Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Mésarošová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 14P/18/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422200564
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1422200564.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci
navrhovateľa - manžela C. N., U. XX.XX.XXXX, F. D. D. XXXX/XX, XXX XX R., adresa na doručovanie:
D.G.XXX/XX,XXXXXG.,amanželkyM.N.,U.XX.XX.XXXX,F.D.D.XXXX/XX,XXXXXR.,zastúpenej
Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241
543, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov C. N., narodeného XX.XX.XXXX a M. N., rodenej H., narodenej
XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v N. L., zapísané v knihe manželstiev - v sobášnej matrike
Matričného obvodu v N. L., vo zväzku H.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o
z v á d z a .
II. Súd konanie o návrhu manželky na určenie výživného na N. C. N., narodeného XX.XX.XXXX z a s
t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manžel sa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV (od 01.06.2023 je na konanie príslušný
Mestský súd Bratislava II) 08.02.2022 domáhal rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských
práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k v tom čase maloletému synovi.
2. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX v N. L.. U
navrhovateľa ide o druhé manželstvo a u manželky navrhovateľa o prvé manželstvo. Z manželstva
pochádza syn N. C. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v čase podania návrhu navštevoval 10. ročník Henry-
Benrath-Schule v meste Friedberg, Spolková republika Nemecko. Od roku 2011 bývali striedavo v
Spolkovej republike Nemecko a na Slovensku. V čase, keď syn chodil do školy, bývali spoločne s
manželkou a synom na adrese Y. X,XXXXX W. (T.), E.Á. A. U. a v čase školských prázdnin bývali na
adrese D. XXXX/XX, R.. Navrhovateľ je názoru, že vo veci rozvodu manželstva je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky s poukazom na článok 3, oddiel 1, kapitola II Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003,
keďže obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a vo veci úpravy rodičovských
práv a povinností k v tom čase maloletému je tiež daná právomoc slovenského súdu podľa čl. 12 ods.
1 nariadenia (ES) č. 2201/2003, pretože obaja manželia majú rodičovské práva a povinnosti. Týmto
navrhovateľ výslovne prijíma právomoc slovenských súdov konať vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému a rozhodovať vo veci. Ďalej uviedol, že manželstvo bolo okrem obvyklých
nedorozumení harmonické. Posledné dva roky začali medzi manželmi vznikať vážnejšie nezhody, hádky
a konflikty, majú rozdielne názory na život, výchovu syna. Manželka má agresívny spôsob správania,
často mu hrubo nadáva, je prostoreká, impulzívna, kontroluje každý jeho pohyb i pohyby na bankovýchúčtoch. S manželkou si nedôverujú, nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu žiadny voľný čas. Finančne
spolu zatiaľ hospodária, približne 2 roky spolu intímne nežijú. Vzťah medzi nimi je rozvrátený a narušený
stratou záujmu o komunikáciu a spoločné trávenie času. Z manželského života sa vytratila intimita a
všetky city a prejavy, ktoré by mali manželstvo napĺňať. Navrhovateľ k manželke stratil citový vzťah a
nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je podľa jeho názoru
hlboko a trvale rozvrátené. Za príčinu rozvodu považuje odlišný názor na hospodárenie v rodine,
rozdielny názor na výchovu syna, citové odcudzenie sa a názorovú rozdielnosť na ďalší spoločný život.
Vzťahy medzi manželmi sú podľa vyjadrenia navrhovateľa tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na
jeho obnovenie, preto sa chce s manželkou rozviesť.
3. Manželka na výzvu súdu podaním zo 14.04.2022 oznámila, že prijíma právomoc Okresného súdu
Bratislava IV v zmysle čl. 12 bod 1 v spojení s čl. 3 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003.
4. K návrhu na rozvod manželstva sa manželka vyjadrila podaním z 05.05.2020 tak, že s rozvodom
manželstva súhlasila. Uviedla, že manželstvo bolo po celú dobu okrem bežných názorových nezhôd
harmonické. Starala o domácnosť a otcove dve deti z prvého manželstva, a pritom pracovala. Príjem
manželov bol približne rovnaký a od začiatku hospodárili spoločne. Manželia mali vo vlastníctve
niekoľko obchodných priestorov, ktoré navrhovateľ prostredníctvom svojho živnostenského oprávnenia
prenajímal, pričom tento nájom tvoril celkový príjem rodiny. Nakoľko od roku 2017 sa navrhovateľ
stal starobným dôchodcom, manželka požiadala o vydanie živnostenského oprávnenia a pokračuje v
spoločnom podnikaní. V roku 2021 navrhovateľ začal častejšie cestovať na Slovensko a zmenilo sa aj
jeho správanie. Asi od mája bol často podráždený, začal byť vzťahovačný a urážlivý. Navrhovateľ stratil
záujem tráviť čas s ich synom, nezaujímal sa o jeho školské výsledky, nemal záujem ísť s manželkou a
synom na spoločnú dovolenku, dokonca bol odcestovaný v deň jeho narodenín. Manželka mala koncom
augusta minulého roka (r. 2021, pozn. súdu) zlomený členok. Počas rekonvalescencie zranenia ostala
na Slovensku a navrhovateľ sa staral o syna sám. Navrhovateľ nebol ochotný tráviť so synom svoj voľný
čas, syn ostával doma väčšinou do večera sám a starostlivosť navrhovateľa o syna predstavovala často
len poskytnutie finančných prostriedkov na stravu. Po návrate manželky do Nemecka navrhovateľ nemal
záujem sa o ňu starať a pomáhať jej v starostlivosti o syna. Napriek tomu, že manželka dokázala chodiť
len za pomoci bariel, obstarať aj len nákup základných potrieb predstavoval pre navrhovateľa problém a
nechal sa doslova prosiť. Na Vianoce v roku 2021 navrhovateľ pri prípitku prehlásil, že ide o ich posledné
spoločné Vianoce, a to úplne bez ohľadu na syna, ktorého to veľmi zarazilo, tak isto ako aj manželku. Od
januára 2022 využil každú príležitosť na to, aby mohol odísť na Slovensko a väčšinou sa nevrátil v deň,
v ktorý prisľúbil, že sa vráti. Manželka má od 22.01.2022 vedomosť o navrhovateľom mimomanželskom
pomere, čím si vysvetľuje všetky náhle zmeny v navrhovateľom správaní. Starostlivosť o syna počnúc
18.03.2022 ostala v plnej miere na manželku. Manželke sa podozrenie z nevery navrhovateľa potvrdilo
22.01.2022 náhodou, keď si prečítala v navrhovateľovom mobile, ktorý bol položený na stole a zazvonil,
správy od Q. M. ako ho ľúbi a ako si má na druhý deň dávať na seba na ceste do Nemecka pozor.
Keď jej navrhovateľ hneď neodpísal, niekoľkokrát mu telefonovala, on ju zrušil, lebo s ňou nechcel
pred manželku hovoriť. Manželka navrhovateľa s týmto konfrontovala, avšak ten popieral, že by s touto
osobou mal pomer. Dôvodom iniciovania rozvodu zo strany navrhovateľa nie sú názorové rozdiely
manželov na život, napokon tieto manželia zdieľali viac ako 30 rokov, jeho príčinou nie je ani nedostatok
spoločných záujmov, či navrhovateľov úmysel vrátiť sa žiť opäť na Slovensko. Manželka má za to, že
jediným dôvodom je navrhovateľova mimomanželská známosť, s ktorou chce začať nový život mimo
svojej rodiny.
5. Nakoľko N. C. N., nar. XX.XX.XXXX nadobudol v priebehu konania plnoletosť, predmetom konania
ostal iba rozvod manželstva.
6. Súd zohľadniac, že účastníci konania sú štátni občania Slovenskej republiky a striedavo bývajú
v Spolkovej republike Nemecko a na Slovensku, sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či je daná
právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
7. Podľa KAPITOLY I, Článku 1, bod 1. písm. a) Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej
len „Nariadenie č. 2201/2003“), sa toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych
veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.8. Podľa KAPITOLY II, ODDIEL 1, Článku 3, bod 1. písm. b) Nariadenia č. 2201/2003, vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia
„domicil“.
9. Podľa KAPITOLY II, ODDIEL 1, Článku 6 Nariadenia č. 2201/2003, manžela, ktorý má obvyklý pobyt
na území členského štátu; alebo je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie
a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom
štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5. 12.
10. Podľa KAPITOLY II, ODDIEL 2, Článku 12 bod 1. Nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu
pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie
manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí
s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b)
manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
11. V zmysle citovanej právnej úpravy obsiahnutej v Nariadení č. 2201/2003, vo veci rozvodu je daná
právomoc súdu Slovenskej republiky, a to podľa KAPITOLY II, ODDIELU 1, Článku 3, bod 1. písm. b),
keďže obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a súčasne je splnená podmienka,
že navrhovateľ má obvyklý pobyt na území členského štátu a zároveň, že konanie o rozvode začalo na
území členského štátu. Súd poukazuje na to, že sú splnené podmienky pre konanie o rozvod manželstva
na území Slovenskej republiky, nakoľko obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.
Nie je z hľadiska právomoci súdu konať rozhodujúce, na území, ktorého štátu sa manželia zdržujú,
rozhodujúce v tomto prípade podľa Nariadenia č. 2201/2003 je štátne občianstvo manželov. Naviac,
obaja účastníci vo svojich podaniach prijali právomoc slovenského súdu na konanie.
12. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Pernecká 11 v R., čo je v obvode Okresného
súdu Bratislava IV, v obvode ktorého má bydlisko manželka, čím je podľa § 92 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
13. Súd vec prejednal na pojednávaní 20.09.2023 za prítomnosti navrhovateľa, manželky navrhovateľa
a jej právnej zástupkyne.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky, sobášnym listom, ako i celým
obsahom spisu a zistil tento skutočný a právny stav:
15. Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v N. L.. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky. Z manželstva pochádza jedno dieťa - toho času plnoletý N. C. N., nar. XX.XX.XXXX. U
navrhovateľa ide o druhé manželstvo a u manželky o prvé manželstvo. Manželia od roku 2011 bývajú
striedavo v Spolkovej republike Nemecko a na Slovensku. Navrhovateľ 18.03.2022 opustil spoločnú
domácnosť.
16. Na pojednávaní manžel uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu a navrhuje, aby súd
manželstvo rozviedol. Dodal, že manželstvo dlhodobo neplnilo svoju funkciu a manželka je prchkej
povahy.
17. Z prednesu právnej zástupkyne manželky vyplynulo, že manželstvo navrhuje rozviesť, nakoľko
neplní svoj spoločenský účel.
18. Manželka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom sú spolu od roku 1992 a v
januári 2022 sa dozvedela o mimomanželskom pomere jej manžela, ktorý vzťah začal už v októbri 2019
po jej onkologickej operácii. Vedela, že si píšu na facebooku, ale nikdy by jej nenapadlo, že kvôli tomu
opustí rodinu. Pre ňu aj pre syna bolo správanie manžela sklamaním, presviedčal rodinu, že ona sa k
nemu zle správa. Manželka považuje za príčinu rozvratu mimomanželský vzťah jej manžela.19. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
20. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
22. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
23. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
24. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
25. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné
podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je reálne
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v N. L.. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa - toho času
plnoletý N. C. N., nar. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci zhodne vo svojich výpovediach (písomných alebo
ústnych) navrhovali manželstvo rozviesť. Manželia dlhšiu dobu nevedú intímny, spoločenský ani rodinný
život. V dôvodoch rozvratu manželstva sa rozchádzali. Navrhovateľ videl príčinu v manželke, v tom, že
je prchkej povahy, nedôverujú si, nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu voľný čas, čo vyústilo do toho,
že z manželstva sa vytratila intimita, city a prejavy, ktoré by mali manželstvo napĺňať a manželka videla
príčinu v navrhovateľovi, v jeho mimomanželskej známosti, kvôli ktorej opustil spoločnú domácnosť a
chce s ňou začať nový život mimo svojej rodiny. Stratili voči sebe dôveru, lásku a úctu. Ich zväzok nie
je možné označiť za harmonické spoločenstvo, v ktorom sa partneri vzájomne rešpektujú, pomáhajú si
a spoločne sa starajú o deti. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať
obnoveniespolužitia,účelumanželstvaaktorejkoľvekjehofunkcie,keďžebolopreukázané,žeproblémy
vo vzťahu manželov sú dlhodobého nezvratného charakteru. Účastníci vyše roka spolu ako manželia
nežijú, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom.
Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manžel po celú
dobu konania trval na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželkou považuje za hlboko a trvalo
rozvrátené a nefunkčné. Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu a manželstvo navrhovateľa a jeho
manželky rozviedol.
26. Manželka v podaní z 13.09.2023 navrhla, aby súd zaviazal prispievať na výživu N. C. N., nar.
XX.XX.XXXX sumou 500,- eur mesačne k rukám N. C. N..
27. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní uviedla, že návrh z 13.09.2023 v časti, v ktorom
manželka žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu syna N. C. N. výživným v sume 500,-
eur mesačne berie späť z dôvodu, že tento výrok bol v podaní nedopatrením vložený pravdepodobne
pri kopírovaní, preto bol nesprávne uvedený v tomto podaní. Navrhovateľ so späťvzatím tohto návrhu
manželky súhlasil.
28. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.29. Vzhľadom na skutočnosť, že manželka vzala svoj návrh na uloženie povinnosti manželovi prispievať
na výživu plnoletého syna späť, súd konanie o tomto návrhu v súlade s § 29 ods. 1 CMP so súhlasom
manžela zastavil.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
(§ 355 ods. 1 CSP)
Proti tomuto rozsudku nemôže manželka podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdala do zápisnice
súdu ihneď po jeho vyhlásení, čo potvrdila svojím podpisom. (§ 368 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1
CMP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
(§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
(§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
CMP)
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. (§ 64 CMP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (§ 125 ods. 1 CSP)
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. (§ 125 ods. 2 CSP)
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 3 CSP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.