Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722202000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722202000.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci spôsobilosti na právne
úkony osoby: D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., B. č. XXX, zastúpená opatrovníkom: Z. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., B. č. XXX, o navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

9Ps/16/2022-100 zo dňa 04. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
9Ps/16/2022-100 zo dňa 04.05.2023 konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony zastavil.
Náhradu trov konania štátu nepriznal. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným na súd 20.05.2022 sa D. V. (ďalej len
„navrhovateľka“) ako osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony domáhala navrátenia
spôsobilosti na právne úkony.
1.2 Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, opatrovníka, oboznámením sa s listinami ako
aj znaleckým posudkom č. 65/2022 znalca MUDr. Petra Gábriša a výsluchom znalca. Konštatoval,

že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 12Ps/4/2008-142 zo dňa 03.05.2010, právoplatným
dňa 18.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/63/2010-158 zo dňa
23.09.2010 bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony v rozsahu zastupovania
pred súdmi, štátnymi orgánmi, v písomnom a osobnom styku, preberania dôchodku, ako aj iné jej
prislúchajúce finančné prostriedky, spravovať jej hnuteľný a nehnuteľný majetok. Uznesením Okresného
súdu Martin č. k. 19Ps/18/2014-11 zo dňa 19.01.2015, právoplatným dňa 09.02.2015 bol ustanovený

za jej opatrovníka Z. G., nar. XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku č. 65/2022 vyplýva,
že navrhovateľka trpí závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, a to Schizoafektívnou
poruchou s trvalým priebehom s narastajúcimi závažnými postprocesuálnymi zmenami osobnosti, v
medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) kvalifikovanou ako F25. Jedná sa o vážnu duševnú
poruchu, ktorá sa u nej dlhodobo prejavuje trvalým globálnym narušením jej psychických funkcií -
poruchami vnímania, myslenia (paranoidné, extrapatenčné, megalomanické bludy), emotivity (celková

nivelizácia afektov a emočného prežívania) a konania. Uvedená porucha je trvalého charakteru, nie je
prechodná, postupne dochádza k prehlbovaniu postprocesuálnych zmien v osobnosti. Nie je predpoklad
úzdravy, ani výraznejšej zmeny stavu, ale i napriek tomu je nutné pokračovať v celoživotnej medikácií
(užívaní liekov). Z dôvodu svojho ochorenia nie je schopná vykonávať právne úkony. Vyšetrovaná nie
je schopná ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarávať si veci
bežnej potreby, postarať sa o svoje osobné veci. Vyšetrovanú aktuálne nie je možné vypočuť, nakoľko

jej kontakt s realitou je trvale narušený, taktiež v súvislosti s výsluchom reálne môže dôjsť k zhoršeniu
jej zdravotného stavu. U vyšetrovanej nedošlo k takému zlepšeniu duševného stavu, z ktorého bymohlo vyplývať čiastočné, prípadne úplné navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Znalec navrhol súdu
ponechať obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony v čo najširšom rozsahu, je to v záujme
vyšetrovanej.

1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 231, § 233 ods. 2, § 243 ods. 1, 2, § 244, § 247
ods. 1, § 251 ods. 1 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len
„CMP“.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospeljednoznačnekzáveru,ženávrhosobyobmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony je v celom rozsahu nedôvodný. U tejto osoby nenastalo také zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo navrátenie spôsobilosti na právne úkony, a to ani len

čiastočne. Súd pri rozhodovaní o navrátení spôsobilosti na právne úkony zvažoval najmä ochrannú
funkciu takéhoto rozhodnutia, pričom bol aj po oboznámení sa so závermi znaleckého dokazovania
presvedčený, že po navrátení ktorejkoľvek časti spôsobilosti na právne úkony by svojim konaním
osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony mohla ohroziť záujmy seba alebo iného. Súdny
znalec označil ochorenie osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony za trvalé (chronické).
U osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony sa jedná o Schizoafektívnu poruchu s trvalým

priebehom s narastajúcimi závažnými postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Choroba je kolísavá,
avšak už v súčasnosti sa objavujú aj organické zmeny na mozgu. Nie je možné očakávať zlepšenie
zdravotného stavu, práve naopak. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z vlastného vnímania, pričom
aj výpovede menovanej, písomné podania, vrátane návrhu jasne indikujú psychické ochorenie a
paranoidné predstavy, teda potvrdzujú závery znaleckého posudku. Opatrovník nevidel dôvod na

navrátenie spôsobilosti na právne úkony, stotožnil sa so závermi znaleckého dokazovania. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony je nekritická k svojmu
stavu, preto na základe uvedeného a z dôvodu, že to nie je v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony, súd zastavil konanie na navrátenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.
1.4 Súd štátu nepriznal náhradu trov konania, keďže ich v zmysle § 251 ods. 1 CMP platí.

1.5 O trovách konania ostatných účastníkov súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala dňa 23.05.2023 odvolanie navrhovateľka.
2.1 V odvolaní uviedla, že telepatiou zistila skutočnosti o doktorovi. Súdny znalec psychiater ju schválne

zle posúdil. Znalecký posudok je nepravdivý. Následne sa vyjadrovala k prejavom onačených osôb
(syna Z. G., st. bývalého manžela Z. G., E. G., U.. E. D., L. U. nevesty a pod.). Ďalej uviedla, že
posledná hospitalizácia bola morbídna, primárka jej nasadila zlú kombináciu psychofarmák. Nevládala
v dôsledku nich chodiť. V ďalšej časti uvádzala 4. doplnky ku obhajobe ZS. V doplnku 2 konkrétne, že
dňa 09.05.2023 bola na kontrole na psychiatrii u MUDr. V., ktorá jej nechala zmeniť lieky a ktorá je voči

nej zaujatá. Žiadala o zhodnotenie jej pravdivých dôkazov a vrátenie svojprávnosti späť. Seriózne zvážiť
jej psychiku. Už 13 rokov „trpí“ na to, že si nemôže napr. predať pozemok. Ona je sebestačná a dokáže
sa o seba postarať vo všetkom aj keď má bolesti všetko zvláda urobiť, hoci jej to trvá dlhšie.

3. Opatrovník navrhovateľky sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania - osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná (§ 362, § 359 CSP, § 7 ods. 1, § 236 CMP),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal

rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s
prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil
(§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Predmetom konania je s ohľadom na návrh navrhovateľky vrátenie spôsobilosti na právne úkony jej
ako fyzickej osoby.

6. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony zastavil
nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že návrh osoby

obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je v celom rozsahu nedôvodný. U tejto osoby nenastalo
také zlepšenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo navrátenie spôsobilosti na právne úkony, a
to ani len čiastočne.7. „Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do
prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej

bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne
konanie o spôsobilosti k právnym úkonom“ (z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo 276/2014 z 08.10.2014).

8. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

9. Podľa § 10 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,

nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods. 1).
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony,
súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilostí zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody,

ktoré k nim viedli (ods. 3).

10.Podľa§231CMPvkonaníospôsobilostinaprávneúkonysúdrozhodujeoa/obmedzeníspôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/
navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

11. Podľa § 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

12. Podľa § 247 CMP ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia

spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví (ods. 1). Ak sa konanie o zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak
zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať (ods. 2).

13. Podľa § 249 CMP ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo
navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší (ods.
1). Súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody
(ods. 2).

14. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (s účinnosťou od 1. júla
2016 napriek úprave § 10 Občianskeho zákonníka nie je možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti
na právne úkony - poznámka dovolacieho súdu) súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných
dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je

schopná robiť niektoré resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť
rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané
na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Výhrada
zmeny pomerov (clausula rebus sic stantibus) má pri rozhodovaní v statusových otázkach fyzických
osôb veľmi zásadný význam práve z dôvodu, že rozhodnutím súdu sa významne mení postavenie

tejto osoby ako subjektu práva. Dôvody umožňujúce zásah do spôsobilosti na právne úkony pritom
súvisia so zdravotným stavom osoby a nie je možné vylúčiť jeho zmenu (v pozitívnom, ale ani v
negatívnom zmysle slova). Procesný postup zmeny rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony,
ako aj jej prinavrátenie (zrušenie rozhodnutia pre „odpadnutie“ dôvodov) sa vzťahuje aj na situácie,
keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/83/2022 z

31.05.2023).

15. V náleze z 28. novembra 2012 sp. zn. I. ÚS 313/2012 Ústavný súd SR vyjadril svoj názor na
ústavný rozmer pozbavenia/obmedzenia spôsobilosti na právne úkony tak, že pri interpretácii a aplikáciiust. § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je
potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne

úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka, až následný záujem verejný či tretích
osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť“) je prostriedkom „ultima ratio“,
t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva) či „iba“ ich obmedzenie nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie
spôsobilostinaprávneúkonyneprichádzadoúvahyanivtedy,akpostihnutáosobačiastočne(vistýchnie

zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať
súd ex offo (§ 120 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), teda aj vtedy ak to účastník
konania nenavrhne. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť
uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.

16. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom návrhu navrhovateľky a spisu mal za to, že záver okresného

súdu je predčasný s ohľadom na to, že sa nezaoberal ust. § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak
odpadnúdôvody,ktoréknimviedli.Zauvedenýmúčelomboložiadúcevykonaťporovnaniestavuodtoho
času ako došlo u navrhovateľky k vyhláseniu rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony,
prípadne od času kedy bol jej návrh na vrátenie spôsobilosti zamietnutý.

17. Keďže sa okresný súd neoboznámil so spisom sp. zn. 12Ps/4/2008 prípadne aspoň s rozhodnutím
zo dňa 03.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/63/2010 z 23.09.2010,
ktorým bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, ani súvisiacim
spisom,ktorýmbolzamietnutýnávrhnavrhovateľkynavráteniespôsobilostinaprávneúkonyrozsudkom

č. k. 19Ps/11/2015 zo dňa 15.02.2019, nebolo tak z obsahu spisu zrejmé pre akú duševnú poruchu
bola navrhovateľka vlastne pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani
zo znaleckého posudku. Následne tak nebolo súdom skúmané či od vydania súdneho rozhodnutia
došlo alebo nedošlo k zmene jej zdravotného stavu (duševnej poruchy). V tejto súvislosti ani bližšie
nezisťované akým spôsobom duševná porucha v súčasnej dobe ovplyvňuje konanie navrhovateľky v

rodine a v spoločnosti v každodennom živote a teda či si (a v akom rozsahu) môže obstarávať svoje
záležitosti sama. Na pojednávaní bol prítomný opatrovník navrhovateľky - jej syn, ktorého sa súd na
uvedené skutočnosti nedopytoval. Nevykonal tak aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu rozmanitých
sociálnych a právnych vzťahov a či existenciou rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony
nedochádza k neprimeranému zásahu do základných práv a slobôd navrhovateľky. Napokon pokiaľ

okresný súd zamietol návrh navrhovateľky tak z odôvodnenia rozhodnutia tiež nevyplýva, že by sa súd
zaoberal ust. § 247 ods. 2 CMP.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci

dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd pre popísané pochybenia pri zisťovaní skutočného

stavu veci, ktoré dokazovanie vzhľadom na rozsah nie je účelné doplniť odvolacím súdom, napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní okresný súd si pripojí predmetné spisy sp. zn. 12Ps/4/2008 a sp. zn. 19Ps/11/2015

a oboznámi sa s ich obsahom. Súd by mal vypočuť opatrovníka navrhovateľky, ktorý je jej synom, za
účelom zistenia aký je bežný denný život a režim navrhovateľky, či sú záležitosti, ktoré si zabezpečuje
sama (napr. nakupuje, cestuje), či sa vie orientovať v otázke peňazí a pod. Uloží znalcovi oboznámiť
sa s predmetnými súdnymi rozhodnutiami ako aj výsluchom opatrovníka. V doplnení znaleckého
posudku potom znalec uvedie aký dopad má duševná porucha na osobnosť navrhovateľky a jej

sociálne fungovanie. Teda či by prípadne prichádzalo do úvahy obmedzenie na spôsobilosti na právne
úkony v tom smere, že niektoré právne úkony môže navrhovateľka vykonávať (napr. disponovanie s
hotovostnýmifinančnýmiprostriedkamivurčitejčiastkeapod.).Vykonanédôkazyokresnýsúdvyhodnotí
v zmysle ust. § 191 CSP a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. §220ods.2CSPporovnanímposlednéhorozhodnutiasosúčasnýmstavom.Vnovomrozhodnutízároveň
okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v
konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku
1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 430 CSP).