Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/171/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121473133
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121473133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu JaMiS Martin s.r.o., so
sídlom Martin, Kollárova 4097/77, IČO: 47 492 635 právne zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, so sídlom H., C. F. XX, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo „Cesta mieru"
Necpaly - Žabokreky, so sídlom Necpaly 226, IČO: 00 196 771, právne zastúpenému advokátom

JUDr. Ladislavom Mejstríkom, so sídlom H., E. B. Z. X, za účasti intervenienta na strane žalovaného
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
11.279,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 17C/34/2021-231 zo dňa 15. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že v čase dopravnej nehody by bol vlastníkom motorového vozidla Toyota RAV4, EČ:
MT-313-EB (ďalej len motorové vozidlo alebo vozidlo); naopak všetky predložené dôkazy nasvedčujú,
že v danom čase (12.8.2019) bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla spoločnosť Toyota
Financiall Service Slovakia s.r.o. Predmetnú skutočnosť preukazuje aj osvedčenie o evidencii, kde

ako vlastník vozidla je uvedený práve tento subjekt. Spoločnosť Toyota Financiall Service Slovakia
s.r.o. mala na základe zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenú so žalobcom úverovú zmluvu. Súčasne sa
dohodli na následnom uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu ku dňu
nadobudnutia platnosti a účinnosti dotknutej zmluvy (1.3.2016 ).
2. Okresný súd uviedol, že vo vzťahu k dopravnej nehode bolo preukázané porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaného, ale motorové vozidlo totálne zničené škodovou udalosťou v rozhodnom čase
nebolo vo vlastníctve žalobcu, preto mu nemohla vzniknúť (skutočná) škoda na veci. Žalobca si však

uplatňuje iný druh škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnom nehodou. Nadväzne okresný súd
vyslovil, že pri zrážke dopravných prostriedkov musí byť škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkou
dopravného prostriedku a táto prevádzka musí byť bezprostrednou príčinou vzniknutej ujmy. Zánik
záväzkového právneho vzťahu, či už z leasingovej, úverovej, poistnej, či kúpnej zmluvy a z toho tvrdená
majetková ujma žalobcu však boli bezprostredne vyvolané obsahom týchto samotných zmlúv a stret
motorových vozidiel bol iba nepriamou príčinnou.

3. Okresný súd zdôraznil, že ak je viacero príčin, ktoré z časového hľadiska pôsobia následne (tzv. reťaz
postupne nastupujúcich príčin a následkov), musí byť ich vzťah k vzniku škody natoľko prepojený, že
už z pôsobenia prvotnej príčiny je možné dôvodne odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivéhonásledku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a
vzniknutou škodou vtedy, ak do deja vstupuje iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre
vznik škody rozhodujúca.

4. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu okresný súd konštatoval, že pri dopravnej nehode bola
žalovaným spôsobená škoda na zdraví a na vozidle, za ktorú žalovaný nepochybne zodpovedá. V danej
spojitosti bolo subjektu, ktorý bol v čase dopravnej nehody vlastníkom vozidla (Toyota Financiall Service
Slovakia s.r.o.), poisťovňou uhradené poistné plnenie, pretože v dôsledku škodovej udalosti došlo k
zníženiu majetkového stavu (tohto) vlastníka vozidla. Na uvedenom nemôže nič zmeniť okolnosť, akým

spôsobom následný vlastník (žalobca) s poškodenou vecou naložil a akým spôsobom boli vysporiadané
jeho vzťahy s leasingovou spoločnosťou, s úverovým veriteľom, či s poisťovňou.
5. Okresný súd nespochybnil, že ku skončeniu právneho vzťahu medzi žalobcom a úverovým veriteľom
a žalobcom a poisťovateľom by nedošlo, keby nedošlo k dopravnej nehode, ale konkrétne právne a
„poťažmo aj majetkové“ dôsledky vyplývajúce pre žalobcu boli bezprostredne vyvolané tým, ako boli v
predmetnýchzmluváchupravenépodmienkyukončeniaprávnehovzťahu.Inýmislovami,žalovaný,ktorý

zodpovedá za škodu na vozidle, nenesie zodpovednosť za to, akým spôsobom mal žalobca dojednané
zmluvné podmienky v jednotlivých zmluvných vzťahoch (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 267/2005).
6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému (v odôvodnení nesprávne označenému
ako žalobca; pozn. odvolacieho súdu) aj intervenientovi na jeho strane, ktorí mali vo veci plný úspech,
priznal voči žalobcovi (v odôvodnení nesprávne označenému ako žalovaný) právo na ich náhradu v

rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že intervenient na strane
žalovaného nemá „skutočne a objektívne“ právny záujem na výsledku sporu. Intervenient tvrdil, že má so

žalovaným uzatvorenú flotilovú poistnú zmluvu, ale predložil poistnú zmluvu z roku 2008 a bez zoznamu
poistených vozidiel. Nepreukázal teda, že ku dňu 12.8.2019 zmluva trvala a ktoré vozidlá boli k danému
momentu poistené. Odvolateľ tiež namietal, že poistnú zmluvu, ktorú údajne predložil intervenient, mu
okresný súd počas celého konania nedoručil. Koncentráciu konania pritom uplatňoval okresný súd len
voči žalobcovi, čím porušil rovnosť strán sporu i princíp kontradiktórnosti.

8. Žalobca poukazoval na to, že okresný súd vyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého sú/boli
jednotlivé čiastkové nároky na náhradu škody dôvodné. V konečnom dôsledku však žalobu v celom
rozsahu zamietol, teda nerešpektoval princíp právnej istoty. Navyše okresný súd zamietnutie žaloby
„oprel“výlučneorozsudokNajvyššiehosúduČR,ktorýnieje-akorozhodnutie súduinéhoštátu-právne
záväzné pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky. V spojitosti s dopravnou nehodou

dával odvolateľ do pozornosti, že policajné orgány zaistili vozidlo žalobcu, ktorý bol pri dopravnej nehode
poškodený, naproti tomu vlečku žalovaného, ktorý dopravnú nehodu zavinil, „nechali bez povšimnutia“.
Žalobca navrhoval pripojenie súvisiaceho trestného spisu, ktorý dôkaz okresný súd nevykonal bez toho,
aby tento postup zdôvodnil v rozsudku.
9. Odvolateľ poukázal na to, že spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. potvrdila, že si vo

vzťahu k nej splnil všetky povinnosti a záväzky. To znamená, že si môže „bez akéhokoľvek obmedzenia“
uplatňovať nárok na náhradu škody proti žalovanému ako subjektu, ktorý dopravnú nehodu zavinil.
Skutočnú škodu „právne nesprávne“ okresný súd obmedzil výlučne na škodu spôsobenú na veciach
bez toho, aby prihliadol na škodu, ktorú žalobca utrpel na iných majetkových hodnotách. Žalobca
mal za to, že vo všetkých čiastkových nárokoch sú splnené podmienky existencie príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Za základnú podmienku príčinnej
súvislosti považoval predvídateľnosť škody, pričom príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou
nadväznosťou; rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
10. Žalobca zopakoval, že bol poistníkom a platiteľom poistnej zmluvy havarijného poistenia, z ktorého
saplnilovprospechspoločnostiToyotaFinancialServicesSlovakias.r.o.Odojednanúspoluúčasť(sumu

982,82 eur) sa v dôsledku protiprávneho konania žalovaného znížil jeho majetok. Zároveň havarijný
poisťovateľ vyrubil žalobcovi dlžné poistné za dobu do konca poistného obdobia z dôvodu totálneho
zničenia vozidla. Nejedná sa pritom o individuálne zmluvné dojednanie, ako argumentuje okresný súd,
ale o zákonný nárok priamo upravený v § 803 ods. 3 Obč. zák. Úhrada vo výške 9.491,34 eur taktiež
predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu. Za predpokladu, že by bol zmluvný vzťah medzi

žalobcom a spoločnosťou Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. ukončený „bežným spôsobom“, v
majetku žalobcu by sa nachádzalo motorové vozidlo. Následkom protiprávneho konania žalovaného
žalobca nedisponuje ani motorovým vozidlom, ani finančnými prostriedkami, ktoré na jeho zabezpečenievynaložil. „Preto je spravodlivé, aby vzniknutú škodu žalobcovi kompenzoval v celom rozsahu žalovaný,
ktorý vznik dopravnej nehody svojím protiprávnym konaním výlučne a v celom rozsahu zavinil“.
11. Odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a domnieval sa, že okresný súd svoje

právne závery nezaložil na racionálnej argumentácii. Zdôrazňoval, že ak by k dopravnej nehode nebolo
došlo, nevznikla by mu škoda v (celkovom) rozsahu 11.279,78 eur. Úverová a ani poistná zmluva
nezanikli z vôle žalobcu, ale pre totálne zničenie motorového vozidla, ktoré výlučne zavinil žalovaný.

12. Žalovaný a intervenient na jeho strane v rámci samostatných vyjadrení k odvolaniu navrhovali

potvrdenie napadnutého rozsudku. Trvali na tom, že intervenient má právny záujem na výsledku súdenej
veci, keďže má so žalovaným uzatvorenú flotilovú zmluvu, ktorou bolo poistené motorové vozidlo traktor,
na ktorý bola v čase dopravnej nehody pripojená vlečka bez EČV. Zároveň intervenient ako povinný
zmluvný poisťovateľ zodpovednosti za škodu vyplatil poškodenému vodičovi vozidla Toyota náhradu
škody na zdraví, preto námietka žalobcu o neexistencii právneho záujmu je „absolútne nedôvodná“.
Navyše, o námietke prípustnosti vstupu intervenienta do konania rozhodol už okresný súd; ktorý aj

na každom pojednávaní oboznamoval s obsahom súdneho spisu, preto žalobca bol s touto poistnou
zmluvou bol oboznámený.
13. Obaja poukazovali na to, že predbežný právny názor súdu vyslovený v zmysle § 181 ods. 2 CSP je
vyslovený pred začatím vykonávania dokazovania. Ak aj nastane odklon od tohto predbežného názoru,
nejde o porušenie princípu právnej istoty. Žalovaný doplnil, že žalobca „nikdy sám nepriznal, že mu bolo

zo strany intervenienta vyplatené poistné viac než 18.000 eur“.
14. Intervenient uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že okresný súd oprel jeho
argumentáciu len o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR; rovnaké závery totiž vyslovil aj Najvyšší súd
SR v rozhodnutiach v priebehu sporu označovaných intervenientom. Zhodne s okresným súdom mal
intervenientzato,žestretmotorovýchvozidielbolibanepriamoupríčinou,sktorouniejemožnéspojovať

vzťah príčinnej súvislosti k ujme, ktorej náhrady sa žalobca dovoláva.

15. Na predmetné vyjadrenia k (jeho) odvolaniu už žalobca nereagoval.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, ktorý predbežné právne posúdenie v zmysle §
181 ods. 2 veta druhá CSP dáva do bezprostrednej súvislosti s princípom právnej istoty. Už zo

samotného legislatívneho pomenovania daného inštitútu je zrejmý „len“ predbežný charakter právneho
posúdenia, ktorým konajúci súd nie je viazaný. V dôsledku neskoršieho priebehu konania, predovšetkým
v závislosti od výsledkov dokazovania, ktorý proces nasleduje až po vyslovení predbežného právneho
posúdenia, môže dôjsť (a neraz i dochádza) k prijatiu odlišného právneho záveru. Práve (aj) absencia
atribútu viazanosti/záväznosti, ktorá je esenciálnou podstatou princípu právnej istoty, vylučuje vnímanie

predbežného právneho posúdenia optikou tvrdenou odvolateľom.

18. Neprimeraným zjednodušením (nie je podstatné, či nevedomým alebo účelovým) rozhodujúcej
právnej úvahy okresného súdu je vyjadrenie žalobcu o tom, že okresný súd „oprel“ zamietnutie žaloby
len rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Je faktom, že okresný súd z ním označeného rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR cituje, ale podstatou napadnutého rozhodnutia nie je „povinná viazanosť“
okresného súdu dotknutým rozhodnutím, ale stotožnenie sa s východiskami, úvahami a z nich
rezultujúcimi závermi v ňom vyslovenými; pri súčasnom zohľadnení konkrétností súdenej veci.
19. Z daného titulu je nedôvodnou tiež súvisiaca odvolacia námietka zdôrazňujúca, že tuzemské súdy
nie sú viazané rozhodnutiami vyšších súdnych autorít iných štátov. Nie je porušením žiadnej právnej

normy (v širšom význame ani výkladových pravidiel), ak tuzemský súd použije identické argumenty,
ako sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu cudzieho štátu. Významným je iba to, či dotknuté argumenty
rešpektujú individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci a zodpovedajú obsahu vnútroštátnej
právnej normy. Pokiaľ odvolateľ v týchto súvislostiach akcentoval arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia
a jeho „nezaloženie na racionálnej argumentácii“, ide v nemalej miere o opomenutie zvyšnej časti

odôvodnenia rozsudku okresného súdu a v podstate „iba“ o vyjadrenie subjektívnej nespokojnosti s
výsledkom sporu.20. Žalobca je zároveň vo svojej odvolacej argumentácii značne nekonzistentný. Na jednej strane tvrdí,
že okresný súd sa nesprávne obmedzil výlučne na škodu na veciach, na strane druhej (s odkazom
na splnenie všetkých povinností a záväzkov voči leasingovej spoločnosti) uvádza, že na neho prešlo

oprávnenie uplatňovať náhradu škody, ktorá však svojou povahou zodpovedá presne škode na veci.

21. O prípustnosti vstupu intervenienta na strane žalovaného (právoplatne) rozhodol v priebehu
prvoinštančného konania okresný súd. Bez ohľadu na uvedené, ako i na skutočnosť, že na výsledok
(najmä v štádiu po rozhodnutí o prípustnosti vstupu intervenienta) účasť intervenienta nemala takmer

žiaden vplyv, je potrebné konštatovať, že jeho vstup bol priamym následkom postupu a argumentácie
žalobcu.
22. Žalobca si jednak (mimo bezprostredný rámec súdeného sporu) priamo voči intervenientovi uplatnil
nárok na náhradu škody odvodzovaný od nehody spôsobenej poistencom intervenienta a jednak
skutkovo tvrdí, že ide o dôsledok objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie pokrýva práve tieto súvislosti, a

teda je zrejmý záujem intervenienta na výsledku sporu. Navyše, intervenient je aj tým subjektom, ktorý
je činný v rámci likvidácie škôd spôsobených vozidlami bez uzavretého povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu. Tieto okolnosti pritom opäť sám žalobca zdôrazňuje vo vzťahu k vlečke, do
ktorej narazilo vozidlo, ktorého bol v danom čase držiteľom.
23. V rozoberaných súvislostiach nie sú potom osobitnejšie významné ani okolnosti týkajúce sa flotilovej

poistnej zmluvy motorových vozidiel žalovaného. Nezodpovedá pritom priebehu pojednávania dňa
16.5.2022 tvrdenie odvolateľa o porušení koncentračnej zásady. Okresný súd dôkaz - listinu viažucu sa
k flotilovej poistnej zmluve predloženú intervenientom počas záverečného vyjadrenia - nevykonal, o čom
vyhlásil aj príslušné uznesenie týkajúce sa vedenia konania.

24. Naproti tomu, je možné vytknúť okresnému súdu procesnú nedôslednosť v spojitosti s výslovným
nerozhodnutímonávrhužalobcunavykonaniedokazovaniapripojenímvyšetrovaciehospisutýkajúceho
sa dopravnej nehody, ktorá je faktickým základom súdeného sporu a tiež nevymedzenie v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku ani dôvodov nevykonania dôkazu. Do určitej miery však k
dotknutémustavuprispeližalobca,ktorý(nielen)napojednávanídňa15.6.2022vykonaniepredmetného

dôkazu (už) nepožadoval a zhodne s protistranou i intervenientom uviedol, že návrhy na vykonanie
ďalšieho dokazovania nemá/nie sú.
25. Krajský súd dodáva, že žalobca bližšie nevymedzil, aká konkrétna okolnosť má byť z obsahu
trestného spisu zisťovaná a následne preukázaná. To isté platí aj pre výsluch svedkov E. R. a H. E.,
označených v úvodných štádiách konania, ktorí sa mali vyjadriť „k priebehu dopravnej nehody a rozsahu

škody“. V prípade uplatňovania viacerých relatívne samostatných nárokov - ako v súdenej veci - sa
predmetná nedostatočná konkrétnosť vo vzťahu k dôkazným návrhom stáva ešte vypuklejšou.
26. Ak za takejto situácie, keď dotknutá strana (žalobca) v ďalšom priebehu konania bližšie nešpecifikuje
potrebu vykonania takto všeobecne navrhnutých dôkazov a v záverečnom štádiu procesu dokazovania
výslovne uvedie, že nežiada vykonania ďalších (okrem v priebehu sporu už vykonaných) dôkazov, nemá

formálne nezamietnutie vykonania navrhnutých dôkazov takú intenzitu, ktorá by znamenala porušenie
procesných práv účastníka/strany zásadným spôsobom alebo ktorá by viedla k nesprávnemu vecnému
rozhodnutiu. Pokiaľ ide o samotné zdôvodnenie nevykonania dotknutých dôkazov, toto bolo odstránené
vyššie uvedenými konštatovaniami odvolacieho súdu.

27. Ak by vykonanie dôkazu pripojením trestného/vyšetrovacieho spisu malo viesť k preukázaniu
žalobcom naznačovaného rozdielneho prístupu orgánov polície k účastníkom dopravnej nehody,
uvedené nemá bezprostredný vplyv na prejednávanú vec. Pokiaľ žalobca poukazuje na (tvrdenú)
skutočnosť bezdôvodného zadržiavania havarovaného vozidla zn. Toyota, z ktorého titulu nemohol
využiť ponuku poisťovne na predaj jeho upotrebiteľných zvyškov prostredníctvom spoločnosti TotalCar,

s.r.o., ani táto okolnosť so súdenou vecou priamo nesúvisí. V danom prípade by totiž žalobca vlastne
tvrdil, že škoda spočívajúca v rozdiele medzi hodnotou použiteľných zvyškov vozidla a sumou, ktorú
on (žalobca) získal ich predajom, bola v príčinnej súvislosti s konaním/postupom orgánov policajného
zboru a teda vo vzťahu k žalobcovi by šlo o irelevantné skutkové okolnosti a tým aj dokazovanie.

28. Vzťah príčiny a následku, aby bol významný z hľadiska existencie podmienok zodpovednosti za
škodu, musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Zodpovednosť
(za škodu) nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny
a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.29. Uvedené v jednotlivostiach súdenej veci platí osobitne o štvrtom nároku (v žalobe vymedzenom
ako Položka D). Povinnosť žalobcu zaplatiť sumu 9.491,34 eur leasingovej spoločnosti bola priamym
dôsledkom zmluvných dojednaní v rámci ich právneho vzťahu. Skutočnosť, že viaceré dotknuté zmluvné

dojednania vykazujú nemalú mieru nevýhodnosti pre žalobcu (poskytnutie celého poistného plnenia
leasingovej spoločnosti, pričom platiteľom poistného bol žalobca; bez ohľadu na uvedené povinnosť
doplatenia istiny z úverovej zmluvy, na základe ktorej už bola uhradená značná - niekoľkotisíceurová
- suma; povinnosť zaplatiť poplatok za predčasnú splatnosť, ktorá bola vyvolaná úkonom dodávateľa/
veriteľa...) je z pohľadu aktuálneho sporu medzi žalobcom a žalovaným bezpredmetná. Dotknutý (štvrtý)

čiastkový nárok tak nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou zamestnancom
žalovaného, preto žalovanému nevzniká povinnosť náhrady predmetnej majetkovej ujmy (zníženia
rozsahu majetku) žalobcovi.

30. Druhý a tretí čiastkový nárok (podľa žaloby označené ako Položky B/ a C/) mali svoj základ v
poistnej zmluve havarijného poistenia vozidla medzi žalobcom a poisťovateľom. Jej súčasťou bolo

dojednanie (opäť v celkovom kontexte pre žalobcu pomerne nevýhodné), že prípadné poistné plnenie
bude vyplatené leasingovej spoločnosti, resp. že žalobcovi môže byť vyplatené len s jej súhlasom. V
tejto spojitosti je dôležité vecne správne zistenie okresného súdu, ktoré žalobca ani nespochybňuje, že
v čase dopravnej nehody vlastníkom vozidla a teda subjektom, ktorému škoda vznikla, bola spoločnosť
Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. To znamená, že pokiaľ poisťovateľ znížil poistné plnenie (v

posudzovanom zmysle rozsah náhrady škody) v prospech označenej spoločnosti o spoluúčasť 982,42
eur a o dlžné poistné 472,02 eur, bola táto subjektom legitimovaným na uplatňovanie práva na náhradu
predmetného zníženia poistného voči žalovanému.
31. Žalobca tvrdil (aj to skôr iba nepriamo), že vstúpil, resp. prevzal tieto nároky od leasingovej
spoločnosti vysporiadaním všetkých pohľadávok z úverovej zmluvy. Z dotknutej dohody zo dňa

13.9.2019 (č.l. 14) však takéto dojednanie nevyplýva. Súčasne neplatí, že na „nového“ vlastníka vozidla
automaticky prechádzajú nároky na náhradu škody, ktoré sa odvíjajú od dopravnej nehody, ku ktorej
došlo v čase, keď bola vlastníkom iná osoba (predchádzajúci vlastník).

32. Zároveň sám žalobca je pomerne nekonzistentný vo vymedzení predmetných čiastkových nárokov,

keď popri odkaze na zníženie rozsahu poistného plnenia konkurujúco (až navzájom vylučujúco) uvádza,
že ide o sumy, ktoré musel uhradiť zo svojho majetku. Na pojednávaní dňa 11.3.2022 žalujúca strana
tvrdila, že sumy 982,42 eur a 472,02 eur boli žalobcom uhradené, doklady o čom dodatočne doložia.
Ohľadne spoluúčasti žiaden doklad (ani len konkrétne skutkové tvrdenie) o úhrade v neskoršom štádiu
konania predložený nebol.

33. Na pojednávaní dňa 5.5.2022 žalobca tvrdil, že predložil aj listinu preukazujúcu zaplatenie dlžného
poistného. Okresný súd konštatoval, že takéto podanie sa v spise nenachádza a preverí jeho doloženie.
Pokiaľ dotknutou listinou má byť sken písomnosti predstavujúcej súpis platieb poistného, tak ide o
„doklad“, ktorý je súčasťou elektronického spisu a v tlačenej verzii súdneho spisu je len voľne založená
jeho tlačená forma.

34. Z obsahu dotknutého skenu vyplýva, že dňa 17.9.2019 bola zaplatená suma 472,02 eur ako dlžné
poistné. Hoci nie je zrejmé, kým a na základe akej poistnej zmluvy bola táto platba realizovaná, krajský
súd konštatuje, že ide o duplicitnú (a pravdepodobne aj o neoprávnene vyžiadanú) platbu, keďže
suma 472,02 eur bola poisťovňou „započítaná“ už pri likvidácií poistnej udalosti; tiež o ňu bolo znížené
poistné plnenie. Ak teda žalobca odvodzuje tento svoj čiastočný nárok od danej platby, opätovne chýba

medzi ňou (znížením majetku žalobcu v dôsledku jej zaplatenia) a dopravnou nehodou spôsobenou
zamestnancom žalovaného príčinná súvislosť.

35. Napokon nedôvodným aj prvý čiastkový nárok (v žalobe označený ako Položka A/) na náhradu sumy
predstavujúcej rozdiel medzi hodnotou použiteľných zvyškov motorového vozidla uvedenou v likvidácii

poistnej udalosti a medzi sumou, za ktorú havarované vozidlo žalobca neskôr predal. Ako je uvedené
vyššie, pokiaľ tento rozdiel mal byť podmienený nemožnosťou využitia odpredaja použiteľných zvyškov
prostredníctvom spoločnosti Total Car s.r.o. pre zadržanie vozidla orgánmi polície, nejedná sa o (priamu)
príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá žalovaný.
36. Ak bol žalobca toho názoru, že hodnota použiteľných zvyškov je nižšia ako 2.000 eur, ktorú sumu

stanovila poisťovňa, mal túto okolnosť namietať už v rámci likvidácie poistnej udalosti, v ktorom procese
bol ako poistník bezprostredne činný. Zároveň žalobca bližšie skutkovo nevymedzil, že nebolo možné
havarované vozidlo v dotknutom čase predať za sumu vyššiu ako 1.666 eur, resp. za sumu rovnajúcu
sa hodnote stanovenou poisťovňou (2.000 eur).37. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

38. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,

zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaný a
intervenient na jeho strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu

- 100%.

40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.