Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204424
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5814204424.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členovsenátuJUDr.JozefaŠulekaaJUDr.JanyVargovej,vsporežalobcov:1a/T.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom A., X. XXX/X, 1ba/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., X. XXX/XX, 1bb/ N. Q., rod. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., P.-P.-L. X/X/XX, H. republika, 1bc/ O. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
- H., Na križovatkách XXXXX/XXE, (žalobcovia 1ba/, 1bb/, 1bc/ ako právni nástupcovia po poručiteľke

- žalobkyni 1b/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., X. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX),
1c/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXX/XX, 1d/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O.
XXX/XX (žalobcovia 1a/, 1b/, 1c/, 1d/ ako právni nástupcovia po poručiteľke - žalobkyni Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., Q. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX), žalobcovia 1a/, 1c/, 1d/, 1bb/,
1bc/ zastúpení: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, so sídlom F. XXX, proti žalovaným: 1a/ P. Y., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XXX/XX, 1b/ F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XXX/XX, 1c/

N. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X/XX, Q. nad E., 1d/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX
(žalovaní 1a/, 1b/, 1c/, 1d/ ako dedičia po poručiteľovi - žalovanému Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom A., O. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX), 2/ Ing. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., T. XXXX/XX,
žalovaná 2/ zastúpená splnomocneným zástupcom žalovaným 4/, 3a/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/XXX, H.
(žalovaný 3a/ ako právny zástupca po poručiteľke - žalovanej 3/ MVDr. P. Y., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy bytom N. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX), 4/ F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XXX/
X, žalovaný 4/ zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom A., P. XXX/XX, v spore o určenie
nehnuteľností patriacich do dedičstva, na odvolanie žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 4C/69/2014-387 zo dňa 25. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v r a c i a vec prvoinštančnému súdu bez rozhodnutia, ako predloženú neopodstatnene.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že pozemok KN-E parc. č. 4333/1 orná pôda o
výmere 930 m2, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. A., obec A., okres A., patrí v celosti do dedičstva po Q.
M., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A., Q. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovaným, s tým, že o výške trov rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prioritne súd skúmal naliehavosť
právnehozáujmužalobcovnapodanípredmetnejurčovacejžalobyadospelkzáveru,žetátopodmienka

procesná je v danom prípade naplnená, nakoľko prípadným vyhovením žalobe, žalobcovia dosiahnu
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

2. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od manželov N. v roku 1946. Oproti jej tvrdeniu je tu však rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/124/92 zo dňa 20.10.1992, ktorým bolo rozhodnuté, že

vlastníkmi aj pozemku parcely č. XXXX sú P. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a Q. Y., nar. XX.XX.XXXX
a to každý v jednej polovici. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti získaliod H. O. a jej dcéry Y. N. a tieto obhospodarovali až do vzniku U., teda do roku 1958. V predmetnom
konaní boli na strane žalovaných právni nástupcovia H. O. a to H. N., P. N., M. N., U. N. a Q. N., ktorí
podľa správ Mesta A. mali odísť v roku 1924 do J. s tým, že pred odchodom darovali svoje pozemky

matke H. O., ktorá ich za pomoci Q. Y. obhospodarovala. Je pravdou, že žalobkyňa nebola účastníčkou
konania vedeného na Okresnom súdu Dolný Kubín a preto ju predmetný rozsudok, ktorým za vlastníkov
sporného pozemku boli určení právni predchodcovia žalovaných nezaväzuje.

3. V danej veci právna predchodkyňa žalobcov potvrdila, že na spornom pozemku stojí rodinný dom

s.č. XXX, ktorý bo dokončený jej starými rodičmi v roku 1949, čo bolo v konaní preukázané znaleckým
posudkomIng.F.L.zodňaXX.XX.XXXX,vypracovanýmprepotrebydedičskéhokonania poporučiteľke
U. O. a je súčasťou dedičského spisu T

4. Táto skutočnosť bola potvrdená aj pôvodným žalovaným 1/, ktorý si ako jediný na skutkový stav spred
70 rokov pamätal. Okolnosti užívania pozemku parc. KN-E č. 4333/1 a stavby rodinného domu v období

pred rokom 1958 a po roku 1992 potvrdili aj svedkovia O. U., X. U. a P. Q..

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že tak žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia
nikdy neobhospodarovali sporné pozemky, nakoľko bol na nich postavený rodinný dom s.č. XXX a v jeho
okolí stála ucelená zástavba iných rodinných domov. Tvrdenia žalovaných, že pozemok obhospodaroval

aj Štátny majetok Námestovo boli vyvrátené výpoveďou svedkyne X. U., ktorá bola jedným z vedúcich
pracovníkov a miesto osobne aj poznala. Táto pri svojom výsluchu uviedla, že už vtedy bol pozemok v
zastavanej časti mesta A. a dom bol na ňom postavený ešte v čase, keď štátny majetok neexistoval.

6. Aj z výpovede svedka Ing. U. O., v tom čase primátora mesta A. vyplynulo, že pozemok bol v užívaní

v nepamäti pôvodnou žalobkyňou. Svojou výpoveďou vyvrátil tvrdenie žalovaných o užívaní pozemku
nielen poľnohospodárskym družstvom, ale aj samotnými žalovanými. Uviedol aj to, že odjakživa si
daňovú povinnosť plnili právny predchodcovia žalobcov, resp. žalobcovia. Mesto A. neevidovalo ako
platcov dane spornej nehnuteľnosti žalovaných.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od nadobudnutia pozemku starými rodičmi
právnej predchodkyne žalobcov bol aj po roku 1992 nikým nerušene užívaný.

8. Dobromyseľnosť právnej predchodkyne žalobcov o svojom vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti
vychádzala aj z rozhodnutia Štátneho notárstva č. D6/61 zo dňa 21.01.1961 po otcovi Q. O., zomrelom

dňa XX.XX.XXXX a z uznesenia Štátneho notárstva č. D907/82 zo dňa 10.02.1983, po matke U. O.,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedený ako predmet dedičstva aj pozemok pod domom, resp.
záhrada pri dome. O tom, že sporný pozemok mal byť prejednaný v dedičskom konaní po U. O. svedčí
aj znalecký posudok F. L. zo dňa 15.01.1983, ktorý okrem iného uvádza, že pozemok tvoriaci záhradu
bol oplotený už v roku 1948 a celkový pozemok mal výmere XXXXmX.

9. S poukazom na tieto skutočnosti je preto nesporné, rodinný dom bol spolu aj s pozemkom predmetom
dedičských konaní po rodičoch nebohej Q. M..

10. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že pozemok KN-E parc.

č. 4333/1 druh orná pôda o výmere 930 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., okres A. patrí v
celosti do dedičstva po Q. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., Q. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešným žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný 4/. Žiadal
rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu označil za arbitrárne. Súd sa podľa neho nevysporiadal s procesnou obranou

žalovaných. Zdôraznil, že ani jedno z tvrdení žalobcov nie je pravdivé a ich tvrdenie o vstupe ich
právnych predchodcov do oprávnenej držby k spornému pozemku nebolo preukázané žiadnym z
dôkazov. Svedkovia potvrdili, že na spornom pozemku sa nachádza rodinný dom, avšak ani jeden zo
svedkov sa nevyjadril k spôsobu nadobudnutia pozemku. Žalobcovia nepreukázali jednu zo základnýchpodmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami, a to dobromyseľnosť vstupu
do držby na základe nadobúdacieho titulu.

13. Zo spisu Štátneho notárstva sp.zn. D 6/61 je nesporné, že v konaní o dedičstve po Q. O. bol:
murovaný dom postavený v roku 1946, hospodárska budova, záhrada o výmere 400 m2, z čoho na
dedičský podiel pripadla výmera 200 m2. Ak teda predmetom dedičstva po poručiteľovi Q. O. bol
pozemok - záhrada o výmere 400 m2, presne špecifikovaný ako PK parcela č. 565/b, ktorá však nie
je totožná s pozemkom E KN parcela č. 4333/1, ale s pozemkom E KN parcela č. 4332/1 ku ktorému

si žalobkyňa práve na základe dedičstva po rodičoch upravila vlastnícke právo v konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo spz.n. 7C/151/2015, nemohla potom nadobudnúť presvedčenie, že tento
pozemok je pozemkom teraz E KN parcela č. 4333/1, na ktorej je postavený rodinný dom žalobkyne.

14. Jedným z hľadísk pre posúdenie omluviteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy
nadobúdaného pozemku a skutočne držaného pozemku. Je nesporné, že ak Q. M. v dedičskom konaní

po Q. O. nadobudla záhradu o výmere 400 m2, pričom predmetom dedičstva bola len polovica pozemku
o výmere 200 m2 musela mať pochybnosti, že plocha (výmera) pozemku na ktorom je postavený dom
nezodpovedá ploche uvedenej v rozhodnutí o dedičstve. Pozemok ktorý je predmetom konania má
výmeru 930 m2 teda 4 x väčšiu než údaje v dedičskom rozhodnutí, t.j. výmera 200 m2, ktorá pripadla do
dedičstvapoQ.O..Naviacpoukázalnaskutočnosť,ževdedičskomrozhodnutíniejeuvedené„pozemok

naktoromdomstojí“.JednoznačnezrozhodnutiaD6/61vyplýva,žepredmetomdedičstvabolmurovaný
dom, hospodárske budovy a záhrada PK parcela č. 565/b, ktorej teraz zodpovedá pozemok parcela č.
4332/1, ktorý bol predmetom konania na Okresnom súde Námestovo sp.zn. 7C/151/2015.

15. To isté platí o titule, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú a z ktorého odvodzovala svoje vlastníctvo

Q. M., teda na konanie o dedičstve po poručiteľke U. O., D 907/82. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že predmetom dedičstva bol majetok: 1/2 rodinného domu p.č. 241 v A., postaveného na Pk parcela č.
656/b, spolu s 1/2 pozemku na ktorom dom stojí.

16. Predmet dedičstva je vymedzený všeobecne bez výmer pozemku, bez zistenia úplných podkladov,

za ktoré podľa vtedy platného práva, podľa ust. § 29, § 33a zák. č. 95/1963 Zb. (Notársky poriadok), Q.
M. ako dedička bola povinná poskytnúť konajúcemu notárovi údaje k spoľahlivému zisteniu skutočného
stavu veci.

17. Je nesporné, že v tomto dedičskom konaní nedošlo k riadnemu a overenému stavu majetku po

poručiteľke U. O., aj z viny dedičov.

18. Rodičia žalovaného v 4/ rade, Q. Y. a P. Y. nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, ešte
ako Pk parcele č. 2819 zapísanej v pk prot. č. 182 k.ú. Námestovo rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 8C/124/92, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.1992.

19. Poukázal na uznesenie Veľkého senátu Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 1VObdo/2/2020, ktorý sa vyjadril k otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
od nevlastníka na základe dobrej viery a s tým spojeného prelomenia zásady nemo plus iuris.

20. Mal za to, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazne bremeno, na preukázanie ich tvrdení o
nadobudnutí vlastníckeho práva ani právnych predchodcov pôvodnej žalobkyne, Q. M., Q. O. a U.
O., ani nadobudnutie vlastníckeho práva Q. M. dedičstvom po svojich rodičoch. Pri absencii dôkazov
o nadobudnutí vlastníctva sporného pozemku Q. O. a U. O., ktorí nemohli sporný pozemok kúpiť od
pôvodných vlastníkov N., ktorí boli od roku 1924 v J. ani od Y. „po vojne“, pretože v tom čase neboli

jeho vlastníkmi, potom nie je možné prisvedčiť aj s poukazom na závery uznesenia Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1VObdo/2/2020, splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k
spornému pozemku Q. M. vydržaním.

21. Žalovaný v 4/ rade navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zmenil, žalobu

žalobcov zamietol a žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.22. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ uviedli, že už v nimi podanom odvolaní proti
prvému rozsudku OS Námestovo č.k. 4C/69/2014 z 29.6.2017, ktorého dôvodmi sa odvolací súd už
zaoberal, dostatočne objasnili skutočnosť ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy na sporný pozemok ich

právnymi predchodcami. V tom čase, manželov N. (niekde aj N.) zastupovali vo všetkých konaniach
opatrovníci, kde toto vyplýva aj z doložených rozhodnutí Mesta A. v konaniach o vyporiadaní pozemkov
v totožnej lokalite. Rodinu N. zastupovalo pri vyporiadaní pozemkov od roku 1952 Mesto A., avšak do
tohto roku to bol p. Y. (právny predchodca pôvodných žalovaných v rade 1/ až 4/). Tento pán sa staral
o pani H. O. a navonok spravoval jej majetok voči tretím osobám a štátu.

23. Už odvolací súd pri zrušení predchádzajúceho rozsudku, správne poukázal na spôsob nadobudnutia
pozemku jeho právnymi predchodcami. Títo pred Okresným súdom Dolný Kubín v konaní sp. zn.
8C124/92 zneužili skutočnosť, že rodina N., bola v J. a účelovými zavádzajúcimi tvrdeniami nadobudli,
nielen sporný pozemok ale aj iné pozemky tejto rodiny, na ktorý nemali žiadny nárok.

24. Pokiaľ však žalovaný v rade 4/, za poctivý spôsob nadobudnutia veci považuje také „nadobudnutie,
ktoré je v súlade s dobrými mravmi“, nikdy by sa on, ani jeho právni predchodcovia nestali vlastníkmi
sporného pozemku. Títo nielenže pozemok nikdy nevlastnili a neužívali ho, nevstúpili do jeho držby
a nemohli splniť zákonné dôvody na jeho nadobudnutie. Tvrdenia o tom, že do držby mali vstúpiť na
základe darovania od vtom čase nesvojprávnej H. O. a následne pozemky užívať do roku 1958, kedy

ich mali vložiť do družstva sa ukázali byť nepravdivé, pričom ich vyvrátili nielen vypočutí svedkovia ale
aj žalovaný Q. Y..

25. Žalovaní ani vypočutí svedkovia nespochybnili, že po tom, ako pozemok právni predchodcovia
žalobcov nadobudli v roku 1946, postavili na ňom rodinný dom č. 241 a od jeho nadobudnutia nikým

nerušene do svojej smrti, užívali. Po ich smrti dom s pozemkom celý užívali postupne ich právni
nasledovníci. O svojom vlastníctve k pozemku bola pôvodná žalobkyňa presvedčená nielen na základe
skutkového stavu, ale najmä z rozhodnutí Štátneho notárstva č. D 6/61 z 21.1.1961 po otcovi Q.
O., zomrelom XX.XX.XXXX, a uznesenia štátneho notárstva č. D 907/82 z 10.2.1983, po mame U.
O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedený ako

predmet dedičstva aj pozemok pod domom, resp. záhrada pri dome. O tom, že sporný pozemok mal
byť prerokovávaný v rámci dedičstva po mame U. O., svedčí znalecký posudok F. L. z 15.1.1983, ktorý
ho vypracoval pre potreby konania D 907/82. Podľa neho, pozemok tvoriaci záhradu, bol oplotený už
pred 34 rokmi, teda v roku 1948 a celý pozemok mal celkovú výmeru 95x20m, t.j. 1900m2. Tvrdenie
žalovaného, že posudok slúžil len na ohodnotenie dedičstva, je zjavne účelové. Pokiaľ by predmetom

dedičstva nebol, žiadny z dedičov by nesúhlasil s tým, aby mal platiť poplatky z niečoho, čo do dedičstva
nepatrí. Uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú, že pôvodná žalobkyňa p. M., za svojho života
splnila všetky podmienky vydržania sporného pozemku.

26. Na základe uvedených skutočností navrhovali, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

27. Ostatní žalovaní sa vo vyjadreniach pripojili k odvolaniu žalovaného 4/.

28. Žalovaný v rade 4/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v celom rozsahu zotrval na dôvodoch
podaného odvolania.

29. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných a konkrétne žalovaného 4/ uviedli, že zo strany
žalovaných nebolo žiadnym spôsobom spochybnené nadobudnutie pozemku žalobcami apo celú dobu

ani jeho následné užívanie. Naopak, bolo preukázané, že ich právni predchodcovia sami uviedli pred
súdom vymyslené skutočnosti, na základe, ktorých sa stali vlastníkmi pozemku, pričom tieto boli v
tomto spore úplne vyvrátené. Žalovaní ani ich právni predchodcovia na rozdiel od nich do držby nikdy
nevstúpili, nesvedčí v ich prospech žiadny nadobúdací titul, či nikým nerušené užívanie pozemku po
dobu minimálne 10 rokov nepretržite v akomkoľvek období od roku 1946. Judikatúra na ktorú poukazuje

žalovaný Pavol Adamík v samotnom odvolaní ohľadne nadobudnutia vlastníctva od nevlastníkov a to aj
prípadným dedením sa vzťahuje práve na prípad žalovaných. Ich právni predchodcovia zneužili situáciu,
kedy po odchode časti N. do J., pred súdom v roku 1992 vymyslením a prispôsobením skutkového stavu,
stali vlastníkmi ich pozemku ako aj ďalších im nikdy nepatriacich pozemkov.30. Žalovaný 4/ v replike uviedol, že i keď odvolanie proti rozsudku prvoinštančného súdu ostatní
žalovaní nepodali, vo svojich vyjadreniach sa pripojili k dôvodom jeho odvolania. Z povahy konania

vyplýva, že na strane žalovaných ide o nerozlučné a nútené spoločenstvo, a teda procesný úkon jedného
z nich platí pre ostatných.

31. Žalovaná 1c/ a žalovaný 1b/ navrhli rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

32. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

33. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil z obsahu spisu, že odvolanie žalovaného 4/ a následne ani

jeho ďalšie vyjadrenia, neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom, teda nebolo autorizované
podľa zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verenej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Autorizovaná
bola iba sprievodná správa.

34. Z ust. § 123 CSP jednoznačne vyplýva, že odvolanie je podaním vo veci samej. Ďalej z ustanovení
Civilného sporového poriadku (§ 363, § 127 CSP) vyplýva, že podpis podania vo veci samej, a teda aj
podpísanie odvolania je jeho obligatórnou náležitosťou. Podmienka zaručeného elektronického podpisu
odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5 ako aj § 25 zákona
o e-Governmente. V zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie podania, v prípade, ak

bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať.

35. Ústavný súd už v rozhodnutí č.k. I. ÚS 223/2021 z 25. mája 2021 judikoval, že zo zákonného ust. §
125 ods. 2 CSP je zrejmé, že forma, akou sa musí sporová strana konania obrátiť na súd, je jednoznačne

ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri
elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o
e-Governmente,súdnaňuodpočiatkuneprihliada,akonapodaniepísomné,atoopakmožnodosiahnuť
iba tým, že strana, resp. účastník, ktorý takéto podanie podáva, ho v lehote do 10 dní od odoslania
neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie alebo ho

dodatočne doručí v 10 dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie
nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Platí, že ten, kto podáva podanie vo veci samej
elektronicky, bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu,
teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania.

36. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-
Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona, ktorá je podmienkou
samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.
ÚS 442/2021 zo dňa 3.2.2022).

37. Vo väzbe na uvedené odvolací súd vrátil spis prvoinštančnému súdu bez rozhodnutia ako predložený
neopodstatnene.

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)