Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200736
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8521200736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci navrhovateľa F. H., A..
X.X.XXXX, S. W. Q. Č..XXXX/X, F., proti oprávnenej z platenia výživného Y. P. N., A.. XX.X.XXXX, S. W.
E. Č.. XXX/XX, W. G., F. W. O. Č..XXX, E.. X. Ľ., zastúpenej P.. Q. N., A.. XX.X.XXXX, S. W. E. Č.. XXX/
XX, W. G., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30Pc/64/2021-73 zo dňa 27.6.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej
dcére.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom predmetný návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(CMP). Vo veci samej aplikoval súd zákonné ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a § 65 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a vychádzal z preukázaných skutočností, že oprávnená z platenia výživného je študentkou
vysokoškolského štúdia a nie je schopná živiť sa sama, žije v spoločnosti s matkou a maloletým bratom,
matka je dlhodobo nezamestnaná s obmedzeným príjmom, ďalej, že navrhovateľ striedavo pracoval a
bol nezamestnaný pre svoj zdravotný stav, súdu však nepreukázal, že si hľadal prácu aj v inom odvetví.

III. Obsah odvolania navrhovateľa

3. Po doručení rozhodnutia vo veci samej navrhovateľ súdu predložil podanie, ktoré súd vyhodnotil podľa
obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako odvolanie proti rozsudku, v ktorom odvolateľ spochybnil pravdivosť
vyjadrenízástupkyneoprávnenejzplateniavýživného.Poukázalnaďalšiuvyživovaciupovinnosťvsume
33,- eur, pričom súd nevychádzal z jeho reálnych príjmov, neprihliadal k odňatiu vodičského preukazu

a na to, že prišiel o prácu.

IV. Obsah vyjadrení k odvolaniu4. Zástupkyňa oprávnenej z platenia výživného vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ má dlh
na výživnom, neustále zamestnáva súdy a napáda a obviňuje ju aj plnoletú dcéru. Dcéra študuje Q.,
nikdy nepracovala v H., brigáduje, pretože si jej otec nikdy neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, ona živí

dcéru bez jeho podpory a pomoci, musela sa zadĺžiť, aby dcéra mohla študovať.

5. Navrhovateľ v rámci vyjadrenia požiadal o preverenie dĺžky štúdia oprávnenej z platenia výživného.
Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní prostredníctvom exekúcie a dlh sa mu znižuje. Našiel si prácu,
no s vodičským preukazom by zarobil viac.

V. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako súd príslušný na preskúmanie odvolania, včas podaného (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli,
pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či otcovi zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči
oprávnenej plnoletej dcére alebo ešte trvá.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené
v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty navrhovateľa v odvolaní.

9. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10.Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjeibazávažnejšiazmenapomerov,čím

sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych,
ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov,
celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky,
prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou

zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím
spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.

11. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že „plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.“ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom trvá, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť, t.j. táto povinnosť zaniká až okamihom, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby - táto
skutočnosť sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, v žiadnom prípade nie je podmienená
vekom dieťaťa.

12. Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. Schopnosť
detí samostatne sa živiť v zmysle citovaného ustanovenia treba vykladať v objektívnom zmysle,
teda konkrétne tak, že je potrebné skúmať, či deti sú s ohľadom na všetky konkrétne relevantné
okolnosti (vek, zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie, uplatnenie sa v spoločnosti)schopné zamestnať sa a vykonávať prácu. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné
samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pritom musí to byť práca,
ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam. Len samotná skutočnosť, že dieťa je

schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Zákon jasne
uprednostňuje záujem oprávneného - dieťaťa, a preto v prípade, že ak sa dieťa rozhodne pokračovať
vo vysokoškolskom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že koncepcia úpravy vyživovacej povinnosti vychádza

z predpokladu dobrovoľného zabezpečovania výživy dieťaťa jeho rodičmi a len v prípade, ak rodič túto
povinnosť dobrovoľne neplní, je potrebný zákrok súdu, ktorý svojím rozhodnutím určí rozsah jej plnenia
podľazákonnýchkritériívyplývajúcichzoZákonaorodine.Ideozákonnúpovinnosťrodičov,ktorátrvádo
času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, to znamená samo uspokojovať svoje potreby. Tradične za
dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné akceptovať prípravu dieťaťa na budúce
povolanie riadnym denným štúdiom do dosiahnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania. Avšak aj v

takomtoprípadesavyžaduje,abyštudijnévýsledkyoprávnenéhodieťaťavykazovaliurčitúkvalitu,ateda
dôsledné plnenie si študijných povinností tak, aby dĺžka štúdia nepresiahla primeranú dobu potrebnú
na jeho absolvovanie, čo v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva (oprávnená z platenia
výživného začala štúdium dňa XX.X.XXXX nástupom do prvého ročníka, študijného programu F. Y. J. -
denná forma C. Y. S. C. Q. Q. W. so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, č.l. 56 spisu) .

14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zrušenia vyživovacej
povinnosti voči svojej plnoletej dcére, ktorá bola naposledy určená rozhodnutím Okresného súdu Stará
Ľubovňa v konaní pod sp.zn. 2C/138/2003 zo dňa 16.9.2015 v sume 100 eur. Návrh odôvodňuje
plnoletosťou dcéry, tým, že pracuje v zahraničí, čo nijako v konaní preukázané nebolo a dôvody

navrhovateľa tak ostali len v rovine tvrdení. Plnoletá dcéra navrhovateľa preukázala pokračovanie
vo vysokoškolskom štúdiu, ktorým sa pripravuje na budúce povolanie. Je podporovaná osobnou
starostlivosťou matky, ktorá je N. X. a pre práceneschopnosť dlhší čas bez príjmu zo zamestnania. Otec
sa nijako ináč na výchove a výžive dcéry nepodieľa. Otáznym je aj riadne plnenie bežnej vyživovacej
povinnosti v súdom stanovenom rozsahu na mesačnej báze, keďže povinný otec, ako sám uviedol,

uhrádza len splátky v exekučnom konaní, čím spláca len dlžnú sumu výživného. Vzťahy medzi nimi sú
ťažko prekonateľne rozvrátené, len s minimálnou šancou na zmenu. Vyživovacia povinnosť tak v danom
prípade ostáva jedinou formou podpory plnoletého dieťaťa jeho rodičom - povinným otcom. V danom
prípade sú splnené zákonné kritériá pre plnenie vyživovacej povinnosti pre dospelé dieťa navrhovateľom
pri zachovaní súdom stanovenej výšky. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia v návrhu, týkajúce sa

jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ani že si účinne hľadá zamestnanie za účelom zabezpečenia
príjmu a to ani v odvolacom konaní. Naopak oprávnená z platenia výživného preukázala, že naďalej sa
štúdiom vysokej školy pripravuje na budúce povolanie. Naďalej tak trvá v zmysle príslušných zákonných
ustanovení povinnosť rodičov podieľať sa na jej výchove a výžive.

15. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj keď oprávnená z platenia výživného má príjem z brigádnickej
činnosti, bolo by absurdné do príjmov dieťaťa zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným
pričinením tak, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že
potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené (nález ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 3113/10 z 21.4.2011).

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd sa starostlivo zaoberal konkrétnymi okolnosťami daného prípadu
a predovšetkým účelnosťou štúdia oprávnenej vo vzťahu k definitívnemu získaniu predpokladov
na výkon povolania štúdiom na C. Y. S. C. Q. Q. W., vezmúc do úvahy situáciu na trhu práce.
Zároveň bol zohľadnený záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo
vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, v súlade s oprávnenou požiadavkou včasnej realizácie

uvedených daností bez toho, aby dochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti. V
danom prípade súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, nakoľko táto sa v súčasnosti stále pripravuje na svoje budúce
povolanie.

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav veci a vec aj správne právne posúdil. Za daného stavu odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok v jeho meritórnej časti ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.18. Vychádzajúc z rovnakého posúdenia rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania podľa
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).