Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 23P/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202876
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6923202876.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

23P/21/2023

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. G. XXXX/X, otca: A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

2

23P/21/2023

I. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi v nasledovnom znení:
„Otec sa zaväzuje každý párny kalendárny týždeň v piatok pred začatím styku preukázať sa matke
negatívnym výsledkom testu na prítomnosť návykových látok v organizme nie starším ako tri dni. „

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. RA-7P/10/2023-237 zo dňa
21.6.2023 v časti o povinnosti otca preukazovať sa negatívnym testom na prítomnosť návykových látok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

5
23P/21/2023

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2023 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného
na svoje maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že nakoľko je evidovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako uchádzač o zamestnanie od 28.6.2022 a evidencia
trvá naďalej, taktiež je otcom mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, suma, ktorú má platiť ako výživné na mal.
syna vo výške 120 Eur je pre neho dosť vysoká. V minulosti si brigádnicky privyrábal no v súčasnosti to
už nie je realizované a nemá žiaden vedľajší príjem. Nakoľko je nemajetný, nezamestnaný a nie je v jeho

schopnostiach sa adekvátne zamestnať, preto požiadal súd o zmenu výšky jeho vyživovacej povinnosti
na minimálnu zákonom stanovenú výšku výživného.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutočný stav veci:

3. Vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. bola súdom naposledy upravená rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. RA-7P/10/2023 zo dňa 21.6.2023 a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu otca a matky
mal. detí, v zmysle ktorej bol otec zaviazaný platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 120 Eur mesačne. Otec bol v tom čase nezamestnaný, pracoval len príležitostne na rôznych
brigádach, mal vyživovaciu povinnosť voči mal. A. a mal. E. B., nar. XX.X.XXXX.

4. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Revúca zo dňa 11.9.2023 otec je evidovaný od 28.6.2022 ako uchádzač
o zamestnanie a jeho evidencia naďalej trvá, a v období od 01.10.2021 do 30.06.2023 bol poberateľom
prídavku na mal. A..

5. Podľa potvrdenia UPSVaR Revúca zo dňa 01.03.2023 navrhovateľ nie je príjemcom pomoci v hmotnej

núdzi ani členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013
Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 19.9.2023 matka ani otec nie sú poberateľmi dávok
dôchodkového ani nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti v období posledných 12

mesiacov.

7.Podľalustráciekatastranehnuteľnostíjeotecevidovanýakovlastníkresp.spoluvlastníknehnuteľností
vedených v kú. Nálepkovo na LV č. XXXX, k.ú. H. na LV č. XXX, k.ú. I. na LV č. XXX, XXX, XXXX
a k.ú. E. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX.

8. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.09.2023 Orgán SPODaSK uskutočnil sociálne
zisťovanie u matky mal. A. dňa 08.09.2023. Matka maloletého so svojimi mal. deťmi naďalej žije pri
svojej matke, spoločne so svojimi deťmi mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. D., nar. XX.X.XXXX a mal.
K. L., nar. 23,07.2022 a svojím druhom. Matka mal. detí uviedla, že sa budú sťahovať, našli si byt ktorý

budú mať v podnájme. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 345,20€, výživného na
mal. deti a prídavkov na mal. deti vo výške 180€ mesačne. Matkin druh pracuje ako SZČO. Výdavky
matky ktoré predložila pred posledným súdnym rozhodnutím sú nezmenené. Ošetrujúcim lekárom mal.
detí je K. M. G.. Matka mal. detí uviedla, že otec maloletého pravidelne navštevuje mal. A. tak, ako
je určené súdom. Maloletého príde pozrieť aj nad rámec súdom určeného styku, ale to len na krátku

chvíľku ho príde pozdraviť. Matka uviedla že asi dvakrát sa stalo že otec prišiel pre maloletého a ona si
nebola istá, či je v poriadku, zdalo sa jej že mohol ,,niečo užiť,,. Keď maloletého doviezol na osobnom
motorovom vozidle naspäť k matke, bola presvedčená o tom, že otec mal dieťaťa užil návykovú látku.
Matka maloletého údajne volala aj políciu, polícia odmietla prísť. Otec maloletého sa testom, ktorý
určí prítomnosť návykových látok, ani raz nepreukázal, matka mu napriek tomu styk umožnila. Matka

bola upozornená na dôsledné dodržiavanie rozsudku v ktorom bola táto povinnosť otcovi uložená a
trvaní na tom, aby otec maloletého test preukazoval. Orgán SPODaSK uskutočnil sociálne zisťovanie
u oca mal. A., ten uviedol, že je pravdou že testy nepreukazuje matke a že na testy ani nemá peniaze.
Styk s maloletým sa dodržiava aj nad rámec určený v rozsudku a matka mu v styku s maloletým
nezabraňuje. Orgán SPODaSK sa opakovane skontaktoval s matkou maloletého. Tá uviedla, že otec

maloletého jej uviedol že nebude trvať na znížení výživného a testom sa už bude preukazovať. Orgán
SPODaSK matku dotazoval, či otec maloletého sa už preukázal testom na zistenie návykovej látka,
matka maloletého uviedla že nie. Mal. A. sa s otcom preto údajne stretáva len pred bytovkou. Dňa
20.09.2023 sa po telefonickej dohode mal na ÚPSVR Revúca dostaviť otec mal. dieťaťa, ktorý sa
však na úrad nedostavil. Orgán SPODaSK sa pokúšal s otcom telefonicky skontaktovať (20.09.2023,

21.09.2023) avšak bezúspešne. Orgán SPODaSK sa skontaktoval s družkou otca mal A. pani B. ktorá
uviedla, že otec mal. A. zabezpečuje starostlivosť o ich spoločné mal. dieťa lebo ona pracuje, ale odkáže
otcovi mal. A., aby úrad kontaktoval, čo sa nestalo.

9. Na pojednávaní otec uviedol, že jeho finančná situácia sa zmenila. Teraz už brigády nemá.. Prešiel

osobným bankrotom, a teda mu odpadol dlh v zdravotnej poisťovni a 6 exekúcii. Nevedel presne uviesť
mesačnú výšku splátok exekúcie, ale keď ešte pracoval, tak to bolo 200 eur mesačne. Zároveň uviedol,
že jeho partnerka pracovala aj v čase poslednej úpravy výživného súdom. Teraz pracuje krátky a dlhý
týždeň. V dlhom týždni je to pondelok, utorok, piatok a nedeľa a v krátkom týždni je to streda a štvrtok.Na otázku súdu, prečo už nechodí na brigády / fušky, otec uviedol, že nevie. Poprel, že je to preto, že
prišiel o vodičský preukaz.

10. Matka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko ani suma, ktorú jej reálne
posiela otec dieťaťa nestačí na starostlivosť o dieťa. Poslal jej 3x 70 Eur. Ani raz neposlal celú sumu,
ktorá je schválená súdom. Už chodí s mal. k psychologičke, kde platí za jedno sedenie 10 Eur. Boli
tam 3x a je potrebné absolvovať ďalšie sedenie aj pedopsychiatrické vyšetrenie v Rimavskej Sobote a
potrebujú ísť do Hnúšte k logopedičke. Je potrebné riešiť aj očnú, maloletý potrebuje okuliare nakoľko

má problémy so zrakom. Zvýšené výdavky sú tiež v súvislosti s návštevou školy.
Matka tiež na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že otec na fušky nechodí aj teraz, nakoľko synovi
píše, že príde neskôr pre neho lebo je v práci resp. mu posiela hlasové správy: Adamko nevolaj mi, teraz
robím. Čo bolo aj tento týždeň v utorok. Matka má prístup do mobilu môjho syna. Číta si synove hlasové
správy. Uvedené tvrdenie otec nepoprel.

11. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť nakoľko je
nedôvodný.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave

výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.20. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

21. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

22. Navrhovateľ, ako osoba povinná platením výživného sa podaným návrhom domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť otca na maloletého A.

bola súdom naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. RA-7P/10/2023 zo dňa 21.6.2023
a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu otca a matky mal. detí, v zmysle ktorej bol otec zaviazaný
platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 120 Eur mesačne. Otec bol v tom čase
nezamestnaný, pracoval len príležitostne na rôznych brigádach, mal vyživovaciu povinnosť voči mal. A.
a mal. E. B., nar. XX.X.XXXX. V sociálnej poisťovni nebol u otca evidovaný žiaden odvádzateľ poistného.

23. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine ku zmenu rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti môže
súd pristúpiť len za podmienky, že došlo k zmene pomerov.
Pre zistenie, či je dôvodné zmeniť toto rozhodnutie preto súd primárne skúmal, či od posledného
rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výživnom.
Avšak nie akákoľvek, ale len podstatná zmena pomerov či už na strane osôb oprávnených na výživné,

alebo výživou povinnej osoby, predstavuje dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o výžinom. Ide totiž
o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, preto sa
vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru.
Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre akúkoľvek, hoc aj nepodstatnú
zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré

by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade,
ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu.

24. Vykonaným dokazovaním pritom súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o
výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by umožnila zmenu tohto rozhodnutia v zmysle návrhu
otca. Je potrebné poukázať na to, že na výške výživného sa otec s matkou naposledy dohodol dňa
22.6.2023, čo súd schválil rozsudkom právoplatným dňa 13.7.2023. Návrh otca na zníženie výživného
bol podaný dňa 07.08.2023, teda necelý mesiac po poslednom určení výživného. Pomery otca boli

pritom v zásade rovnaké. Otec bol tak v čase posledného rozhodnutia súdu ako aj teraz evidovaný na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nemal evidovaný žiaden pracovný pomer ani odvádzateľa
poistného do sociálnej poisťovne. Otec v čase poslednej úpravy výživného podľa jeho slov pracoval len
brigádne, pričom teraz údajne brigádne nepracuje, čo však poprela matka dieťaťa, keďže otec posiela
hlasové správy maloletému, podľa ktorých pracuje, čo už otec nepoprel a zároveň otec nevedel uviesť

žiaden relevantný dôvod prečo už brigádne nepracuje, resp. pracovať nemôže. Otcovi od poslednej
úpravy výživného nepribudla ani neubudla vyživovacia povinnosť, naďalej je povinný vyživovať 2 mal.
deti. Partnerka otca pracovala aj v čase poslednej úpravy výživného a pracuje aj v súčasnosti,
zmena jej zamestnania preto v tomto smere nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov. Navyše, podľa
otcom deklarovaného rozloženia pracovných zmien jeho partnerky otcovi nič nebráni v čase voľna jeho

partnerky pracovať brigádne, prípadne nájsť si pracovný pomer aspoň na kratší pracovný čas, kde by
dosahoval dostatočný príjem na úhradu výživného, na ktorom sa s matkou mal. A. dohodol. Zároveň otec
podľa jeho vyjadrenia prešiel osobným bankrotom a z uvedeného dôvodu mu odpadla povinnosť splácať
dlh v zdravotnej poisťovni a 6 exekúcii, čo v čase keď naposledy pracoval, predstavovalo sumu cca 200
Eur.Niejetiežpravdivétvrdenie,žeotecjenemajetný,nakoľkozlustráciikatastranehnuteľnostívyplýva,

že otec je evidovaný ako vlastník viacerých nehnuteľností. Otec tak podľa názoru súdu nepreukázal takú
zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala.
Na strane maloletého taktiež z pohľadu intenzity zmeny pomerov nedošlo za tak krátke obdobie k takej
zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Maloletý od poslednej úpravy pomerov navyše
nastúpil do školy a v tejto súvislosti pribudli matke zvýšené výdavky a taktiež pribudli výdavky na

psychologičku a na zdravotnú starostlivosť. Výdavky matky sa od poslednej úpravy výživného podľa
jej tvrdenia nezmenili. Súd takto nevzhliadol dôvodnosť zmeny posledného rozhodnutia súdu v zmysle
návrhu otca, a preto ho zamietol.25. Záverom je potrebné poznamenať, že nakoľko u otca došlo osobným bankrotom k zbaveniu dlhov
atedakzníženiujehofinančnéhozaťaženiaaumaloletéhonástupomdoškolyprirodzenestúplivýdavky,
dôvodné by bolo uvažovať skôr o zvýšení výživného, ako o jeho znížení. Pritom samotný otec pri

poslednej úprave pomerov k maloletému, kedy došlo aj k zmene jeho zverenia matke, poukazoval na
to, že nástupom do školy maloletému vzrastú výdavky na jeho potreby a sumu aktuálne dohodnutého
výživnéhopožadovalodmatky,ktoráužvtomčasebolanarodičovskejdovolenke.Znižovanievýživného
za daných okolností by sa tak javilo tiež v rozpore s dobrými mravmi.

26. Zároveň súd schválil dohodu rodičov o spôsobe realizácie styku otca s maloletým spočívajúcej
sprísnení v povinnosti otca preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na prítomnosť návykových látok
v jeho organizme. Vzhľadom na to, že otec naposledy priznal užívanie pervitínu v minulosti a matka
prezentovala podozrenie z užitia návykových látok zo strany otca aj v čase realizácie styku, súd
považoval pravidelné preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu na prítomnosť drog v tele otca za
potrebné a v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

2

23P/21/2023

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (v troch vyhotoveniach).

Účastníci, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení a opravnom prostriedku vzdali
práva podať odvolanie, toto právo viac nemajú.

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku II. tohto rozsudku (§ 122 Civilného
mimosporového poriadku)

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.