Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204470
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2512204470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a

sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému D.. F. Ř., narodenému
X. Z. XXXX, X., A.Z. XXXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom, Piešťany, Ulica
Miki Waltariho 7, o zaplatenie 1 341,22 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 5C/67/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. júna 2020
sp. zn. 25Co/19/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej len súd prvej inštancie alebo okresný súd) rozsudkom z 18. novembra
2019 č. k. 5C/67/2013 - 423 I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 341,22 eura s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 341,22 eura od 8. júna 2010 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v časti príslušenstva pohľadávky v sume 1,20 eura žalobu
zamietol, III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 99,90 %.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol
27. mája 2009 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu
v domácnosti, ktorou sa pôvodný žalobca zaviazal dodávať žalovanému zemný plyn do odberného
miesta na ul. A. v X.. Žalovaný sa zaviazal za dodávky plynu platiť jeho cenu formou preddavkov s
tým, že po zistení skutočného odberu plynu za fakturačné obdobie pôvodný žalobca ako dodávateľ
vyúčtuježalovanémuvovyúčtovacejfaktúrenedoplatokalebopreplatok.Spotrebaplynunapredmetnom
odbernom mieste bola meraná plynomerom č. 8076850 so stavom meradla v čase uzavretia zmluvy:

22460 m3. Predpokladaný ročný odber plynu z predmetného odberného miesta bol 106 kW/h a 10
m3. Pôvodný žalobca vyúčtovacou faktúrou č. 7443034588 z 24. mája 2010 vyúčtoval žalovanému
nedoplatok za dodaný plyn do predmetného odberného miesta za obdobie od 27. mája 2009 do 18. mája
2010 sumou 1 369,27 eura s lehotou splatnosti do 7. júna 2010. Výšku nedoplatku určil odpočítaním
prijatých zálohových platieb od žalovaného v celkovej sume 30 eur od fakturovanej sumy 1 399,27
eur. Spotrebu plynu z predmetného odberného miesta k 18. máju 2010 pôvodný žalobca určil za
použitia typového diagramu z dôvodu, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby

na príslušnom meradle. Keďže žalovaný následne uhradil ešte 28,05 eura, žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia prevyšujúcej časti sumy vyúčtovanej predmetnou faktúrou v zodpovedajúcej výške 1 341,22
eura. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že 18. mája 2010, ku ktorému dňu bola pôvodným žalobcom
vystavená predmetná vyúčtovacia faktúra, nedošlo k odpočtu skutočnej spotreby plynu na predmetnomodbernom mieste. Sporým však zostalo, či žalovaný bol alebo nebol upovedomený pôvodným žalobcom
o plánovanom odpočte stavu plynomerov v danom čase v danej lokalite, čo žalobca v priebehu sporu
nepreukázal. K reálnemu odpočtu stavu dotknutého meradla došlo 24. septembra 2010 na základe

údaja poskytnutého pôvodnému žalobcovi Ľ. Ž. - Ž.Í., ktorý sa s účinnosťou od 1. októbra 2010 stal
nájomcom nebytového priestoru s predmetným odberným miestom a k 24. septembru 2010 bola reálne
nameraná spotreba 25106 m3 a ku dňu fyzického odpočtu 1. októbra 2010 bola nameraná spotreba
25202 m3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v spore zostala síce otáznou skutočná spotreba plynu
na predmetnom odbernom mieste k 18. máju 2010, avšak mal za preukázanú skutočnú spotrebu na

predmetnom odbernom mieste od 27. mája 2009 do 22. septembra 2010, z ktorej žalovaný zaplatil za
obdobie od 27. mája 2009 do 18. mája 2009 iba preddavkové platby a za obdobie od 19. mája 2009 do
22. septembra 2010 tak preddavkové platby v sume 228 eur, ako aj nedoplatok v sume 81,53 eura. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný za obdobie od 27. mája 2009 do 22. septembra 2010 zaplatil
iba časť ceny skutočne odobratého plynu. Plne uhradil cenu plynu iba za obdobie od 19. mája 2010 do
22. septembra 2010 a neuhradil časť nedoplatku za spotrebovaný plyn za obdobie od 27. mája 2009

do 18. mája 2010 v sume 1 341,22 eura. Uzavrel, že právna ochrana spotrebiteľa nie je ani absolútna,
ani neobmedzená a nepriznanie žalovanej sumy žalobkyni len preto, že spotrebu plynu k 18. máju 2010
pôvodný žalobca určil za použitia typového diagramu, ktorý iba nepreukázal, že právny predchodca
žalobkyne ne/upovedomil žalovaného o plánovanom odpise stavu plynomerov, pričom bolo preukázané,
že reálna spotreba plynu za obdobie, do ktorého spadá aj rozhodné obdobie, bola v konečnom dôsledku

vyššia, než bola určená k 18. máju 2010, a teda bolo nepochybné, že žalobkyňa v konečnom dôsledku
nežiada od žalovaného cenu plynu prevyšujúcu cenu za reálne dodaný plynu, nepriznanie žalobného
nároku žalobkyni by bolo pre ňu veľmi nespravodlivým rozhodnutím v rozpore s princípom spravodlivosti
vyjadrenom v čl. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. júna 2020 sp. zn. 25Co/19/2020 v spojení s opravným
uznesením z 15. marca 2022 sp. zn. 25Co/19/2020 - 555 I. odmietol odvolanie žalovaného proti
zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku, II. vo vyhovujúcom výroku ako i v závislom výroku o
náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov

tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súhlasil so súdom prvej
inštancie, že spotrebu plynu k 18. máju 2010 pôvodný žalobca určil za použitia typového diagramu s
odôvodnením žalobcu, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby na príslušnom
meradle, avšak žalobca nepreukázal, že žalovaný bol upovedomený o plánovanom odpočte stavu
plynomerov, ani teda, že bol oprávnený vyúčtovať cenu plynu za použitia typového diagramu. Zdôraznil,

že pochybenie právneho predchodcu žalobcu v tomto smere nemá za následok zánik povinnosti
žalovaného zaplatiť za reálne dodaný a spotrebovaný plyn v predmetnom odbernom mieste, pričom
reálna spotreba zemného plynu žalovaným bola reálne preukázaná. Mal za rozhodné, že žalovaný
zaplatil nedoplatok za spotrebu plynu za dané odberné miesto za obdobie bezprostredne nasledujúce
po rozhodnom období, teda za obdobie od 19. mája 2010 do 22. septembra 2010 v celom rozsahu a

nenamietal a nijako relevantne nespochybnil namerané údaje spotreby za toto obdobie. V tejto v poradí
druhej faktúre pritom počiatočný stav meradla je totožný s konečným stavom meradla v predchádzajúcej
faktúre. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Uzavrel, že odvolanie žalovaného podané
výslovne voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, smeruje aj voči výroku II., ktorým bola žaloba

čiastočne zamietnutá, teda bolo rozhodnuté v prospech žalovaného. Odvolanie žalovaného v časti, v
ktorej smerovalo proti zamietajúcemu výroku II., s použitím § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP, ako
podané neoprávnenou osobou, odmietol.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodov

podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi.
Taktiež namietal, že v rozsudku súdu prvej inštancie sú uvedené nesprávne a nepravdivé skutkové
zistenia, ktorými je rozsudok zdôvodnený a ktoré nevyplývajú z doterajšieho neúplne vykonaného
dokazovania. Mal za to, že týmto bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Za otázku, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte riešená považoval otázky 1/ možnosti použitia výpočtu
spotreby typovým diagramom bez zohľadnenia § 51 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov, 2/ aplikovanie zrušeného a nenahradeného ustanovenia § 136 O. s.
p. po nadobudnutí účinnosti CSP. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že bola oprávnená vyúčtovaťcenu plynu za použitia typového diagramu, za použitia ktorého vychádzala pri vyúčtovaní ceny plynu
za obdobie od 27. mája 2009 do 18. mája 2010. Bol názoru, že žalobkyňa nemohla použiť typové
diagramy na vyúčtovanie ceny plynu, nakoľko si nesplnila svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť údaje

namerané meradlom a tvrdenie žalobkyne, že žalovaný meradlo nesprístupnil, žalobkyňa nepreukázala.
K argumentácii súdov nižších inštancií, že bolo preukázané, že došlo k reálnej spotrebe plynu z
predmetného odberného miesta žalovaným za obdobie od 27. mája 2009 do 22. septembra 2010,
aj keď nebolo preukázané, aká bola skutočná spotreba plynu k 18. máju 2010, uviedol, že takéto
tvrdenie nekonvaliduje skutočnosť, že žalobkyňou uplatnený nárok nemá právny základ a vyúčtovanie

je uskutočnené nesprávne a v rozpore so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
rozsudkom z 19. januára 2015 sp. zn. 5C/65/2013 žalobu zamietol a odvolací súd uznesením z 3. mája
2016 sp. zn. 25Co/332/2015 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s
tým, že pri rozhodovaní je potrebné použiť ustanovenie § 136 O. s. p. Medzičasom však došlo k účinnosti
CSP, v ktorom predmetné ustanovenie nebolo nahradené a preto súd nemohol toto ustanovenie na
daný prípad aplikovať. Mal za to, že súdy nižších inštancií nesprávne a nespravodlivo poskytli právnu

ochranu žalobkyni titulom údajného princípu spravodlivosti bez ohľadu na vykonané dokazovanie a
zistený skutkový stav. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že svoj nárok v konaní riadne preukázala a v
plnej miere sa stotožnila s rozhodnutiami súdov nižších inštancií, ktoré považovala za správne.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho

súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 ods. 1 CSP.

7. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je povinnosťou dovolateľa
vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní

náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod.

10. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam prerozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,

bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov a pod.).

11. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných
skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a

právne argumenty posúdili, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, a zároveň
citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu (ktorý v spätosti s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich
organickú, kompletizujúcu jednotu) sa vysporiadava so všetkými podstatnými odvolacími námietkami
žalovaného a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších

inštancií vyplýva, že spotrebu plynu k 18. máju 2010 pôvodný žalobca určil za použitia typového
diagramu s odôvodnením žalobcu, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby
na príslušnom meradle. Ďalej konštatovali, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol upovedomený o
plánovanom odpočte stavu plynomerov, ani teda, že bol oprávnený vyúčtovať cenu plynu za použitia
typového diagramu, z ktorého vychádzal pri vyúčtovaní ceny plynu za obdobie od 27. mája 2009

do 18. mája 2010, avšak zdôraznili, že pochybenie právneho predchodcu žalobcu v tomto smere
rozhodne nemá za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť za reálne dodaný a spotrebovaný
plyn v predmetnom odbernom mieste. Reálna spotreba zemného plynu žalovaným na danom odbernom
mieste za obdobie od 27.mája 2009 do 22. septembra 2010 bola podľa záverov súdu prvej inštancie,
s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, reálne preukázaná. Za rozhodné považovali, že žalovaný

zaplatil nedoplatok za spotrebu plynu za dané odberné miesto za obdobie bezprostredne nasledujúce po
rozhodnom období, teda za obdobie od 19. mája 2010 do 22. septembra 2010 (faktúra č. 7411878693)
v celom rozsahu a nenamietal a nijako relevantne nespochybnil namerané údaje spotreby za toto
obdobie. Odvolací súd ďalej uviedol, že hoci už nie je možné dodatočne spätne zistiť reálny stav meradla
spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste žalovaného ku dňu 18. mája 2010, v konaní bola

preukázaná reálna spotreba v širšom období, do ktorého toto obdobie spadá a keďže z tejto reálnej
spotreby žalovaný zaplatil časť vyúčtovanú druhou z faktúr, zostáva mu zaplatiť reálne spotrebovaný
odber plynu, ktorý bol vyúčtovaný prvou z menovaných faktúr. Uzavrel, že suma, ktorú žalovaný na
základe predmetných dvoch faktúr už uhradil a má uhradiť na základe preskúmavaného rozsudku,
zodpovedá reálnej spotrebe zemného plynu žalovaným v danom odbernom mieste v celom rozhodnom

období a vzhľadom na uvedené bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho
konania zakotvenou v čl. 17 Základných princípov CSP, aby sa súd zaoberal správnosťou výpočtu
spotreby zemného plynu určenej v prvej z uvedených dvoch faktúr typovým diagramom. Z rozhodnutí
súdov nižších inštancií je teda zrejmé, z akých právnych úvah súdy vychádzali, keď dospeli k záveru,
že žaloba je dôvodná. Ich myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
prijali.

12. Z uvedeného je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru
dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím

súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú
vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaný sa s
rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v
odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama

osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale aniprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,
II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)
v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v
zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej
inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,

deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté
skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.

14. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný neopodstatnene namieta, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť
jeho dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

15. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania odôvodnil naformulovaním otázok, ktoré v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu neboli podľa dovolateľa riešené, mal za to, že je daný dôvod prípustnosti v
zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku,
od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte

nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).

17. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte

nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací
súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

18. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom). Otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky(quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v
procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné
napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,

čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej
alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na
rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci,
pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie,
skúmajejobsah,zmyselaúčel,normuinterpretujeanapodkladesvojichskutkovýchzistení(toznamená

až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre
aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka -
ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou,
ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v
ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť
(4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018, 9Cdo/73/2021).

19. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je jej zásadný
právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou
zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu
vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov

Slovenskej republiky (1Cdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998, 5Cdo/1/2010,
7Cdo/117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej
právnej otázky. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
b) CSP je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto
znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.

20. Žalovaný vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ním zadefinovaná
právna otázka (možnosť použitia výpočtu spotreby typovým diagramom bez zohľadnenia § 51 ods. 4
zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov) by mohla mať znaky relevantné v
zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP iba vtedy, ak nebola otázkou skutkovou, ale právnou s presahujúcim

významom pre dosiaľ neriešené právne otázky.

21. K otázke nastolenej ako dovolacia otázka dovolací súd uvádza, že v danom prípade dovolateľ
namieta nesprávne zistenie ohľadom podmienok na uskutočnenie kontroly odberného plynového
zariadenia a uskutočnenie odpočtu meradla a následne vyúčtovania ceny plynu za použitia typového

diagramu, pretože nesúhlasí s jej interpretáciou odvolacím súdom, podrobne uvedenej v bode 27.
rozsudku odvolacieho súdu.

22. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje či došlo k odpočtu skutočnej spotreby plynu
na odbernom mieste a zároveň zisťuje či žalovaný bol alebo nebol upovedomený o plánovanom odpočte

stavu plynomerov v danom čase v danej lokalite, zisťuje skutkový stav veci. Skutkový záver súdu o
tom, že mal za preukázanú skutočnú spotrebu na predmetnom odbernom mieste od 27. mája 2009
do 22. septembra 2010, z ktorej žalovaný zaplatil za obdobie od 27. mája 2009 do 18. mája 2009 iba
preddavkové platby a za obdobie od 19. mája 2009 do 22. septembra 2010 tak preddavkové platby v
sume 228 eur, ako aj nedoplatok v sume 81,53 eura. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný

za obdobie od 27. mája 2009 do 22.septembra 2010 zaplatil iba časť ceny skutočne odobratého plynu.
Plne uhradil cenu plynu iba za obdobie od 19. mája 2010 do 22. septembra 2010 a neuhradil časť
nedoplatku za spotrebovaný plyn za obdobie od 27. mája 2009 do 18. mája 2010 v sume 1 341,22
eura. Uzavrel, že právna ochrana spotrebiteľa nie je ani absolútna, ani neobmedzená a nepriznanie
žalovanej sumy žalobkyni len preto, že spotrebu plynu k 18. máju 2010 pôvodný žalobca určil za použitia

typového diagramu, ktorý iba nepreukázal, že právny predchodca žalobkyne ne/upovedomil žalovaného
o plánovanom odpise stavu plynomerov, pričom bolo preukázané, že reálna spotreba plynu za obdobie,
do ktorého spadá aj rozhodné obdobie, bola v konečnom dôsledku vyššia, než bola určená k 18. máju
2010, a teda bolo nepochybné, že žalobkyňa v konečnom dôsledku nežiada od žalovaného cenu plynu
prevyšujúcucenuzareálnedodanýplynu,bolpreukázaný.Akpretodovolateľvdovolacomkonanívytýka

súdu, že konkrétne ustanovenie interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o
dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm. b) CSP, lebo takáto námietka sa týka
nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje,
či žalovaný bol alebo nebol upovedomený o plánovanom odpočte stavu plynomerov v danom čase vdanej lokalite, rieši skutkové otázky, pričom výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich
vyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto
výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie (3Cdo/27/2019).

23. So zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že žalovaný v danom prípade vo väzbe na ustanovenie §
421 ods. 1 písm. b) CSP síce argumentuje nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle,
že ak by odvolací súd vyšiel zo správne zisteného skutkového stavu, nevyhnutne by musel dospieť k
odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že žalobca nemohol vyúčtovať cenu plynu za použitia

typového diagramu pre námietky uvádzané dovolateľom v konaní, na ktoré však dostal odpoveď v
rozhodnutiach nižších súdov.

24. Žalovaný vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP i zadefinovaním
právnej otázky či je možná aplikácia ustanovenia § 136 O.s.p. po nadobudnutí účinnosti CSP.

25. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil
právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená:
či je možné aplikovať ustanovenie § 136 O.s.p. za účinnosti CSP.

26. Pokonštatovaníprípustnostidovolaniavtejtočastipristúpildovolacísúdkmeritórnemudovolaciemu

prieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie,
t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

27. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Zohľadniac okolnosti prejednávanej veci dospel dovolací súd pri „mlčaní“ procesnoprávneho
predpisu k takému riešeniu, ktoré spočíva v povinnosti vyplniť medzeru v právnom predpise pomocou
sudcovskej tvorby práva (článok 4 ods. 2 Základných princípov CSP). Sudcovská tvorba práva, pri
ktorej konajúci sudca preberá na svoje plecia ad hoc úlohu legislatívneho orgánu (zákonodarcu), je

podmienená skutočnosťou, že právna reglementácia konkrétnej oblasti spoločenských vzťahov alebo
príslušnej právnej otázky nie je dostatočná a zamietnutie návrhu z dôvodu, že právny predpis mlčí,
by bolo zjavne nespravodlivé. Konajúci sudca je v tomto prípade nútený uvažovať a predpokladať, že
ak by vec posudzoval zákonodarca, právnu normu aplikovateľnú na danú skutkovú podstatu by prijal
a keďže sudca nemôže v zmysle princípov ovládajúcich konanie pred ním odmietnuť spravodlivosť

(denegatio iustitiae), je povinný vziať na seba ad hoc úlohu zákonodarcu a právnu normu dotvoriť. V
takýchto prípadoch je v súlade s princípmi právneho štátu, aby došlo k vyplneniu určitej medzery v
zákone prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdu. Okrem zákonného základu pre dotváranie práva
súdmi prípustnosť a dokonca v určitých prípadoch aj povinnosť realizácie sudcovskej tvorby práva
je výslovne potvrdená aj v judikatúre najvyšších súdnych autorít ako napr. v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 46/2015. Tento nález bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR pod č. 32/2015, preto predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, ktorou sú súdy fakticky viazané (článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP). Ústavný súd tu
konštatoval, že „pri medzerách v právnom predpise ide teda o absenciu právnej úpravy (špecifického
pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na ciele zákonodarcu alebo celkový kontext zákona táto právna

úprava (toto špecifické pravidlo) legitímne očakávaná. Mal preto ústavne aprobovateľné vyplniť túto
medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti príslušných orgánov verejnej moci. (…).“ Najvyšší súd
na podporu tejto argumentácie poukazuje na početnú judikatúru a literatúru, ktorá vyslovuje rovnaké
názory (Melzer F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2011, s. 78 a 79; Kelsen, H. General Theory of Law and State. Cambridge: Harvard University

Press, 1949, s. 147 až 149; Larenz, K. Methodenlehre der Rechtswissenschaft. Sechste, neubearbeitete
auflage. Berlin, Heidelberg, New York: Springer-Verlag, 1991, s. 375; Barak, A. Purposive Interpretation
in Law. Princeton: Princeton University Press, 2005, s. 71 a 72; Rozhodnutie nemeckého Spolkového
ústavného súdu sp. zn. 1 BvR 1631/08 z 30. augusta 2010, bod 64).29. Podľa ustanovenia § 136 O.s.p. ak výšku nárokov bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
alebo ak ju nebolo možné zistiť vôbec, podľa predchádzajúceho právneho predpisu bol súd povinný

určiť ju podľa svojej úvahy. Obdobnú úpravu obsahujú aj nové procesné pravidlá. Podľa § 264 ods. 1
CSP ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku,
zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.
Rozdielom však je, že kým pôvodná úprava bola umiestnená v časti týkajúcej sa hodnotenia dôkazov,
nová sa nachádza v časti zaoberajúcej sa trovami konania. Logicky tu preto vzniká otázka, či možno

novú úpravu uplatniť všeobecne - teda aj na určenie hodnoty nárokov na účely rozhodnutia vo veci
samej - alebo či je obmedzená len na rozhodovanie o súdnom poplatku a iných trovách konania. Táto
nejednoznačnosť znenia § 264 ods. 1 CSP aj jeho systematického umiestnenia vedie k otázke, či mohol
mať zákonodarca nejaký záujem na tom, aby skúmané ustanovenie malo len obmedzený dosah. Kladnej
odpovedi by mohol nahrávať princíp procesnej zodpovednosti strán, na ktorý CSP kladie v porovnaní
s predchádzajúcim právom omnoho väčší dôraz. Zmyslom sudcovského odhadu pri rozhodovaní vo

veci samej je - dať zadosť jednak princípu spravodlivosti a jednak princípu procesnej ekonómie. Prvý
z týchto princípov sa prejavuje v tom, že sa neodmietne v základe opodstatnený nárok iba preto, že
preukázať jeho hodnotu je objektívne nemožné. Dôvodová správa k § 271 uh. Občianskeho sporového
poriadkuzr.1911poukazujenato,žebezsudcovskejúvahybyvýsledoksporunezodpovedalhmotnému
právu. Poz. TéRFI, G.: Az uj polgári perrendtartás; Budapešť: Grill Károly Könyvkiadóvállalata, 1911,

s. 367. Alebo MIčURA, M. - MOYS, Š.: Občiansky sporový poriadok; 2 vydanie, Bratislava: [s.n.], [cca
1943], s. 229. Inak by v takýchto prípadoch súdy nepôsobili ako ochrancovia spravodlivosti, ale naopak,
stávali by sa zdrojom nespravodlivosti. Odmietnuť treba pritom názor, že k nespravodlivým výsledkom
môže viesť práve sudcovský odhad, a to tam, kde je súdom určená hodnota nároku vyššia, ako by to
zodpovedalo skutočnosti. Jednak sa reálnosť takejto nespravodlivosti nedá overiť (keďže ide o prípady,

keď sa skutočná hodnota objektívne určiť nedá), a jednak je toto riziko práve tak veľké, ako riziko, že
sudcovský odhad bude podhodnotený. Princíp procesnej ekonómie sa zas odzrkadľuje v tom, že súd
svojim odhadom nahradí dôkaz, ktorého získanie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, resp.
nákladmi. Por. RECHBERGER, W. H. in: Rechberger, W. H. a kol.: Kommentar zur ZPO; 3. vydanie,
Viedeň: Springer-Verlag, 2006, s. 1175. Je pritom zrejmé, že oba tieto princípy nad princípom procesnej

zodpovednosti strán prevažujú.

30. Dovolací súd ďalej uvádza, že možnosť sudcovského odhadu vyplýva priamo zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Elementárna spravodlivosť totiž káže, aby sa takýto odhad umožnil i pri
rozhodovaní vo veci samej. Čl. 4 Základných princípov CSP by preto mal umožňovať dotváranie práva

nielen tam, kde niet použiteľného ustanovenia na prejednanie a rozhodnutie o veci, ale aj tam, kde
síce teoreticky takéto ustanovenie je, no jeho teleologické pozadie na riešený prípad nemá dosah, resp.
jeho striktné uplatnenie by viedlo k odopretiu ochrany subjektívneho práva (denegatio iustitiae), a teda
k popretiu zmyslu civilného procesu (čl. 1 a 2 Základných princípov CSP). Zároveň je možné sa oprieť
o extenzívny výklad § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhoduje na základe zisteného skutkového

stavu. Riešenie zložitých otázok dôkazného bremena a následkov jeho neunesenia a teda otázky, aký
skutkový stav treba považovať za zistený, zákonodarca správne ponechal na súdnu prax a právnu
náuku. Ustanovenie § 215 ods. 1 CSP je preto dostatočne flexibilné, aby sa podľa čl. 3 Základných
princípov CSP za zistený skutkový stav mohol v prípade riadne preukázaného základu považovať
odôvodnený a o normálny beh vecí či životné skúsenosti opretý sudcovský odhad.

31. Nauvedenomzákladenajvyššísúd(aplikáciouzákladnýchzásadprávnehoporiadku)nazeralnavec
cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že záver o určení ceny plynu, ku ktorému
dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre vyhovenie žaloby.
Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej

spravodlivosti,akibavdôsledkuabsencieprávnejúpravyohľadommožnostisúdupriznaťvýškunárokov
podľa svojej úvahy by bola žaloba zamietnutá.

32. Preto v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov dovolací súd považoval dovolateľom uplatnený
dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vo vzťahu k druhej nastolenej právnej otázke za

nedôvodný.

33. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného v časti, v ktorej namietal vadu
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smerujeproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, v časti vymedzenej prvou právnou otázkou
odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a zároveň v
časti, v ktorej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP v druhej

otázke ako nedôvodné zamietol podľa § 448 CSP.

34. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalovanému priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.