Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122011237
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122011237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Zity Matyóovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 18.05.2023 sp. zn. 4T/82/2022 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 07.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku, z r
u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,

obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. , narodenému XX.XX.XXXX v I.,
trvale bytom I. J.,
K. K. L. XXX/X

u k l a d á

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona pri
zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1
Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný
peňažný trest 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa 18.07.2021 v čase okolo 01:00 hod. v I. na ulici G. X v priestoroch M. národného výstaviska, po

predchádzajúcej slovnej výmene, jedenkrát udrel zovretou rukou v päsť do oblasti tváre poškodeného
D. N., následkom čoho poškodený spadol na zem a dopadol na zadnú driekovú časť tela a sedaciu
oblasť, v dôsledku čoho utrpel odreninu ľavej čelovo-temennej oblasti hlavy, pomliaždeninu driekovej
oblasti chrbtice, krížovej oblasti a priečne prebiehajúcu zlomeninu 1. stavca kostrče s dobou liečenia apráceneschopnosti v trvaní minimálne 14 dní a s obmedzením v obvyklom spôsobe života v
trvaní minimálne 7 dní.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s
použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného

zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný,
proti výrokom o vine, treste a tiež proti konaniu, ktoré im predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu poukázal na napadnutý rozsudok, v ktorom
súd I. stupňa poukazoval na dve verzie skutkového deja. Namietal, že uvedené malo viesť

k dôslednejšiemu zisteniu a ustáleniu skutkového stavu, nie len sa stotožniť s dôkazmi, ktoré svedčili
v jeho neprospech, čím sa súdu I. stupňa oveľa ľahšie odôvodnil odsudzujúci rozsudok. Poukázal na
svoju výpoveď ako svedka v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní, podľa ktorých ho
poškodený stiahol z plota, držal zozadu okolo tela a rúk. Poškodeného neudrel päsťou do tváre a ten
ani nespadol na zem. S O. odišli k baru a o niekoľko minút videl poškodeného ležať na zemi, okolo neho

bola skupina P., Q. a spol. a jasne videl a počul, ako do chrbtovej časti poškodeného kopol P. a ďalší
ho dokopali – P., Q., A.. Medzi oboma konfliktami bol odstup do 5 minút, pričom konflikt
jeho s poškodeným bol na trávnatej ploche a druhý konflikt na betónovej ploche. Od O. sa dozvedel, že
P. sa chválil, že poškodeného dobre kopol do chrbta. Poukázal na výpovede svedkov P., R. a Q., podľa
ktorých poškodený dostal úder päsťou, spadol na zem, úder zanechal stopy na

tvári – nose, čo znalec nekonštatoval. Namietal, že súdom I. stupňa vyhodnotená výpoveď poškodeného
nekorešponduje s ďalšími vykonanými dôkazmi, je v rozpore i s jeho výpoveďou. Poškodený v trestnom
oznámení uviedol, že pri oplotení stáli 3-4 chalani, keď ich upozornil, na neho zaútočili. Jeden z nich
ho udrel päsťou na nos, na čo hneď spadol a aj s ostatnými ho kopali do rebier,
hlavy, hlavne do chrbta, ako sa schúlil. Dostal určite 10 kopancov. Od kamarátov sa dozvedel, že ho

napadli S. O., M. O. a M. P.. Nebola objasnená totožnosť 3-4 chalanov pri plote a poškodený o ďalšom
incidente nevypovedal, tu sa to malo skončiť. Preto výpoveď poškodeného je odlišná oproti jeho ďalším
výpovediam a aj svedkov, ktorým súd uveril. Vo výpovedi dňa 19.08.2021 poškodený uviedol, že mal
upozorňovať nejakých 4-och chlapcov, ktorých poznal z videnia, ktorí na neho zaútočili, jeden ho udrel
päsťou hornej končatiny do stredu tváre, čiže nos, začal krvácať a spadol na zem. Snažil sa dostať do

polohy klbka, aby ho nekopali do brucha, kopli ho asi 10-krát do chrbta a hrudného koša. Dané osoby
poznal z videnia a zo sociálnych sietí a kamarátov zistil, že sa jedná o S. O., M. O. a M. P.. Nič neuvádzal
o ňom (obžalovanom). Dňa 07.12.2021 poškodený uviedol, že meno A. B. tiež počul, tvárou si nie je
istý, keby ho videl, možno vie. Pri plote boli S. O. a dvaja chalani, upozornil ich, aby sa neopierali, kričali
navzájom, potom dostal ranu na tvár, po nej spadol na zadok, nevie, čo sa dialo, dal si hlavu do klbka,

cítil rany do tela, asi kopance – jeden na hlavu, ľavú stranu hrude, di chrbta a niečo do nôh. Bol tam S.
a jeho brat, P. a ešte jeden alebo dvaja, ktorých nepoznal. Nevedel, či rana, po ktorej spadol, bola päsť
alebo dlaň ani kto ho udrel. Jeho – obžalovaného nespomínal. Dňa 09.02.2022 poškodený uviedol aj
jeho osobu, že si myslí, že ho udrel on, že nedostal ranu spredu ale zboku, úder bol na nos a oproti nemu
stál O.. Po tejto rane na nos stratil stabilitu, spadol ako keby na zadok, padavým spôsobom smerom

na bok alebo na zadok nejako. Ohľadne kopanca na kostrč vie, že ho dostal, cítil tupú bolesť nárazom.
Tú bolesť cítil po kope na kostrč.
Namietal, že ak mal stáť od poškodeného zľava, ako to uvádza, a udrieť ho do nosa pravou rukou,
je takýto mechanizmus nehodového deja technicky nemožný. Pri konfrontácii s ním dňa 09.02.2022
poškodený si nepamätal, či mu dal prvú ranu, ale bol tam, keď ju dostal. Pamätal si, že prvú ranu dostal

na nos, spadol na zem, zacítil pár kopancov postavil sa, bol otrasený, vtedy dostal od P. facky. Ako padol
na zem, dal sa do klbka, rukami si chránil tvár, zacítil ranu na hlavu – kopanec, aj ranu na rebrách, tiež
na chrbát a kostrč. Pamätal si v kruhu 5-6 ľudí – obžalovaného, P., S. O. a mal sa neskôr dozvedieť, že
tam mal byť O. brat alebo bratranec. Nevedel na 100% potvrdiť, či on ho udrel do tváre. Uvedené nebolo
vzaté v úvahu, skutkový stav nebol náležite zistený. Toto môže objasniť ohliadka miesta činu súdom, za

prítomnosti vypočutých osôb, čo navrhuje vykonať. Tiež poukazoval na znalecký posudok Doc. MUDr.
Popelku, PhD., jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej netvrdil, že by sa muselo jednať o kopnutie
špicatou tvrdou topánkou do oblasti kostrče a že poškodený by musel byť v predklone. V prípravnom
konaní znalec uviedol, že nemôže vylúčiť dva mechanizmy vzniku zranenia, avšak neuviedol, ktorý jepravdepodobnejší. Obžalovaný vyslovil názor, že išlo o súbeh dvoch mechanizmov a to kopnutie do
oblasti kostrče.
Vytýkal, že súd neskúmal, z akého materiálu mal vyrobené tenisky T. P.. Kládol otázku, ako je možné, že

svedkovia P., N., R., Q. nevideli po údere a páde poškodeného na zem, že by ho niekto ešte udieral alebo
kopal do neho, keďže o tom vypovedal poškodený a utrpel zranenia uvedené v skutku. Tieto zranenia
poškodenému niekto spôsobil, na čo malo byť zamerané dokazovanie súdom, avšak tento sa zaujímal
lenojehoúderapádpoškodenéhonazem.Bolovšakpovinnosťousúdu,keďsachceldopracovaťkjeho
zavineniu, aby objasnil celý skutkový dej. Kto boli 4-6-ti v blízkosti poškodeného by objasnili príslušníci

SBS, ktorí neboli vypočutí, nakoľko sa nepodarilo zistiť ich totožnosť, avšak majitelia SBS musia vedieť,
ktorí zamestnanci boli vyslaní na danú akciu, čo navrhuje zistiť a uvedené osoby vypočuť ako svedkov
na hlavnom pojednávaní. Záverom uviedol, že nebolo jednoznačne preukázané, kde ku skutku došlo,
akým spôsobom boli poškodenému spôsobené zranenia, že ich mal spôsobiť on, znalec
nevylúčil 2 mechanizmy ich vzniku – pád, kopnutie, sú podstatné rozpory vo výpovediach poškodeného
a aj vi vzťahu k svedeckým výpovediam, rozpory sú vo výpovediach svedkov, sú 2 verzie skutkového

deja a evidentný záujem poškodeného na jeho odsúdení, nedá sa vylúčiť, že kryje priameho páchateľa.
Poukazoval na zákonom vyžadované obligatórne znaky trestného činu výtržníctva a odôvodnenie danej
časti napadnutého rozsudku. Namietal, že poškodený v čase, kedy chcel preskočiť oplotenie, jeho chytil
okolo pása, stiahol ho dolu, držal ho, až kým neboli od seba odtiahnutí S. O., kedy sa začali navzájom
verbálne napádať, teda útok voči jeho osobe začal poškodený. Takto zistený skutkový stav nenapĺňa

znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, jeho konanie nevykazovalo stupeň materiálneho
korektívu vyšší ako nepatrný, teda žalovaný skutok nie je trestným činom.
Navrhol,abyodvolacísúdpodľa§321odsek1písmenoa),b),c),d)Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutý
rozsudokapodľa§322odsek1TrestnéhoporiadkuvecvrátilsúduI.stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol, prípadne po zrušení napadnutého rozsudku ho podľa § 285 písmeno c)

Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.
Doplnil, že za odvolaním si stojí, nerád by pykal za to, čo nespravil. Je slobodný, bezdetný, študuje na
SPU v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu, bakalárske štúdium. Býva a živí sa sám. Snaží sa aj

podnikať v oblasti predaja oblečenia. Mesačný príjem má cca od 1000 – 1500 eur. Podniká ako konateľ
s.r.o., A. E., A., sídlo v I. a tiež A. E. B., A., sídlo v I.. Platí firemný leasing na auto, kontokorentný
úver. Chcel by dokončiť školu, venovať sa obchodnej činnosti vo väčšom rozsahu, ako mu to teraz
umožňuje štúdium. Pokiaľ druhá skupina svedkov vypovedala v jeho neprospech, má informácie, že
sa na výpovediach dohodli. Stretli sa, P. obehával svedkov aj poškodeného. Urobili to preto, lebo oni

napadli poškodeného. Podľa jeho názoru si svedkovia jeho pomýlili s M. P., ktorý bol vypovedať ako
prvý. Poškodený to chcel riešiť s Múdrym ako páchateľom. Jeho poškodený nepoznal, neoznačil, až
v neskoršej fáze vyšetrovania. S poškodeným sa pred skutkom vôbec nepoznal. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že od prípravného konania sa zúčastňoval
jednotlivých úkonov. Videl priebeh trestného stíhania, aj z časti pred vznesením obvinenia. Má za to,
že súd I. stupňa si vybral ľahšiu cestu, keď vyhodnocoval 2 skupiny dôkazov a priklonil sa k dôkazom,
ktoré podľa jeho názoru usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku. Súd sa ale
nezaoberal tým, prečo neuveril obrane obžalovaného. Poukázal i na zásadné rozpory vo výpovediach

poškodeného. Skutkový stav nebol zistený jednoznačne, nebolo bez pochybností preukázané, že
obžalovaný má niesť zodpovednosť za zranenia poškodeného. Ak sa odvolací súd prikloní k dôvodom
odvolania, bude potrebné doplniť dokazovanie o ohliadku miesta činu, taktiež pribrať do konania znalca
z odvetvia traumatológia, pretože obhajoba sa nestotožňuje so závermi znalca pribratého do konania,
ktorý neuviedol, ktorá alternatíva je pravdepodobnejšia a nasvedčujúca vzniku zranení poškodeného.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu písomne podaného odvolania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považovala napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Uviedla, že súd I. stupňa
zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil, na podklade čoho dospel

k správnym právnym a skutkovým záverom o vine obžalovaného z prejednávaného skutku. Tieto svoje
závery súd I. stupňa aj náležite odôvodnil tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku a vysporiadal
sa aj s obranou obžalovaného. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodaného odvolaniaoprávnenouosobou
- obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Trestného poriadku, preskúmal podľa §

317 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine i treste, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal
i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, za stavu, keď bol limitovaný zásadou reformatio in peius,
pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal. Týmto postupom odvolací súd zistil,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 odsek 1
písmeno a) Trestného poriadku, ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371
Trestného poriadku,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a

v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- bolo zachované právo obžalovaného na obhajobu,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené dostatočné právne úvahy, ktorými sa súd I.
stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného
skutku, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Súd I. stupňa správne zistil, že vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú skutkové zistenia uvedené
v skutkovej vete výroku o vine i spáchanie skutku obžalovaným, ktorý ním naplnil všetky formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

I keď obžalovaný spáchanie skutku popieral, poukazoval na rozpory vo výpovediach poškodeného,
výpovede svedkov T. P., S. R. a P. Q., obhajoval sa tým, že v jeho prospech vypovedali svedkovia M. P. a
S.O.,jehovinabolanepochybnepreukázanátak,akopoukázalsúdI.stupňavodôvodnenínapadnutého
rozsudku, teda svedeckými výpoveďami poškodeného D. N., svedkov T. P., B. N., S. R., závermi znalca

Doc. MUDr. Vladimíra Popelku, PhD. a podporne listinnými dôkazmi – lekárskymi správami svedčiacimi
o zraneniach poškodeného, fotografiami, na ktorých boli zachytení jednotliví svedkovia a ich obuv, ktorú
mali na sebe v inkriminovanom čase. Miesto činu bolo označené poškodeným pri previerke miesta činu
tak, že po údere od obžalovaného do tváre dopadol na zem na betónovú plochu, čo
potvrdzovali aj svedkovia B. N. a S. R..

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, pretože súd I. stupňa sa
dostatočným, zrozumiteľným a logickým spôsobom vysporiadal s jeho obhajobou pri hodnotení dvoch
skupín dôkazov. Obžalovaný popieral, že by poškodeného udrel. Súčasne tvrdil, že poškodeného fyzicky
napadliinéosobyokoloT.P.,kdepoznalajM.P.,P.Q.aN.A..SúdI.stupňasprávnevyhodnotilobhajobu

obžalovaného ako neúčinnú. Poškodený D. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mu
dal úder päsťou do jeho tváre zboku v uhle cca 45 stupňov, zasiahol mu nos. Po tomto údere spadol na
betónový povrch priamo na sedaciu časť tela a dal sa do klbka. Následne mal dostať údery do rôznych
častí tela a predpokladá, že sa jednalo o kopy. V kritický deň utrpel zlomeninu kostrče, odreninu na
hlave, mal poranený nos a odreninu na rebrách. Obmedzený bol pokiaľ išlo o sedenie.

Skutočnosť, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného úderom do tváre, na čo spadol na sedaciu
časť tela, bola priamo preukázaná svedeckými výpoveďami. Svedok T. P. videl, ako obžalovaný udrel
päsťou poškodeného do tváre. Ten sa dostal do záklonu a spadol, ako keby padal do sedačky. Svedok
B. N. k danému uviedol, že videl, ako obžalovaný a poškodený stáli k sebe tvárou v tvár, keď obžalovaný
udrel poškodeného do tváre päsťou. Následne poškodený spadol na zadok na asfaltový a betónový

povrch. V tom čase nebol pri nich nikto. Svedok S. R. vypovedal, že stál s N. a P. vo vzdialenosti cca 8
metrov opodiaľ, keď obžalovaný udrel päsťou poškodeného do brady. Ten sa dostal do záklonu,
spadol na spodok chrbta a potom na chrbát. Pred úderom stáli obžalovaný a poškodení otočení tvárou
v tvár oproti sebe. Aj svedok P. Q. videl, ako obžalovaný udrel poškodeného. Úder smeroval z boku do
tváre. Po tomto údere poškodený spadol na sedaciu časť tela.

Mechanizmus zranenia práve tým spôsobom, ako vypovedali svedkovia, potvrdil aj znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia Doc. MUDr. Vladimír Popelka, PhD., keď
uviedol, že poranenie hlavy – odrenina čelovo-temennej oblasti mohlo vzniknúť aj nárazom danej
časti hlavy do tupého drsného predmetu malých rozmerov. Pomliaždenie driekovej oblasti chrbtice,krížovej oblasti a kostrče mohlo vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodeného
smerom dozadu na zadnú driekovú časť tela a sedaciu oblasť, keď poškodený mohol spadnúť na
okolitý terén celou váhou do uvedených častí – driekovej, krížovej a kostrče. Všetky tieto tri oblasti

sú anatomicky blízke, preto všetky uvedené zranenia vznikli pri jednom mechanizme. I keď znalec
nevylúčil možnosť vzniku zlomeniny kostrče kopnutím nohou tvrdou topánkou priamo do oblasti kostrče,
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by niektorá z osôb prítomných na mieste činu mala
obutú obuv s tvrdou špicou. Práve fotografie z miesta činu nasvedčujú tomu, že dané osoby mali obuv
športového typu s okrúhlym zakončením. Napokon u poškodeného neboli zistené také zranenia, ktoré

by zodpovedali mechanizmu útoku spôsobeného kopmi veľkou intenzitou.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti. Súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy, získané zákonným spôsobom, podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj
v ich súhrne a nezávisle od toho, či tieto dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania smerovali dokazovanie
na objasnenie skutku aj ohľadne zisťovania, či sa v dosahu miesta činu nenachádza kamerový systém,
s negatívnym záverom a tiež zisťovaním u organizátora i osoby zodpovednej za výkon SBS na akcii, na
ktorej sa obžalovaný, poškodený a svedkovia zúčastnili, či bol nimi riešený predmetný konflikt (úradné
záznamy čl. 130 a čl. 168). V danom smere neboli zistené žiadne relevantné poznatky.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na výpoveď poškodeného z prípravného konania, že mal
dostať kopance od iných osôb, toto nebolo ďalšími objektívnymi dôkazmi, vrátane lekárskych správ,
preukázané. V danom smere sa odvolací súd stotožňuje s právnymi úvahami súdu I. stupňa na stranách
7 až 9 napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach ako na vecne správne a zákonné poukazuje.

Súčasne odvolací súd dodáva, že obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 12.01.2023
vypovedal, že poškodený ho držal asi 20-30 sekúnd, on na neho kričal, aby ho pustil. Poškodený ho
nepustil. Na to prišiel S. O., ktorý ich rozdelil a vtedy on sotil poškodeného a poškodený sotil jeho. Tým
bolo po celej mele.

Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ktoré
boli vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, neboli žiadne pochybnosti tak o mieste
incidentu, o okolnostiach, za akých sa skutok stal a ani o jeho páchateľovi. Z týchto dôvodov nepovažuje
ani odvolací súd za potrebné vykonať s odstupom času viac ako dvoch rokov ohliadku miesta činu za
prítomnosti vypočutých osôb.

Podľa § 123 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
akékoľvek poškodenie zdravia iného.
Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený

obvyklý spôsob života poškodeného.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym posúdením protiprávneho konania v napadnutom rozsudku.
Súdom I. stupňa ustálené skutkové zistenia napĺňajú všetky formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek

1 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a súčasne sa
dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Zranenia, ktoré boli v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného spôsobené poškodenému si
vyžiadali liečenie a práceneschopnosť minimálne 14 dní, s obmedzením v obvyklom spôsobe života

minimálne 7 dní. Poškodený trpel bolesť, jeho zranenia si vyžiadal lekárske vyšetrenie, lekárske
ošetrenie, práceneschopnosť. V dôsledku zlomeniny kostrče bol obmedzený i v obvyklom spôsobe
životavpohybe,nemoholbehať,dlhšiesedieť,trpelbolesťou,pričomsanemoholvenovaťanišportovým
aktivitám, ktoré ako študent pedagogickej fakulty v odbore telesná výchova a šport v danom čase
praktizoval.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudokpísmeno b) - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie,

písmeno e) - ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo
veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech
obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora,

ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na
podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa§34odsek1Trestnéhozákona,trestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhradu škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako

samostatný.

Trestný zákon v citovaných ustanoveniach konkretizuje okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, najmä

posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť,
ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Nemôže ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa
bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska
určovania trestu a jeho výmery. Nemožno obísť hodnotenie možností jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich

spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálneho prostredia. Pomery páchateľa sa
taktiež týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu
ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a to
aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, napríklad majetkové
pomerypáchateľa,jehozdravotnýstavazdravotnýstavjehorodiny,starostlivosťopočetnúrodinuapod.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o treste, súd I. stupňa poukázal na osobu obžalovaného, ktorý
doposiaľ nebol trestaný. Evidoval jeho 6 priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky riešených
blokovými pokutami od 10 eur do 250 eur. Súčasne prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu z priťažujúcich

okolností taxatívne vymenovaných v § 37 Trestného zákona. Za daného stavu súd I. stupňa ukladal trest
obžalovanému postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri prevažujúcom pomere
poľahčujúcich okolností, kde znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu opomenul prihliadať na

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných
činov. Z tohto dôvodu mal byť trest ukladaný postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,
pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v základnej sadzbe za trestný čin
najprísnejšie trestný, t.j. 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom k tomu, že prokurátor odvolanie v neprospechobžalovaného v časti týkajúcej sa výroku o treste nepodal, odvolací súd nemal zákonný podklad pre
nápravu daného pochybenia, ktoré by bolo v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí zisťoval aktuálne pomery obžalovaného, kde zistil, že tento je
študentom vysokej školy – bakalárskeho štúdia. Popri štúdiu sa venuje i podnikaniu v oblasti predaja
tovaru, kde dosahuje príjem minimálne 1000 eur mesačne. Nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Žije
sám, žiadne osobné dlhy či úvery nemá.

Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331930
eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd
peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť
nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 odsek 1 Trestného zákona, pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné
a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný
zaplatiť.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť
rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú
hranicu trestnej sadzby.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste, zohľadniac osobu obžalovaného,
jeho aktuálne majetkové pomery, povahu spáchaného prečinu, kde poškodenému neboli spôsobené
závažné zranenia, jednalo sa o jeden úder zo strany obžalovaného, ktorý doposiaľ nemá evidované
žiadne odsúdenie a ani priestupok násilného charakteru, považoval trest odňatia slobody uložený

súdom I. stupňa vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov za
neprimerane prísny. Súčasne dospel k záveru, že alternatívny trest – úhrnný peňažný trest 800 eur je
trestom dostatočným, spôsobilým plniť tak jeho resocializačný ako aj generálno-preventívny účel.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zranený, odvolací súd ustanovil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Keďže chybná bola len časť napadnutého rozsudku a bolo možné ju oddeliť od ostatných výrokov,
odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa len v časti výroku o treste (§ 321
odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku) a na základe § 322 odsek 3 Trestného
poriadku rozhodol sám rozsudkom, v zmysle jeho výroku.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.

(§ 306 odsek 1 Trestného poriadku)