Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120011511
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6120011511.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03. októbra 2023 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/66/2020 zo dňa 09. marca 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/66/2020 zo dňa 09. 03. 2023 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
ako konateľ subjektu navrhovateľa zabezpečil, aby dňa 25. 04. 2018 v čase o 11:13 hod. bol na

Okresný súd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, podaný návrh na
vydanie platobného rozkazu, elektronickou poštou v rámci upomínacieho konania súdu, ktorý návrh
Okresný súd Banská Bystrica zaevidoval ako právnu vec žalobcu AI-invest s.r.o., IČO: 46 271 341,
Cesta k lesu č. XXXXX/X, C., proti odporcovi D. E. a spol., o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom,
IČS: XXXXXXXXXX, pod sp. zn. 30Up/283/2018, kde v odôvodnení tohto žalobného návrhu právny
nárok navrhovateľa bol odvodzovaný aj z textového znenia záveru štvorstranovej listiny s názvom:

„PREBERACÍ PROTOKOL BYTU, č. 02, PIVNICE, č. 2, GARÁŽE č. 3, parkovacieho státia parc. číslo
837/35“ zo dňa 24. 04. 2017 (ďalej ako „preberací protokol“), pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že
protistrana (odporcovia) uviedli, že protokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza
pôvodný preberací protokol bytu č. 01, 02... zo dňa 06. 03. 2017“ a súčasne na podporu tohto argumentu
medzi listinnými dôkazmi v prílohe k návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol
ako listinný dôkaz zo dňa 24. 04. 2017, ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne

podpísal s protistranou ako aj bez vedomosti protistrany, pozmenený a to doplnením textu v jeho úplnom
závere za podpismi o trojriadkový text v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového
úradu, nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu č. 01, 02, pivnice č. 1, č. 2, garáže č. 3, parkovacie
státie parc. č. 837/34 a 837/35, terasy a pozemku 837/22 a 837/23, zo dňa 06. 03. 2017“, následne
Okresný súd Banská Bystrica dňa 07. 05. 2018 vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/283/2018-0, ktorým
okrem iného rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,- Eur, spolu s úrokom

zomeškaniavovýške5%ročnezosumy10.000,-Eurod03.04.2018dozaplatenia,kdetakpozmenený
listinný dôkaz teda nebol odrazom skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek
tomu bol súdu predložený ako dôkaz pravý, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu
navrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia.

Za to mu bol uložený podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný, a to
proti výroku o vine aj výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že podľa jeho

názoru sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie,
sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na základe čoho tak dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznanie jeho viny je neodôvodnené. Cíti sa nevinný, žiadneho
konania v rozpore so zákonom sa nedopustil. Poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Tdo/8/2015, na ktoré poukázal krajský súd vo svojom skoršom uznesení, vôbec nerieši otázku

aký je to pozmenený alebo sfalšovaný dôkaz, tieto pojmy nijako nedefinuje. Najvyšší súd tam riešil
až následnú otázku, ako z hľadiska trestného práva posudzovať predloženie takéhoto sfalšovaného
dôkazu v civilnom alebo trestnom konaní. V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že dôkaz
(preberací protokol), ktorý bol predložený v upomínacom konaní, je dôkazom pozmeneným. Na tejto
skutočnosti nič nemenia ani závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom C. E. C.. Ďalej
uviedol, že pozmenený dôkaz je taký dôkaz, do ktoré osoba zasiahla, aby ho prispôsobila svojím

potrebám, či už doplnením alebo vynechaním určitých skutočností, ktoré svedčia o určitej právnej alebo
faktickej skutočnosti. Pozmenený dôkaz je teda taký dôkaz, keď do pôvodne pravého dôkazu niekto
zasiahol tým, že niečo doplnil, vynechal alebo zmenil. Motívom páchateľa pri pozmeňovaní dôkazu je
dosiahnutie prospechu svojho alebo tretej osoby, alebo prípadne poškodenie práv (majetkových alebo
nemajetkových) tretej osoby. Nie každá zmena alebo doplnenie je však relevantná z hľadiska trestnej

zodpovednosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/64/2016 zo dňa 01. 07. 2017,
v ktorom bolo uvedené, že o podstatnú zmenu obsahu dôkazu – listiny pôjde vtedy, pokiaľ sa zmena
dotkne jej podstaty – kľúčových údajov, ktoré mala osvedčiť. Kedy ide o podstatnú zmenu obsahu
dôkazu listiny je potrebné vychádzať z jej funkcie – účelu v konkrétnom konaní. Informatívna poznámka
obžalovaného, ako jedného z účastníkov tohto dvojstranného úkonu, nemala žiaden vplyv na obsah

tohto právneho úkonu, práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli obsahom tohto právneho úkonu
žiadnym spôsobom nemodifikovala, či už v prospech alebo neprospech niektorej zo zmluvných strán,
abolapoznamenanáažzapodpismiúčastníkovprávnehoúkonu,t.j.účelomjejvyhotoveniapretonebolo
pozmenenie obsahu listiny – preberacieho protokolu, ale slúžila výlučne pre potreby obžalovaného,
ako jedného z účastníkov právneho úkonu. Takémuto záveru jednoznačne nasvedčuje aj obsah tejto

poznámky, kde je uvedené za akým účelom bola vyhotovená. Jej účelom nie je úprava obsahu tohto
písomného právneho úkonu, preto takéto konanie nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného trestného
činu a nevyvoláva žiadne trestnoprávne následky. Vo vzťahu k tejto poznámke ďalej uviedol, že je jedno
v akom čase sa tak stalo, akými prostriedkami sa tak stalo, podstatným pre posúdenie toho, či išlo
alebo nešlo o pozmeňovanie dôkazu je posúdenie otázky, či došlo k zásahu do obsahu tohto dôkazu,

či tento zásah bol podstatný, čím by sa zmenil účel pôvodne sledovaný účastníkmi tohto právneho
úkonu. Súd sa však vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal jeho obhajobou, že v tomto prípade
išlo len o vyhotovenie informatívnej poznámky na preberacom protokole, ktorého vyhotovenie po jeho
podpise všetkými účastníkmi ostalo jemu. Táto informatívna poznámka bola vyhotovená za podpismi
účastníkov právneho úkonu, preto nemohla žiadnym spôsobom pozmeniť jeho obsah. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha súdu o tom, kedy dôjde k pozmeneniu dôkazu,
nie je v ňom žiadna zmienka alebo úvaha o tom, že pozmenil dôkaz, resp. úvahy prečo jeho konanie
spočívajúce vo vyhotovení informatívnej poznámky za podpismi strán je pozmeňovaním pôvodnej
listiny. Záverom poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov vo vzťahu k požiadavke na odôvodnenie
rozhodnutia, kedy účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Taktiež poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a náležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku a uzavrel,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tým, čo je to
pozmeňovanie dôkazu, prečo je ním predložený dôkaz pozmenený a akými úvahami sa pri tom riadil.

Napadnutérozhodnutiepretopovažujezaarbitrárneatýmpádomzanezákonné.Nazákladeuvedeného
preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec
vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby krajský súd podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol podané odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia poukázal na písomné odôvodnenie odvolania,
počas celého konania sa snažili poukázať na to, že predložený dôkaz nebol pozmenený a prečo ho za
pozmenený nepovažujú. Nebolo totiž zasiahnuté do obsahovej schránky predmetnej listiny, ale išlo len

o informatívnu poznámku na konci tejto listiny. Preto aj poukaz na spomínané rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyvovzťahukprejednávanejveciniejenamieste.Pretonavrhol,abykrajskýsúd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne
aby sám vo veci rozhodol tak, že oslobodí obžalovaného spod obžaloby.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíuviedol,žesavplnejmierestotožňujestým,čouviedoljehoobhajca,
a preto navrhol, aby súd rozhodol tak, ako uviedol jeho obhajca v konečnom návrhu

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to aj v intenciách uznesenia krajského
súdu sp. zn. 5To/66/2022 zo dňa 02. 08. 2022, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok a vec bola
okresnému súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného

poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si
navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom

sa v ňom prvostupňový súd podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo
vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku (str. 8 – 10), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného

krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania
vyplynul nepochybný záver o tom, že obžalovaný v rámci civilného konania predložil dôkaz, o ktorom

vedel, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Žiadny z vykonaných dôkazov nespochybnil
priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, pričom obžalovaný nemal žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Krajský súd v súvislosti s obhajobnými námietkami obžalovaného opätovne považuje za potrebné
zdôrazniť, že nie je rozhodujúce, či obsah sfalšovanej (pozmenenej) listiny zodpovedá skutočnosti
alebo nie a ani to nie, akým spôsobom sa zmena vykoná, či prepísaním, dopísaním alebo vymazaním
údajov. Pozmenená listina by mala byť spôsobilá k oklamaniu, ale na úrovni dokonalosti nezáleží.
Aby už samotným pozmenením dôkazu – listiny došlo k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného

činu, musí páchateľ použiť takú pozmenenú listinu v konaní trestnoprávnom, občianskoprávnom, resp.
v upomínacom, ako to bolo v danom prípade, a to v úmysle použiť ju ako prvú. Teda, že vedel, že
ide o sfalšovanú alebo o pozmenenú listinu, pričom nie je rozhodujúce, či ju aj sám sfalšoval alebo
pozmenil. Predpokladom naplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu je, že páchateľ mávedomosť o tom, že súdu predkladá sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz za účelom použiť ho ako
pravý. Výpoveďami svedkov D. E. a F. E., znaleckým posudkom znalca C. E. C., E., bolo v konaní
preukázané, že na pôvodnom preberacom protokole sporný text dopísaný nebol, uvedení svedkovia tiež

predložili ďalšie vyhotovenie preberacieho protokolu bez vpísaného dodatku. Skutočnosť, že preberací
protokol bol dodatočne upravený potvrdil aj znalecký posudok č. 6/2019, z ktorého vyplýva, že s vysokou
mierou pravdepodobnosti bol text pod podpismi najskôr podpísaný kupujúcim a až následne bol
vytlačený text sporných troch riadkov. Na základe zistených skutočností je možné konštatovať, že
na predloženom materiáli bolo manipulované s viazaním listiny, a až takto pozmenený protokol bol

predložený Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý dňa 07. 05. 2018 vydal platobný rozkaz sp. zn.
30Up/283/2018.
Taktiež je potrebné opätovne poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/8/2015 zo dňa
07. 05. 2015, v zmysle ktorého trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného
zákonajedokonanýpredloženímsfalšovanéhoalebopozmenenéhodôkazusúdualeboorgánučinnému
v konkrétnom trestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to, či sa v ďalšom

konanítentodôkazvykonal.Predmetnýtrestnýčinpostihujelenmomentpredloženiasfalšovanéhoalebo
pozmeneného dôkazu, ktorý je zároveň aj momentom jeho dokonania. Na rozdiel napr. od trestného
činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, kde skutková podstata vyžaduje
u páchateľa uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, sa takýto
následok pri trestnom čine marenia spravodlivosti nevyžaduje.

V tomto prípade teda nie je rozhodujúce, či obžalovaným predložený pozmenený dôkaz podstatným
spôsobom dokázal ovplyvniť rozhodnutie v civilnom súdnom konaní, ani nie je rozhodujúce, ako bolo
v konečnom dôsledku vo veci meritórne rozhodnuté, ale rozhodujúca je skutočnosť, že obžalovaný mal
priamy úmysel v civilnom konaní predložiť pozmenený dôkaz, a takýto dôkaz aj predložil na účel, aby

sa použil ako pravý. Súd v trestnom konaní pritom nesmie nahrádzať hodnotenie dôkazov, ktoré boli
predložené v rámci civilného konania, nesmie teda ustáliť, na základe ktorých vykonaných dôkazov
dospel civilný súd k meritórnemu rozhodnutiu, a to s poukazom na už vyššie uvedené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR.

Obžalovaný sa najprv obhajoval tým, že poznámka na preberacom protokole na ňom bola uvedená
už v čase jeho podpisu, čo však bolo vyššie uvedenými dôkazmi jednoznačne vyvrátené (najmä
znaleckým posudkom č. 06/2019). V odvolaní už argumentuje tým, že poznámku na preberacom
protokole vyznačil po podpise preberacieho protokolu zmluvnými stranami, a to výhradne pre vlastnú
potrebu, pričom poznámka sa nachádza až za podpismi zmluvných strán, teda do samotného obsahu

preberacieho protokolu nezasiahol. Uvedenú argumentáciu obžalovaného však nie je možné absolútne
prijať. Vykonaným dokazovaním bolo bez pochýb preukázané, že obžalovaný predložil v civilnom
konaní preberací protokol, ktorý bol oproti pôvodnému preberaciemu protokolu, ktorý podpísali všetky
zmluvné strany, doplnený o tri riadky ďalšieho textu. Je preto evidentné, že tento dôkaz bol pozmenený.
Taktiež argumentácia obžalovaného, že išlo o akúsi informatívnu poznámku výlučne pre jeho potreby je

neuveriteľná, pretože ani krajskému súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by do pôvodného preberacieho
protokolu zasahoval obžalovaný tak, že na počítači rovnakým fontom písma doplnil ďalší text, takto
zmenenú strany vymenil v pôvodnej listine, teda bolo manipulované aj s viazaním pôvodnej listiny, a
až takto pozmenený protokol bol predložený ako dôkaz v rámci civilného konania. Pokiaľ by skutočne
malo ísť len o informatívnu poznámku, mohol si ju na listinu obžalovaný dopísať rukou, prípadne iným

podobným spôsobom, a nie pozmeňovať ju vyššie uvedeným spôsobom, a minimálne túto skutočnosť
uviesť aj v rámci návrhu na začatie konania, kde ju ako dôkaz predložil, a neodvolávať sa na pozmenený
dôkaz aj v rámci argumentácie preukazujúcej dôvodnosť ním uplatneného nároku.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania

prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného
činu. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného spod
obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojhovnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho

presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento
prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu,
že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný A. B. skutok
spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie

vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale
hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.
Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného
bola preukázaná.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je
povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu

a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 2 roky (teda jeden rok nad dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby), a prečo výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu vo výmere 2 roky. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené

tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd
povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné,
osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí
zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má

postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Uložený trest preto aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, pričom spĺňa jednak výchovný
účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného,
a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Krajský súd
pri preskúmavaní výroku o treste nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné mimoriadne

zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku

zamietol odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.