Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4120204475.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova
tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX, zastúpená: JUDr. Mário Toman, advokát so sídlom Pribinovo námestie 3, Nitra a otca: F. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpený: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka so sídlom Štúrova
1409/17, Nitra, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa a zníženie výživného a o návrhu
matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 11P/81/2020-392 zo dňa 9. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a v r a c i a súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie v napadnutom rozsudku výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
11P/93/2019-146 zo dňa 30.10.2019 tak, že zveruje maloletú A. B., nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch s
tým, že každý párny piatok si prevezme matka dieťaťa maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá
navštevuje o 15.00 hod. a v ďalšom týždni bude v jej starostlivosti s tým, že každý nepárny piatok
si prevezme otec dieťaťa maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje o 15.00 hod. a v

ďalšom týždni bude v jeho starostlivosti. Výrokom II. zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na
výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré výživné bude otec dieťaťa
platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku. Vo výroku III. rozhodol, že súd návrh matky dieťaťa na zúženie styku otca s maloletou
zamieta. Výrokom IV. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd po
citovaní § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26, § 36 ods.1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77

ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) a § 44 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) vecne rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
návrh otca bol podaný dôvodne. Čo sa týka zverenia mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, súd konštatoval, že od poslednej úpravy prešli 3 roky, mal. je naviazaná na oboch rodičov, obaja
sa o ňu vedia postarať, zabezpečiť jej adekvátne potreby a pomery, v ktorých má mal. právo vyrastať

a zdieľať tak úroveň oboch rodičov a taktiež je právom oboch rodičov, aby sa o svoje dieťa starali.
Obaja rodičia majú vhodné predpoklady na to, aby vychovávali svoje dieťa. Pomery v domácnosti boli
šetrené z úrovne ÚPSVaR v oboch domácnostiach, pričom neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by
vykazovali to, že dieťa by nemalo v takomto prostredí žiť. Forma striedavej osobnej starostlivosti sa preto
javí ako riešenie v najlepšom záujme pre mal. A., aby dostávala vzor rodiča otca ako aj rodiča matky.
Vzťahy medzi rodičmi sú komplikované, konfliktné a neústupčivé, rodičia sa nedokázali dohodnúť na

forme starostlivosti o mal. A.. Zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
bolo podporené aj zo strany súdom ustanovenej znalkyne, ktorá pracovala s oboma rodičmi i s mal.A. a jej názor je potrebné brať na zreteľ. Súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal.
dieťaťa, ktorá bola zachovaná aj pri zverení mal. do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu vyššieho
príjmu na strane otca a tým vzniknutého nepomeru medzi rodičmi. Návrh matky na zúženie styku otca

s mal. dieťaťom súd považuje za podaný nedôvodne a z toho dôvodu ho zamietol. S poukazom na
všetky uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z.
(Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka v celom jeho rozsahu a proti všetkým jeho výrokom
okrem výroku IV, s tým, že voči výroku II. sa odvoláva iba v časti, v ktorej jej nebolo priznané
výživné nad sumu 70 eur. Uviedla, že matka maloletého považuje uvedené súdne rozhodnutie za
nesprávne, v rozpore s ustanoveniami CSP, CMP a Zákona o rodine a súdom schválenú SOS považuje
v rozpore so záujmami maloletej. Na odstránenie rozporov medzi na jednej strane výpoveďami maloletej
zaznamenaných v znaleckom posudku, z ktorých matke vyplýva nezáujem maloletej o SOS a ktoré

jej vyjadrenia považuje matka za nezlučiteľné s SOS oboch rodičov a na druhej strane záverom
znaleckého posudku v ktorom znalkyňa odporúča SOS oboch rodičov, matka navrhla výsluch súdnej
znalkyne priamo na pojednávaní, ktorý sa konal dňa 9.9.2022, na ktorom boli súdnej znalkyni kladené
otázky, z ktorých odpovedí súdnej znalkyne je matka názoru, že znalkyňa dostatočne jasne a určite
nevysvetlila a nezdôvodnila, prečo odporúča SOS oboch rodičov, napriek odpovediam maloletej, v

ktorých preferuje osobnú starostlivosť matky, pričom matka jej opakované všeobecné odpovede vo
význame: „Závery ZP nemožno vyvodzovať z izolovaných častí, odsekov alebo viet obsiahnutých v
ZP, ale závery vychádzajú z komplexného psychodiagnostického vyšetrenia mal. dieťaťa, matky aj
otca viacerými klinickými metódami“, ktoré matka však podrobne napadla svojimi nižšie uvedenými
písomnými námietkami zo 4.4.2021, nakoľko z veľkého množstva odpovedí maloletej získaných práve

rôznymi metódami znalkyňou, matke vyplýva, že výsledky znaleckého dokazovania neodôvodňovali
SOS oboch rodičov.

3. V rozpore so súdom schválenou SOS rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS rodičov je podľa
matky aj vyjadrenie – Záverečná správa z mediácie H. I. J. z 23.9.2020 v ktorej uviedla, že: „uvedená

úroveň komunikačných zručností i napätia bráni pohľadu vytvárania striedavej starostlivosti pre ktorú sa
domnievame, že optimálna komunikácia je dôležitým pilierom pozitívneho zabezpečovania striedavej
starostlivosti.“

4. V rozpore so súdom schválenou SOS rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS rodičov je

podľa matky aj vyjadrenie – Lekárska správa H. C., H., klinickej psychologičky, z 21.1.2020. V rozpore
so súdom schválenou SOS rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS rodičov považuje matka aj
Správu Centra Slniečko o poskytnutí služieb zo dňa 25.3.2021. V rozpore so súdom schválenou SOS
rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS rodičov považuje matka aj správu UPSVR Nitra, H. C.,
H. z 17.2.2021. V rozpore so súdom schválenou SOS rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS

rodičov považuje matka aj manipuláciu otca voči maloletej, kde matka uvádza situáciu, ktorá vznikla u
psychologičky pani H. K. vo FN L., kde otec sa negatívne mal vyjadrovať o nej pričom za nimi sedela aj
ich maloletá dcéra a keď táto počula otcove vyjadrenia na adresu matky sama od seba začala spontánne
opakovať:„maminka,maminkajaťaľubim“anáslednezačalafyzickyútočiťnaotcasceruzkou.Uvedené
podľa matky dokazuje, že otec sa nepravdivo o nej vyjadruje a že aj sama maloletá svojou reakciou

týmto jej správaním reagovala, že otec nemá pravdu a že sa jej to nepáčilo, teda voči tomu fakticky takto
protestovala a vyjadrila svoj názor, že je matke a aj jej takýmto správaním otca ubližované.

5. V rozpore so súdom schválenou SOS rodičov a súdnou znalkyňou odporúčanou SOS rodičov
považuje matka aj agresívne prejavy otca voči nej a aj maloletej, dôkazom otcovej agresivity voči nej

a maloletej je aj skutočnosť, že otec 3x po sebe na ňu zavolal políciu, keď maloletú nemohla pre jej
ochorenie a liečbu stanovenú jej lekárkou mu dať v termíne 17.3.-19.3.2020, keď v každý jeden deň
volal na ňu príslušníkov polície, ktoré aj ďalšie oznámenia na políciu sú podrobne policajnými správami
zdokumentované v súdnom spise. Matka ďalej poukázala na čestné prehlásenia M. H. z 16.4.2021, J.
N. z 21.4.2021, N. O. z 19.5.2021, B. K. z 23.5.2021, P. K. z 23.5.2021 a N. K. z 23.5.2021, podporujúcej

jej tvrdenie. Na základe uvedených rozporov medzi jednotlivými dôkazmi a na ich odstránenie matka
maloletej navrhla jej písomnom návrhu z 2.9.2022, aby prvostupňový súd doplnil dokazovanie a na
pojednávaní dňa 9.9.2022, aby zrealizoval výsluch: 1. samotnej maloletej, 2. J. N., 3. B. K., ktorých účasť
na pojednávaní aj zabezpečila. Matke je nepochopiteľné, prečo na začiatku pojednávania bola konajúcapani sudkyňa ochotná maloletú vypočuť, avšak po jej dostavení sa pred pojednávaciu miestnosť jej
výsluch zamietla.

6. Matka ďalej uviedla, že zo slov maloletej sa dozvedela o „intímnom styku“ otca s „tetou“ pri ktorom sa
maloletá prebudila. U matky sa potom snažila tieto pohyby otca s „tetou“ napodobňovať. Tento prístup
starostlivosti otca k dcére považuje za krajne nevhodný, v rozpore so zdravými záujmami maloletej,
ktorý narúša zdravý psychický vývoj maloletej. Otec sa aj v súčasnosti vyjadruje o nej nevhodne.
Neoznamuje jej lekárske vyšetrenia, ktoré s maloletou absolvuje (zmenu očnej lekárky, lekárske správy)

na otázky o zdravotnom stave maloletej jej neodpovedá, ani na telefonáty a jej číslo a jej telefonáty
si vo svojom telefóne blokuje, čo matka považuje za rozpor s SOS oboch rodičov. Otec nepripravuje
maloletú adekvátne a zodpovedne na vyučovanie, maloletá sa jej mala zdôveriť, že u otca sa neučila a
že netrénovala čítanie a že na desiate jej dáva čokolády. Udáva, že predpokladom SOS oboch rodičov
by malo byť vytváranie pozitívneho obrazu druhého rodiča pred maloletou, alebo aspoň nevytváranie
negatívneho, kde otec robí práve opak, pred maloletou sa „škaredo“ vyjadruje na osobu matky, čo má

negatívny vplyv na psychiku maloletej.

7. Z viacerých čestných prehlásení vyplýva, že maloletá odmieta otcovu osobnú starostlivosť a nechce
chodiť k otcovi, čo je v priamom rozpore so závermi znaleckého posudku.

8. Matka namietala a aj namieta správnosť záverov znaleckého posudku č. 1/2022 z 15.1.2022
vypracovaného súdnou znalkyňou PhDr. Lindou Katona, PhD a ku ktorému namietala a aj namieta,
bližšie popísané v odvolaní a k výsluchu súdnej znalkyne PhDr. Lindou Katona, PhD na pojednávaní
dňa 9.9.2022 namieta jej vyjadrenia, ktoré taktiež popísala v odôvodnení svojho odvolania. Ani z
odpovedí znalkyne na otázky jej PZ nie je jednoznačné a určité, že SOS oboch rodičov je pre

maloletú žiadaná a vhodná. Znalkyňa na odpovede, v ktorých sa maloletá vyjadrovala a preferovala
starostlivosť matky a v kresbe rodiny úplne zabudla nakresliť otca sú v kontraste so závermi znaleckého
posudku. V úplnom kontraste so ZP sú čestné prehlásenia viacerých svedkov, osobitne dáva matka
do pozornosti odvolacieho súdu aj najaktuálnejšie čestné prehlásenia spísané v čase po vydaní
súdneho rozhodnutia, ktorí uvedení všetci svedkovia, ktorí spísali do konania čestné prehlásenia trávia

s maloletou neporovnateľne viac času ako súdna znalkyňa a maloletá sa im denno-denne zveruje
so svojimi pocitmi, emóciami a vyjadreniami bezprostredne pri bežných denných aktivitách. Matka
poukazuje, že znalecký posudok je len jedným z viacerých dôkazov, ktorý je potrebné vyhodnocovať aj
v kontexte a vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi.

9. Na základe matkou uvedených námietok, preukazovania rozporov medzi odpoveďami maloletej,
ktorá jednoznačne a opakovane preferuje jej osobnú starostlivosť a ktorá opakovane poukazuje na
negatívne správanie otca, tak priamo voči nej ako i proti maloletej, ktoré negatívne správanie otca si
podľa matky maloletá veľmi dobre uvedomuje a vyjadruje s ním nespokojnosť, obavy, strach, matka má
za to, že uvedené aspekty neboli správne vyhodnotené, na základe čoho považuje znalecký posudok

za nesprávny, v rozpore so záujmami maloletej, nakoľko vyjadrenia maloletej a v nich ňou prezentované
potreby a očakávania sú v rozpore so závermi znaleckého posudku, t.j. s odporúčaním znalkyne na
zverenie maloletej do SOS oboch rodičov v jedno-týždenných intervaloch.

10. Matka má vážnu obavu, že nesprávne rozhodnutie súdu, na základe nesprávne vyhodnoteného

znaleckého posudku a určenie SOS oboch rodičov môže mať pre maloletú vážne negatívne psychické
následky a negatívne vplývať na psychický i fyzický vývoj maloletej.

11. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací Krajský súd Nitra napadnuté a vyššie špecifikované
rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle vyššie uvedených argumentov a navrhovaných dôkazov

zrušil, návrh otca zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný alebo rozhodol o návrhu matky na zúženie
styku otca s maloletým dieťaťom alebo vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s pokynom
na náležité zistenie skutkového stavu veci.

12. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že otec sa o dcéru vie postarať a má záujem o režim

SOS, aby trávil s dcérou viac času. Je toho názoru, že doterajšia široká úprava styku bola aj vzhľadom
na vek mal. A. dostatočnou prípravou na prechod do režimu SOS.13. Z dokazovania na prvostupňovom súde nevyplynuli žiadne negatíva pomerne široko postavenej
doterajšej úpravy styku, práve naopak, styk otca s dcérou je pozitívny predovšetkým pre dieťa.
Jednoznačne to potvrdil aj znalecký posudok, zo záverov ktorého je zrejmé, že maloletá má rada

oboch rodičov a túži byť s nimi v kontakte. Otec sa dokáže plnohodnotne o dcéru postarať, má u
neho v rodinnom dome vytvorené všetky podmienky pre rozvoj osobnosti. V konaní sa má sledovať
predovšetkým záujem dieťaťa a tým nepochybne je plnohodnotný kontakt s oboma rodičmi.

14. Matka v odvolaní manipulatívne vyberá z textu znaleckého posudku jednotlivé vety bez ich

vzájomného kontextu a rozoberá ich zmysel. Účelom pribratia znalca do konania je zodpovedanie
otázok, ku ktorých posúdeniu sú potrebné odborné vedomosti. V tomto konaní bola na posúdenie
otázok týkajúcich sa vzťahu maloletej k rodičom, ich vzájomnej interakcie, vplyvu na maloletú, posúdenia
zverenia mal. do SOS rodičov, pribratá PhDr. Linda Katona, PhD. - znalkyňa z odb. psychológia, odv.
klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých. Z jej záverov je nepochybné, že považuje
model SOS za vhodnú formu starostlivosti pre maloletú a odporúča ho. Tomuto odbornému posúdeniu

nie je možné kontrovať predkladaním prehlásení rodičov priateľa matky, prípadne iných v tomto smere
laikov, ktorí sú naviac svojim vzťahom k otcovi maloletej zaujatí. Objektivita znalca pri vypracovaní
posudku naproti tomu nebola účastníkmi konania spochybnená a voči ustanoveniu jej osoby ako
znalkyne v konaní nemali strany žiadne námietky. Závery posudku sú výsledkom odborného posúdenia
nezaujatého, súdom ustanoveného znalca. Otec má záujem o maloletú sa v rámci stavu, kedy rodičia

spolu nežijú, starať čo najplnohodnotnejšie. A to mu model SOS umožní.

15. Otec svojim doterajším správaním sa voči maloletej, osobnou starostlivosťou o ňu jednoznačne
preukázal, že je to v jeho možnostiach a je nepochybné aj to, že je to v záujme maloletej, ak sa obaja
jej rodičia budú rovnocenne podieľať na jej výchove, nakoľko obaja o to majú záujem. A podstatné je,

že podľa záverov posudku a vyjadrenia znalkyne, maloletá po kontakte s oboma rodičmi túži. Za týchto
okolností je v prioritne v záujme maloletej zveriť ju do SOS oboch rodičov, pričom záujem maloletého
je v tomto konaní prvoradý.

16. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a

skutkovo správny potvrdil.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že na pojednávaní uviedol, že v
nadväznosti na výpoveď znalkyne ako aj obsahu ZP a taktiež aj správy od subjektu FAMILIAM možno
konštatovať, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa, dieťa má

pozitívny vzťah k obom rodičom a preto navrhol, aby mal. dieťa bolo zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, nakoľko to bude v záujme mal. dieťaťa. Stanovenie výšky výživného pri
striedavej osobnej starostlivosti kolízny opatrovník ponechal na zvážení súdu, avšak odporučil určiť
výživné zo strany otca na dieťa vo výške v sume 80,- eur/ mesačne. Kolízny opatrovník sa stotožňuje s
rozhodnutím prvostupňového súdu, nakoľko dané rozhodnutie je v záujme mal. dieťaťa.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel

k záveru, že na základe podaného odvolania matky je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu I. inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom konania bol návrh otca na zmenu zverenia a zníženie výživného na maloletú a návrh
matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie zveril maloletú do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, určil výživné zo strany otca a návrh matky dieťaťa na zúženie styku otca
s maloletou zamietol.20. Voči predmetnému rozsudku sa odvolala matka, ktorá namietala tú skutočnosť, že výsledky
znaleckého dokazovania neodôvodňovali SOS oboch rodičov, pričom voči znaleckému posudku
vypracovanémusúdnouznalkyňouLindouKatona,PhD.vznieslaniekoľkonámietokužpredsúdomprvej

inštancie (a na ktoré opätovne poukázala v odvolaní) a s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal,
poukázala na správy a čestné prehlásenia, ktoré podľa jej názoru vyvracajú dôvodnosť nariadenia
SOS, zároveň poukázala na to, že súd prvej inštancie neodôvodnil z akého dôvodu nepripustil výsluch
svedkov ňou navrhnutých ako aj výsluch maloletej, poukázala tiež na to, že otec jej neoznamuje lekárske
vyšetrenia, ktoré s maloletou absolvuje, na otázky ohľadom zdravotného stavu neodpovedá na jej

telefonáty, jej číslo si v mobile blokuje, nepripravuje adekvátne maloletú do školy, čo je v rozpore so
SOS oboch rodičov.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky dôvodné a z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri zverení maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď na námietky matky k znaleckému posudku

neposkytol žiadne odpovede a vysvetlenia, hoci ide o podstatné skutočnosti, na ktoré matka počas
konania poukazovala. Rovnako tak neodôvodnil z akého dôvodu nepripustil výsluch navrhnutých
svedkov a maloletej a z odôvodnenia súdu prvej inštancie sa nedá tiež vyvodiť na základe akých úvah
dospel k určeniu výživného zo strany otca vo výške 70 eur mesačne.

22. V zmysle ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Striedavá výchova by mala predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z
najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti a to bez ohľadu na to, či medzi rodičmi panuje dohoda.
Striedavástarostlivosťkladienarodičovvysokéľudskéaosobnostnépožiadavky,akvšakrodičiadokážu
tieto kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa

k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je
prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými závažnejšími záujmami dieťaťa, ktoré
prevážia nad týmto záujmom, veď v prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu destabilizuje výchovné
prostredie u jedného z rodičov, nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa
taký traumatizujúci. Rozpad vzťahu a definitívne riešenie partnerského vzťahu vo väčšine prípadov

so sebou prináša napätie, nepohodu a nepochopenie. Deti veľmi často nechápu, prečo sa to všetko
deje, keďže ich optika je veľmi často iná ako optika dospelých a predstava zachovania rodiny pretrváva
dlho po tom, čo sa rodičia rozídu. Striedavá výchova by sa mohla stať najmä v prvej fáze alternatívou,
ktorá deťom pomôže prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov /nielen z hľadiska aktuálneho
zjednodušenia prijatia nového vzťahové status quo, ale aj z hľadiska ďalšej štrukturácie ich životnej

cesty/. Takýmto riešením by sa z ich života nevytratil výraznejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí
svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne
ľudskú prosperitu. Mohlo by to byť len potvrdením často rodičmi deklarovaného prísľubu, „my sa síce
rozchádzame, ale Teba milujeme a urobíme všetko pre to, aby si neprišiel ani o jedného z nás“. Je však v
každom prípade nutné neprehliadnuť konkrétne charakteristiky či už dieťaťa alebo rodičov, čím sa nemá

na mysli prirodzený vzťahový diskomfort, ktorý sa viaže na fázu rozpadu vzťahu. Pre dieťa je v prvom
rade dôležité, aby cítilo, že je skutočne milované, čo nie je viazané dominantne na miesto, ale na reálne
vzťahové posolstvá, ktorých sa mu dostane od mamy, otca a často aj širšieho sociálneho prostredia /
starí rodičia, krstní rodičia.../.

24. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi
alebo inými orgánmi. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní
o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť

sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti
jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa
(nález Ústavného súdu Českej republiky z 23. februára 2010 sp. zn. III ÚS 1206/09). Podľa judikatúryÚstavného súdu Českej republiky súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou
rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa
dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný.

25. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného
kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi
a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek

vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. V záujme dieťaťa však nie je, ak niektorý z rodičov úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa neuznáva a bráni mu byť dobrým rodičom, (ak prejavuje
nedostatok ochoty spolupracovať na spoločnej striedavej osobnej starostlivosti, napriek jej deklarovaniu
pred súdom). Výnimkou zo všetkých pravidiel vzťahujúcich sa na povinnosť zabezpečiť pravidelný
rovnocenný kontakt obidvoch rodičov je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby jeho stretávanie sa
s jedným rodičom bolo obmedzené. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských

práv a povinností, ktorý musí byť zdôvodnený závažnými okolnosťami, ktoré v danom prípade neboli
preukázané. Naopak útly vek dieťaťa a doposiaľ nadviazaný veľmi pozitívny vzťah k obidvom rodičom
vyžaduje pravidelné a intenzívne stretávanie s nimi, teda s matkou aj otcom.

26. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá

starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť
núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby
svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do
výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov
pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie

maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe
nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme
dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo
strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy

rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu,
nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie. (nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. I. ÚS
2661/10).

27. Naposledy bolo o výchove dieťaťa rozhodované Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.:
11P/93/2019 – 146 zo dňa 30.10.2019, právoplatným dňa 13.11.2019, keď maloletá A. B., nar.
XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal.
výživným v sume 130 eur mesačne, styk otca s mal. bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s mal. každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od štvrtku 17.00 hod. do bezprostredne

nasledujúcej nedele 17.00 hod., každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od utorka 17.00
hod. do štvrtka 17.00 hod. a zároveň bol upravený aj styk s maloletou počas sviatkov a školských
prázdnin.

28. Ako vyplýva z ostatného rozhodnutia a vykonaného dokazovania, toho času sa maloletá nachádza

v starostlivosti matky, ktorá namietala rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom nariadenej striedavej
výchovy. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami matky v tom, že súd prvej inštancie nedal odpovede,
prečo neprihliadol na tieto námietky (ktoré uvádzala už pred súdom prvej inštancie), keď naopak matka
žiadala zúženie styku otca s maloletou, ako aj na to, či rodičia sú schopní realizovať striedavú výchovu
a spôsobom upraveným súdom a táto je v záujme maloletej.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Lindou
Katona,PhD.,znalkyňouzodboruPsychológia,odvetvieKlinickápsychológiadetíaKlinickápsychológia
dospelých, doručeného tunajšiemu súdu dňa 20.1.2022, z ktorého vyplýva, že maloletá ťažko znáša
rozchod rodičov, najmä ich vzájomné konflikty, ktorým je vystavovaná, mal. prežíva konflikt lojality

voči obom rodičom. Maloletá dokáže dôverovať obom rodičom, v prítomnosti otca i matky reagovala
spontánne, ale možno potvrdiť isté manipulačné snahy o ovplyvňovanie názorov a postojov mal. zo
strany oboch rodičov. Maloletá nemá strach z osoby matky ani z osoby otca. Vzájomný vzťah medzi
rodičmijenegatívny,ichkomunikáciajenarušená,čojedanépodobnouosobnostnouštruktúroudruhéhorodiča, obaja však uznávajú rolu a dôležitosť druhého rodiča. Znalkyňa uviedla, že striedavá osobná
starostlivosť sa javí ako vhodná forma starostlivosti o maloleté dieťa, pričom odporučila striedanie
maloletého dieťaťa v týždňových intervaloch. Znalkyňa ďalej uviedla, že maloletá má jednoznačne

rada aj matku, aj otca, túži byť s oboma v kontakte, ale má aj tendenciu v niektorých situáciách
vypovedať tak, ako to od nej očakáva buď matka alebo otec. Čo sa týka vzťahu rodičov k maloletej,
obaja rodičia nadovšetko ľúbia svoju dcérku, chcú sa plne podieľať na jej starostlivosti a výchove,
ale žiaľ si neuvedomujú v plnom rozsahu, že niektoré ich manipulačné snahy môžu viesť u mal. k
zvýšenému stresu alebo napätiu. V každom prípade je vzťah rodičov k mal. pozitívny a úprimný. Na

základe vyšetrenia boli zistené manipulatívne tendencie tak zo strany matky, ako aj zo strany otca vo
vzťahu k maloletej.

30. Matka maloletej poukazovala na vyjadrenia a kresby maloletej, z ktorých podľa nej jednoznačne
vyplýva, že maloletá chce ostať u matky. Tak ako počas konania pred súdom prvej inštancie,
i z odvolania matky maloletej je zrejmý problém v komunikácii medzi rodičmi. Hoci súd prvej inštancie

vychádzalprisvojomrozhodovanízozáverovznaleckéhoposudkuazvyjadreniakolíznehoopatrovníka,
nevysporiadal sa s tým, či je možné a do akej miery realizácia striedavej výchovy u maloletej s ohľadom
na vyjadrenia matky maloletej, nielen ohľadom ich vzájomnej komunikácie, ale aj s poukazom na podľa
nej rozporné závery znaleckého posudku, na ktoré podľa jej vyjadrenia ani znalkyňa nedala odpoveď.
Matkapoukazujeokremnedostatočnejkomunikáciemedzirodičmi(podľajejtvrdeniajenabodemrazua

otec ju odmieta informovať ohľadom zdravotného stavu, návštevy lekára, zámerne blokuje jej telefónne
číslo) tiež na nedostatočnú starostlivosť zo strany otca, keď maloletá nechodí riadne pripravená do školy.
Vtomtosmeresasúdopäťnevysporiadalspredmetnýmtvrdením,naktorématkamaloletejpoukazovala
na pojednávaní konanom dňa 9.9.2022. Matka už počas konania zdôvodnila, prečo žiada ponechať
maloletú vo svojej osobnej starostlivosti, poukázala na nedostatky na strane otca, avšak pokiaľ súd

bol názoru, že striedavá výchova je pre maloleté dieťa najvhodnejšia forma starostlivosti, je potrebné
sa vysporiadať so všetkými relevantnými argumentmi strán a so všetkými relevantnými skutočnosťami,
ktoré v konaní vyšli najavo.

31. Navrhovanie dôkazov, patrí nesporne medzi procesné oprávnenia strán konania. Toto právo sa v

niektorých prípadoch môže stať aj procesnou povinnosťou, ktorej nerešpektovanie alebo nesplnenie by
mohlo mať za následok procesnú sankciu (a to najmä v sporovom konaní), vedúcu až k neúspešnému
konaniu. Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, však čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi
strán ani ich názormi. Je to práve súd, ako orgán ochrany práva, ktorý určí rozsah a mieru, v ktorej sa
dokazovanie vykoná. Inak povedané, povinnosti strany navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť súdu

vykonať každý dôkaz, ktorý strana navrhla. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov
má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže
pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (lat.
argumenta ponderantur, non numerantur).

32. Obdobný názor už opakovane vyslovil i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej
nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Právo na spravodlivý proces) povinnosť vykonať
všetky dôkazy označené účastníkmi konania (porovnaj I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 208/09).
Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje
súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (porovnaj

II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04, II. ÚS 193/06).Nevykonanie navrhovaného dôkazu možno považovať za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR len v takom prípade,
ak tento dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doposiaľ vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť.

33. Ako je vyššie uvedené, bolo na zvážení súdu prvej inštancie, ktorý dôkaz navrhnutý účastníkmi
vykonaná a ktorý nie, avšak svoje závery by mal vyjadriť aj vo svojom rozhodnutí, čo sa nestalo. Ak
súd prvej inštancie vec rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami matky počas konania a
tiež s vyššie uvedenými skutočnosťami, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je možné zistiť,
prečo o návrhu o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol ním uvedeným

spôsobom, hoci odvolací súd netvrdí, že spôsob jeho rozhodnutia je nesprávny, avšak s ohľadom na
odôvodnenie rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.34. V ďalšom odvolací súd poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia i v časti určenia vyživovacej
povinnosti zo strany otca. Hoci sa matka odvolala iba čo do rozsahu vyživovacej povinnosti nad sumu
70 eur, vzhľadom na to, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, predmetom

prieskumu bola i časť vyživovacej povinnosti nenapadnutá odvolateľkou. Vzhľadom na veľmi strohé a
nepresvedčivé odôvodnenie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti je i táto časť rozhodnutia
nepreskúmateľná, keď nie je zrejmé, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej
zmene pomerov či už na strane maloletej, resp. rodičov (súd prvej inštancie uviedol iba tú skutočnosť, že
otec má vyšší príjem) a tak odvolací súd postráda myšlienkové pochody súdu prvej inštancie pri určení

výšky vyživovacej povinnosti aj s ohľadom na ním nariadenú striedavú osobnú starostlivosť k maloletej.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP zrušil a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pričom prihliadol na princíp dvojinštančnosti civilného sporového konania
a tým neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, neodoprel stranám možnosť odvolacieho

prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie významných skutočností.

36. Súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní tak, aby mohol kvalifikovane rozhodnúť o návrhu
oboch rodičov. V prvom rade riadne vypočuje oboch rodičov, pričom bude zisťovať aktuálnu situáciu,
či prebieha striedavá výchova, ak nie akým spôsobom sa realizuje styk, aký je vzájomný vzťah otca

a maloletej, či sa komunikácia medzi rodičmi zlepšila. Obaja rodičia, či už otec, alebo matka nedosiahnu
želaný výsledok smerujúci k zlepšeniu vzťahu navzájom, ak nebudú k problému pristupovať sebakriticky
a konštruktívne. Od otca bude potrebné zistiť či je schopný pri striedavej výchove zabezpečiť riadnu
prípravu maloletej v rámci školskej dochádzky, či otec odmieta informovať matku ohľadom maloletej
týkajúcej sa jej zdravotného stavu, návštevy lekára na čo poukazovala matka a od oboch rodičov sa

vyžaduje, aby zmenili prístup k riešeniu ich problému. Matka navrhla vykonať dokazovanie za účelom
preukázania jej tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale ak navrhované
dôkazy nevykoná, jeho povinnosťou je odôvodniť, prečo dôkazy nevykonal. Zo strany matky bola
namietaná i výška vyživovacej povinnosti. V tomto smere bude tiež dôležité zistiť aktuálne pomery
tak rodičov ako aj partnera matky (prípadne otca) a zohľadniť tieto v prípade určovania vyživovacej

povinnosti s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa. Tieto bude potrebné porovnať s pomermi
v čase ostatného rozhodnutia a na základe zisteného skutočného stavu vo veci rozhodnúť, pričom
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a tieto si v prípade potreby môže
vyžiadať i sám. Okresný súd svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania náležite odôvodní tak, aby
spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 391 ods. 3 CSP).

38. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).