Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119207119
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4119207119.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcov: X/XXXXX A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D.. D. č. XXXX/X, 2/ E. F., nar. XX.X.XXXX, G. H. X, I., X/XXXXXX J., K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, X/XXXXXX A., K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. H. M. XXX/X,
X/XXXXX N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. M. XXX/XX, X/XXXXX O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.
XX, 7/ G. O., K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XX, 8/ P. Q., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.
XX, X/XXXXXXXX R., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. M. XXXX/XX, 10/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. M. XX, XX/XXXXX D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XX, 12/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. M. XX, 14/ E. T. E., K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XX, XX/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.

M. XX, XX/XXXXXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, zastúpení JUDr. Peter Koscelanský, advokát so
sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, IČO: 34 041 427, proti žalovaným: X/XXXXXX M., K. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. M. XXX, zast. E. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, N., X/XXXXXX E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B.
M. XXXX/XX, X/XXXXXXX E., K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. M. XXXX/XX, X/XXX D., K. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., N. B. M. XX/XX, X/XXXX U., K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. M. XX, C.
N. "Viničky" Zariadenie sociálnych služieb N., G. M. XX, 6/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K., H. F. D.
R., N. M. M. XXX, X/XXXXXXXX Q., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X/XXXXX Q., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M., XX/XXXXX M., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX, zast. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, M.
XXX, 11/ V. N., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX, zast. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XX/
XXXXX A., K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. M. XXXX/X , 13/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
M. M. XX, XX/XXXXX W., K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, žalovaní v 2., 3., 4., 12. a 14. rade
zastúpení Advokátska kancelária Fedič & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Markova 9, IČO: 47 256
524, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 2., 3., 4., 12. a 14. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaným v 1., 5.- 8.,10.,11. a 13. rade náhradu trov konania proti žalobcom n e p r i - z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

7C/51/2019

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám.
Žalobu zdôvodnili tým, že v geometrickom pláne č. XXX/XXXX pre Obec M., kat. úz. M. vyhotovenom
dňa 28.01.2019, autorizačne overenom dňa 28.01.2019 a úradne overenom Okresným úradom Nitra,
odborom katastrálnym dňa 15.02.2019 pod č. XXX/XXXX sú zakreslené novovytvorené parcely: č.XXXX/XX – záhrada vo výmere 142 m2, č. XXXX/XX – záhrada vo výmere 74 m2, č. XXXX/XX – záhrada
vo výmere 77 m2, XXXX/XX - záhrada vo výmere 79 m2, č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 82 m2,
č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 85 m2, č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 87 m2 a č. XXXX/XX -

záhrada vo výmere 207 m2. Tieto parcely, tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne, sú vytvorené
z parciel: č. XXXX/X – orná pôda vo výmere 302 m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX pre Obec
M., kat. úz. M. č. XXXX/X – orná pôda vo výmere 306 m2 a č. XXXX – orná pôda vo výmere 306 m2,
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX G. S. M., kat. úz. M. č. XXXX – orná pôda vo výmere 203 m2,
zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX pre Obec M., kat. úz. M.. Novovytvorené parcely č. XXXX/XX až

XXXX/XX v prírode idú za sebou a v minulosti, ešte pred 2. svetovou vojnou, tvorili úzku dlhú parcelu,
ktorú získal zámenou uskutočnenou určite ešte pred 2. svetovou vojnou starý otec žalobcov na 1. až 4.
rade, žalobcu na 5. rade, žalobcov na 8. až 10. rade a žalobcu na 12. rade, X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX a to tak, že svoju parcelu, ktorú vlastnil v inej časti katastra M., zamenil s
pôvodnou pozemno-knižnou vlastníčkou P. U., ktorá je zapísaná v LV č. XXXX pod B1, s právnymi
predchodcami vlastníkov zapísaných v LV č. XXXX - E. a s právnym predchodcom žalovanej na 1.

mieste B. M. - jej svokrom I. M.. Táto zámena nebola zrejme zrealizovaná v pozemkovej knihe, avšak
titulom zámeny bola od tej doby rešpektovaná a vykonávaná X. Q. nerušená a dlhodobá držba a po ňom
jeho právnych nástupcov až doteraz. Táto parcela sa stala prirodzenou súčasťou parciel č.: 1014/16,
1014/17 a 1014/18 zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. M., ktoré patrili v jednej
polovici X. Q. a v druhej polovici jeho bratovi A. Q.. Títo bratia mali uvedené pozemno-knižné parcely

medzi sebou ešte pred 2. svetovou vojnou reálne rozdelené tak, že ich užívali po dĺžke, jednu polovicu
X. Q. a druhú polovicu A. Q. a parcela, ktorú získal zámenou X. Q. sa stala prirodzenou súčasťou jeho
parcely. V prírode bola situovaná tak, že tvorila neoddeliteľnú súčasť parcely užívanej X. Q. a každému
bola jasná hranica tejto parcely, ktorú tvoril sad ovocných stromov a za týmto sadom už začínala orná
poľnohospodárska pôda. Nikto netušil, že táto časť parciel nie je majetkoprávne usporiadaná, pretože

za celú dobu minimálne 80 až 90 rokov si nikto z pôvodných vlastníkov, ani ich nástupcov nerobil na túto
časťparcelyžiadnynárok,X.Q.bolaaždojehosmrtiXX.XX.XXXXužívanávdobrejviereapresvedčení,
že mu vlastnícky patrí a toto jeho vlastníctvo bolo všeobecne rešpektované. Keď X. Q. zomrel, na
základe dedičského rozhodnutia D 196/1970-17, sa jeho výlučnou dedičkou stala jeho manželka I. Q..
Takto v prírode dlhodobo existoval stav, že pôvodné pozemno-knižné parcely zapísané v pozemno-

knižnej vložke č. XXX, aj spolu s parcelou získanou zámenou pred 2. svetovou vojnou, užívali každý v
polovici: X. Q., po ňom jeho dedička I. Q. a brat X. Q. – A. Q.. I. Q. a A. Q. sa v roku XXXX rozhodli,
že tieto svoje parcely, ktoré boli užívané nimi po dĺžke si zlúčia a rozdelia tak, že vytvoria priečne nové
parcely a vytvoria tak stavebné pozemky pre svoje deti, resp. vnukov. Notárskou zápisnicou č. N 463/72,
NZ 498/72 dňa 21.07.1972 uskutočnili na Štátnom notárstve v Nitre vlastníci I. Q. a A. Q. zlučujúcu a

rozdeľujúcuzmluvu,ktorousinehnuteľnostizapísanévpkn.vl.č.XXXprekat.úz.M.parcelyč.:1014/16,
1014/17 a 1014/18 zlúčili a rozdelili tak, že vytvorili, v súlade s geometrickým plánom č. 762-48-72 zo
dňa XX.XX.XXXX, novovytvorené parcely č.: 1014/18, 1014/30, 1014/17, 1014/19, 1014/16, 1014/20,
1014/21, 1014/22, 1014/23, 1014/24, 1014/25, 1014/26, 1014/27 a 1014/28 vo výmerách určených v
citovanom geometrickom pláne. Po rozdelení týchto parciel geometrickým plánom sa účastníci zmluvy

dohodli tak, že výlučným vlastníkom parc. č. 1014/18, t.j. záhrady vo výmere 4 á 74 m2, parc. č. 1014/30,
t.j. domu č. XXX vo výmere 1 á 16 m2, parc. č.: 1014/20, 1014/21, 1014/24, 1014/23, 1014/25, 1014/26,
1014/27 a 1014/28 sa stala I. Q., K. X. a výlučným vlastníkom novovytvorených parc. č.: 1014/17,
1014/19, 1014/22 sa stal A. Q. a novovytvorenú parc. č. 1014/16, t.j. spoločný dvor vo výmere 8 á
27 m2 si ponechali v spoluvlastníctve, každý v podiele 1/2-ice. V rámci toho zlučovania a rozdelenia

sa prirodzenou súčasťou tohto právneho úkonu stala aj parcela, ktorú X. Q. získal zámenou a ktorá
dnes v pripojenom geometrickom pláne č. 377/2018 tvorí parcely č. XXXX/XX až XXXX/XX, pretože v
prírode tvorila neoddeliteľnú súčasť nimi užívaných parciel zapísaných v pkn.vl. č. XXX a všetci boli v
presvedčení, že im táto parcela vlastnícky patrí, bola dobromyseľne v tej dobe užívaná už min. 40 rokov.
Po tomto právnom úkone zlúčenia a znovurozdelenia predmetných parciel, potom už výlučná vlastníčka

novovytvorených parciel I. Q. na Štátnom notárstve v Nitre dňa XX.XX.XXXX notárskou zápisnicou č. N
465/72, NZ 500/72 vyhotovila darovaciu zmluvu, ktorou darovala novovytvorené parcely svojim deťom
a vnukom nasledovne: • parc. č. 1014/20 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala vnukovi E. Q., nar.
XX.XX.XXXX,•parc.č.1014/21–záhraduvovýmere800m2darovalavnukoviI.Q.,nar.XX.XX.XXXX,•
parc.č.1014/23–záhraduvovýmere800m2darovalasynoviS.Q.,nar.XX.XX.XXXX,•parc.č.1014/24

– záhradu vo výmere 800 m2 darovala dcére B. Y., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, • parc. č. 1014/25 – záhradu
vo výmere 800 m2 darovala dcére I. N., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, • parc. č. 1014/26 – záhradu vo výmere
800 m2 darovala vnučke P. F., K. B., nar. XX.XX.XXXX a • parc. č. 1014/27 – záhradu vo výmere 491
m2 a parc. č. 1014/28 – dvor vo výmere 309 m2 darovala dcére V. B., K. Q., nar. XX.XX.XXXX. V bode5. tejto zmluvy sa uvádza, že obdarovaní prehlasujú, že darované nehnuteľnosti dobre poznajú, tak ako
sú tieto vyznačene v geometrickom pláne č. 762-48-72 a ako sú v prírode vyznačené želenými kolíkmi
a že tieto budú v takto utvorených hraniciach užívať. Geometer železné kolíky týchto novovytvorených

parciel umiestnil až na koniec užívacieho stavu, t.j. súčasťou darovaných parciel boli aj časti parcely,
ktorú ešte pred 2. svetovou vojnou zamenil X. Q.. Takto aj všetci obdarovaní vstúpili do vlastníctva a
do dobromyseľnej držby časti darovaných parciel, keď ani netušili, že nejaký kúsok je majetkoprávne
neusporiadaný a ich dobromyseľne užívali v presvedčení, že im vlastnícky patria a takto ich užívajú
všetci žalobcovia, pričom ani obdarovaní a ani žalobcovia nikdy neboli v ich vlastníctve a v držbe týchto

parciel nikým rušení, dokonca tieto parcely sú aj oplotené, na týchto častiach majú niektorí postavené aj
rodinný dom a hospodárske budovy. Žalobcovia na 1. až 4. rade sú zapísaní, každý v jednej štvrtine, v
LV č. XXX pre S. M., kat. úz. M. a to parc. č.: 1014/27 – záhrada vo výmere 572 m2, 1014/28 – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 399 m2. Ich právnou predchodkyňou bola obdarovaná dcéra I. Q. – ich
matka V. B., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dostala do daru pôvodné parc. č. 1014/27 a 1014/28, pod
takýmito číslami sú zapísané aj geometrickom pláne č. 370/2018, pričom ich neoddeliteľnou súčasťou

je aj novovytvorená parc. č. 1014/48 vo výmere 142 m2. Na časti spornej parcely č. 1014/48 majú
postavený rodinný dom, ktorý tam postavili ich rodičia ešte v 70-tych rokoch. Predmetné nehnuteľnosti
zdedili po matke dedičským rozhodnutím č. 28 D/13/2013, Dnot 10/2013 zo dňa XX.XX.XXXX v takom
užívacom stave, v akom ich užívala ich matka až do svojej smrti v presvedčení, že im vlastnícky patria
aj spolu s parc. č. 1014/48. Nadobudli vlastnícke právo k spornej parc. č. 1014/48 titulom vydržania

so započítaním vydržacej lehoty ich právnej predchodkyne V. B., v súlade s § 134 ods. 1 a ods. 3
Občianskeho zákonníka. Žalobca v 5. rade je zapísaný v LV č. XXX pre S. M., kat. úz. M. a to k parc.
č. 1014/25 – záhrada vo výmere 800 m2, na ktorej je postavený rodinný dom č. súp. XX. Jeho právnou
predchodkyňou bola obdarovaná dcéra I. Q. – jeho matka I. N., K. Q., nar. XX.XX.XXXX. Táto predmetnú
nehnuteľnosť užívala aj spolu s novovytvorenou parc. č. 1014/49 vo výmere 74 m2 tak, ako ju dostala

v roku 1972 do daru v presvedčení, že jej táto parcela vlastnícky patrí ako celok. V dobrej viere, že
jej vlastnícky patrí ju užívala až do roku 2009, pričom v roku 1977 na tejto parcele postavila rodinný
dom, ktorý má č. súp. XX. Matka zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičmi po nej bol on a jeho sestry O.
Q., K. N., nar. XX.XX.XXXX a T. H., K. N., nar. XX.XX.XXXX, na základe dedičského rozhodnutia č. 22
D/2382/2009, Dnot 2/2010 zo dňa 15.03.2010 a vstúpili tak do vlastníctva a dobromyseľnej držby ich

matky v presvedčení, že im parcela, tak ako v prírode je situovaná a ohradená vlastnícky patrí, plot bol
na tejto parcele osadený v roku 1977 a je tam v takomto stave až doteraz a ako súčasť ich pozemku je
oplotená aj parc. č. 1014/49. Následne sa oni súrodenci dohodli, že od jeho sestier ich podiely odkúpil
a to kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.06.2014, ktorá je v katastri nehnuteľností zavkladovaná pod č.
V 4996/14, tak ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXX. Od roku 2014 takto užíva predmetné nehnuteľnosti

ako výlučný vlastník. Žalobou si majetkoprávne usporadúva novovytvorenú parc. č. 1014/49 vo výmere
74 m2 a to s použitím § 134 ods. 1a ods. 3 Občianskeho zákonníka, aj so započítaním oprávnenej
držby jeho právnych predchodcov. Žalobcovia v 6. a 7. rade sú zapísaní v LV č. XXX, ako bezpodieloví
spoluvlastníci manželov v celosti pre S. M., kat. úz. M. a to k parc. č. 1014/24 – záhrada vo výmere
361 m2, parc. č. 1014/37 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 115 m2 , na ktorej majú postavený

rodinný dom č. súp. XX a parc. č. 1014/43 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 324 m2. Súčasťou
dlhodobého a nerušeného užívania týchto parciel je aj novovytvorená parc. č. 1014/50 – záhrada vo
výmere 77 m2. Ich právnou predchodkyňou bola obdarovaná dcéra I. Q. – B. Y., K. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Túto parcelu odkúpili od obdarovanej B. Y., K. Q. v roku 1981 a odvtedy v nezmenenom stave ako ich
vlastníctvo ju užívajú až doteraz. Na tejto parcele si postavili v rokoch 1983 až 1985 rodinný dom, ktorý

má č. súp. XX a je situovaný na parc. č. 1014/37. Keď túto parcelu v roku 1981 kupovali, pani B. Y. im
v prírode jasne ukázala parcelu, ktorú im predáva, jej súčasťou bola aj novovytvorená parc. č. 1014/50,
už v tejto dobe bola ohradená plotom. Pani Y. túto parcelu užívala celú dobromyseľne. Ich nehnuteľnosti
majú oplotené v takom stave, v akom ich kúpili a ako sa nachádzajú v prírode a na základe dlhodobej,
nerušenej a dobromyseľnej držby sme k parc. č. 1014/50 vydržali vlastnícke právo, v súlade s § 134

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 8. až 10. rade sú zapísaní v liste vlastníctva č. XXX pre
S. M., kat. úz. M. ako podieloví spoluvlastníci, žalobkyňa v 8. rade v podiele 2/4-ín a žalobcovia v 9.
a 10. rade každý v podiele po 1/4-ine, a to k parc. č. 1014/23 – záhrada vo výmere 284 m2 a parc.
č. 1014/33 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 516 m2. Súčasťou dlhodobého a nerušeného
užívania týchto parciel je aj novovytvorená parc. č. 1014/51 – záhrada vo výmere 79 m2. Ich právnym

predchodcom bol obdarovaný syn I. Q. – ich otec S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, po
ktoromnazákladededičskéhorozhodnutiazodňa15.02.2010č.22D/1918/2009,Dnot169/2009sastali
vlastníkmi predmetných parciel žalobcovia a vstúpili tak do dobromyseľnej a nerušenej držby ich otca,
ktorý tieto parcely, aj vrátane novovytvorenej parc. č. 1014/51 užíval v presvedčení, že mu vlastníckypatrí až do svojej smrti v roku 2009 a takto to zdedili aj žalobcovia a od roku 2009 až doteraz pokračujú v
nerušenom a dobromyseľnom užívaní týchto parciel. Pamätajú si, že ešte za života im otec spomínal, že
vie o zámene parciel, ktoré ešte pred 2. svetovou vojnou uskutočnil jeho otec X. Q., a od tej doby spred

2. svetovej vojny to takto bolo nerušene a dobromyseľne užívané najprv X. Q., potom jeho manželkou I.
Q., ktorá v roku 1972 parcely rozdelila medzi svoje deti a svojich vnukov. Predmetnú parcelu si ich otec
oplotil ešte v roku 1972 na mieste, kde bola jasná hranica a ešte tam dokonca boli aj pozostatky starej
ohrady, túto otec len v roku 1972 obnovil. Žalobca v 10. rade si ako malý 6-ročný chlapec pamätá, keď
geometer parcely v roku 1972 vymeriaval a vytváral z nej novovytvorené parcely tak, ako sú uvedené

v geometrickom pláne z roku 1972, že mu ako deti pomáhali zatĺkať do zeme železné kolíky a osobne
vie, že kolíky boli osadené podľa užívacieho stavu, teda až po plot a vrátane aj terajšej novovytvorenej
parc. č. 1014/51. Žalobcovia na základe nerušenej a dobromyseľnej držby, aj so započítaním držby ich
právneho predchodcu – otca sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k parc. č. 1014/51 vo vydržania
podľa § 134 ods 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca v 11. rade je zapísaný v liste vlastníctva
č. XXX pre S. M., kat. úz. M. a to k parc. č. 1014/22 – záhrada vo výmere 187 m2 a parc. č. 1014/36

– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 613 m2, na ktorej je postavený rodinný dom č. súp. XX. Je
jediný zo žalobcov, ktorého právni predchodcovia nezískali parc. č. 1014/22 vo výmere 800 m2 od I.
Q., ale vlastnícky a užívací stav bol taký, že na základe zlučovacej a rozdeľovacej zmluvy č. N 463/72,
NZ 498/72 parc. č. 1014/22 – záhrada pripadla do vlastníctva A. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následne
túto parcelu odpredal manželom K. Q. a E. Q., K. Q.. Skutočnosť, že táto parcela bola vytvorená pre

manželov Q. vyplýva aj z geometrického plánu č. 962-48-72 z časti Nový stav, kde už pri tejto parcele sú
zapísaní manželia Q., pretože s tým úmyslom bol geometrický plán už zrejme vyhotovovaný. Manželia
Q. tieto nehnuteľnosti v takom stave, v akom im ich v roku 1972 A. Q. odpredal, a to aj vrátane výmery,
ktorú teraz tvorí novovytvorená parc. č. 1014/52, užívali dobromyseľne a nerušene v presvedčení, že im
vlastnícky patrí až do roku 1975, kedy túto parcelu od nich odkúpili jeho rodičia E. D. a G. D.. Následne

si rodičia na tejto parcele postavili rodinný dom, ktorý má č. súp. XX a je na parc. č. 1014/36 a dostavali
ho v roku 1977, a taktiež predmetné nehnuteľnosti v celosti v prírode ohradené užívali v dobrej viere a v
presvedčení, že im vlastnícky patria až do svojej smrti, keď najskôr zomrel otec E. D. dňa XX.XX.XXXX.
Na základe dedičského rozhodnutia č. D 1786/97, Dnot 245/97 zo dňa 26.02.1978 sa jeho dedičom,
na základe dohody s ostatnými dedičmi, stal žalobca. Potom zomrela matka G. D. a keďže túto on až

do jej smrti doopatroval, tak taktiež na základe dohody dedičov, na základe dedičského rozhodnutia
č. D 260/01, Dnot 8/01 zo dňa 23.04.2001 zdedil jej polovicu žalobca a takto je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, a to aj vrátane parc. č. 1014/52. Vstúpil do vlastníctva a dobromyseľnej a
nerušenej držby jeho rodičov a v takomto presvedčení tieto užíva až doteraz. Konkrétne na tej časti
parcely, ktorá je neusporiadaná, si v roku 2014 postavil aj záhradný domček, nikto ho neupozorňoval, že

niečo stavia na jeho pozemku. Je toho názoru, že na základe dobromyseľnej a nerušenej držby parc. č.
1014/52 nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania, s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v 12. rade je zapísaný v liste vlastníctva č. XXX G. S. M., kat. úz. M. a to k parc. č. XXXX/XX
– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 800 m2, na ktorej je postavený rodinný dom č. súp. XX, ku
ktorému ako bezpodielovým spoluvlastníkom s manželkou Y., K. Q., preto tento dom má samostatný list

vlastníctva č. XXXX. Je priamym obdarovaný od I. Q. ako jej vnuk, na základe darovacej zmluvy z roku
1972. Tak ako mu táto parcela bola v roku 1972 darovaná, a to aj s výmerou 85 m2 podľa novovytvorenej
parc. č. XXXX/XX, túto parcelu užíval celú a ohradenú v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí aj s kúskom
neusporiadanej výmery, a to od roku 1972 až do roku 2018, kedy prejavila záujem o časť parcely, ktorá
je označená ako 1014/53 z neznámych dôvodov, žalovaná na 4. mieste – V. D.. Je narodený v roku

XXXX a od detstva si pamätá, že parcely boli užívané najskôr pozdĺžne, súčasťou po celej dĺžke bola
aj neusporiadaná časť týchto parciel, avšak v dobromyseľnej a nerušenej držbe - ešte z obdobia pred
2. svetovou vojnou - v prírode tam bola jasná hranica, ktorú tvoril sad ovocných stromov. V čase, keď
ju dostal do daru v roku 1972 bola v prírode ohradená plotom a nikto z nich ani netušil, že nejaká časť
nie je súčasťou darovanej parc. č. 1014/21. Z rozprávania starého otca X. Q. vie, že on si ešte pred

vojnou túto parcelu zamenil s neb. P. U. s vlastníkmi E. a svokrom žalovanej na 1. mieste - B. M. - I.
M.. Práve na časti parcely, ktorá je neusporiadaná, si v roku 1982 postavil hospodársku stavbu pre chov
hydiny, táto tam stojí doteraz, nikto nenamietal ani neupozorňoval, že niečo stavia na jeho pozemku.
Na základe dobromyseľnej a nerušenej držby sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k parc. č.
1014/53 titulom vydržania, s poukazom na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 13. a 14.

mieste sú zapísaní v liste vlastníctva č. XXXX, ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2-ice pre
S. M., kat. úz. M. a to k parc. č. 1014/20 – záhrada vo výmere 646 m2 a parc. č. 1014/41 – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 154 m2, na ktorej je postavený rodinný dom č. súp. XX, ku ktorému sú
bezpodieloví spoluvlastníci v celosti, preto tento dom má samostatný list vlastníctva č. XXXX, pričomtento dom postavili za trvania ich manželstva v rokoch 2012 až 2013. Pôvodným obdarovaným od I.
Q. bol v roku 1972 jej vnuk E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Tento v roku XXXX zomrel a pozemok po ňom
zdedila jeho manželka T. Q.. Potom tento pozemok T. Q. predala v roku 2004 manželom L. J. a I. J.,

ktorí im ho kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.2011 predali do ich vlastníctva a následne si tam postavili
rodinný dom, v ktorom bývajú. Keď v rámci prípravy tejto žaloby oslovili manželov J., aby im uviedli,
že kedy sa stali majiteľmi predmetného pozemku, pretože si musia nejakú neusporiadanú časť riešiť
súdnou cestou, zostali veľmi prekvapení, pretože uviedli, že ani netušili, že pozemok, ktorý kúpili od
T. Q. v takom stave, v akom ho ona predtým nepretržite a dobromyseľne užívala, je v nejakej časti

majetkoprávneneusporiadanýaonitentopozemokužívalicelý,ajvrátanenovovytvorenejparc.č.XXXX/
XX - záhrada o výmere 87 m2. Keď im ho v roku 2011 predávali, ukázali im v prírode jeden kompletný
ohradený pozemok, kde ich ubezpečili, že tento tvorí ich vlastnícke právo, aj vrátane neusporiadanej
časti, o ktorej nemali ani tušenia a teda ju užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí a nikto ich od roku
2004 neupozornil, že užívajú cudzí pozemok a ani si nikto na toto nerobil nárok. Žalobcovia kúpou v roku
2011 vstúpili do nerušenej dobromyseľnej držby ich právnych predchodcov a preto sa, v súlade s § 134

ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, aj so započítaním vydržacej lehoty ich právnych predchodcov,
domáhajú určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Žalobca v 15. rade je zapísaný v liste vlastníctva
č. XXX pre S. M., kat. úz. M. a to k parc. č. 1014/18 – záhrada vo výmere 460 m2, parc. č. 1014/30 –
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 116 m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom, č. súp. XX a parc.
č. 1014/45 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 398 m2. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré pôvodnou

zlučovacou a rozdeľovacou zmluvou č. N 463/72, NZ 498/72 z roku 1972 pripadli do vlastníctva I. Q.,
ktorá si tieto nehnuteľnosti ponechala, pretože tam mala rodinný dom, záhradu a dvor, ktoré užívala.
Tieto nehnuteľnosti za svojho života previedla do vlastníctva svojho syna T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX a
jeho manželky E. Q., nar. XX.XX.XXXX za to, že tento syn aj s manželkou ju doopatrovali. T. I. Q. a jeho
manželka mu tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 07.05.2007 odpredali a táto bola zavkladovaná

Správou katastra Nitra dňa 02.08.2007 pod č. 2977/2007. Tak ako z tejto zmluvy vyplýva, predmetom
predaja bola aj jedna polovica spoločného dvora parc. č. 1014/16, keď druhá polovica v rámci deľby z
roku 1972 tohto dvora pripadla A. Q.. On s vlastníkmi, ktorí vlastnia nehnuteľnosti po A. Q., a to so X. U.
a Q. U. v roku 2017 uzavreli zmluvu o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, aj
so zriadením vecného bremena tak, že pôvodný spoločný dvor - parc. č. 1014/16 – si reálne rozdelili tak,

že jemu zostala vo výlučnom vlastníctve parc. č. 1014/45, manželom U. novovytvorená parc. č. 1014/16
a on má zriadené právo vstupu, prechodu a prejazdu peši a motorovým vozidlom cez parc. č. 1014/16
na moje nehnuteľnosti. Takto vznikol stav, ktorý je uvedený na liste vlastníctva č. XXX. I. Q. v roku 1972
po uskutočnenej deľbe zostala v nerušenom a dobromyseľnom užívaní aj časti neusporiadanej parcely,
získanej jej manželom do vlastníctva zámenou ešte pred 2. svetovou vojnou, ktorá podľa geometrického

plánu predstavuje parc. č. 1014/45 – záhrada vo výmere 207 m2. I. Q. v nezmenenom stave užívala
predmetné nehnuteľnosti, ktoré má teraz zapísané na liste vlastníctve, ktoré po nej dobromyseľne užíval
jej syn T. I. Q. s manželkou, od ktorých ich kúpil v roku 2007 a spoločný dvor si so susedmi vysporiadal v
roku 2017. Pokračoval v pokojnej, nerušenej a dobromyseľnej držbe aj novovytvorenej parc. č. 1014/55,
pretože táto mu bola odpredaná ako neoddeliteľná súčasť predávaných nehnuteľností a ani netušil,

že nejakú časť parcely má majetkoprávne neusporiadanú. Túto skutočnosť zistil až v roku 2017, keď
si so susedom dali urobiť geometrický plán na rozdelenie vlastníctva k spoločnému dvoru, vtedy ho
geometer upozornil, že užíva nejakú časť, ktorá nie je majetkoprávne usporiadaná. V prírode sú jasne a
jednoznačne súčasťou ich nehnuteľností, ktoré majú zapísané ako ich vlastníctvo v príslušných listoch
vlastníctva a pokiaľ by v roku 2018 nezačala žalovaná na 4. mieste - V. D. vyžadovať vrátenie parcely,

ktorá je v liste vlastníctva č. XXXX pre S. M., kat. úz. M. zapísaná na jej mene v spoluvlastníckom
podiele 94/96-ín, tak by ani doteraz nevedeli, že užívajú nejakú časť ich nehnuteľností, ktoré im nepatria.
Skutočnosť, že žalobcovia majú predmetné parcely, ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v
dlhodobej, nerušenej držbe, aj spolu s ich právnymi predchodcami, potvrdil aj Obecný úrad Čakajovce
svojim potvrdením zo dňa 17.06.2019 pod zn. 278/2019, kde sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú zhodné

s našimi tvrdeniami v žalobe. Žalovaná v1. rade je zapísaná ako výlučná vlastníčka v liste vlastníctva
č. XXXX pre S. M., kat. úz. M. k parc. č. 1015/1. Žalovaní v 2. až 4. rade sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci v liste vlastníctva č. XXXX pre S. M., kat. úz. M. k parc. č. 1015/2 a 1016. Žalovaná v
5. rade je právna nástupkyňa P. U. zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX pre S. M., kat. úz. M. k parc.
č. 1017 pod B1, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia ŠN Nitra č. D

1558/84 sa jej dedičom stal syn A. U., nar. XX.XX.XXXX. Tento zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi
sa stala žalovaná v 5. rade – P. U. ako manželka a syn D. U., nar. XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o
dedičstve č. D 2795/97-55, D/not 5/98. D. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho výlučnou dedičkou sa, ako
jeho matka, stala žalovaná v 5. rade – P. U., na základe osvedčenia 24 D/20/2015-15 D/not 103/2015.Žalovaný v 6. rade je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX pod B2 v podiele 1/6-iny. Žalovaní v 7. až 11.
rade sú právnymi nástupcami po P. E., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX pod B4, ktorá sa vydala a
jej priezvisko je Q., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve č. D 1522/95,

Dnot 974/95 jej dedičmi bol manžel I. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, syn I. Q.
E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, E. M., K. Q. a V. N., K. Q. - tieto sú žalované v
10. a 11. rade. E. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia č.
22 D/2079/2008, Dnot 184/2008 jeho dedičmi sa stali deti, a to žalované v 10. a 11. rade a po vtedy už
zomretom synovi I. Q. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho dedičmi sa stali žalovaní v 7. až 9. rade.

Žalovaná v 12. rade je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX ako spoluvlastníčka pod B5, žalovaný v 13.
rade je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX ako spoluvlastník pod B6 a žalovaná v 14. rade je zapísaná
ako spoluvlastníčka v liste vlastníctva č. XXXX pod B7.

2. Žalovaná v 1. rade uviedla, že je právoplatný vlastník pozemku parc. číslo 1015/1 na LV č. XXXX.
Uvedenú skutočnosť potvrdzuje osvedčenie o dedičstve po jej manželovi, v ktorom sa táto parcela

uvádza ako jej vlastníctvo. To, že žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetnej parcely potvrdzuje z roku 2014
listinné vyjadrenie, kedy bolo Okresným úradom v Nitre, katastrálnym odborom vytýčené pojednávanie
na základe žiadosti geodeta o zosúladenie súboru popisných a geodetických informácií v súčasnosti
s LV č. XXXX.

3. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že Okresný úrad
Nitra, Pozemkový a lesný odbor, listom zo dňa 24.09.2018 informoval žalovaných, že pri meraní hranice
obvodu jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území M. zistil, že na svojich pozemkoch
majú postavené ploty vo vlastníctve iných osôb (žalobcov). Zároveň žalovaných vyzval, aby tieto ploty
zo svojich pozemkov odstránili, a to najneskôr v termíne do 31.10.2018. Tiež upozornil vlastníkov

pozemkov (žalovaných), že v prípade, ak ploty zo svojich pozemkov neodstránia, budú tieto pozemky
podľa §4 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách vyňaté z projektu jednoduchých pozemkových
úprav. Po oboznámení sa so skutkovým stavom a nahliadnutí do predbežného geometrického plánu
vypracovaného Okresným úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom, žalovaní zistili, že na
pozemkoch v ich vlastníctve sú skutočne postavené ploty alebo iné drobné stavby žalobcov, ktoré

spĺňajú všetky znaky neoprávnenej stavby podľa ustanovenia § 135c Zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov. Na základe výzvy Okresného úradu Nitra, pozemkového a
lesného odboru žalovaní listom zo dňa 17.10.2018 vyzvali žalobcov, aby odstránili neoprávnené stavby
z pozemkov žalovaných alebo aby si usporiadali vlastnícke vzťahy odkúpením dotknutých pozemkov
do svojho vlastníctva za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Na výzvu žalovaných reagovali žalobcovia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý e-mailom zo dňa 26.10.2018 požiadal žalovaných
aby boli zdržanliví a nepodnikli právne kroky, ktoré by smerovali k odstráneniu neoprávnených stavieb.
Právny zástupca žalobcov zároveň informoval žalovaných, že po obdržaní plných mocí predloží
oficiálne stanovisko žalobcov k predmetnému sporu. Na list právneho zástupcu reagovali žalovaní
listom zo dňa 30.10.2018, v ktorom okrem iného navrhli rokovanie medzi žalobcami a žalovanými,

za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov. Napriek viacerým žiadostiam žalovaných neprebehlo
ku dňu podania žaloby žiadne rokovanie strán smerujúce k mimosúdnemu usporiadaniu vlastníckych
vzťahov a žalobcovia sa rozhodli zabrať pozemky, ktoré sú preukázateľne vo vlastníctve žalovaných
zneužitím inštitútu vydržania. Nie je možné uplatniť inštitút vydržania na cudzie pozemky, ktoré sú
vo vlastníctve žalovaných a vlastnícke právo žalovaných k týmto pozemkom je riadne zapísané v

katastri nehnuteľností. Napriek svojim tvrdeniam žalobcovia v súdnom konaní nepredložili žiaden dôkaz
o právnom úkone, ktorým by preukázali, že v minulosti došlo k zámene pozemkov tak ako uvádzajú v
žalobe.Dokoncavžalobesamipriznali,žezámenapozemkovniejeuvedenávpozemkovejknihe.Vtejto
súvislosti žalovaní poukazujú na skutočnosť, že vlastníctvo k pozemkom pred druhou svetovou vojnou
sa nadobúdalo zápisom (vpisom) do pozemkovej knihy a platil tzv. intabulačný princíp nadobudnutia

vlastníctva, ktorý bol zrušený až prijatím zákona č. 141/1950 Zb., kedy nastúpil tzv. deklaratórny princíp.
To znamená, že do 31.12.1950 sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vyžadoval zápis
do pozemkovej knihy, k čomu v danom prípade nikdy nedošlo. Preto tvrdenie právneho zástupcu
nemá žiadny právny základ. Žalobcovia sa v žalobe obmedzili iba na tvrdenie, že k zámene pozemkov
došlo určite ešte pred druhou svetovou vojnou, pričom neuvádzajú kedy presne malo dôjsť k zámene

pozemkov, kto z právnych predchodcov žalovaných mal tieto pozemky zameniť, ale ani to, za aké
pozemky mali byť vyššie citované pozemky zamenené. Žalobcovia v žalobe tiež uvádzajú, že pozemky,
ktorésúvsúčasnostivovlastníctvežalovanýchsastaliprirodzenousúčasťouparcielč.1014/16,1014/17
a 1014/18. Žalobcovia však nevysvetlili, ako sa môžu pozemky s inými parcelnými číslami, vo vlastníctveiných osôb stať prirodzenou súčasťou parciel vo vlastníctve žalobcov. Pozemky žalovaných sú riadne
zapísané na ich listoch vlastníctva (v minulosti v pozemkovej knihe), sú riadne evidované na mape
určenéhooperátuavlastníckeprávožalovanýchktýmtopozemkomnebolonikdyspochybnené.Nemohli

sa preto „stať prirodzenou súčasťou“ parciel vo vlastníctve žalobcov. Pri prevode vlastníckeho práva sa
uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv než má sám. Rovnaká zásada
platí aj pri prechode vlastníckeho práva v dedičskom konaní, kedy dedič nemôže nadobudnúť viac práv
ako mal poručiteľ. G. E., bol vlastníkom pozemkov s parc. č. 1015/2 a 1016 o čom svedčia historické
záznamy v pozemkovej knihe, pričom pozemok s parcelným číslom 1015/2 bol pôvodne zapísaný v

pozemnoknižnej vložke č. XX a parcela č. XXXX bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.
XX. Na základe dedičského konania č. D 1208/43, č.d. 2248 po nebohom G. E., prešli pozemky parc.
č. 1015/2 a 1016 do výlučného vlastníctva jeho brata I. E., o čom svedčí aj poznámka na 3. strane
pozemnoknižnej vložky č. XX, kde sa okrem iného uvádza nasledovné: „Došlo 17 novembra 1945, č.d.
XXXX: Podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti súdu zo dňa 29. decembra 1944, č.j. D 1208/43-15,
odpisujú sa nehnuteľnosti parc. č. 1015/2 a zapisuje sa do novej vložky č. XXX.“ Podobná poznámka

je aj na 3 strane pozemnoknižnej vložky č. XX. Bola tak zriadená nová pozemnoknižná vložka č. XXX,
v ktorej je I. E. ako právny nástupca p. G. E. zapísaný ako výlučný vlastník pozemkov s parcelným č.
1015/2 a 1016. Pozemnoknižná vložka č. XXX bola uzatvorená na základe Rozhodnutia SK Z 3303/1999
o schválení ROEP, zo dňa 30.07.1999 a I. E. bol ako vlastník vyššie uvedených parciel č. 1015/2 a
1016 zapísaný na list vlastníctva č. XXXX. V dedičskom konaní po I. E., ktoré bolo vedené pod č.

16D/69/2015 - 78, Dnot 194/2015, 41115231775 zo dňa 19.10.2016 prešli tieto parcely do podielového
spoluvlastníctva žalovaných v 2. až 4. rade. Žalovaní v 2. až 4. rade sa takýmto spôsobom stali
podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území M., obec M., okres
Nitra ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu s parc. č. 1015/2 o výmere 306 m2,
druh pozemku Orná pôda a parc. č. 1016 o výmere 306 m2, druh pozemku Orná pôda, ktoré sú zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom. E. E. K. R., ako
právna predchodkyňa súčasných vlastníkov bola podielovou spoluvlastníčkou pozemku s parc. č. XXXX.
Na základe dedičského konania č.d. 4313/1931 prešli tieto pozemky do vlastníctva jej detí, a to: 1. I. E. v
podiele 1/18, 2. P. E. v podiele 1/18 a 3. A. E. v podiele 1/18. I. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe
Osvedčeniaodedičstve22D/1595/2004,Dnot173/2004zodňa04.10.2004savýlučnouvlastníčkoujeho

podielu na pozemku s parc. č. 1017 stala žalovaná v 14. rade p. E. W.. Podiel P. E. nebol k dnešnému
dňu prededený a na liste vlastníctva č. XXXX je stále uvedená ako vlastníčka pozemku, pričom jej podiel
je v správe Slovenského pozemkového fondu. A. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe Osvedčenia
o dedičstve 22D/749/2010, Dnot 42/10 zo dňa 22.06.2010 sa výlučnou vlastníčkou jeho podielu na
pozemku s parc. č. 1017 stala žalovaná v 12. rade p. R. A.. Žalovaní považujú za nevyhnutné osobitne

zdôrazniť, že ani jeden dôkaz predložený žalobcami v súdnom konaní sa netýka sporných parciel.
Tie dôkazy, ktoré predložil právny zástupca žalobcov, v žiadnom prípade nepreukazujú ním tvrdené
skutočnosti. Žalovaní zásadne nesúhlasia s tvrdením právneho zástupcu žalobcov o údajnom vydržaní
pozemkov, nakoľko v žiadnom prípade nemohli byť splnené zákonné podmienky vydržania, a to ani
podľa súčasnej ani historickej právnej úpravy. Obyčajové právo, platné na Slovensku do 31.12.1950

vyžadovalo dobrú vieru v momente uchopenia držby. Ak teda údajný nadobúdateľ vedel, už od tohto
okamihu, že k nadobudnutiu vlastníctva sa vyžaduje zápis do pozemkovej knihy, nemohol byť pri jeho
absencii dobromyseľný, tak ako to v žalobe uvádza právny zástupca žalobcov. Ďalej namieta, že ani
v prípade dedičských konaní nie je možné hovoriť o dobromyseľnosti držby žalobcov, pretože predmet
dedičského konania musel byť žalobcom známy a museli vedieť, že do predmetu dedičstva nepatria

pozemky s parc. č. 1015/2, 1016 ani XXXX, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb a nie vo vlastníctve
poručiteľa. Právny zástupca žalobcov dal vyhotoviť geometrický plán č. 377/2018 zo dňa 28.01.2019,
ktorýmrozčlenilparcelyvovlastníctvežalovanýchabezakéhokoľvekracionálnehozákladutvrdí,žetieto
parcely sa stali „prirodzenou súčasťou“ parciel vo vlastníctve žalobcov. Je pritom zrejmé, že žalobcovia
si neoprávnene oplotili pozemky vo vlastníctve žalovaných a zneužitím inštitútu vydržania sa snažia

zasiahnuť do ich vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Žalobca dokonca v žalobe uvádza nasledovné
„právenačastiparcely,ktorájeneusporiadaná,somsivroku1982postavilhospodárskustavbuprechov
hydiny, táto tam stojí doteraz, nikto nenamietal ani neupozorňoval, že niečo staviam na jeho pozemku“.
O tejto skutočnosti bol predložený dôkaz Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 03.05.1982. Ako vyplýva
z vyššie uvedeného Ohlásenia drobnej stavby, stavebník I. Q. bol oprávnený postaviť hospodársku

budovu na pozemku s parc. č. 1014/21, ktorá je podľa výpisu z katastra nehnuteľností v jeho výlučnom
vlastníctve. G. I. Q. ale túto stavbu postavil na cudzom pozemku, a to na pozemku vo vlastníctve
žalovaných v 2. až v 4. rade a postupoval tak v rozpore s Ohláškou stavby. Stavba na cudzom pozemku
je podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, neoprávnenou stavbou, ktorá môže byť na návrhvlastníka pozemku odstránená rozhodnutím súdu na náklady toho, kto stavbu zriadil. Ohlásenie drobnej
stavby ako dôkaz je na ťarchu žalobcov a svedčí v prospech žalovaných. Podobne postupovali aj ostatní
žalobcovia,ktorísipostavilidrobnéstavbyaleboplotynapozemkochvovlastníctvežalovanýchvrozpore

s ohláškou stavby alebo si vôbec nesplnili svoju zákonnú povinnosť tieto drobné stavby ohlásiť. V danom
prípade nebola splnená ani z jedna z podmienok vydržania, a to ani právny titul ani dobromyseľnosť
držby.

4. Žalovaný v 6. rade uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil po svojom otcovi v roku 1998.

5. Žalovaný v 13. rade uviedol, že vlastníctvo k parcele „E“ KN parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 203
m2 ako podielový spoluvlastník v podiele 1/3 k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nadobudol
darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2014 od A. Q., ktorý zdedil túto parcelu po D. D., zomrelý X.XX.XXXX.
Výstavbarodinnýchdomovzačalav70.rokoch,avšaknienaparcelách,ktorésúpredmetomsporuakeď
už tak, išlo o neoprávnené zabratie pozemku a rozšírenie si vlastného pozemku na výstavbu drobných

stavieb, pri ktorých sa vyžaduje ohlasovacie povinnosť. Žalobcovia možno nevedomky využili fakt, že
parcely, ktoré sú predmetom sporu, majú viacero spoluvlastníkov a tým de fakto nulové reálne využitie.

6. Žalobcovia uviedli, že je zarážajúce, že právny zástupca, u ktorého sa predpokladá základná znalosť
právnych predpisov uvádza, že „nie je možné uplatniť inštitút vydržania na cudzie pozemky, ktoré

sú vo vlastníctve žalovaných a vlastnícke právo žalovaných k týmto pozemkom je riadne zapísané
v katastri nehnuteľností“. Takýmto výkladom práva vlastne právny zástupca žalovaných poprel celý
inštitút vydržania vlastníckeho práva, ktorý je v našom právnom poriadku upravený, zrejme z neznalosti
problematiky. V podanej žalobe, ako aj pripojenými listinnými dôkazmi, preukázali skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti, ktoré sa „údajne rozhodli zabrať“, nie sú v užívaní žalovaných a ani ich

právnych predchodcov minimálne 80 až 90 rokov, keďže k ich nadobudnutiu - i keď neperfektnou
zámennou zmluvou - došlo ešte pred 2. svetovou vojnou tak, ako to vysvetľujú v žalobe. Žalobcovia
v 1. až 4. rade sa pýtajú, kde boli žalovaní, keď si na ich parcele - teraz podľa GP č. 1014/48
- postavili v 70-tych rokoch rodinný dom (resp. rodičia) samozrejme v domnienke, že stavajú na
svojom pozemku, prečo vtedy žalovaní, resp. ich právni zástupcovia nenamietali nejakým spôsobom,

že zasahujú do ich vlastníckeho práva. Odpoveď je jasná, pretože ani nevedeli, čo im v prírode patrí
a boli uzrozumení s tým, že tento pozemok im nepatrí. Inak by sa museli kvalifikovane brániť. Taktiež
nikto zo žalovaných nenamietal skutočnosť, že žalobca v 12. rade si na spornej parcele postavil drobnú
stavbu v presvedčení, že stavia na svojom v roku 1972 a nikto ho neupozornil, že stavia na cudzom a
žalovaní, ani ich právni zástupcovia sa nijakým spôsobom nebránili. Taktiež od rozdelenia pozemkov

geometrickým plánom z roku 1972, kedy súčasťou deľby a prevodov vlastníckeho práva boli aj časti
pozemkov patriacich žalovaným sa nikto zo žalovaných ani ich právnych predchodcov nijako nebránil,
ani sa neuchádzal o to, že sa jedná o ich vlastnícke právo alebo upozornil na to, že sa vlastnícky
nakladá s ich pozemkami. V žalobe vysvetlili, že ich pozemky sú v prírode ohradené, tvoria súčasť
nehnuteľností,ktoréužívajúakosvojevlastnéaaždoroku2018,keďsazačalaotietozaujímaťžalovaná

na 4. mieste V. D., nemali ani tušenie, že užívajú nejakú časť pozemkov, ktorú nemajú majetkoprávne
usporiadanú. Žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú, že ničím nepreukazujú dobromyseľnosť držby.
Toto ich tvrdenie je v priamom rozpore so zákonom, a to konkrétne s § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kde sa uvádza, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Teda dôkazné
bremeno o nepoctivosti a nedobromyseľnosti ich držby je v plnom rozsahu na žalovaných a nie

naopak. V tomto smere je potrebné „oprášiť“ judikatúru najvyšších súdnych autorít vo veciach výkladu
dobromyseľnosti držby pri vydržaní nehnuteľnosti. Komplexný výklad k inštitútu vydržania obsahuje
rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. R 44/1996 (Rozsudok NS SR
sp. zn.: 3Cbo 117/94), ktorý bol odobrený a zaktualizovaný Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: II US
484/2015. Ústavný súd v tomto rozhodnutí, okrem iného, vyslovil názor, že za ústavne konformný treba

považovať výklad vydržania a dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľností tak, ako je vysvetlený v
citovanom Rozhodnutí č. R 44/96. V tomto rozhodnutí sa, okrem iného, uvádza, že neplatnosť právneho
úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Veľmi
jasne a logicky, v súlade so všetkými zásadami, na základe ktorých je možné nadobudnúť vlastnícke
právo vydržaním, poukázal na rozdielnosť zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva na základe

vydržania a na základe právneho úkonu zmluvou, pri ktorom na rozdiel od vydržania sa vyžadovalo,
aby právny úkon spĺňal všetky právne náležitosti platného právneho úkonu. Pozemky žalovaných sa
dostali do dobromyseľnej držby právnych predchodcov žalobcov zámenou pozemkov ešte pred 2.
svetovou vojnou, a to samozrejme neperfektnou zmluvou, pretože nebola zavkladovaná do pozemkovejknihy. Podľa citovaného Rozhodnutia NS SR preto ani nie je potrebné zisťovať, či predmetná zmluva
spĺňala všetky náležitosti potrebné k tomu, aby došlo k platnému nadobudnutiu vlastníctva týmto
spôsobom. Táto skutočnosť má však význam pre posúdenie dobromyseľnosti držby nadobúdateľov a

dôvodnosť ich dobromyseľnosti v tom, že im vec patrí. Ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR, že na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia – riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V
tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a držby. Judikatúrou najvyšších súdnych autorít je
ustálené, že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad

prisvojuje určitú vec alebo s ňou disponuje. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie
subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno vyjadriť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami
týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od

preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny
prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel
medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (pozri R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru
nemusí ani preukazovať, lebo v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 In fine
Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku

vyvrátil (porovnaj 4Cdo 102/2017 bod 17). Teda v tomto spore je plnej miere na žalovaných, aby
preukázali nedobromyseľnosť ich držby, tzn. museli by preukázať, že sa v minulosti domáhali vydania
pozemkov, ktoré im údajne neoprávnene užívajú buď súdnou cestou, v správnom konaní, v trestnom
konaní alebo podobne. Nič takéto sa však za dobromyseľnej držby ich žalobcov, ako aj ich právnych
predchodcov nikdy zo strany žalovaných a ich právnych predchodcov nestalo. Ďalej Ústavný súd SR

vo svojom Náleze zo dňa 14.11.2018. sp. zn. II ÚS 484/2015 vyslovil právnu vetu, že pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti treba skúmať, či držiteľ mohol objektívne presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s
dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec buď zaplatil, prípadne poskytol

iné dohodnuté plnenie, alebo išlo o dar alebo dar ako bezodplatné plnenie. Pri inom dohodnutom plnení
je možné samozrejme považovať aj zámenu pozemkov.

7. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade uviedol, že z podania žalobcov je nepochybné,
že sa snažia zneužiť inštitút vydržania a pripraviť tak žalovaných o ich vlastnícke právo k pozemkom.

Žalobcovia svoju dobromyseľnosť držby opierajú o neexistujúci právny titul, údajnú zámennú zmluvu,
ktorá mala byť podľa ich tvrdenia uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných ešte
pred 2. svetovou vojnou. O existencii takejto zámennej zmluvy nebol predložený žiaden dôkaz a preto
tvrdenie žalobcov nemá žiaden skutkový ani právny základ. Žalobcovia napriek svojim tvrdeniam do
dnešného dňa nepredložili v súdnom konaní žiaden dôkaz o právnom úkone, ktorým by preukázali, že v

minulosti došlo k zámene pozemkov tak ako uvádzajú v žalobe. Žalobcovia v konaní ani len neuvádzajú,
kedy presne mala byť zámenná zmluva uzatvorená, kto z právnych predchodcov žalovaných mal tieto
pozemky zameniť, ale ani to, za aké pozemky mali byť sporné pozemky zamenené. Žalovaní z toho
dôvodu považujú tvrdenie žalobcov o zámene pozemkov za špekulatívne. Žalobcovia predložili kúpne
zmluvy, osvedčenia o dedičstve, listy vlastníctva, pričom ani z jedného dokumentu nevyplýva, že by

predmetom prevodu boli aj sporné parcely. Naopak, zo všetkých predložených dokumentov vyplýva,
že predmetom prevodu boli iba tie parcely a iba v tej výmere, ktoré žalobcovia skutočne vlastnia.
Preto listinné dôkazy predložené žalobcami, ako sú kúpne zmluvy a osvedčenia o dedičstve svedčia
výlučne v prospech žalovaných. Z týchto ako aj ďalších listinných dôkazov predložených v súdnom
konaní jednoznačne vyplýva, že žalobcovia nikdy nemohli byť a ani neboli dobromyseľní o tom, že im

pozemky patria. Naopak, žalovaní listinnými dôkazmi preukázali, že pozemky ktoré sú predmetom sporu
sú riadne zapísané na listoch vlastníctva (v minulosti pozemkovej knihe), sú riadne evidované na mape
určeného operátu a vlastnícke právo žalovaných k týmto pozemkom nebolo nikdy spochybnené .Právny
zástupca žalobcov sa ďalej odvoláva na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 484/2015
zo 14. novembra 2018. V súdnom konaní žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz z ktorého by vyplývalo,

že pozemky nadobudli poctivým spôsobom. Žalobcovia tvrdia, že za sporné pozemky poskytli iné
plnenie, teda iné pozemky, pričom nevedia ani len uviesť o aké pozemky malo ísť a už vôbec nevedia
toto svoje tvrdenie preukázať. Z uvedeného dôvodu nie je v žiadnom prípade možné hovoriť o tom,
že tieto pozemky nadobudli poctivo a teda v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia si na pozemkochžalovaných postavili oplotenia prípadne iné drobné stavby, ktoré spĺňajú všetky znaky neoprávnenej
tzv. čiernej stavby podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalobcov v
tejto súvislosti uvádza, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia si mysleli, že stavajú na svojom.

Toto tvrdenie považuje za absurdné, keďže stavby je možné uskutočňovať iba v súlade s overeným
projektom stavby a stavebným povolením, prípadne na základe ohlásenia stavebnému úradu. Je zrejmé,
že to boli práve žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, ktorí porušili zákon a postavili si stavby na
cudzích pozemkoch, bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením čí ohláškou
stavby. Takýto postup žalobcov nemôže požívať súdnu ochranu. Nie je preto namieste otázka právneho

zástupcu žalobcov, kde boli žalovaní a prečo sa nedomáhali odstránenia týchto stavieb, ale otázka,
prečo žalobcovia resp. ich právni predchodcovia stavali stavby na cudzích pozemkoch, pričom tieto
stavali bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Žalovaní ani ich právni predchodcovia nemohli
predpokladať, že im niekto v rozpore so zákonom zaberie pozemky a postaví si na nich čierne stavby.
V praxi je tiež nemysliteľné, aby si žalovaní ako vlastníci priľahlých pozemkov po každej stavbe dali
zamerať svoje pozemky, aby sa uistili, že stavebník skutočne staval iba na svojom pozemku. Naopak,

má to byť stavebník, ktorý by mal postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi a stavať výlučne
na svojom pozemku a na základe platného stavebného povolenia alebo v súlade s ohláškou stavby.
Bez ohľadu na uvedené, je fakticky irelevantné, či žalobcovia mali pozemky oplotené a mali na nich
postavené drobné stavby, pretože tieto skutočnosti nemajú žiaden právny význam pre dobromyseľnosť
držby žalobcov alebo ich právnych predchodcov, nakoľko samostatne, bez ďalšieho nezakladajú ich

dobrú vôľu a presvedčenie, že cudzie pozemky užívajú spôsobom, že im vlastnícke právo k pozemkom
patrí. V tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.
2Cdo/110/2018 z 29. marca 2019. Súd v tejto súvislosti ďalej poznamenal, že dobrá viera oprávneného
držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. V
danom prípade takýto titul žalobcami nikdy predložený nebol. Žalovaní dôkazmi z pozemkovej knihy

a z katastra nehnuteľností nad všetku pochybnosť jednoznačne preukázali, že počas celej doby boli
vlastníkmi sporných pozemkov ich právni predchodcovia a neskôr žalovaní ako právni nástupcovia. Z
uvedeného dôvodu žalobcovia nikdy nemohli byť dobromyseľní o tom, že im sporné pozemky patria. V
danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok vydržania, a to ani existencia právneho titulu,
poctivosť nadobudnutia ani dobromyseľnosť držby.

8.Zástupcažalobcovnapojednávaníuviedol,žežiadažalobevyhovieť,nakoľkopred2.svetovouvojnou
došlo medzi právnymi predchodcami strán k zámene pozemkov a tieto sú do dnešného dňa užívané
žalobcami. Po smrti X. Q. tieto pozemky nadobudla jeho manželka, ktorá ich podelila tak, ako uviedol v
žalobe. Žalobcovia užívajú predmetné pozemky nerušene a nadobudli ich dobromyseľne. Prvé rušenie

nastalo až v roku 2018, kedy pani D. (žalovaná v 4. rade) si začala uplatňovať nárok na tieto pozemky.
S poukazom na uvedené žiada žalobe vyhovieť. Tvrdenia žalovaných sú bez právneho významu. Tak,
ako uviedol zástupca žalovaných, tí boli v roku 2018 vyzvaní na odstránenie oplotenia. Pýta sa, kde
boli 50 rokov. Poukazuje na to, že žalobcovia v 1. - 4. rade majú na časti týchto pozemkov postavený
rodinný dom, čiže je mu zvláštne, že to zo strany žalovaných nebolo namietané. Právo patrí bdelým.

Žaluje podľa súčasného občianskeho zákonníka. V konaní žalobcov bola maximálna dobromyseľnosť
nadobudnutia, keby sa žalovaná v 4. rade neozvala, platil by aktuálny stav a na súde by ani neboli.
Žalobcovia nemali vedomosť, že im pozemky nepatria. Žalovaná v 1. rade veľmi dobre vie, ako to bolo.
Tvrdenia zástupcu žalovaných sú právne irelevantné. Žalobcovia preukázali, že v dobrej viere užívali
tieto pozemky až do roku 2018, kedy si na ne začala robiť nároky pani D.. V spore preukázali poctivosť

držby. V roku 1972 došlo k prerozdeleniu pozemkov predchodcami z pozdĺžnych pozemkov na priečne.
A takto ich užívajú dodnes. Právni predchodcovia aj tieto sporné časti užívali v dobrej viere, mali za
to, že im patria. V prípade vydržania treba vždy skúmať dobromyseľnosť a lehotu. Stále poukazuje
na rozhodnutie 44/1996. V prípade, ak sú pochybnosti, vždy sa predpokladá že držba je oprávnená.
Žalobcovia netušili, že zadná časť ich pozemkov nie je majetkoprávne vysporiadaná. Je na žalovaných,

aby preukázali, že neboli dobromyseľní. Tí ani nevedeli, že žalobcovia užívajú ich pozemky. Jeho
klienti si len tak neoplotili svoje pozemky, za 50 rokov nebol nik z nich rušený v ich užívaní. Existenciu
neperfektnej zmluvy preukazuje čestné vyhlásenie pani Y., ktorá je dcérou pána X. Q.. V záverečnej
reči uviedol, že v spore bolo preukázané, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere a užívali
ich aj v zákonom stanovenej lehote, a užívajú ich aj naďalej. Zo žaloby je zrejmé, že všetci žalobcovia

nadobudlitietonehnuteľnostiporoku1972riadnymizmluvami.Nevedeliožiadnejnevysporiadanejčasti.
Zámenná zmluva je preukázaná svedectvom pani Y., ktoré nikto nevyvrátil a tiež vyjadrením obce o
dobromyseľnom užívaní žalobcov.9. Zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že nie je pravdou, že by prvý poznatok bol z roku 2018. Už v
roku 2014 boli predvolaní na úrad, kde sa zúčastnili za účelom premerania pozemkov. K danej veci si
zistil ďalšie skutočnosti a poukazuje na dohodu z roku 1993 o pridelení a vrátení sporného pozemku

par. č. 1015/1. Ak žalobcovia majú doklad, že došlo k zámene týchto pozemkov, nebráni sa tieto vzťahy
vyporiadať, ale je potrebné, aby takúto zmluvu predložili. Žalovaná v 1. rade bola v dobrej viere, že jej
tieto pozemky patria, pričom na LV je stále uvedená ako vlastníčka. Predmetnú parcelu prenajímala na
základe dohody poľnohospodárskemu družstvu.

10. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade na pojednávaní uviedol, že tento spor nastal v
dôsledku toho, že pozemkový odbor ich vyzval na odstránenie plotov. Za týmto účelom kontaktovali
žalobcov s výzvou na odstránenie čiernych stavieb. Žalovaní svoje vlastnícke právo preukazujú od roku
1900 a to, že sú podielovými spoluvlastníkmi parciel č. 1015/2, 1016, 1017. Je preukázané, že toto
vlastnícke právo nadobudli od právnych predchodcov, čo vyplýva aj z pkn. vl., dedičských titulov ako
aj z LV, kde sú zapísaní ako vlastníci. Zástupca žalobcov predložil súdu GP č. 377/2018, kde rozčlenil

parcely vo vlastníctve žalovaných s tvrdením, že tieto novovytvorené parcely sú prirodzenou súčasťou
pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Poukazuje na to, že vo vložke XXX (parc. č. 1014/16, 1014/17,
1014/18) je uvedené, že rozloha týchto pozemkov je 8399 m2, pričom ich rozdelením bola zachovaná
táto veľkosť. Z uvedeného je zrejmé, že v GP nemohli byť zakomponované ďalšie pozemky, nakoľko
to výmera popiera. Železné kolíky by v takto prípade boli umiestnené v rozpore s GP č. 762-48-72.

Žalobcovia predložili množstvo dokumentov, avšak pre vydržanie je podmienkou preukázania existencia
právneho titulu, čo do dnešného dňa žalobcovia nepreukázali. Čestné prehlásenie pani Y. nepovažuje
za dôveryhodné, nakoľko po obsahovej stránke je totožné so žalobou, z čoho je zrejmé, že to písal
zástupca žalobcov. Takéto vyjadrenie nemôže nahradiť právny titul. Predpokladom dobromyseľnosti je
to, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva poctivým spôsobnom. Pritom sa prihladia na právny

titul, či bola uhradená cena a pod. Z podanej žaloby nie je zrejmé, aké pozemky mali byť predmetom
zámeny. V tomto prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Ak niekto vedel, že sa vlastnícke právo
musí zapísať do PKV, nemôže byť dobromyseľný. Rovnako poukazuje na to, že z podanej žaloby nie je
zrejmé, či si žalobcovia uplatňujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa obyčajového práva
alebo podľa súčasného stavu. Ak by reálne došlo k zámene, čo nedošlo, žalobcovia by sa týmto obohatili

dvakrát,tedaajopozemkyžalovaných. Ktvrdeniu,kdebolidoterazžalovaníuvádza,ževlastníckeprávo
sa nepremlčuje. Dobromyseľnosť nemôže byť, že si niekto postaví na pozemku čiernu stavbu. Právne
tituly, na ktoré odkazuje zástupca protistrany neobsahujú pozemky, ktoré sú predmetnom toho sporu.
Zámenná zmluva do dnešného dňa nebola predložená a má za to, že nebola ani uzavretá. Zástupca
žalobcov predložil súdu nález ÚS SR, kde sa uvádzajú dve teórie. Prvá vychádza z preukázania titulu,

druhá z poctivosti nadobudnutia. A práve tú druhú preukazujú čestným vyhlásením pani Y., pričom ide
o nepriame svedectvo. Poukazuje aj na rozpor tvrdení žalobcov, že k zámene malo dôjsť ešte pred
2. svetovou vojnou, avšak v 60. a 70. rokoch na týchto pozemkoch hospodárili právni predchodcovia
žalovaných.Žalobcovianepreukázalianititulanipoctivosťdržby. Zástupcažalobcovpostavilcelúžalobu
nasubjektívnompocitežalobcov,alejetrebavychádzaťzobjektívnychskutočností,atojebuďexistencia

zámennej zmluvy alebo poctivosť nadobudnutia, pričom týmto sa nemyslí, že si niekto oplotí pozemky. V
záverečnej reči uviedol, že žalobcovia opierajú svoj nárok o svoj subjektívny pocit, že im pozemky patria.
Doteraz existenciu zámennej zmluvy nepreukázali, jediným dôkazom má byť len nepriame svedectvo
pani Y.. Má za to, že existenciu právneho titulu nemožno nahradiť svedeckou výpoveďou. Žalobcovia
nepreukázali poctivosť nadobudnutia, neuviedli, kto mal vykonať zámenu a čo malo byť jej predmetnom.

Ide o zneužitie inštitútu vydržania.

11. Zástupca žalovaných v 10. a 11. rade na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada zamietnuť v plnom
rozsahu, a to pre nesplnenie zákonných podmienok vydržania - dobromyseľnosť. Vyjadrenie v žalobe
považuje za účelové a zavádzajúce aj s poukazom na skutočnosti, za akých došlo k osadeniu oplotenia.

Čo sa týka dobromyseľnosti, tu uvádza, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo aj na základe kúpnych
zmlúv, napr. z roku 2007 (žalobca v 15. rade) s určitou výmerou, pričom ak niekto vie, že užíva pozemok
vo väčšom rozsahu, nesvedčí to o jeho dobromyseľnosti.

12. Žalovaný v 13. rade na pojednávaní uviedol, že je spoluvlastníkom par. č. XXXX na LV č. XXXX. Keď

sa vyjadroval k žalobe, predložil súdu doklady, ktoré preukazujú postupnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva, keď túto parcelu nadobudol na základe darovacej zmluvy od otca. Ten ju nadobudol osvedčením
o dedičstve. Rovnalo považuje žalobu za neoprávnenú, a to z dôvodu, že nie sú splnené podmienky
inštitútu vydržania. Žalobcovia využili situáciu, že tieto parcely sú rozdrobené a sú vo vlastníctveviacerých a neoprávnene si posunuli hranice. K ohradeniu pozemkov došlo neskôr, než sa uvádza v
žalobe.

13. Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že rodičia v 70. rokoch postavili dom, ktorý bol riadne
skolaudovaný a zapísaný na LV. Keď chceli dom predať, na katastri zistili, že to nie je možné, že dom
zasahuje aj do inej parcely. Uvedené chceli riešiť dohodou, avšak k tej nedošlo. Čo sa týka zámeny, má
vedomosť o tom, že medzi jej starým otcom a svokrom pani M. došlo, pravdepodobne na základe ústnej
dohody, k zámene týchto pozemkov. Jej mama nadobudla od I. Q. tieto pozemky, ktorá ich užívala ako

celok. Bolo to celé na ňu písané. Vedomosť, že sa užíva aj časť M. pozemku nebola. Starí rodičia mali
parcely aj v Y.. Nevie, ktoré kúsky sú predmetnom zámennej zmluvy. Tie, kde je zapísaný starý otec, sú
asi obhospodarované, nie sú majetkovo vysporiadané.

14. Žalobca v 5. rade na pojednávaní uviedol, že je dedič po I. Q., vlastníkom celého pozemku. Boli 3
dedičia, ale od zvyšných dvoch tento pozemok odkúpil. Už 50 rokov býva v Nitre. Pozemok, ktorý rodičia

dostali je vytýčený na uvedenej parcele od samotného počiatku. Po prvej až po poslednú parcelu ide
o jeden súvislý pás. Jeho matka a babka mu rozprávali, že jeho dedo X. Q. zamenil tento pozemok s
pánom M. a následne tento pás bol rozdelený babkou Q. medzi nich - žalobcov. K zámene došlo z
dôvodu, že tieto pozemky mali buď vytvoriť väčší pozemok, príp. sa mali priblížiť k pozemku pána M..
Tento pás bol nevyužiteľný, pričom má vedomosť, že žalovaný v 4. rade má znalosť o zámene týchto

pozemkov. Zamieňal sa pozemok G. G.. Myslí si, že žalovaní majú vedomosť, najmä tie staršie ročníky,
že k tejto zámene došlo a nerozumie tomu, prečo sú vlastne tu, keď 50 rokov bol zaužívaný tento stav
a nik vysporiadanie vlastníckych práv nenapadol. Keď sa dohodli, tak bolo jasné, že je to predmetom
dohody. Vychádzal z toho, že mu to patrí. Na spornom pozemku sa nachádza záhrada, žiadna stavba
sa tam nenachádza. Jeho dedo X. Q. s dedom pána M. si v krčme dohodli výmenu pozemkov. Tieto 4

metre, ktoré sú predmetnom sporu, bola jediná súvislá plocha. Pani Y. si jediná pamätá túto výmenu,
bola tohto priamo účastná. V 60. rokoch začali stavať pani B. dom, pričom mal sa stavať na týchto 4
metroch. Nikdy nerozporovali, že by sa dom staval na ich pozemku.

15. Žalobkyňa v 7. rade na pojednávaní uviedla, že pozemok nadobudla v roku 1984 na základe kúpnej

zmluvy uzatvorenej s pani B. Y.. Kúpili ho v celku už ako ohradený. Na tomto pozemku nič nerobili.
Od svokry vie to, že tento pozemok nebol dobrý na obhospodarovanie, preto došlo k jeho zámene. Na
spornej parcele je starý strom.

16. Žalobca v 10. rade na pojednávaní uviedol, že je vnukom X. Q.. Otec nadobudol túto parcelu v roku

1972,keďstarámatkarozdeľovalapozemky.Pamätási,žemal6rokov,keďprvýkrátvidelzememeračov,
ktorí zameriavali na uvedenej parcele. Pamätá si, ako osadili kolíky a od roku 1972, tak ako boli osadené,
nedošlo k posúvaniu oplotenia. Jeho starý otec bol richtárom obce, požíval autoritu a rešpekt ľudí.
S matkou žalovanej v 4. rade si vždy zaspomínali, ako došlo k zámene týchto pozemkov. Parcela je
síce obsahom nájomnej zmluvy s poľnohospodárskym družstvo, ale to ju nikdy neobhospodarovalo. Je

presvedčený o tom, že žalovaná v 1. rade vie o zámene týchto pozemkov. Bol starostom 11 rokov a
má túto vedomosť, čo sa udialo. Ako šesťročný nemohol vedieť, či geodeti zameriavali na základe GP
č. 762-48-72. Sporný pozemok bol súčasťou pozemku, ktorý darovala I. X. jeho otcovi. Videli celistvú
parcelu a nemali vedomosť, že by tam mal byť nejaký sporný pozemok, keďže dedo realizoval zámenu
pozemkov. Na spornom pozemku je strom a plot. So žalovanou v 1. rade sa o zámene rozprával

pri plynofikácii, pri zavádzaní vodovodných prípojoch a riešení kanalizácie. V súvislosti so sporným
pozemkom bol kontaktovaný SPP, že vystal problém, že pri napájaní plynovej prípojky pani B. vyskakuje
aj údaj ohľadne pani M.. Za týmto účelom bola pani M. kontaktovaná. Táto plynofikácia sa robila v rokoch
1996-1997. Len ohľadne V. B. bol tento problém. Nevie o tom, že by tam boli dva poty. Nechodí tade.
17. Žalobca v 11. rade na pojednávaní uviedol, že od roku 1997 tam býva až doteraz. Uvedený pozemok

nadobudol v roku 2000 a užíva ho doteraz. Čo sa týka oplotenia, uvádza, že všetky ploty sú v jednej línii
a neboli nikdy posúvané. Na spornom pozemku sú stromčeky a záhradný domček.

18. Žalobca v 12. rade na pojednávaní uviedol, že je najstarším účastníkom toho sporu. Ako chlapec
si pamätá, ako so súrodencami a rodičmi chodili k starým rodičom (X. a I. Q.). Dedo vlastnil nejaké

stavby a ovocný sad, ktorý bol vysadený stromami a po pravej strane sa nachádzalo oplotenie (palice
s prútím). V sade oberali ovocie. Rovnako si pamätá, že rodine B. pomáhal s výstavbou ich domu. Na
tomto ovocnom sade od roku 1972 nik nebol, nik ho neobhospodaroval. Z predmetného pozemku sa
vytvorilo 9 pozemkov, pričom ten 9 nie je predmetnom toho sporu. Pozemky dostal na zákale darovacejzmluvy od starej mamy. Tieto pozemky, vrátene aj spornej parcely, užíva v taktom stave, v akom v roku
1972 bol aj tento pozemok ohradený. Tie stĺpiky, ktoré tam boli osadné boli v línii starého plota. Nik zo
žalovaných ho nekontaktoval, že užíva niečo, čo nie je jeho. Toho času má na spornom pozemku drobnú

stavbu, chovňu pre hydinu, bazénik a voliéru pre psa, pričom na všetko toto má povolenie okresného
výboru, ktorý mu to schválil. Žiadne problém nevystal. Nevie, či oplotenie bolo urobené na základe GP
č. XXX-XX-XX, ktorý je doložený v spise. Ohlášku na chovňu pre hydinu dával na jeho parcelu a na
nej staval. Nie je pravda, že v 60. - 80. rokoch boli obrábané tieto pozemky predchodcami žalovaných.
Bol tam dedov sad a ako osemročný pomáhal pri výstavbe domu jeho tety. Na tých pozemkoch bola

len tráva a ovocné stromy.

19. Žalobkyňa v 14. rade na pojednávaní uviedla, že predmetný pozemok kúpili v roku 2011 od manželov
J.. Na tomto pozemku si postavili rodinný dom. Po tom, ako ich navštívila žalovaná v 4. rade, navštívila
rodinu J., aby sa ich opýtala na to, či mali vedomosť o nejakej spornej parcele. Nevedeli o ničom.
Predmetný pozemok kúpili ako ohradený pozemok v celosti. Vzadu na pozemku je starý plot, ktorý

plynulo prechádza do pozemku žalobcu v 15. rade. Nedáva jej toto celé logiku, že by predchodcom
žalovaných nevadilo, že sa stavia na ich pozemku. Preto si myslí, že tam bola vedomosť staršej
generácie ohľadne zámeny týchto pozemkov. Uvedený pozemok kúpili ohradený od rodiny J., ktorí ho
užívali 9 rokov a tí ho dostali od pani T. Q., ktorá je manželkou E. Q., ktorý dostal tento pozemok na
základe darovacej zmluvy od I. Q.. Dom začali stavať na jeseň 2011, a v tom období si dali vypracovať

projektovúdokumentáciu.Skolaudovanýbolvroku2013.Zapisovalihodokatastrapribližnevroku2013,
avšak nemala vedomie, že 4 metre sú sporné. K pochybnostiam, že užíva viac ako jej patrí nedošlo,
nadobudla pozemok ohraničený. Jej manžel, keď išiel kupovať hadicu, si na pláne pozrel dĺžku pozemku
a podľa toho ju kupoval. Doma zistil, že chýba pár metrov, pričom si myslel, že ho predavač oklamal.
Čo sa týka zamerania ich pozemku, pri geodetovi bol jej otec, avšak jej nehovoril, že by bolo niečo v

neporiadku. Až v roku 2018 za ním išli opätovne, a tieto nezrovnalosti zistili. Predchádzajúci vlastníci,
ktorých kontaktovali, o tom rovnako nemali vedomosť. Plot si dávali robiť nový, pričom starý hrdzavý
plot, ktorý tam predtým bol, šiel v celku súvisle za sebou. Pozemok kupovali ohradený.

20. Žalovaná v 12. rade na pojednávaní uviedla, že zistila že jej pozemok nie je možné vymerať, nakoľko

sa na ňom nachádza oplotenie. Obrátila sa na úrad a vyzvala tých, ktorí tam majú plot, aby ho odstránili.
Chcela, aby sa spolu stretli a dohodli sa, avšak z ich stany nebol záujem stretnúť sa. Nevie prečo ju
žalujú,keďžepozemkysújej.Otúroľusastaralajejrodina.Oplotenietamnikdyzichstranynebolodané.
Na základe výzvy úradu oplotenie, ktoré tam dali žalobcovia, museli odstrániť. Pozemky, ktoré sú za
oplotením užíval jej otec, kým vládal, cca v 80. rokoch. V tom čase neboli oplotené. Za železnicou sa otec

príkladnestaralotútopôdu.Počasživotajejotcaimdošiellist,ževM.dôjdekzlúčeniupozemkov.Čakali,
kedy k tomu príde, ale nakoľko sa nič nedialo, volala na Úrad geodézie a kartografie, kde jej oznámili,
že finančné prostriedky neboli pridelené na tento účel. Neustále sa zaujímala o túto skutočnosť, nakoľko
tieto pozemky chceli pozlučovať. Otec si svoje pozemky poznal, každé svoje políčko vedel odkrokovať.
Netušila, že niekto ukrajuje z jej pozemkov. Z Okresného úradu sa cca v roku 2019-2020 dozvedela, že

na jej pozemkoch sú ploty. Žalobu voči žalobcom nepodala, nemala dôvod. Ľudia na dedine hovoria, že
si ľudia len tak posúvali ploty. O uvedenú nehnuteľnosť sa staral jej otec, pokiaľ vládal. Bolo to cca v 80.
rokoch. Do 80. rokov ich užíval a obhospodaroval stále otec. Stále sa tu spomína len jedno meno osoby,
ktorá mala vykonať zámenu, ale oni sú viacerí žalovaní, pričom ani jeden z nich túto vedomosť nemá.

21. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní uviedla, že je vlastník pozemku, ale na súd dali ju, keďže užívajú
jej pozemky. V roku 2014 zistila, že sú pozemky, ktoré nemala prededené jej matka. To, že tam majú
nejakúroličkuvedelazrozprávaniamamy.Vroku2018došlovobcikčiastočnýmpozemkovýmúpravám.
Bola pozvaná na úrad, kde jej oznámili, že má dôjsť k presnému vymeraniu jej 6 árového pozemku.
Pri druhom stretnutí na úrade bolo zistené, že na niektorých pozemkoch bol plot a vyzvali ju na jeho

odstránenie, keďže bol na jej pozemku. Vyzvala všetkých, ktorí užívali jej nehnuteľnosť, pričom pán
S. Q. jej povedal, že plot odstráni. Dokonca pani E. jej sama povedala, že keď išli stavať na svojom
pozemku geodet, ktorý vykonával zameranie im oznámil, že ich parcela je kratšia o 3-4 metre, čiže ich
pozemok je menší. Rovnako jej spomínala príhodu, keď kupovali hadicu, ktorej dĺžka mala zodpovedať
veľkosti ich parcely, pričom táto hadica celý pozemok nepotiahla. Opäť tam chýbali tie spomínané 3-4

metre. Nechce od žalobcov, ktorí majú na jej pozemku stavby, aby ich zbúrali, ale chcela sa s nimi
dohodnúť na nejakej finančnej kompenzácii. Vyzvala ich na odstránenie plotov, nakoľko tie neboli jej. Do
dnešného dňa nik zo žalobcov neuviedol, ktoré parcely boli konkrétne zamenené. Ona žiadny zamenený
pozemok neužíva. Preto si myslí, že zámenná zmluva nebola. Až v roku 2018 ich vyzvala, nakoľkodovtedy nevedela, že ich užívajú. A nevie, či to vedeli aj žalobcovia, že užívajú jej pozemky. Starý otec
zomrel v roku 1968 a dovtedy sa staral o roľu on. Po roku 1968 stará mama bola vdova a mala sama
so sebou problémy. Nevie, že by niekto z jej rodiny vyzýval na vrátenie užívaných pozemkov. Pán Q. v

roku 1982, keď staval na tomto pozemku hospodársku budovu nik nevyzýval, že stavia na jej pozemku.
Vlastní viaceré pozemky v M. a nechodí na každý z nich s motykou. To, že nemala vedomosť o tom, že
niekto užíva jej nehnuteľnosti, nemôže byť dôvodom, aby bola vyškrtnutá z LV ako ich vlastník. GP z roku
1972 nezahŕňa ani pred ani po rozdelení tieto sporné parcely. Ich parcely v tomto GP sa nenachádzajú.
Všetko, čo nadobudli žalobcovia, či už na základe kúpnych alebo darovacích zmlúv, tak v nich nikdy

neboli tieto parcely. Jej otec tam chodil na slivky, ktoré patrili jemu.

22. Uznesením zo dňa 18.5.2021, č.k. 7C/51/2019-460 súd konanie proti žalovanému v 9. rade z dôvodu
úmrtia bez právnych nástupcov zastavil.

23. Uznesením zo dňa 21.6.2021, č.k. 7C/51/2019-494 súd pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že

žalobkyňa na 14. mieste E. T. E. je výlučná vlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci Čakajovce,
kat. úz. M., zakreslenej v geometrickom pláne č. 377/2018, autorizačne overenom dňa 28.01.2019 a
úradne overenom dňa 15.02.2019 pod č. 193/2019, ako parcela č. 1014/54 - záhrada vo výmere 87
m2 a výrokom II. konanie žalobcu v 13. rade zastavil s odôvodnením, že žalobcovia v 13. a 14.rade
sa rozviedli a po právoplatnom rozvode uzatvorili dohodu o vypriadaní bezpodielového vlastníctva k

domu č.súp.č.XX, ktorý stojí na pozemku parcely registra ,,C“ č. 1014/41, kde je výlučnou vlastníčkou
žalobkyňa v 14.rade. Žalobkyňa v 14.rade sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa týkajú
sporu, ktoré boli zapísané na žalobcov v 13. a 14. rade dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.

24. Súd vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcov v 1., 2., 3., 6., 8., 9., 13.
a 15. rade a žalovaných v 2., 3., 5., 6., 7., 8. a 14. rade.

25. Súd okrem výsluchu strán sporu, vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.11.2021, ktorým

žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podali žalovaní v 2., 3., 4., 12. a 14. rade
odvolanie.

26. O odvolaní žalovaných rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 25Co/41/2022 – 699 zo
dňa 27.2.2023, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie

a rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, akým
titulom (hoci domnelým) žalobcovia do držby sporných nehnuteľností vstúpili, kedy začala plynúť
vydržacia doba a kedy uplynula, a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo. Ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatnenej žaloby, vyzve strany sporu na
predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.

27. Súd prvej inštancie po tom, čo mu bol spis vrátený z odvolacieho súdu, vyzval strany sporu na
predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, nakoľko táto povinnosť vyplynula zo
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom súd prvej inštancie postupoval následne v konaní a
pri posudzovaní veci viazaný právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

28. Zástupca žalovaných v 2. - 4. rade, 12. a 14. rade vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňujú s právnym názorom Krajského súdu Nitra a s dôvodmi uznesenia, pre ktoré bolo rozhodnutie
súdu prevej inštancie zrušené. Je zrejmé, že žalobcovia neoprávnene zabrali pozemky vo vlastníctve
žalovaných a namiesto toho, aby rokovali so žalovanými a pozemky si odkúpili do svojho vlastníctva,

špekulatívne sa domáhajú ich vydržania, a to napriek tomu, že tieto pozemky sú preukázateľne vo
vlastníctve žalovaných a v minulosti boli v dlhodobom vlastníctve ich právnych predchodcov. V súdnom
konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok vydržania zo strany žalobcov, resp. ich
právnych predchodcov, a to ani podľa historickej ani súčasnej právnej úpravy, pokiaľ sa jedná o plynutie
vydržacej doby a dobromyseľnosť. Za začiatok oprávnenej držby uviedli žalobcovia iba neurčitý údaj,

a to „pred druhou svetovou vojnou“. Žalovaní popierajú toto tvrdenie žalobcov, nakoľko žalobcovia
v súdnom konaní nepredložili žiaden dôkaz a ani právny titul, z ktorého by bolo možné odvodzovať
začatie plynutia vydržacej doby. K zámene pozemkov nikdy nedošlo, a preto začatie plynutia premlčacej
doby je založené iba na ničím nepodloženom tvrdení žalobcov. V prípade, ak by začala premlčaciadoba plynúť pred druhou svetovou vojnou, na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo, podľa
ktorého bola vydržacia doba 32 rokov a rozhodujúca pri nástupe do držby bola udalosť, ktorá mohla v
držiteľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom. Vlastnícke právo nemohol vydržať ten, kto nebol

na začiatku svojej držby dobromyseľný, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Vzhľadom
na to, že podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť k „údajnej zámene“ pozemkov formou zámeny pred druhou
svetovou vojnou, kedy platil intabulačný princíp, t.j. vlastníctvo pozemkov sa nadobudlo až zápisom
do pozemkovej knihy, žiaden z právnych predchodcov žalobcov sa nemohol domnievať, že došlo k
platnej zámene pozemkov bez zápisu v pozemkovej knihe, čo automaticky vylučuje ich dobromyseľnosť.

Nakoľkožalobcovianevediapreukázaťanilendátumzačatiaplynutiavydržacejdoby,nevediapreukázať
ani to, kedy mala „údajná“ vydržacia doba uplynúť. Žalobcovia svoju dobromyseľnosť držby opierajú o
neexistujúci právny titul, údajnú zámennú zmluvu, ktorá mala byť podľa ich tvrdenia uzatvorená medzi
právnymi predchodcami žalobcov pred druhou svetovou vojnou. O existencii takejto zámennej zmluvy
nebol počas celého súdneho konania predložený žiaden relevantný dôkaz a preto tvrdenie žalobcov
nemá žiaden skutkový ani právny základ. Nie je možné, aby súd rozhodol o údajnej dobromyseľnosti

žalobcov bez preukázania existencie právneho titulu, a to relevantným dôkazom. Žalobcovia nemôžu
pozemky vydržať z dôvodu, že nepreukázali existenciu právneho titulu, t.j. zámennú zmluvu, na základe
ktorej malo dôjsť k nimi deklarovanej zámene pozemkov. Žiaden z dôkazov, ktoré boli žalobcami
predložené v súdnom konaní neobsahuje sporné pozemky, a teda neexistuje právny úkon, z ktorého
by mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom a z ktorého by sa dala konštatovať

dobromyseľnosť ich držby. Žalobcovia v súdnom konaní nepredložili ani len domnelý (putatívny právny
titul),t.j.právnytitulomylompovažovanýzapravý,zktoréhobybolomožnékonštatovaťdobromyseľnosť
ich držby. Vydržanie pozemkov žalobcovia nemôžu oprieť ani o judikatúru Ústavného súdu SR č. II.
ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018. V citovanom Náleze Ústavného súdu SR je uvedená nasledovná
právna veta: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol

byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom splnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrým mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezodplatné plnenie.“ Žalobcovia v súdnom spore nepreukázali žiadnym dôkazom, že by za

pozemky poskytli protiplnenie, t.j. iné pozemky z titulu zámennej zmluvy. Žalobcovia dokonca nevedia
preukázať, kedy presne malo dôjsť k zámene pozemkov, ktoré osoby mali takúto zámennú zmluvu
uzatvoriť a ani za aké pozemky mali byť sporné pozemky zamenené. Tieto skutočnosti žalobcovia
nevedeli preukázať, a to ani napriek opakovaným otázkam súdu. Žalobcovia dokonca nešpecifikovali
ani to, kto by mal byť súčasným vlastníkom zamenených pozemkov. Žalobcovia do dnešného dňa

v súdnom konaní nepreukázali, akým titulom do sporných nehnuteľností vstúpili, kedy začala plynúť
vydržacia lehota a kedy uplynula, a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo tak ako požaduje
Krajský súd. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba nemá žiaden skutkový ani právny
základ, k zámene pozemkov nikdy nedošlo a jediným cieľom žalobcov je domôcť sa pozemkov na úkor
žalovaných. Podľa právneho názoru žalovaných je daný dôvod na zamietnutie žaloby.

29. Zástupca žalobcov vo vyjadrení uviedol, že v rámci odôvodnenia súdu prvej inštancie sa nešťastne
upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že tento súd uviedol, že „moment začiatku oprávnenej držby
žalobcov mohol nastať najneskôr 31.08.1939“ a tým sa zbytočne upriamila pozornosť na zámenu
pozemkov, ktorá bola uskutočnená niekedy pred 2. sv. vojnou medzi X. Q. a P. U., I. M. a G. E..

Všetci žalobcovia sú tak ďaleko od predmetnej zámeny a sporné pozemky získali v takej dobe a na
základe takých nesporných skutkových a právnych argumentov, že význam zámeny pozemkov nemá
z tohto pohľadu žiadnu právnu silu a ani žiadny význam, a všetci žalobcovia doplatili na to, že v rámci
korektnosti uviedli do žaloby skutočnosti, ktoré sa dozvedeli len sprostredkovane od osôb, ktoré si ešte
na tieto skutočnosti pamätali alebo ich počuli od svojich právnych predchodcov. Dívajúc sa na celú

vec v kontexte podanej žaloby, vykonaného dokazovania a najmä právnych titulov, na základe ktorých
jednotliví žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej držby svojich pozemkov, sú žalobcovia jednoznačného
právneho názoru a to, že pre tento spor je najdôležitejšia a najpodstatnejšia skutočnosť rozdelenia
predmetných pozemkov I. Q. - dedičkou po X. Q. dňa 21.07.1972 notárskou zápisnicou č. N 463/72 na
Štátnom notárstve v Nitre a následné darovanie novovzniknutých pozemkov I. Q. darovacou zmluvou

spísanouvtenistýdeň,t.j.dňa21.07.1972notárskouzápisnicouč.N465/72. Dobromyseľnosťžalobcov
a ich vstup do oprávnenej držby, uplynutie vydržacej lehoty a to, že ich držba je poctivá, pričom za
poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať nadobudnutie veci, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, a
vychádzajúc z veľakrát citovaného Nálezu Ústavného súdu SR, č.: II ÚS 484/2015 a v ňom vyjadrenomnázore, že je rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné
dohodnuté plnenie alebo išlo o dar alebo iné bezodplatné plnenie. Žalobcovia v podanej žalobe všetci
do jedného a veľmi podrobne vysvetlili ako a kedy a na základe akého, ale vždy poctivého a v súlade

s dobrými mravmi uskutočneného právneho titulu vstúpili do dobromyseľnej držby, ktorú vykonávali vo
viacerých prípadoch aj so započítaním vydržacej lehoty po zákonom vyžadovanú dobu 10 rokov, a
neboli v ich držbe nikým a ničím rušení a nadobudli sporné nehnuteľnosti tak poctivo, že si to už ani
poctivejšie predstaviť nevedia. Upriamujú pozornosť na skutočnosť, že všetci žalobcovia si odvodzujú
vydržanie svojho vlastníckeho práva podľa § 134 platného Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/64 Zb.

v znení zákona č. 509/1991 účinným od 01.01.1992). Z tohto pohľadu nie je potrebné sa zaoberať ani tzv.
„Stredným občianskym zákonníkom“ zákonom č. 141/1950 Zb., a už vôbec nie Uhorským obyčajovým
právom, ktoré na našom území platilo do 31.12.1950. Takto si treba urobiť skutkový a právny rámec
tohto sporu s tým, že vydržanie je potrebné posudzovať podľa súčasne platného právneho stavu. Hoci
to z podanej žaloby vyplýva, v súlade s názorom odvolacieho súdu v jeho uznesení (na str. 17, druhý
odstavec) treba vysvetliť, akým spôsobom žalobcovia nadobudli vlastnícke právo vydržaním a svoje

nástupníctvo, a akým titulom žalobcovia do držby sporných nehnuteľností vstúpili a kedy začala plynúť
vydržacia doba a kedy uplynula, a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo. V roku 1972 I. Q.
uskutočnila rozhodujúce právne úkony, ktorých výsledkom bolo to, že novovytvorené parcely darovala
svojim deťom a vnukom nasledovne: • parc. č. 1014/20 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala vnukovi
E. Q., nar. XX.XX.XXXX, • parc. č. 1014/21 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala vnukovi I. Q., nar.

XX.XX.XXXX, • parc. č. 1014/23 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala synovi S. Q., nar. XX.XX.XXXX,
• parc. č. 1014/24 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala dcére B. Y., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, •
parc. č. 1014/25 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala dcére I. N., K. Q., nar. XX.XX.XXXX, • parc.
č. 1014/26 – záhradu vo výmere 800 m2 darovala vnučke P. F., K. B., nar. XX.XX.XXXX, • parc. č.
1014/27 – záhradu vo výmere 491 m2 a parc. č. 1014/28 – dvor vo výmere 309 m2 darovala dcére

V. B., K. Q., nar. XX.XX.XXXX. V darovacej zmluve sa jasne uvádza, že obdarovaní prehlasujú, že
darované nehnuteľnosti dobre poznajú, tak ako sú tieto vyznačene v geometrickom pláne č. 762-48-72
a ako sú v prírode vyznačené železnými kolíkmi a že tieto budú v takto utvorených hraniciach užívať.
Túto skutočnosť uvádzajú z toho dôvodu, že doteraz ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa
nevysporiadali s tvrdením, že geodet železné kolíky týchto novovytvorených parciel umiestnil až na

koniec užívacieho stavu, t. j. súčasťou darovaných parciel boli aj časti parcely, ktoré darujúca I. Q.
v presvedčení že jej vlastnícky patria darovala obdarovaným. Takto aj všetci obdarovaní vstúpili do
vlastníctva a do dobromyseľnej držby časti darovaných parciel, keď ani netušili, že nejaký kúsok je
majetkoprávne neusporiadaný a dobromyseľne ich nadobudli a užívali v presvedčení, že im vlastnícky
patria a takto ich užívajú všetci žalobcovia, pričom ani obdarovaní a ani žalobcovia nikdy neboli v ich

vlastníctve a v držbe týchto parciel nikým rušení, dokonca tieto parcely sú aj oplotené, na týchto častiach
majú niektorí postavený aj rodinný dom a hospodárske budovy. Ku každým jednotlivým žalobcom sú v
žalobe na stranách 5, 6, 7, 8 a 9 vysvetlené ako sa k predmetným kúskom sporných parciel dostali tak,
že splnili všetky zákonom požadované atribúty, vydržania do svojej držby vstúpili poctivo, každý má na
to svoj jasný právny titul a ich držba bola dobromyseľná a nerušená počas celej doby vydržania. Aby

neopakovali jasné skutočnosti uvedené v žalobe, ktoré sú podložené aj jednotlivo u každého žalobcu
písomnými dokladmi, je treba vysvetliť len pokyn, ktorý dal odvolací súd v uznesení na str. 17, druhý
odstavec, a to: • akým titulom (hoci domnelým) žalobcovia do držby sporných nehnuteľností vstúpili, •
kedy začala plynúť vydržacia lehota, • kedy uplynula a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo.
Žalobcovia na 1. až 4. mieste majú spoločný právny titul vstupu do dobromyseľnej držby, ktorým je

zdedenie, resp. titul dedičstva na základe dedičského rozhodnutia č. 28D/13/2013 zo dňa 14.03.2013,
teda vstup do držby je dňa 14.03.2013 a vlastnícke právo k spornej parcele č. 1014/48 nadobudli aj
so započítaním vydržacej lehoty svojej právnej predchodkyne matky V. B., v súlade s § 134 ods. 3
OZ a vydržacia lehota im takto uplynula vstupom do držby v roku 2013, pretože si mohli už započítať
dostatočne dlhú vydržaciu lehotu, počas ktorej spornú parcelu užívala ich matka V. B.. Žalobca na 5.

miestevstúpildodobromyseľnejdržbyspornejparcelyjednaktitulomdedeniaposvojejmatkeI.Q.,zomr.
XX.XX.XXXX a dedil spolu so svojimi sestrami, od ktorých ich podiely odkúpil kúpnou zmluvou zo dňa
26.06.2014, teda ďalším titulom je kúpna zmluva a tak, ako v predchádzajúcom prípade dobromyseľná
vydržacia doba mu začala plynúť k celej nehnuteľnosti dňa 26.06.2014 a ujatím sa tejto držba, aj so
započítaním vydržacej lehoty jeho právnych predchodcov, vydržal túto nehnuteľnosť, teda mu lehota

uplynula v predmetnom roku 2014. Žalobcovia na 6. a 7. mieste vstúpili do držby titulom kúpy od B. Y. v
roku 1981 riadnou kúpnou zmluvou, kedy im v tomto roku začala plynúť vydržacia lehota a táto uplynula
po 10 rokoch, t. j. v roku 1991, resp. pri dogmatickom výklade zákona dňom 01.04.1984 podľa § 865 ods.
3 OZ prijatý zákonom č. 131/1982 Zb. Žalobcovia na 8. až 10. mieste vstúpili do dobromyseľnej držbydedením po ich otcovi S. Q., zomr. XX.XX.XXXX a to na základe dedičského rozhodnutia č. D1948/2009
zo dňa 15.02.2010, kedy im od roku 2009 začala plynúť vydržacia lehota a uplynula buď v tomto istom
roku započítaním vydržacej lehoty právneho predchodcu alebo ich dobromyseľnou držbou po dobu 10

rokov od roku 2009 do roku 2019. Žalobca na 11. mieste vstúpil do oprávnenej držby titulom dedenia po
otcovi E. D., zomr. XX.XX.XXXX na základe dedičského rozhodnutia č. D 2786/1997 a titulom dedenia
po jeho matke G. D., zomrelej v roku XXXX na základe dedičského rozhodnutia č. D260/01 D not.
08/01 zo dňa 28.04.2001, teda vydržacia lehota mu začala plynúť v roku 2001 a v súlade so zákonom
výkonom 10-ročnej dobromyseľnej a nerušenej držby vydržal vlastnícke právo, a teda vydržacia lehota

mu uplynula v roku 2011. Žalobca na 12. mieste vstúpil do dobromyseľnej držby titulom daru od svojej
starej matky I. Q. na základe darovacej zmluvy v roku 1972 a teda v tomto roku mu začala plynúť
vydržacia lehota a uplynula výkonom 10-ročnej dobromyseľnej a nerušenej držby v roku 1982, resp. pri
dogmatickom výklade zákona dňom 01.04.1984 podľa § 865 ods. 3 OZ prijatý zákonom č. 131/1982
Zb. Žalobkyňa na 13. mieste vstúpila do dobromyseľnej držby titulom kúpy na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 03.03.2011 (ešte aj spolu s manželom, ktorý však prestal byť účastníkom konania, pretože v roku

2021 si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo, takže výlučnou vlastníčkou sa stala žalobkyňa) od
manželov L. J. a I. J., a teda vydržacia lehota začala plynúť v roku 2011 a v tomto roku, resp. v roku 2021
tejto žalobkyni so započítaním vydržacej lehoty právnych predchodcov manželov J. uplynula. Žalobca
na 14. mieste vstúpil do dobromyseľnej držby titulom kúpy od T. I. Q. a jeho manželky v roku v roku
2007, od tohto dátumu mu začala plynúť vydržacia doba a od tej doby pokračoval v pokojnej, nerušenej

a dobromyseľnej držbe aj k spornej parcele, ktorú vydržal a teda vydržacia lehota mu uplynula v roku
2017 (v podrobnostiach pozri str. 11 a 12 žaloby). Horeuvedeným výkladom je vysvetlené u každého
jednotlivého žalobcu, akým titulom vstúpili do dobromyseľnej držby, kedy začala plynúť vydržacia lehota
a to aj kedy uplynula. Ako vidieť z jednotlivých nadobúdacích titulov, ktoré všetky sa udiali po roku 1972,
vo vzťahu k žalobcom nemá zámena pozemkov medzi X. Q. a P. U., I. M. a G. E. taký právny význam,

ako sa javil v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie, keď tento uviedol, že začiatok oprávnenej
držby žalobcov začal 31.08.1939. Tak, ako opätovne zdôrazňujú, vzhľadom na jednotlivé právne tituly a
uplynutia vydržacej lehoty poctivý vstup do držby nemá tento dátum na žalobcov žiadny právny dosah.
Pokiaľ by súd trval aj napriek horeuvedeným vysvetleniam na preukazovaní zámeny pozemkov, ktorá sa
mala uskutočniť pred 2. sv. vojnou, tomuto žalobcovia vedia produkovať taký dôkaz, že pokiaľ Krajský

súd Nitra namietal, že žalobcovia neuviedli, za ktoré nehnuteľnosti X. Q. zamenil spornú parcelu, tak
uvádzajú, že sa jedná o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M., zapísane v LV č. XXX, kde je X.
Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele 1/2-ice a LV č. XXXX, kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník
v podiele 2/6-tín. Tieto parcely sa nachádzajú v extraviláne S. M.. Tak, ako bolo žalobcami pred súdom
prvej inštancie tvrdené, že o uskutočnenej zámene má vedomosť žalovaná na 1. mieste B. M., K. Q.,

nar. XX.XX.XXXX. bytom M. M. XXX navrhli v mene žalobcov vykonať dôkaz, a to osobný výsluch B.
M.. Podľa osobného zistenia žalobcov B. M. nie je bezvládna (ako tvrdil jej zástupca pred súdom prvej
inštancie), pretože táto chodí každú nedeľu sama bez pomoci do kostola v M.. V prípade, ak by sa
táto žalovaná nechcela na súd dostaviť alebo by jej v tom bránila jej rodina, aby išla povedať pred súd
pravdu, potom navrhli ju predvolať pod hrozbou pokuty a predvedenia, a ak by ani toto nepomohlo,

navrhli túto žalovanú vypočuť súdom priamo osobne v mieste jej bydliska. Vzhľadom na horeuvedené
skutočnosti a vysvetlenia žiadali, aby súd po vykonaní dokazovania opätovne podanej žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

30. Nakoľko v priebehu sporu zomrela žalobkyňa v 2. rade, súd uznesením zo dňa 31.5.2023 rozhodol,

že v konaní pokračuje s dedičmi po žalobkyni (poručiteľ) v 2. rade ako so žalobcom v 2. rade s E.
F., nar. XX.X.XXXX, G. H. X, I. a ako so žalobcom v 16. rade s O. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, po
právoplatnosti tohto uznesenia.

31. Zástupca žalovaných v 2. - 4. rade, 12. a 14. rade vo vyjadrení uviedol, že z vyjadrenia žalobcov

jednoznačne vyplýva, že nevedia preukázať splnenie podmienok vydržania, a to napriek tomu, že prípad
označujú za neproblematický. Skutočnosť je taká, že právni predchodcovia žalobcov sporné pozemky
nikdy nezamenili, žalobcovia tieto pozemky neoprávnene zabrali a zneužitím inštitútu vydržania sa
pokúšajú pripraviť žalovaných o ich vlastnícke právo k týmto pozemkom. Ako Krajský súd v Nitre
správne konštatoval, rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konštantná v názore

spočívajúcom v tom, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ prizachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu

bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol som zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Z vyjadrenia žalobcov je nepochybné, že
vydržanie zakladajú výlučne na subjektívnych predstavách žalobcov, že títo nadobudli sporné pozemky
vydržaním z dôvodu, že tieto nadobudli oplotené. Nakoľko ale žalobcovia vedeli, že existencia oplotenia
nie je postačujúca na to, aby sa úspešne domáhali vydržania pozemkov, vymysleli si tvrdenie, že

sporné pozemky zamenili ich právni predchodcovia, pričom do dnešného dňa nepredložili jediný dôkaz
o tom, že v minulosti k zámene sporných pozemkov došlo. Ako uvádza právny zástupca žalobcov vo
svojom vyjadrení, do žaloby uviedli „skutočnosti, ktoré sa žalobcovia dozvedeli len sprostredkovane od
osôb, ktoré si ešte tieto skutočnosti pamätali alebo ich počuli od svojich právnych predchodcov“. Je
teda zrejmé, že vo vzťahu k zámene pozemkov bola žaloba založená na sprostredkovaných a teda
skreslených informáciách, ktoré do dnešného dňa neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom.

Krajský súd v uznesení zo dňa 27.02.2023 (str. 17) uvádza, že žalobcovia nepreukázali, akým titulom
(hocidomnelým)žalobcoviadodržbyspornýchnehnuteľnostívstúpili,kedyzačalaplynúťvydržaciadoba
a kedy uplynula, a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo. Žalobcovia ani vo svojom vyjadrení zo
dňa 30.05.2023 neuviedli, akým titulom vstúpili do držby sporných nehnuteľností. Vo svojom vyjadrení
žalobcovia ako právne tituly nadobudnutia uvádzajú dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy a darovaciu

zmluvu, ktorými dochádzalo k prevodu alebo prechodu vlastníckych práv k pozemkom vo vlastníctve
žalobcov. Žiaden z vyššie špecifikovaných právnych úkonov, ktoré boli žalobcami predložené v súdnom
konaní neobsahuje sporné pozemky a teda neexistuje právny úkon, z ktorého by mohli odvodzovať
svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom a z ktorého by sa dala konštatovať dobromyseľnosť
ich držby. Právne tituly špecifikované vo vyjadrení žalobcov zo dňa 30.05.2023 nie sú ani domnelými

právnymi titulmi (titulus putativus). V tejto súvislosti poukazujú na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. apríla 2017, Sp. zn. 3Cdo/17/2016, podľa ktorého domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia
vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú
pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi

napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo
darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Právne tituly, ktoré v súdnom konaní predložili
žalobcovia sú titulmi, ktorými žalobcovia preukazujú platný prevod alebo prechod vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré vlastnili ich právni predchodcovia. Žiaden zo špecifikovaných právnych titulov sa

netýka sporných pozemkov, a preto neexistuje právny titul, z ktorého by mohli odvodzovať oprávnenosť
držby. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili, že k zámene sporných pozemkov došlo
pred druhou svetovou vojnou. Nakoľko toto tvrdenie nevedeli preukázať žiadnym právnym titulom, vo
svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2023 už uvádzajú, že rozhodujúci je rok 1972, kedy I. Q. darovala svojim
deťom a vnukom jednotlivé parcely. Žalobcovia nepravdivo a účelovo uvádzajú, že súčasťou parciel

uvedených v bode vyššie boli aj sporné pozemky, nakoľko geodet mal údajne osadiť železné kolíky
tak, že súčasťou darovaných parciel boli aj sporné pozemky. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s
dôkazom, ktorý v súdnom konaní predložili žalobcovia, a to Geometrickým plánom č. 762- 48-72 z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na základe citovaného geometrického plánu sa rozdeľovali a následne
zlučovali iba parcely vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, a to parcely zapísané v PK vložke č.

514. Celková výmera rozdeľovaných pozemkov predstavovala 8399 m2. Z predmetných pozemkov boli
vytvorené nové parcely s výmerou 8399 m2, t.j. výmera parciel pred zlúčením bola rovnaká ako výmera
parciel po zlúčení. Geodet v geometrickom pláne č. 762-48-72 konštatoval, že nový stav je totožný s
pozemnoknižným, a teda dochádzalo k rozdeľovaniu a k zlučovaniu výlučne pozemkov zapísaných v
PK vložke č. 514, ktoré patrili právnym predchodcom žalobcov. Ak by boli predmetom geometrického

plánu č. 762-48-72 aj sporné pozemky, tieto by boli uvedené v popisnej časti geometrického plánu,
kde však uvedené nie sú. Tvrdenie žalobcov, že geodet umiestnil železné kolíky na inom mieste ako
boli vytýčené hranice pozemku je účelové, zavádzajúce a neopiera sa o žiaden dôkaz. Naopak, z
predloženého Geometrického plánu č. 762-48-72 vyplýva, že zameranie pozemkov bolo správne, nový
stav bol totožný s pozemnoknižným a došlo ním k rozdeleniu a k zlúčeniu výlučne pozemkov, ktoré patrili

právnym predchodcom žalobcov. Je nepochybné, že v súčasnosti je oplotenie postavené o niekoľko
metrov ďalej ako boli hranice pozemku vytýčené Geometrickým plánom č. 768-48-72, čím došlo k
neoprávnenému záberu pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Nakoľko neexistuje žiaden právny titul, na
základe ktorého by žalobcovia pozemky nadobudli, nemohli byť nikdy dobromyseľní v tom, že oprávneneužívajú sporný pozemok. Žalobcovia nevedia preukázať existenciu právneho titulu a teda ani začiatok
a koniec vydržacej doby. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 30.05.2023 predložili dva listy vlastníctva z
katastrálneho územia M., a to list vlastníctva č. XXX, kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele

1/2 a list vlastníctva č. XXXX kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele 2/6-tín, a tieto pozemky
označili za pozemky, ktoré mali byť zamenené za sporné pozemky. Toto svoje tvrdenie však nepodložili
žiadnymdôkazom.Lustráciounakatastrálnomportáli,jemožnénájsťvkatastrálnomúzemíM.množstvo
listov vlastníctva vedených na meno X. Q., pričom ide o pozemky, ktoré sú v správe SPF. Tvrdenie
žalobcov, že práve pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXXX, mali

byť predmetom zámeny je zavádzajúce a neopiera sa o žiaden dôkaz a je založené iba na ničím
nepodloženom tvrdení žalobcov. Navyše, výmera pozemkov vo vlastníctve X. Q., ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXXX predstavuje spolu vyše 4980 m2, pričom výmera
„údajnezamenenýchpozemkov“mápredstavovať833m2.Jepretozrejmé,žetakátozámenabynemala
pre p. X. Q. žiadnu ekonomickú výhodu, keďže by zamenil pozemky so 6x väčšou výmerou ako je
výmera „údajne zamenených pozemkov“. Nakoľko žalobcovia nepreukázali splnenie hmotnoprávnych

podmienok vydržania, navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

32. Súd vo veci v zmysle odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci nariadil
pojednávanie.

33. Zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 26.9.2023 uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu bolo pre
neho nadmieru prekvapujúce, nakoľko má za to, že každý zo žalobcov splnil podmienky pre vydržanie a
má svoj právny titul. Za najdôležitejší bod z odôvodnenia považuje bod č. 15, kde si myslí, že súd prvej
inštancie urobil chybu, čo zmiatlo Krajský súd, keď začiatok vydržania nemohol byť daný na rok 1939.
Zo strany žalobcov bolo tvrdené, že kolíky boli zatlčené na konci pozemku, čo zmiatlo aj geodeta v roku

1972, ktorý rozparceloval pozemky na 8 árové. Avšak už v tomto období bol stav taký ako po 2. svetovej
vojne. Krajský súd v bode 16 uvádza, aby súd ustálil ako žalobcovia odvodzujú nástupníctvo, kedy
začala a uplynula vydržacia lehota každého individuálne, pričom vo vyjadrení zaslanom súdu uviedol,
kedy každý zo žalobcov vstúpil do držby a na základe akého právneho titulu. Nevie si predstaviť, kde
boli žalovaní 80 rokov, ktorí sa začali domáhať svojho práva až v roku 2018, resp. 2019. Pýta sa, kto už

môže byť viac dobromyseľný ako ten, kto kúpi, zaplatí za to, čo mu ukážu, že sa v prírode už dlhodobo
užíva. Každý zo žalobcov niekoľkokrát za účinnosti OZ splnil podmienky vydržania samostatne. Ako si
vysvetliť situácie, že pani A. tam má postavený dom a nikto nič nenamietal, mali stavebné povolenie
a rovnako pán Q. má na pozemku hospodársku budovou. V zmysle ÚS SR, rozhodovanie ohľadne
vlastníckehoprávamusíbyťvsúladesdobrýmimravmiaajsoslušnosťou,pretomázato,žejepotrebné

žalobe vyhovieť. Každý zo žalobcov buď zaplatil za pozemok alebo ho dostal do daru, čiže každý splnil
podmienky. Len opravou dôvodov vyhovujúcich v rozsudku súdu prvej inštancie má za to, že Krajský
súd by problém nemal. Pani A. a pani M. mali ako prvé spor ohľadne týchto nehnuteľností, pričom pani
M. uviedla pred príslušnými úradmi, že má vedomosť o zámene pozemkov X. Q.. Aspoň z týchto útržkov
by bolo možné vyhodnotiť dôkazy a žalobe vyhovieť. Na výsluchu žalovanej v 1. rade, ak to považuje aj

súd prvej inštancie za potrebné, naďalej trvajú. Oproti podanej žalobe nezmenili rétoriku ani dôkazy, ale
reagovali na Krajský súd, t. j. kedy začala plynúť vydržacia lehota, kedy uplynula a na základe akého
titulu. Napr. žalobcovia v 1. a 4. rade v žalobe uviedli, ako tieto pozemky nadobudli, od koho, pričom
tak, ako bolo uvedené na spornej parcele je postavený dom, pričom pani A. tento dom nadobudla od
svojej matky, ktorá netušila, že má užívať niečo viac, keďže tá ho nadobudla od svojej matky v roku

1972. Nevie čo ešte viac treba dokazovať, pri každom zo žalobcov je popísané, ako nadobudli jednotlivé
parcely a je zrejmé, že k vydržaniu došlo.

34. Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že prvýkrát sa s pani M. stretla na Katastrálnom úrade,
ako chceli prepísať dom a už vtedy došlo k výmene názorov, že im to nepodpíšu. Navštívili ju doma

spolu s jej strýkom, ktorý bol jej spolužiakom a s pani F., pričom jej strýko jej povedal, že si pamätá,
že tieto pozemky boli predmetnom zámeny, na čo ona reagovala, že o tom vie, ale že aj ona chce mať
z toho niečo, keďže má deti. Žiadali vysoké „výkupné“ a tam to stroskotalo, že neakceptovali sumu.
Predmetná komunikácia sa udiala v rokoch 2013-2014.

35.Žalobcav10radenapojednávaníuviedol,ževrokoch1999-2006 bolstarostaobceakeďvybavovali
plynofikáciu obce, SPP vyskočila námietka, že na uvedenej parcele sa ako vlastníci nachádzajú pani
M. a pán M. a boli vyzvaní, aby sa k tomu vyjadrili a preto má za to, že už v tomto období mali o
tejto problematike vedomosť. Ďalej ako dieťaťu mu bolo oznámené zo strany jeho babky I. Q., že vdôsledku chudoby, ktorá bola, môj dedo X. Q. ako majiteľ krčmy, mäsiarstva či potravín, poskytoval
ľudom potravinovú pomoc, pričom tí nevedeli za takého služby zaplatiť, tak mu dobrovoľne ponúkali
parcely vo veľkosti drobných slížov a preto si myslí, že výskyt týchto zámen nebol zaznamenaný z

uvedeného dôvodu.

36. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade na pojednávaní uviedol, že on na rozdiel od zástupcu
žalobcov nie je prekvapený rozhodnutím Krajského súdu. Žalobcovia nevedia splniť podmienky, čo im
vyčítal Krajský súd, ako: kedy vstúpili do držby, kedy začala plynúť vydržacia lehota ani kedy uplynula.

Po uvedenom rozhodnutí zmenili rétoriku, keď vo vyjadrení zo dňa 30.05.2023 tvrdia, že vo veci nie je
potrebné aplikovať uhorské právo a ako titul uviedli dedičke rozhodnutia, kúpne či darovacie zmluvy,
ktoré sa však netýkajú predmetných parciel. Nakoľko žalobcovia trvajú na výsluchu žalovanej v 1. rade
má za to, že chcú dokazovať zámenu a je potrebné si ustáliť, čo máme dokazovať, či existenciu zámen
pozemkov alebo titul – dedičské rozhodnutie, kúpne a darovacie zmluvy. Ak sporné pozemky mali sa
zameniť pred 2. svetovou vojnou, doteraz žalobcovia nepreukázali titul, kto ich mal zameniť, kedy ich

mal zameniť, čo sa malo zameniť a teda zmenili tvrdenia, len aby vyhoveli Krajskému súdu. Čo sa týka
vyjadrenia ohľadne zamenených pozemkov, tak žalobcovia v predmetnom vyjadrení vôbec neuviedli, na
základe čoho ich považujú za zamenené pozemky, pričom na katastri je evidovaných ďalších minimálne
30 LV na meno X. Q.. Žalobcovia teda nepreukázali údajnú zámenu pozemkov. Čo sa týka právnych
titulov ako dedičské rozhodnutia, kúpne a darovacie zmluvy, tie neobsahujú sporné pozemky, ale iba tie,

ktoré vlastnili ich predchodcovia. V danom prípade teda nemožno konštatovať dobromyseľnosť držby, čo
byboloajvrozporesjudikatúrouNSSR.Tupoukazujenato,žeideosubjektívnupredstavužalobcov,že
pozemky nadobudli dobromyseľne, avšak v danom prípade subjektívny pocit je v rozpore s judikatúrou.
Žiaden právny titul nepredložili a teda nesplnili podmienky, čo im kázal Krajský súd. Čo sa týka vyjadrenia
žalobcu v 10. rade, že nemali čo jesť, uvedené považuje za fabuláciu a drzosť, pričom ide o ničím

nepodložené tvrdenie. Žalobcovia zakladajú vydržanie na subjektívnej predstave, že im pozemky patria,
čo je v rozpore s judikatúrou. Nikdy to nefungovalo a ani nebude ako to uviedol zástupca žalobcov, že
vám niekto ponúkne oplotený pozemok a tak ho užívate, od toho tu máme kataster nehnuteľností, kde sa
zapisujú vlastnícke práva. Ohľadne tvrdenia zástupcu žalobcov v žalobe chce uviesť, že parcela nemôže
byť súčasťou inej parcely a ide o zavádzanie súdu. Čo sa týka stavieb, napr. rodinný dom, tak ten len

zasahuje do tejto parcely a aj v danom čase sa nemal stavať na parcele, kde mal vlastník povolenie. Pri
obhliadke bolo vidieť, že ploty boli posúvané, resp. niekto mal aj dva ploty.

37. Súd dňa 5.12.2023 vykonal pojednávanie na inom vhodnom mieste v rámci obvodu, a to v Kultúrnom
dome Čakajovce z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a vyššieho veku žalovanej v 1. rade.

38. Žalovaná v 1. rade na mieste uviedla, že je vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú zdedila a
nerozumie prečo jej ju chce niekto vziať. Na otázky zástupcu žalobcov uviedla, že nehnuteľnosti zdedila
po mužovi, ide o nehnuteľnosti, ktoré sa majú nachádzať pri trati. Užívajú to B., majú tam záhradu a
kúsok za ňou sa tiahnu tieto nehnuteľnosti. T. č. si tam postavili domy. Ako sa títo B. dostali k užívaniu

nevie. Nepamätá si, že by poznala pána X. Q., ktorý mal za manželku I. Q. a ani ako I. Q. delila pozemky
pre svoje deti. Pamätá si na svojho svokra, ale zomrel už dávno. Nepamätá si, že by mal jej svokor
zamieňať pozemky so X. Q. a ani to, že by sa vyjadrila, že jej svokor si mal vymeniť pozemky so X. Q..
Pamätá si stretnutie u nich doma, žalovaní odišli s krikom, ale nepamätá sa čo sa riešilo. Nevie, že by
jej svokor spomínal, že by si zamenil pozemky so X. Q., to už bolo strašne dávno kedy zomrel.

39. Zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 16.1.2024 uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava podanej
žaloby a všetkých doterajších podaní a ústnych vyjadrení. Žalobu pripravoval asi 2 roky. Bol tam zložitý
GP, pričom bol presvedčený, že žiadny právny problém neexistuje a že sú splnené všetky podmienky
vydržania. Žalobcovia v žalobe uviedli, že konce pozemkov, ktoré užívajú minimálne od roku 1972 a so

započítaním vydržacej doby ich predchodcov, nadobudli od 2. svetovej vojny, a to na základe zámennej
zmluvy, uzatvorenej medzi X. Q., pani M. a pánom E.. Zarazilo ho rozhodnutie KS, bod 16 odôvodnenia,
keď má za to, že žaloba bola podaná jednoznačne. OS v odôvodnení rozsudku uviedol, že vydržacia
lehota začala plynúť pred 2. svetovou vojnou, čoho sa chytil KS, aby to súd dokazoval. Súdu včera
doložilirozhodnutieÚSSR,naktorépoukazuje.Keďsabaviaoroku1939,natískasaotázkaspoukazom

na rozhodnutie ÚS SR, že kde boli právni predchodcovia žalovaných, keď nikto žalobcov neupozorňoval,
že užívajú ich pozemky. Za života predchodcov žiadne problémy neboli, lebo tí si pamätali, čo sa stalo,
avšak v čase podania žaloby si to už nik nepamätal. Súd nemôže žiadať vykonať dôkazy, ktoré sú
nedostupné. Okolnosti prípadu hovoria, že od začiatku 2. svetovej vojny až doteraz nikto nebol v užívanírušený. KS v odôvodnení uznesenia uviedol, že je potrebné preukázať akým titulom vstúpili žalobcovia
do držby, kedy začala plynúť vydražia lehota a kedy uplynula, a to pre každého samostatne. I. Q.
pozemky, ktoré boli do roku 1972 pozdĺžne, po vymeraní priečne rozdelila na 8 pozemkov. Keby sa v

žalobe nezmienili o zámennej zmluve, takýto problém by nevystal. Vo svojom podaní v zmysle pokynu
KS uviedol, akým titulom vstúpili žalobcovia do držby, kedy začala a kedy skončila ich vydržacia lehota.
Žalovaní si začali robiť nároky až s poukazom na strategický park v Y., dovtedy si nároky nerobili. Ak
by došlo k zamietnutiu žaloby, bolo by to proti logike a akýmkoľvek princípom. Má za to, že klienti
splnili všetky podmienky vydržania, a preto navrhuje súdu, aby žalobe vyhovel a priznal trovy konania.

Vyjadrenie zástupcu protistrany, že keď jeho klienti nadobudli svoje pozemky na základe právnych
úkonov, si len subjektívne mysleli, že sú ich, je v rozpore so skutkovým stavom. Podstata vydržania
je užívanie cudzej veci, a na základe toho, že im vec patrí. Väčšina žalobcov sa uvedené dozvedela
až po urobení GP, a teda nevedeli, že užívajú viac. Z dnešného vyjadrenia je zrejmé, že pani M. sa o
svoje pozemky nezaujímala a ani nevedela, kde ich má, pričom vlastník musí o svoje vlastníctvo dbať.
Zároveň sa ohradzuje voči tvrdeniam o zneužití inštitútu vydržania. V záverečnej reči sa pridržal odkázal

na vyjadrenia na dnešnom pojednávaní.

40. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade na pojednávaní dňa 16.1.2024 uviedol, že na
základe právneho názoru KS v Nitre žalobcovia v konaní pred OS Nitra mali preukázať existenciu
zámennej zmluvy. Tento právny názor je v súlade s rozhodovacou praxou NS SR, podľa ktorého

posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, môže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak by bol len domnelý právny dôvod, t. j. titulus putativus, teda ak
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Okrem preukázania
vydržacieho titulu mali žalobcovia v konaní tiež preukázať, kedy začala plynúť vydržacia doba, kedy

uplynula, a to vo vzťahu ku každému žalobcovi jednotlivo. Žalobcovia v konaní pred OS nielen že
nepreukázali existenciu zámennej zmluvy, ale ani nepredložili žiaden nový dôkaz, ktorým by preukázali
dobromyseľnosť držby. Dobromyseľnosť držby nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou pani B.
M.. Právne tituly, ktoré v súdnom konaní predložili žalobcovia sú iba titulmi, ktorými preukazujú právny
prevod alebo prechod vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré vlastnili ich právni predchodcovia, žiaden

zo žalobcami špecifikovaných právnych titulov sa netýka sporných pozemkov, a preto neexistuje právny
titul, z ktorého by mohli odvodzovať oprávnenosť držby. Nakoľko žalobcovia nevedeli preukázať žiaden
právny titul v konaní pred OS, neskôr zmenili rétoriku s uvedením, že rozhodujúci je rok 1972, kedy
pani I. Q. darovala svojim deťom a vnukom jednotlivé parcely, kam mali byť údajne zahrnuté aj sporné
pozemky. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s GP č. 762-48-72, ktorý v konaní predložili žalobcovia

a z ktorého jednoznačne vyplýva, že na základe toho GP sa rozdeľovali a následne zlučovali parcely
nachádzajúce sa vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Dokazovaním sa navyše ustálilo,
že žalobcovia vychádzali výlučne zo subjektívnej predstavy, že im pozemok patrí, a to tým, že si ho
neoprávnene oplotili. Namiesto toho, aby žalobcovia začali so žalovanými rokovania o usporiadaní
vlastníckych vzťahov, rozhodli sa iniciovať súdne konanie, v ktorom sa pokúsili zneužiť inštitút vydržania

a to bez toho, aby disponovali jediným relevantným dôkazom. Nie je pravda, že žalovaní sa nezaujímali
o svoje pozemky, ale nemohli tušiť, že im tieto pozemky niekto neoprávnene zabral. Dozvedeli sa to
až na základe výzvy Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru, ktorý ich informoval,
že na pozemkoch sa nachádza oplotenie. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že vlastnícke právo
sa nepremlčuje. Na základe uvedených dôvodov navrhuje, aby OS Nitra žalobu zamietol a zaviazal

žalovaným uhradiť trovy súdneho konania. V rámci tohto výkladu zástupcu protistrany, by si ľudia
neoprávnene začali zaberať na základe právnych úkonov nehnuteľnosti, a teda je to v rozpore s logikou
a právom, a preto je judikovaná potreba existencie právneho titulu. Zástupca žalovaných v 2., 3., 4., 12.
a 14. rade v záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia na dnešnom
pojednávaní. Judikatúra je jednoznačná, keď v danom prípade je potrebné predložil právny titul, príp.

domnelý titul alebo neprávoplatné rozhodnutie súdu, alebo akýkoľvek právny titul, čo sa však nestalo.

41. Zástupca žalovanej v 1. na pojednávaní dňa 16.1.2024 uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava
vyjadrení zástupcu žalovaných v 2., 3., 4., 12. a 14. rade. Jeho mama je naďalej vlastníčkou daných
pozemkov a nevie, prečo by si ich mala stále sledovať. Pričom v danom prípade ide aj o pole, kde nie

presne určená hranica. Chce len uviesť, že ide o pole, pričom bežným okom nie je možné zistiť hranicu
toho ktorého súkromného vlastníctva. O danú vec sa začala matka zajímať po tom, ako bola úradmi
oboznámená a vyzývaná.42. Žalobca v 5. rade na pojednávaní dňa 16.1.2024 v záverečnej reči uviedol, že tí, ktorí mali právo
si nárokovať na tieto pozemky tu nevedia byť, ak sa niekto cíti ukrivdený, tak nikto to nenamietal, nič
nerozporoval a teda si myslí, že tí, ktorí to mali morálne riešiť, to neriešili. Teraz si už nikto nič nepamätá,

alebo si nechce pamätať.

43. Žalobca v 12. rade na pojednávaní dňa 16.1.2024 v záverečnej reči uviedol, že pamätá si, aký stav
bol v ovocnom sade a že v 60-tyh rokoch bol postavený dom rodiny B. a tak sa to užíva doteraz.

44. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní dňa 16.1.2024 v záverečnej reči uviedla, že oni sú tu žalovaní,
chceli sa dohodnúť. Má za to, že ak je niekto uvedený na LV, tak jeho vlastníctvo ani po 100 rokoch
nemôže zaniknúť. GP nezahŕňa spornú parcelu. Pani E. sa vyjadrila, že plot nemala dorovnaný, ale
navrhli jej to susedia, aby si ho dorovnala s nimi.

45. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, ktoré

bolo vykonané pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku o výsluch žalovanej v 1. rade, oboznámil sa
s ďalšími vyjadreniami strán sporu a ich zástupcov a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

46. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok zodpovedajúci k ich vlastníctvu k sporným parcelám od zámennej
zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená pred 2. svetovou vojnou medzi starým otcom žalobcov v 1. až 4.

mieste, žalobcu v 5. mieste, žalobcov v 8. až 10. mieste a žalobcu v 12. mieste, X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
a to tak, že svoju parcelu, ktorú vlastnil v inej časti katastra M., mal zameniť s pôvodnou pozemno-
knižnou vlastníčkou P. U., ktorá je zapísaná v LV č. XXXX pod B1, s právnymi predchodcami vlastníkov
zapísaných v LV č. XXXX - E. a s právnym predchodcom žalovanej na 1. mieste B. M. - jej svokrom I.
M.. Táto parcela sa mala stať prirodzenou súčasťou parciel č.: 1014/16, 1014/17 a 1014/18 zapísaných

v pozemno-knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. M., ktoré patrili v jednej polovici X. Q. a v druhej polovici
jeho bratovi A. Q.. Po smrti X. Q. na základe dedičského rozhodnutia D 196/1970-17, sa jeho výlučnou
dedičkou stala jeho manželka I. Q.. I. Q. a A. Q. sa v roku 1972 rozhodli, že tieto svoje parcely,
ktoré boli užívané nimi po dĺžke si zlúčia a rozdelia tak, že vytvoria priečne nové parcely a vytvoria
tak stavebné pozemky pre svoje deti, resp. vnukov. Notárskou zápisnicou č. N 463/72, NZ 498/72 dňa

21.07.1972 uskutočnili na Štátnom notárstve v Nitre vlastníci I. Q. a A. Q. zlučujúcu a rozdeľujúcu
zmluvu, ktorou si nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. M. parcely č.: 1014/16, 1014/17
a 1014/18 zlúčili a rozdelili tak, že vytvorili, v súlade s geometrickým plánom č. 762-48-72 zo dňa
26.05.1972, novovytvorené parcely č.: 1014/18, 1014/30, 1014/17, 1014/19, 1014/16, 1014/20, 1014/21,
1014/22, 1014/23, 1014/24, 1014/25, 1014/26, 1014/27 a 1014/28 vo výmerách určených v citovanom

geometrickom pláne. Po rozdelení týchto parciel geometrickým plánom sa účastníci zmluvy dohodli
tak, že výlučným vlastníkom parc. č. 1014/18, t.j. záhrady vo výmere 4 á 74 m2, parc. č. 1014/30, t.j.
domu č. XXX vo výmere 1 á 16 m2, parc. č.: 1014/20, 1014/21, 1014/24, 1014/23, 1014/25, 1014/26,
1014/27 a 1014/28 sa stala I. Q., K. X. a výlučným vlastníkom novovytvorených parc. č.: 1014/17,
1014/19, 1014/22 sa stal A. Q. a novovytvorenú parc. č. 1014/16, t.j. spoločný dvor vo výmere 8 á 27

m2 si ponechali v spoluvlastníctve, každý v podiele 1/2-ice. V rámci toho zlučovania a rozdelenia sa
prirodzenou súčasťou tohto právneho úkonu stala aj parcela, ktorú X. Q. získal zámenou a ktorá dnes
v pripojenom geometrickom pláne č. 377/2018 tvorí parcely č. 1014/48 až XXXX/XX, pretože v prírode
tvorila neoddeliteľnú súčasť nimi užívaných parciel zapísaných v pkn. vl. č. XXX. Následne tieto parcely
boli prevádzané na základe jednotlivých nadobúdacích titulov ako kúpna zmluva, darovacia zmluva či

v rámci dedičských konaní až na žalobcov. Žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo k predmetným
parcelám z LV č. XXXX, z LV č. XXXX a z LV č. XXXX, pre k. ú. M., kde tieto parcely sú zapísané
ako nehnuteľnosti patriace žalovaným nakoľko tieto boli od pzkv. č. XX, XX P. XXX prevádzané na
základe jednotlivých nadobúdacích titulov ako darovacia zmluva alebo v rámci dedičských konaní až
na žalovaných. Na základe výzvy Okresného úradu Nitra zo dňa 24.9.2018 boli žalovaní vyzvaní, aby

do 31.10.2018 sprístupnili svoje pozemky na zameranie, nakoľko pri meraní hranice obvodu JPÚ bolo
zistené, že na pozemkoch vlastníkov, ktorí sú účastníkmi pozemkových úprav sú postavené ploty iných
užívateľov. Išlo o parc. 1015/1 na LV č. XXXX, parc. č. 1015/2 a 1016 na LV č. XXXX, parc. č XXXX
na LV XX a parc. č. XXXX na LV č. XXXX. S poukazom na uvedené boli žalobcovia vyzvaní zo strany
dotknutých žalovaných na odstránenie si oplotenia. Sporným v danom prípade je, či zo strany žalobcov

došlo k vydržaniu časti sporných parciel, ktoré patria do vlastníctva žalovaných a to s poukazom na listy
vlastníctva, ktoré preukazujú vlastníctvo týchto parciel žalovanými.47. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

48. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

49. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

50. Z vyjadrenia obce M. zo dňa 17.6.2019 vyplýva, že obec potvrdzuje, že po nahliadnutí GP č.

377/2018 zo dňa 15.2.2019, v ňom novovytvorené parcely v tomto pláne zakreslená ako parcely č.
1014/48, 1014/49, 1014/50, 1014/51, 1014/52, 1014/53, 1014/45, 1014/55 sú v dlhodobom a nerušenom
užívaní súčasných vlastníkov a pred nimi ich právnych predchodcov ako súčasť ich parciel, ktoré sú
vo vlastníctve zapísané pre obec M., k.ú. M., v listoch vlastníctva č. 183, č. 181, č. 507, č. 179,
č. 260, č. 178, č. 1607 a č. 133. Obci je známe a obyvateľmi všeobecne rešpektované a uznávané

a nikým nespochybňované, že takýto užívací stav bol vytvorený minimálne od sedemdesiatych rokov
a novovytvorené parcely, zakreslené v GP, v prírode tvoria súčasť parciel jednotlivých vlastníkov a títo,
aj ich právni predchodcovia, ich užívali a užívajú v dobrej viere a presvedčení, že im vlastnícky
patria. Ďalej obec prostredníctvom svojho starostu potvrdzuje, že skutočnosť, že títo obyvatelia vo
svojich pozemkoch užívajú nejaké časti „cudzích“ parciel, bola zistená až v roku 2018, keď sa niektorí

z vlastníkov zapísaných k týmto parcelám v listoch vlastníctva, začali domáhať vlastníckeho práva.

51. Z vyjadrenia Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný výbor zo dňa 24.9.2018 vyplýva, že
žalovaní ako dotknutí vlastníci parciel boli vyzvaní, aby na svojich pozemkoch, kde majú prekážky na
uskutočnenie jednoduchých pozemkových úprav, aby v lehote do 31.10.2018 sprístupnili svoje pozemky

na zameranie, nakoľko bolo zistené pri zameraní, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú ploty iných
užívateľov.

52. Z čestného prehlásenia B. Y. vyplýva novovytvorené parcely na GP č. 377/2018 tvorili v minulosti
dlhú úzku parcelu, ktorú jej otec X. Q. ešte pred 2. sv. vojnou získal zámenou tak, že svoju parcelu,

ktorú vlastnil v inej časti obce M. zamenil s pôvodnými pozemno-knižnými vlastníkmi tejto dlhej úzkej
parcely P. U., I. M. a pánom E. a od tejto doby zamenenú parcelu ako svoju vlastnú v dobrej viere otec
užíval až do svojej smrti v roku 1970, kedy ju po ňom zdedila manželka, jej matka I. Q.. Táto zamenená
parcela sa stala prirodzenou súčasťou parciel, ktoré patrili jej otcovi a boli zapísané v pkn. vl. XXX pre
k. ú. M. na jej otca X. Q. v 1 a jeho brata A. Q. v 1. Po smrti jej otca sa matka a brat jej otca v roku 1972

rozhodli tak, že svoje parcely, ktoré boli užívané po dĺžke si zlúčili a rozdelili tak, že vytvorili priečne nové
parcely a vytvorili tak stavebné pozemky, ktoré dnes vlastnia žalobcovia, pričom nik nespochybňoval,
že ich súčasťou boli pozemky, ktoré získal X. Q. zámenou.

53. Vykonaným dokazovaním a to výpisom pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. M. parcely č.:

1014/16, 1014/17 a 1014/18 mal súd za preukázané, že tieto parcely sa zlúčili a rozdelili tak, že vytvorili
v súlade s geometrickým plánom č. 762-48-72 zo dňa 26.05.1972, novovytvorené parcely č.: 1014/18,
1014/30, 1014/17, 1014/19, 1014/16, 1014/20, 1014/21, 1014/22, 1014/23, 1014/24, 1014/25, 1014/26,
1014/27 a 1014/28 vo výmerách určených v citovanom geometrickom pláne. Z plánu rozdelenia vyplýva,
že sporné parcely neboli jeho súčasťou. Po rozdelení týchto parciel geometrickým plánom sa účastníci

zmluvy dohodli tak, že výlučným vlastníkom parc. č. 1014/18, t.j. záhrady vo výmere 4 á 74 m2, parc. č.
1014/30, t.j. domu č. 190 vo výmere 1 á 16 m2, parc. č.: 1014/20, 1014/21, 1014/24, 1014/23, 1014/25,
1014/26, 1014/27 a 1014/28 sa stala I. Q., K. X. a výlučným vlastníkom novovytvorených parc. č.:
1014/17, 1014/19, 1014/22 sa stal A. Q. a novovytvorenú parc. č. 1014/16, t.j. spoločný dvor vo výmere 8
á 27 m2 si ponechali v spoluvlastníctve, každý v podiele 1/2-ice. Žalovaní sú vlastníkmi sporných parciel

čo vyplýva z LV č. XXXX, M. XXXX P. M. XXXX.

54. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základeinej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

55. Základnými predpokladmi vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť
držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku
v tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné

bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však
nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický
stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva
pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho
požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo,
ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to

zn. nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci.

56. Predpokladom vydržania je teda skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

57.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť,akovecnadobudol–čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

58. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval
platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho
práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj

putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

59. Znenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia
vydržacejdoby.Týmitosú:a)predmetvydržania,b)subjektvydržania,c)oprávnenádržbaad)vydržacia
doba.

60. Súd podrobil skúmaniu jednotlivé podmienky vydržania a konštatuje, že v danom prípade podmienka
predmetu držby je splnená, nakoľko spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne nehnuteľné veci
– parcely zakreslené v geometrickom pláne č. 377/2018 pre Obec M., kat. úz. M. vyhotovenom
dňa 28.01.2019, autorizačne overenom dňa 28.01.2019 a úradne overenom Okresným úradom Nitra,

odborom katastrálnym dňa 15.02.2019 pod č. 193/2019. Tieto parcely, tak ako sú zakreslené v
geometrickom pláne, sú vytvorené z parciel: č. 1015/1 – orná pôda vo výmere 302 m2, zapísaná v liste
vlastníctva č. XXXX pre S. M., kat. úz. M.; č. XXXX/X – orná pôda vo výmere 306 m2 a č. XXXX – orná
pôda vo výmere 306 m2, zapísané v liste vlastníctva č. XXXX G. S. M., kat. úz. M.; č. XXXX – orná
pôda vo výmere 203 m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX pre S. M., kat. úz. M.. Z týchto parciel sú v

geometrickom pláne č. XXX/XXXX zakreslené novovytvorené parcely: č. 1014/48 – záhrada vo výmere
142 m2, č. XXXX/XX – záhrada vo výmere 74 m2, č. XXXX/XX – záhrada vo výmere 77 m2, XXXX/XX
- záhrada vo výmere 79 m2, č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 82 m2, č. XXXX/XX - záhrada vo výmere
85 m2, č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 87 m2 a č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 207 m2.61. Ďalšou podmienkou je subjekt vydržania, ktorým v danom prípade sú žalobcovia - každá osoba,
ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo a teda uvedená podmienka je taktiež splnená.

62.Ďalejsasúdzaoberaloprávnenosťoudržbyaexistenciouprávnehotitulu.Oprávnenádržbavyžaduje
spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť
tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie

držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí
byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu
možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo
patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu
plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v

tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa
okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.

63. Žalobcovia pôvodne tvrdili, že okolnosti, ktoré sprevádzali vznik držby ich právneho predchodcu X.
Q. a ktoré založili jeho dobromyseľnosť, boli dané oprávnením užívať sporné nehnuteľnosti vyplývajúcim

zo zámennej zmluvy, ktorú mal uzatvoriť X. Q. ešte pred druhou svetovou vojnou s pôvodnými
pozemno-knižnými vlastníkmi, právnymi predchodcami žalovaných. Zámennou zmluvou mal získať
sporný pozemok tak, že svoju parcelu, ktorú vlastnil v inej časti obce M. zamenil s pôvodnými pozemno-
knižnými vlastníkmi. Po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom,
žalobcovia uviedli tvrdenie, že v kontexte podanej žaloby, vykonaného dokazovania a najmä právnych

titulov, na základe ktorých jednotliví žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej držby svojich pozemkov, sú
žalobcovia jednoznačného právneho názoru a to, že pre tento spor je najdôležitejšia a najpodstatnejšia
skutočnosť rozdelenia predmetných pozemkov I. Q. - dedičkou po X. Q. dňa XX.XX.XXXX notárskou
zápisnicou č. N 463/72 na Štátnom notárstve v Nitre a následné darovanie novovzniknutých pozemkov
I. Q. darovacou zmluvou spísanou v ten istý deň, t. j. dňa 21.07.1972 notárskou zápisnicou č. N 465/72.

64. Súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a to najmä k zistenému skutkovému stavu, uvádza, že
sporné pozemky neboli súčasťou právneho úkonu zlučujúcej a rozdeľujúcej zmluvy spísanej vo forme
notárskej zápisnice č. N 463/72, NZ 498/72 zo dňa 21.07.1972 uzavretou medzi I. Q. - manželkou X.
Q. a A. Q. - bratom X. Q.. Ak žalobcovia vyvodzujú vstup do dobromyseľnej držby sporných pozemkov

od vlastníctva svojich pozemkov vytvorených zlučujúcou a rozdeľujúcou zmluvou, tak s týmto sa súd
stotožniť nemohol z dôvodu, že sporných pozemkov sa táto zmluva netýkala, čo je zrejmé z GP z
roku 1972. To, že niekto nadobudne pozemok, ktorý je v prírode oplotený vo väčšej výmere než aká
vyplýva z listu vlastníctva preto, že sa zasiahlo do nehnuteľnosti iného vlastníka, nadobúdateľa takejto
nehnuteľnostiohľadompresahujúcej,hocioplotenejčasti,nerobídobromyseľnýmdržiteľomoprávneným

vydržať túto presahujúcu časť. Tak ako súd uviedol vyššie - nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné
posudzovaťpredovšetkýmpodľaokolností,ktorésprevádzalivznikdržby.Podľanázorusúduoprávnenie
užívať sporné nehnuteľnostitreba v predmetnej vecivyvodzovať z tvrdenej zámennej zmluvy, na základe
ktorej malo k vzniku držby dôjsť.

65. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie vyčítal, že sa vôbec nezaoberal
okolnosťami zámennej zmluvy, ktorú mal X. Q. uzatvoriť s P. U., I. M. a G. E., ktoré okolnosti by skutočne
nasvedčovali existencii právneho titulu vstupu do držby X. Q.. Súd prvej inštancie po zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu riadiac sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu vyzval strany
k predloženiu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a vykonal navrhnuté

dokazovanie. Žalobcovia riadiac sa názorom odvolacieho súdu ohľadom zámennej zmluvy uviedli,
že nehnuteľnosti ktoré X. Q. zamenil za spornú parcelu sa nachádzajú v kat. úz. M. (extravilán
obce), a sú zapísané v LV č. XXX, kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele 1/2-ice a
LV č. XXXX, kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele 2/6-tín. Vo vzťahu k preukázaniu
tohto tvrdenia navrhli ako dôkaz vykonať osobný výsluch žalovanej v 1. rade - B. M., K. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX, pretože o uskutočnenej zámene má vedomosť. K tvrdeniam žalobcov
a označeniu konkrétnych nehnuteľností sa vyjadrili žalovaní, ktorí považovali tvrdenia žalobcov za ničím
nepodložené, zavádzajúce a nepreukázané. Okrem toho uviedli, že výmera pozemkov vo vlastníctve X.
Q., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXXX predstavuje spolu vyše4980 m2, pričom výmera „údajne zamenených pozemkov“ má predstavovať 833 m2, z čoho je zrejmé,
že takáto zámena by nemala pre p. X. Q. žiadnu ekonomickú výhodu, keďže by zamenil pozemky so
6x väčšou výmerou ako je výmera „údajne zamenených pozemkov“. Dňa 5.12.2023 vykonal súd prvej

inštancie pojednávanie na inom vhodnom mieste v rámci obvodu, a to v Kultúrnom dome Čakajovce
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a vyššieho veku žalovanej v 1. rade, ktorej výsluch bol
nevyhnutný na preukázanie tvrdení žalobcov o zámennej zmluve. Z výpovede žalovanej v 1. rade
vyplynulo, že si nepamätá, že by mal jej svokor zamieňať pozemky so X. Q. a ani to, že by sa vyjadrila,
že jej svokor si mal vymeniť pozemky so X. Q.. Súd vo vzťahu k zámennej zmluve uvádza, že žiadnym

z navrhnutých a vykonaných dôkazov v konaní jej existencia preukázaná nebola.

66.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcoviažiadnymspôsobomexistenciuzámennejzmluvy
ako domnelého právneho titulu nepreukázali a teda súd nemal za preukázané, že právny predchodca
žalobcov bol nad všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemky, ku ktorým určenia vlastníckeho
práva sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú, patria, keď uvedené nebolo preukázané žiadnym

dôkazom. Hoci žalobcovia užívali pozemky minimálne od 70-tych rokov, ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, pre vydržanie vlastníckeho práva dlhodobé a nerušené užívanie nepostačuje, pokiaľ vstup
do držby nebol sprevádzaný okolnosťami, z ktorých možno vyvodzovať presvedčenie užívateľa, že mu
právom vec patrí. V predmetnom konaní sa žalobcom uniesť dôkazné bremeno nepodarilo. V priebehu
sporu súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1. rade, avšak ani touto výpoveďou, ktorou

mienili žalobcovia preukázať svoje tvrdenia o existencii zámennej zmluvy, nemal preukázanú existenciu
tohto nadobúdacieho, postačujúc putatívneho titulu a ani dobromyseľnosť predchodcu žalobcov, že
mu nehnuteľnosť nad všetky pochybnosti patrí. Tvrdené skutočnosti o zámennej zmluve, ktorou mal
predchodca žalobcov zameniť svoje nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX, kde je X. Q. zapísaný ako
spoluvlastník v podiele 1/2-ice a LV č. XXXX, kde je X. Q. zapísaný ako spoluvlastník v podiele 2/6-tín za

sporné nehnuteľnosti neboli preukázané žiadnym dôkazom. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby
dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie
žalobcov ako držiteľov o ich dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.
Súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by žalobcovia osvedčili splnenie všetkých

podmienok vydržania u ich právneho predchodcu, keďže tie musia byť splnené kumulatívne, a preto súd
rozhodol tak, že žalobu zamietol.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

69. O trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1,

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im súd priznal náhradu
trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. Nakoľko žalovaným v 1., 5.- 8.,10.,11., 13. rade trovy
konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnili, súd o trovách konania rozhodol tak, že im ich náhradu
nepriznal. Súd náhradu trov konania proti žalobcom priznal len žalovaným v 2., 3., 4., 12. a 14. rade,
ktorým v konaní vznikli trovy a ktoré si aj ako úspešní účastníci strany žalovaných v konaní uplatnili

a ktorých vznik mal súd aj za preukázaný.

Poučenie:

7C/51/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.