Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010050
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6423010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26. septembra 2023 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/7/2023 zo dňa 09. mája 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/7/2023 zo dňa 09. 05. 2023 bol obžalovaný
A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2Pv/307/21/6613-29 zo dňa 25. 01. 2023, ktorá mu kládla za
vinu spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v mesiaci apríl roku 2013 po predchádzajúcom písaní si na sociálnej sieti
facebook, zavolal a autom z mesta Žarnovica doviezol do obce C. C., okres D., v tom čase maloletú
A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., F. G. XX/XX a tu v časti H. C. v rodinnom dome súpisné
číslo XXX vtedy maloletú A. E. začal bozkávať a následne ju požiadal, aby ho orálne uspokojila, čo ona
urobila, kde po tomto jej povedal, že dúfa, že sa to nikto nedozvie, lebo skončí v správach a teda orálny

styk s ňou mal napriek tomu, že vedel, že mal. V. Č. nemala v tom čase 15 rokov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní intervenujúca
prokurátorka, ktoré neskôr písomne odôvodnila podaním zo dňa 08. 06. 2023 v podstate tým, že
v tomto prípade ide o trestný čin, pri ktorom nebývajú vo väčšine prípadov žiadni svedkovia, a preto
rozhodnutie súdu záleží na tom, či je preň dôveryhodnejšou osobou obžalovaný alebo poškodená.

K prejednávanému trestnému činu malo dôjsť v čase, keď bola poškodená dieťaťom, resp. keď mala
menej ako 15 rokov. Podľa jej vyjadrenia obžalovaný musel vedieť, koľko má rokov, nakoľko ju vídaval
pred základnou školou. Obžalovaný poškodenej tiež uviedol, že dúfa, že neskončí v televíznych
novinách, teda určite vedel, koľko má poškodená rokov. Nemožno poškodenej vyčítať, že s takým
výrazným časovým odstupom mohla uviesť iné auto, na ktorom obžalovaný jazdil. Ďalej uviedla, že
podľa jej názoru ku skutku došlo tak, ako uviedla poškodená, nie je ničím výnimočným, že si poškodená

nevedela spomenúť na absolútne všetky detaily s takým časovým odstupom. Poškodená si sama
pamätá, že obžalovaný v tom čase jazdil na čiernom passate, ktorý – ako sám uviedol, kúpil v auguste
2014, stále sa jedná o obdobie, kedy mala poškodená menej ako 15 rokov. Je irelevantné, že trestné
oznámenie podávala s takým časovým odstupom. Sama poškodená uviedla, že ona by to bez priateľa
sama nepodávala, ale len preto, že už chcela na to zabudnúť. S odstupom času totiž zistila, že urobila
hlúposť a už nechcela na to viac myslieť, bola vtedy veľmi mladá a sprostá. Aj keď súd poukázal

na závery znaleckého posudku I. J. K., z ktorých vyplýva, že poškodená mala problém s časovou
lokalizáciou zážitkov s dlhším časovým odstupom, je úplne prirodzené, že nemožno očakávať, že potakejdlhejdobeodskutkubudevedieťpoškodenápresnevšetkydetaily.Poukázalanaznaleckýposudok
I. L. B., z ktorého vyplýva, že u obžalovaného vystupuje do popredia črta preferencie vlastnej osoby,
preukazuje sa tendencia javiť sa pred druhými v lepšom svetle, podávať o sebe pozitívnejší obraz.

Záverom uviedla, že súd sa priklonil k výpovedi obžalovaného aj napriek tomu, že znalec uviedol, že
má tendencie o sebe podávať pozitívnejší obraz, prípadne nepreukazovať pred druhými svoje slabosti
a nedostatky. Ak by však aj krajský súd dospel k rovnakému záveru, teda k oslobodeniu obžalovaného
spod obžaloby, podľa jej názoru mal byť obžalovaný oslobodený podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku, t.j. že skutok nie je trestným činom, nakoľko nemožno bez akýchkoľvek pochýb povedať, že

medzi obžalovaným a poškodenou k ničomu nedošlo. Na základe uvedeného preto navrhla, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne
aby vo veci sám rozhodol.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, a to podaním zo dňa
04. 08. 2023, v ktorom v podstate uviedol, že ho považuje za nedôvodné a navrhuje ho ako také

v celom rozsahu zamietnuť. Nestotožňuje sa s názorom prokurátorky okresnej prokuratúry, naopak
zastáva názor, že prvostupňový súd dospel po vykonaní dokazovania a poznania celého obsahu
vyšetrovacieho spisu nielen k správnym skutkovým zisteniam, ale aj správnemu právnemu posúdeniu.
Tvrdenia uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde, toto v celom rozsahu popiera. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že mal poškodenej v roku 2013 písať, ako ani to, že sa v tomto roku

stretli na chate, či sa nebodaj osobne poznali. Ak poškodená uvádza, že malo dôjsť v roku 2013 k
ňou uvádzaným skutočnostiam, nič jej nebránilo oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní skôr,
kedy si mohla pamätať na všetky detaily, takže odstup času a nepamätanie si presných detailov je
potom na ťarchu poškodenej, pretože rozhodujúce tvrdenia poškodenej nielenže neboli preukázané,
no zo strany obhajoby boli dokonca preukázateľne vyvrátené. Skutočnosť, že poškodená nevie časovo

lokalizovať zážitky, vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie I. J. K.. Pri trestnom
čine, ktorý sa mu kladie za vinu, hrozí vysoký trest odňatia slobody a človek by zaň nemal byť odsúdený
na základe nepravdivých, či nepresných tvrdení poškodenej s ospravedlňovaním sa tým, že s odstupom
času si nemôže absolútne všetky detaily pamätať. Konkrétne v jeho prípade si poškodená nepamätá
presne podstatné detaily a snaží sa ho takýmto spôsobom kriminalizovať. Zastáva názor, že ide skôr

o tzv. pomstu zo strany jej priateľa M., ktorý naliehal na ňu, aby podala na neho trestné oznámenie
ako reakciu na to, že oznámil skutok, ktorý on spáchal voči nemu, a teda celé oznámenie považuje
za účelové zo strany poškodenej. Od začiatku trestného konania zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré
prezentoval a nemenil svoje výpovede tak, ako to robila poškodená. Záver znaleckého posudku v tom
smere, že má o sebe podávať pozitívnejší obraz a nepreukazovať svoje slabosti neznamená, že mal

klamať, či vymýšľať si nepravdivé tvrdenia. Jeho obrana bola podložená hodnovernými dôkazmi a zo
záverov znaleckého posudku aj vyplýva, že nemá sklony ku konfabuláciám. Na základe uvedeného sa
teda stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, výpovede poškodenej sú nepravdivé a nevierohodné
a zo strany obhajoby boli vyvrátené. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky zamietol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na
písomnom odôvodnení odvolania a poukázala na dôvody a argumentáciu okresnej prokurátorky. Preto
navrhla, aby krajský súd tomuto odvolaniu vyhovel.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa

považuje za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť. Poukázala na to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, tento nevychádza z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s tým, čo uviedla jeho

obhajkyňa a nechcel ju nijakým spôsobom doplniť

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal

dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a prípadného trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa

v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, najmä vo vzťahu k výroku
o vine. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 6 – 9), s ktorým
sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na odvolacie dôvody okresného

prokurátora, krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych
a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z
jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine
môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve
skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej
alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede

svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka –
poškodeného k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp.
(ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo

nadriadenosti.Taktiežjepotrebnéprihliadaťnaexistenciuvlastného(častohmotného)záujmusvedkana
výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce,
či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným), ktoré by mohli mať na
výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá

skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom
boli výpovede poškodenej A. E.. Tento dôkaz však krajský súd z rovnakých dôvodov ako okresný
súd považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Výpovede poškodenej

vzhľadom na absenciu nepochybných a istých vyjadrení ohľadne najpodstatnejších okolností dôležitých
pre trestné konanie, a existenciu množstva podstatných rozporov v nich sa vyskytujúcich, vyzneli v ich
súhrne nejednoznačne a nepresvedčivo. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukázalnavýznamnéaneprehliadnuteľnérozporyvjejvýpovediach,týkajúcesapodstatnýchokolností
žalovaného skutku.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zhrnúť, že poškodená podala trestné oznámenie
po viac ako 8 rokoch od údajného skutku, a to dňa 13. 10. 2021 o 15:50 h, teda viac ako hodinu po
tom, ako jej priateľ, M. C., spáchal priestupok proti majetku, kde poškodeným bol práve obžalovaný
a bola mu spôsobená škoda vo výške 100,13 Eur. Z trestného oznámenia je zrejmé, že toto podávala

len na základe požiadavky jej priateľa ako reakciu na oznámenie obžalovaného ohľadne spáchaného
priestupku, ona by to neriešila a chcela vyhovieť priateľovi, aby mala pokoj. Poškodená vo svojej
výpovedi taktiež uvádzala, že ku skutku malo dôjsť v apríli 2013 a v tom čase mal obžalovaný dieťa so
svojou družkou, pričom z rodného listu dcéry obžalovaného je zrejmé, že tá sa narodila až 31. 12. 2013.Rovnako tak boli ďalšími dôkazmi vyvrátené tvrdenia poškodenej ohľadne motorového vozidla, ktoré
mal v tom čase používať obžalovaný, ako aj ohľadne bydliska obžalovaného. Napokon aj zo záverov
znaleckého posudku č. 65/2022 MUDr. Jany Bullovej vyplýva, že u poškodenej nie je možné vylúčiť

úmyselné skresľovanie výpovedí, pretože pri prvom a opakovanom trestnom oznámení uviedla úplne
iné dôvody, prečo sa rozhodla ho podať. Výpoveď poškodenej teda žiadnym spôsobom nepreukázala,
že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v podanej obžalobe, a v rámci celého trestného konania
ani žiadny iný dôkaz nepotvrdil skutočnosti uvádzané poškodenou, pričom žiadna z procesných strán
nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom k tomu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý je obžalovaný stíhaný, musel okresný súd oslobodiť obžalovaného spod obžaloby práve podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku, a nie podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, t.j. že skutok nie
je trestným činom, ako to uvádzala prokurátorka v odôvodnení svojho odvolania, pretože tento dôvod
oslobodenia spod obžaloby sa viaže na skutočnosť, že skutok bol preukázaný, avšak ten nie je trestným
činom, čo však nebol prejednávaný prípad.

Záverom je teda možné zhrnúť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodenej ako jediný priamy
dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Preto

okresný súd v tomto prípade, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo, nemal inú možnosť, ako oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.