Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. október 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623203789
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623203789.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o. so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o.
so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482 proti žalovaným: 1/ A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX
B. D. E. a 2/ F. B., narodený XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B.

D. E., G. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2023 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.
a obec B. D. E..

2. Zo samotnej žaloby, ako aj z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaná
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred podaním žaloby na súd.

3. Súd z úradnej činnosti zistil, že žalovaný 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom č.d. XX,
zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. rovnako pred podaním žaloby, pričom túto skutočnosť má súd preukázanú
rozhodnutím Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. C. XXX/XX-X zo dňa 30.09.1975, právoplatného dňa
30.09.1975. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že poručiteľ bol „posledne bytom B. D. E.“, pričom
do dedičstva patrila i polovica domu č. XX (všetky nehnuteľnosti v zmysle dedičského rozhodnutia sa
nachádzali v k.ú. B. D. E.).

4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

5. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj

nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

11. Citované ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek
počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania (t.j. v deň doručenia žaloby) je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ide o dôvod na zastavenie konania.

12. Súd pri skúmaní procesných podmienok zistil, že žalobcom označení žalovaní, proti ktorým bola

podaná žaloba, a ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, nežijú. Fyzická osoba, ktorá
nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže
mať procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, a teda nie je možné, aby bola stranou v súdnom konaní.
Žaloba v čase jej podania smeruje voči neexistujúcim subjektom, tzv. non subjektom, čo predstavuje
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd konanie v zmysle § 62 v spojení

s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

13. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobca v žalobe označil ako zástupcu oboch
žalovaných Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách, a to zrejme ako zástupcu neznámeho vlastníka. Je však nepochybné, že v danom
prípade sa nejedná o konanie s neznámymi vlastníkmi, keďže osoby, ktoré majú na liste vlastníctva
zapísané vlastníckeho právo k nehnuteľnosti, už samotný žalobca označil menom, priezvisko, dátumom
narodenia a v prípade žalovanej 1/ aj dátumom úmrtia a posledným bydliskom, pričom úmrtie žalovanej
1/ nastalo len v roku 2016. Súd tiež za súčinnosti Štátneho archívu Lučenec zistil, že žalovaný 2/ zomrel

v roku 1975, dedičské konanie po F. B. bolo vedené na Štátnym notárstvom v Lučenci pod sp. zn.
D XXX/XX, pričom poručiteľ po sebe zanechal dedičov. Podľa názoru súdu je majetok po zomrelých
žalovaných, ktorí sú zapísaní na predmetnom liste vlastníctva, potrebné prejednať ako dedičstvo po
týchto poručiteľoch. Na tejto skutočnosti podľa názoru súdu nič nemení ani fakt, že na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. a obec B. D. E. je uvedená „k vlastníkovi č. 4 F. B. správa na všetky nehnuteľnosti na

tomto LV“, pričom ako správca je označený Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“). Súdu je totiž
z rozhodovacej činnosti známe, že nezriedka sú údaje o SPF na listoch vlastníctva uvedené nesprávne,
a to dokonca aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pri ktorých je zastupovanie SPF vylúčené (napr. pri
stavbách).

14. Podľa názoru súdu je zastupovanie žalovaných Slovenským pozemkovým fondom vylúčené aj
vzhľadom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, ktoré vo svojej žalobe cituje aj žalobca, avšak z tohto rozhodnutia
dovodzujeinéprávnezávery.ZpredmetnéhouzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,
že „priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia

Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní
určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u
vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180,
teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u
právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo

sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do
súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže
prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už
neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením
možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj

za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou
prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých
stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež
tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnickánemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v
ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia
konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých

okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu
pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu
konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým

fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (...) Správny
postup pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania tak mal spočívať v bezodkladnom zastavení
konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania týkal a v následnom poskytnutí žalobcovi
možnosti, aby okruh účastníkov konania doplnil (pri neznámosti nástupcu prinajmenšom jedného z

ostatných pozemno-knižných spoluvlastníkov spôsobom už priblíženým vyššie) na celok“.
15. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/58/2022 zo dňa 25.05.2023, z ktorého rovnako vyplýva: „Dovolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že na záveroch – týkajúcich sa zastúpenia účastníkov Slovenským pozemkovým fondom za
podmienky, že existujú, t.j. ešte žijú – vyjadrených v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/11/2016

z 24. februára 2016, trvá.“.

16. Z uvedeného je teda zrejmé, že Slovenský pozemkový fond by v konaní nemohol byť zástupcom
žalovaných 1/ a 2/, keďže ani jeden z nich nežije, čo v prípade žalovanej 1/ bolo známe žalobcovi už
pri podaní žaloby.

17. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na
uvedené by náhrada trov konania patrila žalovaným 1/ a 2/, keďže však žalobca ako žalovaných označil
neexistujúce osoby, ktorým súd nemôže priznať náhradu trov konania, rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).