Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202919
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1621202919.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, zastúpeného: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanej: D. E.,
L..: XX.XX.XXXX, Č.. XXXX, XXX XX X., o zaplatenie 678,09 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 05. decembra 2022, č. k. 32C/117/2021-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom; s poukazom na § 278, § 279 C.s.p.; súd prvej inštancie zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 678,09 Eur spolu s úrokom z omeškania, a
nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že žalobca sa nedostavil na nariadené
pojednávanie dňa 05.12.2022, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, pričom bol upozornený na to,
že v takom prípade bude môcť súd na návrh druhej strany rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 12.10.2022. Žalobca
svoju neúčasť na pojednávaní vôbec neospravedlnil a keďže žalovaná navrhla súdu rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a mal za to, že sú splnené podmienky, bolo jeho povinnosťou
rozhodnúť kontumačným rozsudkom o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že žalovaná v odpore len uviedla, že má uzatvorenú
dohodu o splátkovom kalendári, avšak žiadnu dohodu ani žiadny iný dôkaz (napr. potvrdenia o
vykonaných úhradách na základe splátkového kalendára) na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. O
povinnosti pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
bola pritom žalovaná poučená v platobnom rozkaze. S poukazom na § 267 C.s.p. uviedol, že odpor

žalovanej nespĺňal podmienky odporu požadované C.s.p. a teda nemohol spôsobiť zrušenie platobného
rozkazu. Žalovaná v odpore len tvrdila, že s ním uzatvorila dohodu o splátkovom kalendári, avšak na
preukázanie tohto tvrdenia nepredložila žiadny dôkaz; nepredložila ani samotnú dohodu o splátkovom
kalendári, na ktorú sa odvoláva, pričom ak táto podľa jej tvrdenia bola uzavretá ako strana dohody
musela by mať znenie dohody k dispozícii, a teda neexistuje dôvod prečo by tento dôkaz nepredložil.
Žalovaný zároveň nepredložil žiadne potvrdenie o úhrade žalovanej sumy, prípadne jej časti na základe

údajne uzatvoreného splátkového kalendára. Neuniesla tak dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu a teda
odpor nebol vecne odôvodnený, v dôsledku čoho odpor nemohol mať za následok zrušenie platobnéhorozkazu. Súd však v rozpore s ustanovením § 267 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. odpor, ktorý nebol vecne
odôvodnený uznesením neodmietol a nariadil pojednávanie vo veci čím porušil princíp legality. Zároveň
žalovanú týmto postupom zbavil povinnosti uniesť dôkazné bremeno, teda aktívne predložiť dôkazy na

preukázanie tvrdených skutočností podstatných pre posúdenie veci, čím súd zásadne porušil v konaní
vo veci princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Súd mu tak svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces, pričom rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že uzavrela telefonickú dohodu o
splátkovom kalendári na šesť splátok, vo výške 121,87 eur, posledná splátka bola zaplatená 19.10.2022.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 356 písm.b) C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie (§ 278 C.s.p.),
niejenaúvahekonajúcehosúdu,čirozsudokprezmeškaniežalobcuvydá,apretoakžalovaný;prítomný

na pojednávaní; podá návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a sú na tomto pojednávaní splnené
všetky zákonom stanovené podmienky, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z ustanovenia § 278
C.s.p. nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania a ani to, že
by ho bolo možné vydať len na prvom pojednávaní vo veci. Rozsudok pre zmeškanie je tak sankciou
za pasivitu žalobcu v kontradiktórnom spore, za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď

žalobca subjektívne, napriek tomu že mohol, vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem, a preto je
namieste sankcionovať ho rozsudkom pre zmeškanie. Kontumačný rozsudok v tomto prípade vychádza
z domnienky, že žalobca si v konaní neuplatňuje svoje právo byť prítomný na pojednávaní, hoci mu
to bolo zo strany konajúceho súdu umožnené, nemá záujem aktívnej účasti v konaní, a možno tak na
základe tejto jeho pasivity dôvodne predpokladať pravdivosť tvrdení protistrany (žalovaného).

7. Z právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie možno dovodiť, že v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie
žalobcu vydaného podľa § 278 C.s.p. možno argumentovať len tým, že neboli splnené formálne
podmienky uvedené pod písm. a) a b) cit. ust. Teda jediným dôvodom pre podanie odvolania proti
rozsudku pre zmeškanie je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia

tohto zákonného dôvodu je podmienkou prípustnosti odvolania. Z iných dôvodov, ktoré sú vypočítané v §
365ods.1C.s.p.,niejemožnépodaťodvolanieprotirozsudkuprezmeškanie.Okremtohosanavydanie
rozsudku pre zmeškanie vyžaduje, aby boli splnené všetky procesné podmienky; súd totiž nemôže
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ak konanie trpí takým nedostatkom podmienky konania,
pre ktorý musí byť konanie zastavené, resp. ak žaloba trpí takými vadami, ktoré bránia pokračovať v

konaní.

8. V preskúmavanej veci žalobca podal proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), písm. d) C.s.p., teda namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 267 ods. 1 C.s.p., odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa

odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.Podľa § 267 ods. 3 C.s.p., súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný
spotrebiteľom.

10. V posudzovanej veci žalovaná uviedla v odpore konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybnilo
opodstatnenosť platobným rozkazom priznanej pohľadávky v plnej výške naraz, vzhľadom na uzavretie
dohody o splátkovom kalendári. Nárok priznaný platobným rozkazom tak neuznávala. Svoju obranu
proti nároku uplatnenému v žalobe žalovaný nemusí rozvádzať do všetkých podrobností a výslovne
sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalobcu; postačí, ak postaví proti tvrdeniam žalobcu aspoň také

svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, z ktorých vyplýva základ jeho obrany proti žalobe, teda
ak uvedie prinajmenšom také skutočnosti, ktoré, ak budú tiež preukázané, môžu viesť k tomu, že bude
(môže) mať v spore aspoň čiastočný úspech. Skutočnosť, že žalovaná k odporu nepredložila žiaden
dôkaz o uzavretí dohody o splátkovom kalendári, či dôkaz o úhrade splátok, nemá za následok, že odpor
nie je vecne odôvodnený. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že neunesenie dôkazného
bremena v odpore má za následok, že odpor nebol vecne odôvodnený. Navyše odpor podaný žalovanou

v postavení spotrebiteľa bolo potrebné posudzovať miernejšie. Súd prvej inštancie preto nepochybil
pokiaľ neodmietol odpor žalovanej a nariadil pojednávanie vo veci samej.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na

náhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Podľaobsahuspisužalovanejžiadnetrovynevznikli,
je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).