Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110214363
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7110214363.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu: 1. A. B., bytom v C., D. E. XX, 2. F. B., bytom
v C., D. E. XX, proti žalovaným: 1. Slovenskej republike, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so
sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, 2. G. C. H., bytom v D., I. E. XX, 3. G. J. F., bytom v C., F. E. X, 4.
A. K. L., bytom v Košiciach, Poľná č. 4, 5. A. D. D., bytom v M., N. E.XX, 6. K. F., bytom v C., O. E. X,
7. K. P., bytom v C., M. E. X, 8. Q. M., bytom v C. L. E. XXX, 9. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., F.
E. XX, 10. F. F., bytom v C. D. E. XXX, 11. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Mliečna č. 26,
žalovaní v 2., 4., 5., 6., 7. a 11. rade zastúpení JUDr. JCLic. O. F., D., advokátom so sídlom v Košiciach,

Južná trieda č. 28, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 17.8.2021 č.k. 24C/145/2010-811 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni tak, že
žalobu v tejto časti z a m i e t a a žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1. až 11. rade trovy
konania v celom rozsahu.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1. až 11. rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN –

C č. 997/1 zastavaná plocha o výmere 121 m2, KN-C č- 997/2 - zastavaná plocha o výmere 178 m2, KN-
C č. 998/1 záhrada o výmere 528 m2 a KN-C č. 998/2 záhrada o výmere 330 m2, všetky parcely k.ú. C.
B. Q. vytvorené zo sporných parciel registra KN-E č. 742/503 a KN-E č. 742/502 katastrálneho územia C.
B. Q., žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
% a žalovaným vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov na určenie vlastníckeho práva

k horeuvedeným nehnuteľnostiam.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia
vlastníckeho práva pôvodne k parcelám KN-C č. 742/1, orná pôda o výmere 88 m2 a KN-C 742/2
orná pôda o výmere 665 m2 a následne sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcelám KN-C č.
997/1, KN-C č. 997/52, KN-C č. 998/1 a KN-C č. 998/2. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím
odboru pre výstavbu Okresného národného výboru v Košiciach zo dňa 26.5.1959 bolo otcovi žalobkyne

M. H. vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v C. B. Q. na pozemku KN-E č. 742
zastavaná plocha o výmere 160 m2. Na parcele 997/1 je postavený rodinný dom súp. Č. 248, ktorého
výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa na základe osvedčenia o dedičstve č. 23D 297/00. Parcela registra
KN-C č. 742/2 a parcely KN-C č. 743/3 vlastnícky boli zapísané od 8.11.1956 na Československom štátev celosti a správa bola zverená Okresnému národnému výboru. Miestny národný výbor dňa 8.5.1961
ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej rodičom žalobkyne ako kupujúcim odpredal
nehnuteľnosti zapísané na pozemnoknižnej vložke č. XXX a to parcela č. 742/2, z nej časť – parcelu

č. 742/3 ako aj parcelu č. 742/1 a z nej časť – parcelu č. 742/4. Celková výmera odpredanej plochy
bola 753 m2. Na základe geometrického plánu zo dňa 15.4.1961 hranice pozemkov boli vymerané
v prírode kolíkmi. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že ako vlastníci parciel 742/1 a 743/1 boli zapísaní
G. R. v rozsahu 7/100, S. R. v rozsahu 10/100, S. M. v rozsahu 10/100 a štát v rozsahu 10/100.
Matka žalobkyne F. H. zomrela dňa XX.X.XXXX a otec žalobkyne zomrel dňa XX.X.XXXX. Rovnako dňa

XX.X.XXXX zomrel brat žalobkyne H. H..

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je
dôvodný a nárok žalobcu nie je dôvodný.

5. Súd bol toho názoru, že ak na základe ktorého bolo rodičom žalobkyne pridelený pozemok pre

účel výstavby rodinného domu nemožno pokladať za právny titul, ktorý by mal za následok prevod
vlastníckeho práva. Bol však toho názoru, že právni predchodcovia žalobkyne jej rodičia sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností titulom vydržania najneskôr k 1.1.1992. Kúpnu
zmluvu uzavretú právnymi predchodcami žalobkyne dňa 8.5.1961 považoval súd za platnú, nakoľko
zmluva bola uzavretá v zákonom predpísanej forme a obsahu všetky potrebné náležitosti, pričom zákon

pre platnosť a účinnosť zmluvy nevyžaduje žiadnu registráciu vo verejnej knihe alebo registri. Kúpna
zmluva bola uzavretá v čase platnosti Občianskeho zákonníka z r. 1950, teda v čase tzv. neformálnosti
právnych úkonov. Predmetom kúpnej zmluvy boli novovytvorené parcely č. 742/3 o výmere 665 m2
a č. 742/4 o výmere 88 m2, teda spolu vo výmere 753 m2. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol
vlastníkom parcely č. 742/2 Československá štát a spoluvlastníkmi parcely č. 742/1 bol G. R., S. R., S.

M. a Československá štát v rozsahu 10/100 in. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva bola vyhotovená ako
neformálny právny úkon postačilo zmluvu uzavrieť a podpísať. Zákon pre platnosť a účinnosť zmluvy
nevyžadoval žiadnu registráciu.

6. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade pre záver oprávnenosti držby

rodičov žalobkyne aj vo vzťahu k pozemku držanému nad rozsah predmetu kúpnej zmluvy svedčí, že
hranica pozemkov, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy z r. 1961 boli v prírode vymerané kolíkmi.
Súd konštatoval, že pokiaľ sa právni predchodcovia žalobkyne chopili držby na základe kúpnej zmluvy
z 8.5.1961 potom v súlade s ust. § 116 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka k 8.5.1971 jej uplynula 10
ročná vydržacia doba. Vzhľadom na to, že v r. 1964 bol prijatý nový Občiansky zákonník, ktorý vydržanie

nepripúšťal, vydržanie umožnila až novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992. Vzhľadom
k tomu, že rodičia žalobkyne k 1.1.1992 žili a nehnuteľnosť od tej doby nepretržite užívali, resp. mali
vo faktickej držbe 30 rokov k 1.1.1992 sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti titulom
vydržania.

7. Podľa názoru súdu z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva je pritom irelevantné, že sporné
pozemky neboli v rámci dedičského konania po rodičoch žalobkyne prejednané, pretože vlastnícke
právo k sporným pozemkom nadobudli rodičia žalobkyne vydržaním ešte pred svojou smrťou k 1.1.1992.
Podľa názoru súdu žalobkyňa sporné pozemky nenadobudla titulom vydržania, ale titulom dedenia
týchto už vydržaných pozemkov od svojich právnych predchodcov. Bolo podľa názoru súdu preto vo veci

irelevantné, či žalobkyňa v dedičskom konaní sporné pozemky uviedla ako predmet dedičstva. V zániku
dobrej viery právnych predchodcov žalobkyne však nedošlo.

8. Súd nesúhlasil s názorom žalovaného v 1. rade, že rozhodnutie o určení výlučného vlastníctva
žalobkyne v 2. rade je rozhodnutie ultra petitum partium. Žalobu vo vzťahu k žalobcovi ako nedôvodnú

zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania, rovnako aj úspešným žalovaným vo vzťahu k žalobcovi.

10. Súd bol toho názoru, že faktické ovládanie veci a nepretržitosť držby medzi účastníkmi nebolo
spornou skutočnosťou, ani to nespochybňoval, v akom rozsahu sa žalobkyňa domáhala určenia
vlastníckeho práva, jej rodičia po dobu 30 rokov sporné pozemky fakticky ovládali ako vec, ktorá im
patrí titulom vlastníckeho práva, tieto fyzicky užívali, obhospodarovali, pestovali na nich plodiny a tietoboli a sú ohradené plotom. Faktickú držbu nikdy nestratili. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel
a určil, že žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností v zmysle predloženého
geometrického plánu.

11. Vo vzťahu k žalobcovi súd žalobu zamietol z dôvodu, že neexistuje žiaden právny titul alebo dôvod,
od ktorého by mohol odvodiť, že pozemky nadobudol do jeho vlastníctva. Od počiatku malo ísť o to,
že pozemky patria rodičov žalobkyne na základe kúpnej zmluvy a nepatril do okruhu ich právnych
nástupcov.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešným žalovaným a rovnako tak úspešným žalovaným
vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi.

13. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1., 2., 4., 5., 6., 7. a 11.rade.

14. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol
a priznal im náhradu trov konania.

15. V odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd v odôvodní

rozhodnutia uviedol, že z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva je irelevantné, že sporné pozemky
neboli v rámci dedičského konania po rodičoch žalobkyne prejednané, preto ich logicky nemohol
nadobudnúť žiadny dedič. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, z akého relevantného dôvodu sa v bode
121rozsudkuuvádza,žežalobkyňaspornépozemkynenadobudlatitulomvydržania,aletitulomdedenia
týchto už vydržaných pozemkov od svojich právnych predchodcov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je

zrejmé, prečo žalobkyňa má byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to na základe akého právneho
titulu mala byť dobromyseľnosť, že jej nehnuteľnosti patria, keď v r. 1971 pri podpise kúpnej zmluvy jej
bolo zrejmé, že vlastníkom parcely mpč. 742/1 a 742/2 neboli jej rodičia.

16. Ďalej namietali, že rozsudok je v rozpore so zásadou neultra petitum patrium, ak súd rozsudkom

určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností titulom dedenia, aj keď táto nepožiadala určiť,
že je výlučnou vlastníčkou. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti neohla nadobudnúť dedením, nakoľko
tieto neboli predmetom dedičského konania.

17. Vo vzťahu kúpnej zmluve zo dňa 8.5.1961 uviedli, že sa jedná o ničotný akt – pa akt. Uvedená

zmluva nemohla nadobudnúť platnosť ani účinnosť z viacerých dôvodov a to v prvom rade z dôvodu, že
predávajúcibývaléMNVnebolvlastníkompredmetuprevodu.Ďalšídôvodneplatnostizmluvypovažovali
skutočnosť,ževzmluvejevýslovneuvedené,žejeneplatnáatoaždodoby,pokiaľnebuderegistrovaná.
Právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní, o čom svedčí aj fakt, že kúpnou zmluvou
uzatvoril dňa 8.5.1961 a 21.11.1961 požiadali o odkúpenie pozemkov na finančnom odbore OMV

v Košiciach. O nedobromyseľnosti žalobkyne a jej právnych predchodcov svedčí aj fakt, že 21.5.1981
uzatvorila spolu s manželom kúpnu zmluvu na časť nehnuteľností o výmere 371 m2. Najvyšší súd
úplne arbitrárne priznal žalobkyne výmeru až 1157 m2, pričom predmetom neplatnej zmluvy bola len
výmera 753 m2. Nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o tzv. držbu kontra
tabulas.Právnipredchodcoviažalobkyneužívaliviacakoimbolopridelenénavýstavburodinnéhodomu.

Uvedené svedčí o tom, že nemohli byť dobromyseľní na základe zmluvy s pečaťou o neplatnosti a taktiež
už vôbec nemohli byť dobromyseľní pri užívaní výmery väčšej ako bolo vyznačené v teréne, ako im
bolo pridelené. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve z r. 1971 uviedli, že žalobcovia boli uzrozumení s tým,
že vlastníkom parciel mpč. 742/1 a 742/2 sú žalovaní resp. ich právni predchodcovia. Pozemky, ktoré
sú predmetom tohto konania nikdy vydržané byť nemohli. Absentuje titul, na základe ktorého by sa

žalobcovia alebo ich právni predchodcovia mohli ako vlastníci cítiť, následne absentuje dobromyseľná
držba.

18. Ďalej uviedli, že žalovaný v 9. a 10. rade a právny predchodca žalovaného v 11. rade nadobudli
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania v reštitúcii. Pozemky boli

reštituentom vydané rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Košice – mesto. Súd založil
dobromyseľnosť rodičov žalobkyne na kúpnopredajnej zmluve z 8.5.1961 napriek tomu, že na zmluve
bolo výslovne uvedené, že zmluva je dosiaľ neregistrovaná a že právny úkon nemôže nadobudnúť
platnosť dokiaľ nie je registrovaný. Súd sa nevysporiadal s tým, že kúpnu zmluvu z r. 1961 uzatváralsubjekt MNV v Košickej Novej Vsi, ktorý nebol vlastníkom a nebol ani oprávnený na uzatvorenie takejto
zmluvy. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosť nebola vyvlastnená, teda štát nemal ani právny titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva.

19. Na odvolacom pojednávaní žalovaní zotrvali na podanom odvolaní.

20. Žalovaný Slovenský pozemkový fond prostredníctvom zástupcu na odvolacom pojednávaní uviedol,
že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti

dedením, lebo žiadne dedičské konanie neprebehlo. Boli ďalej toho názoru, že súd nezohľadnil
rozhodujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že niektorí zo žalovaných strán boli účastníkmi reštitučného
konania a sporné nehnuteľnosti, resp. podiely im boli vydané v reštitučnom konaní, čo nebolo
zohľadnené.Bolitohonázoru,ževroku1961právnipredchodcoviažalobkynenemohlibyťdobromyseľní
svojím vstupom do držby spornej nehnuteľnosti.

21. Žalovaný Vojtech Bajer nesúhlasil so žalobným návrhom, nevedel sa však vo veci vyjadriť, ale
bol v skupine žalovaných osôb. Právny zástupca žalovaných JUDr. Tomáš Majerčák na odvolacom
pojednávaníuviedol,žepokiaľsúdprvejinštanciezaložildobromyseľnosťsovstupomdodržbyprávnych
predchodcov žalobcov na základe kúpnej zmluvy z roku 1961 nemôžu s týmto súhlasiť. Podľa ich názoru
jetomutakpreto,ženasamotnejzmluvezroku1961bolouvedené,žezmluvaniejeregistrovaná,ateda

že je neplatná. Ďalej pokladá skutočnosť, že mnohí z jeho klientov sporné nehnuteľnosti v minulosti aj
prededili. Jeho klienti, resp. ich právni predchodcovia už dedili po svojich právnych predchodcov. Štát
odpredal niečo, čo nebolo jeho. Uvedené nehnuteľnosti v reštitúcii už neboli vrátené. Bolo zopakované
dokazovanie, a to listom Rady Miestneho národného výboru v Košickej Novej Vsi zo dňa 11.1.1961
pridelení spornej parcely, oboznámil sa list G. R. zo dňa 3.2.1970, kúpnopredajná zmluva sp. zn.

23Cd/1212/1961, kúpna zmluva RIII 266/71.

22. Zástupca žalobkyne A. B. na odvolacom pojednávaní uviedol, že jeho nebohého svokra oslovila pani
L. a ďalší podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností a on osobne vyplácal pozemok, lebo sa im
jednalo o rozlohu 371 m2. Za uvedenú rozlohu vyplatil sumu odhadom asi 6 Sk/m2.

23. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

24. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že „....z hľadiska nadobudnutia
vlastníckeho práva je pritom irelevantné, že sporné pozemky neboli v rámci dedičského konania po
rodičoch žalobkyne prejednané, pretože vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudli rodičia
žalobkyne vydržaním ešte pred svojou smrťou k 1.1.1992. Sama žalobkyňa teda sporné pozemky

nenadobudla titulom vydržania, ale titulom dedenia týchto už vydržaných pozemkov od svojich právnych
predchodcov“.

25. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

26. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

27. Citované zákonné ust. upravujú jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je

dedenie.

28. Smrť účastníka konania (fyzickej osoby) je typickou v majetkových veciach právnou skutočnosťou,
s ktorou sa spája univerzálna sukcesia, a to na základe hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich oblasť
dedičského práva. Ide predovšetkým o ust. § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo

nadobúda smrťou poručiteľa. K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza len
na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri
nadobúdaní dedičstva (§ 174 C.m.p.), predpokladá mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovimusí byť súdom prejednané a o ňom rozhodnuté. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo
vyporiadaní dedičov (§ 203 C.m.p.) sa potom nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právni
predchodcovia žalobkyne – jej rodičia sa k 1.1.1992 sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností titulom vydržania. Matka žalobkyne zomrela v roku 1996 a otec žalobkyne v roku 1998.
Samotné zistenie súdu prvej inštancie, že sporné pozemky vydržali právni predchodcovia žalobkyne
nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je žalobkyňa, ak právni

predchodcovia na žalobkyňu sporné pozemky nepreviedli. Samotné nadobudnutie vlastníckeho práva
prípadným vydržaním u právnych predchodcov žalobkyne, ktorá sa v konaní domáha určenia svojho
vlastníckehoprávanezakladábezďalšiehozáverojejvlastníckompráve.Súdprirozhodovanívychádzal
z názoru, že žalobkyňa vlastnícke právo vydržaním nenadobudla (a proti tomu záveru žalobkyňa
v priebehu konania ani nenamietala), pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním už došlo
u jej právnych predchodcov – rodičov. Ak súd urobil záver, že vlastnícke právo nadobudli k sporným

pozemkom vydržaním právni predchodcovia žalobkyne je záver o jej vlastníckom práve podmienený
uvedením právnej skutočnosti (zmluva, vydržanie, nadobudnutie v rámci dedičského konania a pod.), na
základe ktorej vlastnícke právo následne od svojich právnych predchodcov, ktorí ho vydržali, nadobudla.

30. Súd prvej inštancie ako právnu skutočnosť, na základe ktorej mala vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam nadobudnúť žalobkyňa uviedol dedenie a zároveň konštatoval, že sporné pozemky
neboli v rámci dedičského konania po rodičoch žalobkyni prejednané. S uvedeným záverom nemožno
súhlasiť, pretože ak sporné pozemky neboli prejednané v dedičskom konaní po rodičoch žalobkyne,
čo v konaní tvrdila aj sama žalobkyňa a z priebehu konania je to nesporné, nemôže byť prípadne ani
dedičské konanie a rozhodnutia v ňom vydané skutočnosťou, na základe ktorej by sa žalobkyňa mohla

stať vlastníčkou sporných pozemkov. Je tomu tak z dôvodu hore uvedeného, že ako bolo hore uvedené,
že k nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza len základe smrti poručiteľa. Právna
úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva; predpokladá
mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa
rozhodnutia súdu o dedičstve (§ 203 C.m.p.) sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti

poručiteľa. Je tomu tak preto, že v čase od smrti poručiteľa až do rozhodnutia o dedičstve právoplatným
uznesením súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí.

31. Ak teda sporné nehnuteľnosti po poručiteľoch – právnych predchodcov žalobkyne (M. H. a F.
H.) v rámci dedičského konania prejednané neboli, nemožno považovať za správny záver súdu prvej

inštancie, že sporné pozemky nadobudla žalobkyňa titulom dedenia. Na tom nemení nič ani skutočnosť,
že žalobkyňa je jedinou dedičkou po poručiteľoch.

32. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie nemožno považovať za
správne, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu

k žalobkyni zmenil a žalobu zamietol.

33. Výrok o trovách prvostupňového a odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, v danom prípade
žalovaní, preto súd uložil neúspešnej žalobkyni nahradiť žalovaným trovy prvostupňového a odvolacieho

konania v celom rozsahu.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).