Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010242
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6222010242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA

a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 21. septembra 2023, v trestnej veci obžalovaného Z. A. stíhaného pre prečin pytliactva podľa § 310
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva s poukazom na § 20 Tr. zák.,
konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp.
zn. VK-10T/74/2022 zo dňa 19. 04. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec, pracovisko
Veľký Krtíš, sp. zn. VK-10T/74/2022 zo dňa 19. 04. 2023.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Z. A., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom K. XXX/XXX, XXX XX S., podľa § 285 písm.
b) Tr. por.

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, sp. zn. Pv 195/22/6610-20 zo dňa 29. 11. 2022,
ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom období do 23.40 h dňa 24. 05. 2022 v poľovnom revíri patriacom Poľovníckemu

spolku Lucerna Veľké Straciny so sídlom Veľké Straciny 87, 990 01 Veľké Straciny IČO: 31933688,
v blízkosti záhradkárskej oblasti Priemstav pri meste Veľký Krtíš, GPS súradnice: N 48°12'37,9", E
19°22,54,4", v rozpore s § 2 písm. q) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Zákon o poľovníctve), v rozpore s § 24 ods. 2, písm. f ) Zákona o
poľovníctve, bez povolenia na lov zveri v rozpore s § 53 Zákona o poľovníctve, zakázaným spôsobom
uvedeným § 65 ods. 2, písm. h, písm. m) Zákona o poľovníctve, obv. 1) S. O., vykonal mimo času
lovu, s dlhou guľovou zbraňou model zbrane ZK-99, kaliber 7x65R, značka Zbrojovka Brno, číslo hlavne:

Z na baskuli č. MH XXXXX,X s namontovaným zariadením na ústí hlavne pripomínajúcou tlmič hluku
výstrelu bez označenia výrobcom a výrobným číslom, s namontovaným nočným videním s označením
DEDAL-530/7x spolu s prísvitom, výrobné číslo XXXXX a č. XXXXX, lov odstrelom diviaka lesného (Sus
scrofa), kategórie diviak, vo veku cca. 2 roky a váhe približne 60 kg, takto ulovenú diviačiu zver na
účely kontroly a preukázania pôvodu neoznačil značkou na označenie ulovenej zveri, ale ju následne za
účelom jej privlastnenia obv. 1) S. O., spolu s obv. 2) Z. A., rozporcovali vložili do ruksaku, ktorý následne
niesol obv. 2) Z. A. a snažili sa ju odniesť z miesta spáchania skutku, čím svojim konaním spôsobili

Poľovníckemu spolku Lucerna Veľké Straciny so sídlom Veľké Straciny 87, 990 01 Veľké Straciny
IČO: 31933688, škodu na ulovenej zveri v zmysle Odborného vyjadrenia znalca P.. P. C. vo výške210 €, pričom spoločenská hodnota diviaka lesného (Sus scrofa), pre Slovenskú republiku, zastúpenú
Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor pozemkový a lesný, Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš je v
zmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 421/2013 Z.

z. ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri, stanovená vo výške 1.020 € teda protiprávne
konali s poukazom na § 124 ods. 3 Trestného zákona celkovo v rozsahu 1.230,- €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK 10T/74/2022 zo dňa 19. 04.

2023 bol obžalovaný Z. A. uznaný za vinného z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. spáchaného formou spolupáchateľstva s poukazom na § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je uvedené v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Za túto trestnú činnosť
bol obžalovanému podľa § 310 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), k) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
§ 56 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 1.500,- €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by

výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil mu trestný súd náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu
činnosti vykonávať právo poľovníctva na 1 rok. Podľa § 288 Tr. zák. súd odkázal poškodenú Slovenskú
republiku, zastúpenú Okresným úradom, odborom lesným a pozemkovým s nárokom na náhradu škody
na civilné konanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí, a

to 1ks látkové puzdro s nápisom Armega Ultra HD, ktoré obsahuje termovíziu s označením Pulsar core
FXD50 s ovládačom, s baterkou - zaistené ako stopa č. 2 OMČ dňa 25. 05. 2022.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie čo do
všetkých výrokov, ktoré sa ho priamo týkajú, ktoré doplnil podaním zo dňa 15. 06. 2023. Uviedol, že v

jeho neprospech došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny a zásady voľného hodnotenia dôkazov,
čo spôsobilo neplatnosť rozsudku. Podľa rozsudku sa mal aj on aktívne zúčastniť lovu, diviaka však
ulovil výlučne S. O., takže to, z čoho bol uznaný vinným, je v úplnom rozpore so skutkovou vetou. Ďalej
uviedol, že v danom prípade absolútne absentuje subjektívna stránka vo forme úmyslu. S. O. ho svojou
výpoveďou vyvinil, obžalovaný mu chcel len pomôcť, ako staršej osobe, podržať nohu diviaka a potom

odniesť ťažké mäso. Obžalovaný si myslel, že diviaka ulovil S. O. v súlade s právnymi predpismi a
nemal najmenší dôvod myslieť si opak. S. O. pomáhal výlučne a len v presvedčení, že ide o zver riadne,
oprávnene a zákonne ulovenú, čo vylučuje, že by mohol spáchať trestný čin pytliactva v akejkoľvek
forme, resp. sa na jeho spáchaní akokoľvek podieľať. Následne sa obžalovaný vyjadruje k formuláciám
v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä k tomu, že on nebol absolvent poľovného kurzu, že nikdy

predtým na poľovačke nebol a v daný deň bol prvýkrát pri ulovení zvieraťa, že nevedel, ako sa postupuje
po ulovení zveri, že nebol ani prítomný na prednáške o tom, ako sa postupuje po ulovení zvieraťa a
hoci sa jeho podpis na prezenčnej listine z danej prednášky nachádza, musel ho podpísať niekto iný
jeho priezviskom. Obžalovaný ďalej uviedol, že bez toho, aby bolo vykonané dokazovanie o obsahu
takéhoto kurzu, súd prvého stupňa tvrdil, že obžalovaný musel vedieť postup, akým sa postupuje

po ulovení zveri. Obžalovaný dodal, že prokurátor si tykal so svedkom Z. C. a pred pojednávacou
miestnosťou s ním absolvoval kamarátsky rozhovor a zároveň sa na pojednávaní vyjadroval k rôznym
aspektom poľovníctva voči sudcovi, ktorý nie je poľovníkom, čo však nemôže nahradiť riadne a zákonné
dokazovanie. Následne obžalovaný poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru boli
uvedené v odôvodnení rozsudku nesprávne, hlavne čo sa týka absolvovania poľovného kurzu, kde

len čiastočne absolvoval praktickú prípravu, vyvrhnutia resp. porcovania diviaka, postupu v súvislosti
s africkým morom ošípaných, toho, že sa jednalo o dospelého diviaka a nie lanštiaka, o ktorých mal
ako osoba zúčastňujúca sa poľovného kurzu vedieť, čo však považuje len za domnienky súdu, tlmiča
na puške S. O., ako aj toho, že ich výpovede s S. O. sú od začiatku v zásade zhodné. Dodal, že aj
keď popiera, že by spáchal trestný čin pytliactva, je podľa jeho názoru nesprávne, aby mu bol uložený

rovnaký trest, ako v trestnom rozkaze, keďže mu bola priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť, nakoľko
škoda Poľovníckemu spolku Lucerna Veľké Straciny bola uhradená, a preto by mu mal byť uložený trest
miernejší a nemal by mu byť uložený trest prepadnutia veci, konkrétne termovízie, nakoľko touto vecou
ani neporcoval mäso, ani v nej toto mäso neniesol. Na základe uvedeného preto Krajskému súdu v
Banskej Bystrici navrhol, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/74/2022 zodňa 19. 04. 2023, zrušil a aby obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zák. oslobodil spod obžaloby,
pretože skutok nie je trestným činom.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že by chcel doplniť, že prezenčné listiny neboli
predmetom dokazovania, a taktiež by chcel upresniť, že súd pri rozhodovaní vychádzal z domnienok,
ktoré neboli predmetom dokazovania, dokonca je toho názoru, že sú tam aj uvedené nepravdy. Uviedol,
že zotrváva na písomných a ústnych podaniach a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a aby obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože

skutok nie je trestným činom.

Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že by chcel byť vo veci oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania obžalovaného zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto
odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd síce vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie,avšakvykonanédôkazydostatočnenevyhodnotilvsúladesust.§2ods.12Tr.por.Okresný
súd v danom prípade prevažne správne zistil skutkový stav, tento však následne vyhodnotil jednostranne
v neprospech obžalovaného. Okresný súd v napadnutom rozsudku zhrnul vykonané dôkazy, najmä
výsluch obžalovaného na hlavnom pojednávaní a výsluchy svedkov S. O. a Z. C. a listinné dôkazy. Na
základe uvedeného okresný súd považoval za preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako

mu je kladené v obžalobe.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa názoru okresného súdu, keďže obžalovaný bol absolventom
poľovného kurzu, resp. kandidátom, ktorý už mal za sebou praktickú časť prípravy, tento nemohol
nevedieť, že sa dopúšťa prečinu pytliactva. Taktiež musel vedieť postup, akým sa postupuje po ulovení

zveri. Tvrdenie, že nebol na prednáške, kedy sa tento postup preberal je podľa názoru okresného súdu
irelevantné a detinské. Naproti tomu však obžalovaný uviedol, že spôsob, akým S. O. vyvrhol diviaka je
taký,akosaučili.Okresnýsúdpovažovalzaabsolútneneprijateľnéanemožné,abyabsolventteoretickej
prípravy poľovného kandidáta nevedel, že na ulovenú zver je potrebné založiť plombu. Takisto nevedelvysvetliť rozpor vo výpovediach ohľadom tlmiča. Taktiež celá poľovná príprava obžalovaného prebiehala
v dobe, keď boli známe opatrenia proti moru ošípaných. Obžalovaný mal, podľa názoru okresného
súdu, vedieť, ako sa postupuje a pokiaľ sa tak nepostupovalo, musel vedieť, že niečo nie je v poriadku.

Taktiež mohol a mal vedieť, kedy sa loví diviak a keď prišiel k ulovenej zveri musel vedieť, že to nie
je lanštiak, ale dospelý diviak, ktorý sa v tom čase loviť nesmel. Skutočnosť, že sa obžalovaný a S.
O. nemali možnosť po skutku rozprávať a napriek tomu sú ich výpovede totožné, považoval okresný
súd za irelevantnú. Prvostupňový súd tak mal za preukázané, že obžalovaný musel minimálne od doby
porcovania diviaka vedieť, že postupujú protizákonne a dopúšťajú sa prečinu pytliactva. Z uvedeného

dôvodu uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku podľa obžaloby.

Krajský súd je toho názoru, že za danej dôkaznej situácie, ktorú mal okresný súd k dispozícii, nebolo
možné založiť vinu obžalovaného výlučne len na domnienkach týkajúcich sa sumy vedomostí, s ktorými
bymalkandidátpoľovnéhokurzudisponovať.Navyšejenutnédaťdopozornosti,ževdanejveciokresná
prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala subjektívnu stránku trestného činu vo forme

úmyslu a v zásade dokonca ani vo forme nedbanlivosti.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jediné, čím sa obžalovaný previnil bolo, že ho rodinný známy
jeho otca, ktorého poznal fakticky celý život zavolal pozorovať zver, resp. na poľovačku. Obžalovaný,
ako osoba zaujímajúca sa o výkon práva poľovníctva, s týmto súhlasil. O nejaký čas po neho prišiel

svojím autom a S. O. ho navigoval, kde má ísť a kde zastaviť. Obžalovaný nevedel, či, resp. v akom
revíri sú, kde má povolenku, či vôbec má povolenku a už vôbec nie, že robia niečo protizákonné. Pri
dôvere, akú vkladá mladý človek blízkemu rodinnému známemu to ani ako vedieť nemohol a nemal. Po
nejakej dobe pozorovania zveri videli diviaka, ktorého S. O. zastrelil. Obžalovanému povedal, že to bol
malý diviak, ktorý sa môže loviť. S. O. začal diviaka porcovať, obžalovaný mu chcel pomôcť, tak diviaka

držal za nohu a potom mäso dali do sáčkov a do ruksaku obžalovaného, lebo ruksak S. O. bol plný a
obžalovaný mu chcel, ako staršej osobe, pomôcť.

Krajský súd poukazuje na výpovede odsúdeného S. O. v prípravnom konaní, ako aj v postavení svedka
na hlavnom pojednávaní, ktorý obžalovaného fakticky vyviňuje. K. S. O. sám na hlavnom pojednávaní

uviedol, že obžalovaný mu je ako syn a sľúbil mu, že ho vezme na poľovačku. Sám svedok išiel do revíru
za účelom poľovať. Obžalovanému ale nepovedal, že nie je vo svojom revíri. Toto obžalovaný zistil,
až keď prišli policajti. Na druhú stranu však krajský súd poukazuje na to, že sám obžalovaný uviedol,
že spôsob, akým S. O. porcoval diviaka bol taký, ako sa učili, z čoho vyplýva, že určité vedomosti o
manipulácii s ulovenou zverou musel mať, hoci tvrdí, že na tejto prednáške chýbal. Jedná sa však o

skutočnosť, ktorá v žiadnom prípade izolovane v kontexte ostatných vykonaných dôkazov nedokáže
odôvodniť uznanie viny obžalovaného.

Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku síce z veľkej
časti vysporiadal so súborom relevantných subjektívnych a objektívnych dôkazov, avšak neučinil tak

presvedčivým a preskúmateľným spôsobom, nakoľko vykonané dôkazy vinu obžalovaného, založenú
de facto len na domnienkach týkajúcich sa toho, čo obžalovaný mal, resp. mohol ovládať, nepreukazujú.

Z uvedeného dôvodu tak nemôžu obstáť ani okresným súdom deklarované skutkové zistenia a právne
závery. Vo všeobecnosti platí a inak nie je tomu ani v tomto prípade, že medzi obsahom vo veci

produkovaných dôkazov a na ich základe ustálených skutkových zisteniach na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej musí existovať logická kauzalita. Záver o vine je pritom možné prijať len
na základe dôkazov, ktoré iný záver nepripúšťajú bez akýchkoľvek pochybností. V prípade existencie
takých pochybností, čo v danom prípade je dané, tieto pochybnosti je potrebné zhodnotiť v prospech
obžalovanéhovzmyslezásadyindubioproreo.Vychádzajúcztýchtozáverovučiniltaknáslednekrajský

súd s tým, že v danom prípade záver o vine vo vzťahu k žalovanému trestnému činu jednoznačne a
nepochybne prijať nebolo možné, v dôsledku čoho obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora
oslobodil postupom v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného Z. A. za

dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, pomerom hlasov
3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.