rovnakej pracovnej pozícii,
avšak s vyšším zárobkom ako predtým.

6./ Žalovaný v 2./rade po vyčíslení priemerného služobného platu žalobcu jeho zamestnávateľom

podaním zo dňa 08.06.2022 (č.l. 175) namietal, že žalobcovi vznikla za obdobie od 01.06.2020 do
30.09.2020 strata na zárobku počas PN vo výške 7 130,38 eura, pričom mu bolo poskytnuté poistné
plnenie vo výške 13 500,23 eura, teda v sume o 6 369,85 eura vyššej ako bola výška straty na zárobku
žalobcu v predmetnom období. Vzhľadom na výšku priemerného mesačného zárobku žalobcu v období
od 01.10.2020 do 31.12.2021 mu nevznikla žiadna strata na zárobku po skončení PN, keďže žalobca

dosahoval vyšší zárobok ako bol priemerný mesačný zárobok v predmetnom období.

7./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s trestným rozkazom OS Topoľčany sp.zn. 1T/35/2021
ako aj s písomnými stanoviskami žalobcu a žalovaného v 2./rade a s predloženými dokladmi, pričom
zistil, že trestným rozkazom OS Topoľčany sp.zn. 1T/35/2021 zo dňa 20.05.2021 bol žalovaný v 1./rade

uznaný vinným, že dňa 30.05.2020 v obci Jacovce ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault
CLIO I. a pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde v protismernom jazdnom pruhu prichádzajúcemu
motocyklu zn. YAMAHA XVS 1900 ev.č. J., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla s motocyklom, pri
ktorej vodič motocykla A. B. B. utrpel viaceré zranenia, ktoré si vyžadovali liečenie v trvaní najmenej3 mesiace a práceneschopnosť najmenej v trvaní 4 mesiace, čím žalovaný v 1./rade spáchal prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok s podmienečným od kladom na skúšobnú dobu 2 roky. Poškodeného A. B. B. súd

odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Uvedený trestný rozkaz sa stal právoplatným
a vykonateľným dňa 11.01.2022.

8./ Poistnú udalosť z predmetnej dopravnej nehody likvidovala pobočka žalovaného v 2./rade pod č.
6401082486, pričom oznámením zo dňa 25.04.2022 dala žalobcovi na vedomie vyplatenie bolestného

v sume 3 932 eur. Ďalším oznámením zo dňa 30.05.2020 poisťovňa dala žalobcovi na vedomie
vyplatenie straty na zárobku služobného platu za obdobie od 01.06.2020 do 30.09.2020 v sume
13 500,23 eura a uvedená suma bola zaslaná na účet žalobcu dňa 02.06.2022.

9./ Z dokladov predložených žalobcom (č.l. 19-22) vyplýva, že žalobca mal byť na základe
informačnej správy schválenej ministrom obrany SR č. VSC1-126/2020 dňom 01.07.2020 vyslaný na

plnenie úloh na zahraničnom pracovisku v Kyjeve, Ukrajina, pričom bola dĺžka vyslania menovaného
stanovená na 3 roky (07/2020-07/2023) s možnosťou predĺženia o rok. Z dôvodu náročného
spôsobu prípravy pred vyslaním, školení, kurzov získania tzv. agremánu (potvrdenie prijímajúcej strany
o akceptácii príslušníka diplomatického zboru), služobný úrad zohľadnil priebeh rekonvalescencie
žalobcu po udalosti (autonehode), ktorá sa stala 30.05.2020 a rozhodol o odklade výjazdu do vyliečenia

menovaného. V súvislosti s časovou náročnosťou prípravy nového, vhodného diplomatického personálu
pred vyslaním, ktorá zahŕňa získanie bezpečnostnej previerky (6 mesiacov), získanie agremánu (3-6
mesiacov), služobný úrad odkladal vyslanie žalobcu až do konca roka 2020, kedy bolo rozhodnuté,
že menovaný na základe pretrvávajúceho zdravotného stavu a nejasnej dĺžke rekonvalescencie na
zahraničné pracovisko nevycestuje. Začiatkom roka 2021 sa začala príprava náhradníka, ktorý obsadí

voľné miesto na zahraničnom pracovisku.

10./ Práceschopnosť žalobcu v dôsledku úrazu utrpeného pri dopravnej nehode dňa 30.05.2020 trvala
do 30.09.2020 (č.l. 27-28), pričom zamestnávateľ žalobcu vyčíslil stratu na jeho zárobku za obdobie
od 01.06.2020 do 30.09.2020 t.j. za obdobie práceneschopnosti (č.l. 98) tak, že žalobca v uvedenom

období mal príjem z výkonu štátnej služby na území SR spolu vo výške 11 348,02 eura (v mesiaci jún
2020 mu malo byť vyplatených 3 492,06 eura, avšak v skutočnosti mu bolo vyplatených o 4,80 eura
viac). V prípade výkonu štátnej služby v zahraničí by žalobcovi za toto obdobie malo byť vyplatených
34 839,63 eura, z čoho náhrady výdavkov na manželku predstavovali 4 494,48 eura a náhrady výdavkov
na deti 8 988,96 eura a po odrátaní týchto náhrad ako aj sumy 11 348,02 eura, ktorá mu bola vyplatená

z výkonu štátnej služby na území SR predstavuje rozdiel sumu 13 500,23 eura.

11./ Za obdobie od 01.10.2020 do 31.12.2020 (vyčíslenie straty na príjme na č.l. 111) by žalobcovi
v prípade výkonu štátnej služby v zahraničí malo byť vyplatených spolu 35 115,27 eura, pričom po
odrátaní náhrady výdavkov na manželku v sume 4 531,02 eura a výdavkov na deti v sume 9 062,01 eura

predstavuje rozdiel 21 522,24 eura a žalobcovi za tieto tri mesiace v skutočnosti bol vyplatený príjem
z výkonu štátnej služby na území SR v sume 13 467,39 eura. Po odpočítaní tejto vyplatenej sumy od
príjmu z výkonu štátnej služby v zahraničí vo výške 21 522,24 eura predstavuje rozdiel za obdobie od
01.10. do 31.12.2020 sumu 8 054,85 eura.

12./ Podľa vyčíslenia straty na príjme (č.l. 112) by žalobcovi v prípade výkonu štátnej služby v zahraničí
bolo za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 vyplatených 147 978,18 eura a po odpočítaní náhrad
výdavkov na manželku v sume 19 078,83 eura a výdavkov na deti v sume 38 157,54 eura predstavuje
rozdiel sumu 90 741,81 eura. V skutočnosti za uvedené obdobie z titulu príjmu z výkonu štátnej služby
na území SR bolo žalobcovi vyplatených 73 510,70 eura a teda rozdiel medzi týmto príjmom a príjmom,

ktorý by dosiahol v prípade výkonu štátnej služby v zahraničí v sume 90 741,81 eura predstavuje sumu
17 231,11 eura. Spolu so stratou na zárobku po skončení PN v sume 8 054,85 eura za obdobie od
01.10. do 31.12.2020 spolu tento nárok predstavuje sumu 25 285,96 eura (žalobca uvedený nárok za
predmetné obdobie vyčíslil na sumu 25 290,76 eura, pričom rozdiel vznikol v dôsledku započítania sumy
4,80 eura vyplatenej žalobcovi v júni 2020 naviac oproti tomu, čo mu v skutočnosti malo byť vyplatené).

13./ Bývalý zamestnávateľ žalobcu vyčíslil priemerný zárobok žalobcu pred vznikom škody na sumu
4619,60eura(č.l.166)avýškuslužobnéhoplatuprivýkoneštátnejslužbyvzahraničínasumu10493,21
eura mesačne (č.l. 169).Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza
peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu

podľa osobitných predpisov

Podľa § 447 OZ, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený
dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej
neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných

predpisov.

14./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
sumy 25 290,76 eura s úrokmi z omeškania je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu (žalobca sa
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 123 103,83 eura, avšak v priebehu konania zobral žalobu späť

v časti o zaplatenie sumy 97 813,07eura). Je nesporné, že žalovaný v 1./rade dňa 30.05.2020 spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcovi a žalobca bol práceneschopný od
01.06.2020 do 30.09.2020 a náhradu škody z ublíženia na zdraví riešila pobočka žalovaného v 2./rade
ako poistnú udalosť č. 6401082486, pričom žalobcovi bola vyplatená náhrada za bolestné v sume 3 932
eur ako aj náhrada za stratu na zárobku za obdobie od 01.06.2020 do 30.09.2020 v sume 13 500,23

eura. Taktiež je nesporné, že žalobca v rámci plnenia svojich pracovných úloh mal byť dňom 01.07.2020
vyslaný na plnenie úloh na zahraničné pracovisko do Kyjeva na Ukrajine, pričom v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 30.05.2020 a následnej rekonvalescencie sa odkladalo vyslanie žalobcu na zahraničné
pracovisko a nakoniec bolo rozhodnuté, že na základe pretrvávajúceho zdravotného stavu a nejasnej
dĺžke rekonvalescencie na zahraničné pracovisko nevycestuje. Žalobca si na základe tejto skutočnosti

uplatnil podanou žalobou zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas PN, ako aj zaplatenie náhrady
za stratu na zárobku po skončení PN z dôvodu, že utrpel majetkovú ujmu tým, že došlo k zrušeniu
jeho vyslania na plnenie úloh na zahraničnom pracovisku, kde mal mať podstatne vyšší príjem, pričom
služobný pomer ukončil ku dňu 31.12.2021. V priebehu konania v dôsledku vyplatenia sumy 13 500,23
eura žalovaným ako náhrady za stratu na zárobku počas PN za obdobie od 01.06. do 30.09.2020 trval už

iba na zaplatení náhrady za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 01.10.2020 do 31.12.2021
spolu v sume 25 290,76 eura.

15./ Spôsob a rozsah náhrady škody upravujú ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým,
že sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). S účinnosťou od 01.12.2009 došlo

zákonom č. 394/2019 Z.z. k zmene znenia ustanovení § 446 a § 447, pričom § 446 upravuje náhradu
straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného a § 447 náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite. Z obsahu ustanovenia § 446
OZ vyplýva, že náhrada straty na zárobku počas PN poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom
vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody

a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných
predpisov a podľa ustanovenia § 447 OZ sa náhrada za stratu na zárobku po skončení PN poškodeného
alebo pri invalidite posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento nový zárobok je závislý aj
od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný, resp. čiastočný invalidný dôchodok.

16./ Odškodňovaniu poškodeného v dôsledku vzniku škody spôsobenej pri dopravnej nehode sa venuje
aj rozsudok NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013, i keď v tomto prípade išlo o náhradu škody
spôsobenej na motorovom vozidle, avšak NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol,
že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne

z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)
a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti
alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií

interpretácie)alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných (v
tomto prípade išlo o zákonné ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 OZ) a súdneho konania je taký postup,
aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so

spravodlivým výkladom zákona.

17./ Podľa názoru súdu pri rozhodovaní o prejednávanej veci je pri absencii ďalších rozhodnutí
súdov o obdobných nárokoch možné analogicky vychádzať aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo/32/02z10.09.2002 (R29/2004),ktorýsazaoberalokreminéhoajnárokomzastratunazárobkupo
skončení PN, pričom v čase rozhodovania NS SR obsah ustanovení § 446 a § 447 OZ v znení účinnom

do 31.12.2002 bol prakticky zhodný s obsahom v súčasnosti platných ustanovení § 446 a § 447 OZ.
PodľatohtorozsudkunároknanáhraduzastratunazárobkuposkončeníPNmápoškodenýajvprípade,
ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci
zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. Poškodený v takomto prípade musí preukázať, že
po skončení PN sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia

jeho zdravia. Pri určení výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN treba vychádzať
zpravdepodobnéhozárobku,ktorýbypoškodenýdosiaholnebyťpoškodeniajehozdravia.Vodôvodnení
rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že spravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých
zo spôsobenej škody môže zodpovedať len také usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto
škodu spôsobil, pri ktorom dochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného. Osobitná povaha škôd spôsobených na zdraví vyžaduje osobitnú, od všeobecného
ustanovenia § 442 ods. 1 OZ upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, odlišnú úpravu
spôsobu a rozsahu ich náhrady škody spočívajúcu okrem iných aj v úprave náhrady za stratu na zárobku
(§ 445 a nasl. OZ), ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa
dôvodovej správy k OZ (k ust. § 445 a nasl.) je likvidácia náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví

založená na zásade zabezpečiť občanom takto poškodeným postačujúce hmotné prostriedky pre ich
ďalší život. Strata na zárobku v zmysle ustanovenia § 445 a nasl. OZ je širší pojem než je strata na
mzde alebo inom pracovnom príjme, ktorý ju nahrádza. Uvedené zákonné ustanovenia totiž neviažu
poskytovanie náhrady za stratu na zárobku z dôvodu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na
zdraví na trvanie zárobkovej pracovnej činnosti poškodeného (tzn. pracovného alebo iného obdobného

pomeru) v čase úrazu. Právny poriadok Slovenskej republiky a súdna prax práve naopak vychádzali
a aj t.č. vychádzajú z možnosti poskytnúť náhradu za stratu na zárobku i po takú dobu, počas ktorej
sa zárobková činnosť iba predpokladala, resp. predpokladá a ktorá by sa, nebyť úrazu a poškodenia
zdravia z neho vyplývajúceho, začala vykonávať neskôr.

18./ S poukazom na zistený skutkový stav ako aj na právne názory vyššie citované mal súd za to,
že aj v prípade žalobcu nie je možné pri hodnotení ním uplatneného nároku na náhradu za stratu na
zárobku počas PN a po skončení PN vychádzať iba z doslovného znenia ustanovení § 446 a § 447
OZ, ale v rámci kompenzácie jeho práva na náhradu škody je potrebné realizovať spravodlivý výklad
zákona, ktorý by zodpovedal takému usporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej

škody, ktoré by v plnej miere odstránilo ujmy vzniknuté v majetkovej sfére poškodeného. Je nesporné,
že pokiaľ by u žalobcu pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným v 1./rade nedošlo k ublíženiu na
zdraví, tak prakticky o mesiac mal nastúpiť na výkon služby v zahraničí, s čím by boli spojené nepomerne
lepšie platové pomery žalobcu ako to bolo dovtedy pri výkone služby na území SR. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu škody súd musel prihliadať na skutočnosť, že žalobca bol profesionálnym vojakom

a výkon služby v zahraničí by bol prakticky vrcholom jeho profesionálnej kariéry a s tým súviselo aj
patričné finančné ohodnotenie, pričom výkonu štátnej služby v zahraničí predchádzala náročná príprava
žalobcu. V dôsledku ublíženia na zdraví však žalobca stratil možnosť výkonu služby v zahraničí a tým aj
primeraného finančného ocenenia bez akéhokoľvek svojho zavinenia. Keďže v rámci súdneho konania
by malo dôjsť k spravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody

a s týmto spravodlivým usporiadaním súvisí aj výklad a aplikácia ustanovení právnych predpisov (v
tomto prípade ustanovení § 446 a § 447 OZ), pričom podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa súd od
doslovného znenia právneho textu môže, ba dokonca musí odchýliť, keď to zo závažných dôvodov
vyžadujeúčelzákona.Podľanázorusúduprirozhodovaníonárokochnanáhraduškodyazvlášťnárokovvyplývajúcich z ublíženia na zdraví, musí súd postupovať tak, aby došlo k úplnému odstráneniu ujmy,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a takýto postup súdu nie je možné považovať za svojvoľný
(arbitrárny).

19./ Spravodlivému usporiadaniu vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody v prípade ublíženia na
zdraví podľa názoru súdu zodpovedá taká kompenzácia nárokov poškodeného, ktorá zohľadní jeho
ujmu v majetkovej sfére vzniknutú tým, že poškodený mal reálnu možnosť vykonávať lepšie ohodnotené
zamestnanie a o túto reálnu možnosť prišiel v dôsledku ublíženia na zdraví. V prejednávanej veci

nebolo možné v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov vychádzať z doslovného znenia ustanovení
upravujúcich náhradu straty na zárobku počas PN a po skončení PN, pretože tieto vychádzajú
z priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, pričom pri náhrade straty
na zárobku po skončení PN by mal poškodený nárok na vyplácanie rozdielu medzi týmto priemerným
zárobkom a zárobkom, ktorý dosahuje po skončení PN prípadne aj s priznaným invalidným dôchodkom,
avšak žalobca po skončení PN dosahoval od 01.12.2020 taký zárobok, ktorý prevyšoval jeho priemerný

zárobok pred vznikom škody a v zásade by mu potom nevznikol nárok na žiadnu náhradu. Súd však
vychádzal z toho, že v dôsledku ublíženia na zdraví nastala u žalobcu majetková ujma spôsobená
stratou možnosti vykonávať od 01.07.2020 službu v zahraničí za podstatne výhodnejších finančných
podmienok. V takom prípade nie je možné vychádzať z priemerného zárobku žalobcu pred vznikom
škody, ale súd v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov musel vychádzať zo skutočného príjmu

žalobcu v období od 01.06.2020 do 31.12.2021 a z príjmu, ktorý by žalobca dosahoval pri vykonávaní
služby v zahraničí po odrátaní náhrady nákladov na manželku a na deti. Takéto usporiadanie vzťahov
mal spočiatku zrejme na mysli aj žalovaný v 2./rade, keď za obdobie od 01.06. do 30.09.2020 vyplatil
žalobcovi sumu 13 500,23 eura s tým, že ide o náhradu za stratu na zárobku služobného platu a výška
tejto náhrady korešponduje s vyčíslením straty na príjme zo dňa 11.05.2022 (č.l. 98) , keď sa bral do

úvahy príjem žalobcu z výkonu štátnej služby na územní SR za predmetné obdobie a porovnávalo sa
to, čo bolo žalobcovi skutočne vyplatené s príjmom z výkonu štátnej služby v zahraničí od 01.07.2020,
ktorý mu mal byť vyplatený po odrátaní náhrady výdavkov na manželku a na deti, pričom žalovaný v 2./
rade zobral do úvahy aj sumu 4,80 eura, ktorá bola žalobcovi vyplatená v júni 2020 naviac. Uvedenou
platbouvovýške13500,23eurabolatedažalobcovikompenzovanánáhradazastratunazárobkupočas

PN už aj s prihliadnutím na to, čo by zarobil pri výkone štátnej služby v zahraničí a následné tvrdenia
žalovaného v 2./rade, že pri tejto platbe došlo k pochybeniu na oddelení likvidácie možno považovať
iba za účelové.

20./ Po zaplatení náhrady za stravu na zárobku počas PN v sume 13 500,23 eura a následnom

späťvzatí časti žaloby zo strany žalobcu zostala predmetom konania a rozhodovania súdu už iba suma
25 290,76 eura predstavujúca náhradu za stratu na zárobku po skončení PN, pričom súd uvedenú
náhradu s prihliadnutím na vyčíslenia straty na príjme na č.l. 111 a č.l. 112 za obdobie od 01.10.2022
do 31.12.2021, kedy došlo k ukončeniu služobného pomeru žalobcu vypočítal na sumu 25 285,96 eura
tak, ako je uvedené vyššie v bodoch 11 a 12. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na spravodlivé

usporiadanie záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody súd rozhodol tak, že zaviazal
žalovaných v 1./ a 2./rade zaplatiť žalobcovi sumu 25 285,96 eura s 5% ročným úrokom z omeškania
od 25.08.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku I. Pri
spoločnej zodpovednosti žalovaných v 1./ a 2./rade vychádzal súd u žalovaného v 1./rade zo znenia
ustanovenia § 420 ods. 1 OZ a u žalovaného v 2./rade z ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona

č. 381/2001 Z.z.

21./ Žalobca si uplatnil priznanie úrokov z omeškania od 30.05.2022, avšak nepreukázal, že by
žalovaných v 1./ a 2./rade vyzval na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku ešte pred podaním žaloby
a preto súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalovanému v 1./rade bola žaloba doručená dňa 15.07.2022

a žalovanému v 2./rade až dňa 24.08.2022 a preto súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému v 2./rade t.j. odo dňa 25.08.2022. Zároveň súd žalobu
zamietol v časti o zaplatenie sumy 4,80 eura z úrokmi z omeškania ako aj v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania tak ako je uvedené vo výroku III. ako nedôvodnú s poukazom na výšku nároku uplatneného

žalobcom v sume 25 290,76 eura a výšku nároku priznaného v sume 25 285,96 eura.22./ V časti o zaplatenie sumy 97 813,07 eura zobral žalobca žalobu späť (najskôr došlo k späťvzatiu
žaloby do sumy 13 500,23 eura a následne aj do sumy 84 312,84 eura) ešte pred prvým pojednávaním
a preto súd v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

23./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tak žalobca ako aj žalovaní v 1./ a 2./rade mali vo veci iba
čiastočný úspech, keď žalobca bol úspešný v časti priznania nároku na náhradu za stratu na zárobku po
skončení PN a v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN zobral žalobu späť v dôsledku

správania sa žalovaného v 2./rade, ktorý tento nárok vyplatil žalobcovi po podaní žaloby na súd. Na
druhej strane žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas PN ako
aj po skončení PN v sume 84 312,84 eura, keď si uvedomil neoprávnené uplatnenie náhrady výdavkov
na manželku a na deti v súvislosti s výkonom služby v zahraničí a uvedené späťvzatie žaloby je možné
považovať za úspech žalovaných v 1./ a 2./rade v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha.