Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Šulgan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 29T/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010379
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623010379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.

októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1/ A., bytom E., štátny príslušník M.,

2/ B. bytom ul. X. C.a XXXX, O..,

sú v i n n í , že

- dňa 28.02.2023 v presne nezistenom čase asi okolo 10.00 h v obci W. pri budove Obecného úradu W.
A. ako vodič osobného motorového vozidla značky ŠKODA OCTAVIA, EČ: 4AF9105, VIN: E., bielej farby
a JN. ako vodič osobného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN GOLF, EČ: 8P47547, VIN: H.,
tmavomodrej farby, na pokyn doteraz nestotožnenej osoby vystupujúcej pod prezývkou P., v úmysle
získať finančnú odmenu vo výške minimálne 200,- € za osobu za úspešný prevoz z územia Slovenskej

republiky do Nemecka, organizovali prechod šiestich osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej
republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a to konkrétne: 1. I., 2. S.,
3. A., 4. T., 5. T., 6. I., všetci štátni príslušníci Sýrskej arabskej republiky bez platných cestovných
dokladov cez územie Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že týmto osobám umožnili nastúpiť do
vyššie uvedených vozidiel, následne tieto osoby prepravili do blízkosti obce U., pričom dňa 28.02.2023
o 10.35 h boli uvedené motorové vozidlá predpísaným spôsobom zastavené a kontrolované hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Dolnej Strehovej, pričom bolo zistené, že A. ako vodič
vozidla Škoda Octavia a B. ako vodič vozidla Volkswagen Golf vyzdvihli pri Obecnom úrade W. šiestich

migrantov, ktorých previezli cez kataster obce U., pričom následnou kontrolou bolo zistené, že žiadna
zo šiestich osôb nachádzajúcich sa vo vozidlách nie je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, ani
osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ani nedisponuje cestovným dokladom, ktorý
by ju oprávňoval vstúpiť na územie Slovenskej republiky a ani nemala udelené platné víza,

t e d a

spoločným konaním v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo
inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizujú nedovolené prekročenie štátnej hranice
Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožnia, alebo v ňom pomáhajú
a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchalizločin prevádzačstvo podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Tr. zák. s poukazom na

§ 138 písmeno j) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

za to sa odsudzujú

Obžalovaný 1/ A.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť)
mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu u k l a d á trest prepadnutia veci a to osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo: 4AF9105, VIN: E., bielej farby a mobilný telefón značky Xiaomi, typ
Redmi 9A, model M., výrobné číslo X., svetlomodrej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Obžalovaný 2/ B.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu u k l a d á trest prepadnutia veci a to osobné motorové vozidlo
zn. VOLKSWAGEN GOLF, EČ: 8P47547, VIN: H., tmavomodrej farby a mobilný telefón Xiaomi Redmi
Note 10S, model M., výrobné číslo: M., bielej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných podala dňa 22.06.2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu pre
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Po začatí hlavného pojednávania obžalovaný C. učinil vyhlásenie podľa § 257 Tr. por.. Potom, ako
obžalovaný kladne odpovedal na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., súd na návrh
prokurátorky jeho vyhlásenie o vine prijal. Ďalšie dokazovanie zameral na okolnosti ovplyvňujúce druh

a výšku trestu u obžalovaného C. Dokazovanie o vine a treste spoluobžalovaného W. súd vykonal v
celom rozsahu.
Obžalovaný W. svoju vinu popiera, na hlavnom pojednávaní uviedol, že večer 27.02.2023 mu zavolal
obžalovaný C., že potrebuje pomôcť previezť ľudí zo Slovenska do Nemecka, vedel, že pracoval v
Nemecku, pracovali tam aj ich kamaráti. Povedal, že mu pomôže, ale len do Čiech, lebo na druhý

deň ide do nočnej. Stretli sa v P. na benzínke. C. mu natankoval palivo, kúpil diaľničnú známku
a išli do K.. V K. na parkovisku chvíľu čakali, pretože sa autobus zdržal na hraniciach, viac sa
nepýtal. Bolo mu povedané, že povezú robotníkov, potom prišli do U.. Obžalovaný C. išiel vždy pred
ním. Keď prišli na miesto, nastúpili mu do auta traja ľudia, mali to byť robotníci z Ukrajiny. Netušil, že to
budú migranti. Keď nastúpili, videl, že majú rúška a hovoria divným jazykom. Behom minúty ich zastavila

hliadka, ktorá išla oproti nim. S políciou spolupracovali, nevznikli žiadne nezrovnalosti. Boli prekvapení,že sú to migranti a nie robotníci z Ukrajiny. Vôbec nevedel kto je P., nikdy s ním nekomunikoval. Dňa
28.02.2023 ráno C. s niekým rozprával telefonicky po anglicky. Na pumpe v P. prijal žiadosť na prijatie do
skupiny v aplikácii Telegram. C. mu poslal žiadosť, nevie prečo to vtedy urobil, ani ho to nezaujímalo.

Potvrdil súhlas, poslali mu správu v angličtine, po anglicky nevie, odpísali mu, že môže po rusky. C. mu
nesľúbil žiadnu odmenu, bola to len kamarátska výpomoc v rámci voľného času, bol mu zaviazaný.
Finančné problémy nemá, aj s brigádami zarába 42 000 - 45 000 CZK, pracuje aj manželka.
Nepočul, že by sa C. s niekým rozprával o odmene. Bol unavený, nudili sa, preto mu C. poslal peniaze,
aby sa zabavil, on si od neho nepýtal, postupne mu poslal 250-150-300 CZK, keď minul prvú čiastku

poslal mu druhú a potom tretiu, hral asi 3 hodiny, potom mu povedal, že už musia ísť. On z
vlastného účtu na hry peniaze nepoužil, lebo nechcel, aby manželka videla, že hrá. Majú s manželkou
spoločný účet. Auto dvojdverový Golf, auto je jeho, ale nestihol ho prepísať. C. šiel prvý a on hneď za
ním, videl ľudí, zastavil, sami si otvorili a nastúpili mu do auta. Až keď sa začali rozprávať a jesť rožky,
zistil, že je niečo zle, že to nie sú Ukrajinci. Chcel volať C. ale nebol tam signál a po minúte išla oproti
policajná hliadka. C. pozná asi 8 rokov. Vie, že má živnosť v Nemecku, pracuje ako murár a vybavoval

robotu na stavbách aj pre známych, videl aj faktúry. C. mu povedal, že ľudí naložia v K., potom mu
povedal, že im pôjdu naproti, tam ich mal priviezť autobus, A. potom povedal, že im pôjdu naproti, lebo
autobus mal zdržanie.
Obžalovaný C. uviedol, že našiel inzerát na prevoz ľudí za dobrú cenu, ozval sa, že má záujem. Mal
previezť 6 ľudí. Mali mať doklady, viac sa nepýtal. Požiadal o pomoc W. súhlasil, ale spýtal sa odkiaľ,

lebo potreboval ísť do práce, či to stihne. Pôvodne mu sľúbili 200 Eur za každého človeka, keď museli ísť
do U. volal P. Ten mu povedal, že nie je problém a dohodnú sa. W. za to nič nesľúbil, bol mu zaviazaný
a ani sa nepýtal, čo za to bude mať. Mrzí ho ako to dopadlo, W.j o ničom nevedel, povedal mu len, že
povezú ľudí.
Svedkyňa N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej prišli povedať, že pred úradom sú migranti. Volala

políciu. Zišla k nim, nemali rúška. Videla, že sú to migranti. Nebolo to po prvý krát. Keď prvý krát videla
migrantov, myslela si, že sú to Rómovia. Asi o 20 minút jej prišli povedať, že odchádzajú. Vybehla von a
videla ako dvaja nastupujú do tmavého auta. Nastupovali odzadu za sebou, najskôr vošiel do auta jeden,
potom druhý. Povedali jej, že autá boli dve, šoférov nevidela. Keď ich videla odchádzať, šla telefonovať.
Volala z pevnej linky, lebo v obci majú problém so signálom. Nevie kde ich chytili, len počula, že niekde

v O.. Miesto kde ich mali chytiť je od obecného úradu asi 3 km.

Svedkyňa K., na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola v predajni, nevidela čo bolo vonku. Do predajne
vošli asi štyria. Nerozprávala sa s nimi. Ťažko by sa ich dalo zameniť za Rómov. Rúška nemali. Keď
videla v obci prvý krát migrantov, možno by ich mohla zameniť za Rómov, pokiaľ by nevedela, že sú

to migranti.

Svedok M., uviedol, že bol členom hliadky, ktorá zadržala obžalovaných s migrantmi.
Dostali pokyn na presun kvôli 6 migrantom. Počas presunu dostali dispečerské hlásenie, že migranti
nastúpili do auta a odišli smerom na obec O.. Vyslanie na miesto spolu s dispečerskou výzvou bolo v

priebehu 10 minút. Keď vyšli na kopček, oni šli z druhej strany. Ako ich míňali, otočili sa a zastavili.
Obžalovaní hneď zastavili, neutekali, spolupracovali, neboli použité žiadne donucovacie prostriedky.
Každý z nich šiel k jednému autu. On išiel k autu obžalovaného W.. Migranti neboli zahalení, nemali
rúška. Keď obžalovaným oznámili z čoho sú podozriví, boli prekvapení, C. sa odvolával na nejakú
aplikáciu.

Svedkyňa A., manželka obžalovaného W. uviedla, že večer 27.02. jej manžel povedal, že ho C. požiadal
o pomoc s dovozom ukrajinských robotníkov. Vedela, že C. chodí s robotníkmi do Nemecka. Boli C.
veľmi zaviazaní za pomoc, ktorú im poskytol pri rodinnej tragédii, preto mu manžel sľúbil pomoc, ale
len do Čiech. Do Nemecka ísť nemohol kvôli práci. Odišiel večer okolo pol desiatej. Nebol

dôvod aby manžel páchal trestnú činnosť. Obaja pracujú, on zarába 45 000 Kč, ona 35 000 Kč. Majú
spoločný účet. Má negatívny vzťah k hazardným a internetovým hrám. Hnevala by sa, keby zistila, že
z ich účtu idú peniaze na takéto hry.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením s písomnými dôkazmi tak, ako je uvedené v zápisnici o

hlavnom pojednávaní.Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného C. a jeho prijatiu je jeho vina nesporná. Vinu obžalovaného W.
musel súd preukázať. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por..

Obžalovaný W. nepopiera skutok, ktorého sa dopustil. Ten je spoľahlivo preukázaný aj jeho pričinením.
Popiera však úmysel spáchať trestný čin. Tvrdil, že o ničom nevedel, konal v omyle. V prospech
obžalovaného je najmä výpoveď spoluobžalovaného C. Súd sa stotožňuje s tvrdením obhajcu, že
obžalovaný W. sa cítil zaviazaný obžalovanému C. za pomoc v minulosti, najmä pri osobnej tragédii

a preto sa rozhodol kamarátovi pomôcť. Taktiež chápe, že obžalovaný mohol pomáhať bez nároku na
odmenu a na odmenu sa nepýtal. Mohol sa domnievať, že ide o legálny prevoz pracovníkov, keďže vedel
o tom, že C. sprostredkúva prácu v Nemecku aj pre iných. No pre súd je málo uveriteľné, vzhľadom
k blízkemu kamarátskemu vzťahu medzi obžalovanými, že by obžalovaný C. neupozornil W. na isté
riziko, keď o ňom sám tušil. Už pri prvom výsluchu C. uviedol, že si pri inzeráte všimol komentáre s
upozornením na riziko trestu odňatia slobody. Taktiež je možné, že W. sa radšej príliš nevypytoval.

Napriek pochybnostiam a rozporom vo výpovediach nebolo preukázané, že s P. komunikoval (nebolo
úplne preukázané, či komunikoval sám, alebo len niečo počul z rozhovoru s C.), jeho obranu o spôsobe
a dôvodu aplikácie Telegram sa nepodarilo vyvrátiť bez pochybností. Pokiaľ ide o zaslané čiastky od
C. na jeho kredit hráča, súd im nepripisuje veľký význam. Je toho názoru, že ide o príliš malú sumu
(700 ČK, cca 30 Eur), aby ju mohol považovať za odmenu spojenú s prevádzačskou činnosťou. Skôr

išlo o réžiu (tak ako pohonné hmoty a strava), bez ohľadu na to, či si to jeho manželka všimne.
Obžalovanému však mal byť podozrivým presun z K. do U., kde mali nastúpiť robotníci z Ukrajiny. Ako
občania ukrajinskej národnosti, ktoré predtým žili na Ukrajine (C. dokonca žil istý čas v C.), museli vedieť,
kde sú slovensko - ukrajinské hranice s legálnym prechodom. Robotníci mali mať platné doklady, je preto
malo pravdepodobné, aby autobus viezol legálnych cestujúcich zachádzkami po cestách tretej triedy

mimo pôvodného smeru od hraníc na K.. Z výpovedi svedkýň J. a W. má súd preukázané, že nelegálni
migrantinemalirúška.PodobnesavyslovilajčlenhliadkysvedokM.,avšakvtomtoprípadesúdprihliadol
na tvrdenie advokáta, že migranti v aute jedli, čo považuje súd za preukázané (ponúkli aj W.) a s rúškom
sa jesť nedá. Neoslabilo to však záver súdu o tom, že v čase čakania na odvoz nemali migranti rúška,
čo je v rozpore s tvrdením obžalovaného W.. Tým je však vyvrátená jeho obrana, že nevedel akí ľudia

mu nastupujú do auta. Keďže nemali rúška, musel vidieť, že to nie sú robotníci z Ukrajiny. Rozoznať
Ukrajinca od migranta zo Sýrie, resp. inej arabskej krajiny zas nie je tak veľký problém. Súd
si navyše nevie predstaviť skupinu legálnych robotníkov cestujúcich do práce bez batožiny. Žiaden z
obžalovaných nespomínal, že by im dával batožinu do kufra auta, resp. že by nejakú mali. Obžalovaný
W. musel vidieť, keďže šiel autom tesne za autom C., akí ľudia nastupujú C. do auta. Nemusel preto

vôbeczastaviťamoholzadedinoupočkať naC.,zastaviťhoažiadaťvysvetlenie.Jepreukázané,
že počas cesty sa snažil dovolať C., obsah plánovaného rozhovoru je však neznámy (keďže sa kvôli
zlému signálu neuskutočnil). Obžalovaný W. má trojdverové auto, pričom cestujúci, ktorý chce nastúpiť
dozadu, musí sklopiť predné sedadlo spolujazdca a tak nastúpiť. Až potom môže nastúpiť cestujúci na
predné sedadlo. Obžalovaný mal tak dostatok času, aby buď odišiel s autom, alebo vzal kľúče a z auta

vystúpil. V blízkosti sa nachádzalo dosť osôb, ktoré mohli na požiadanie volať políciu. On však pasívne
čakal,kýmmigrantipopísanýmzdĺhavýmspôsobomnastúpiadoautaapotomsnimiodišiel.Skutočnosť,
že rodina má dostatočný príjem, ešte samo osebe nie je dôkazom, že sa nedopustil trestnej činnosti.
Taktiež skutočnosť, že spolupracoval s políciou nie je žiadnym dôkazom, ktorý by ho vyviňoval.
Súdu sa nepodarilo preukázať rozpornú skutočnosť, že auto bolo zachytené v mýtnom systéme v čase,

keď obžalovaní boli preukázateľne zadržaní a obmedzení na osobnej slobode. Je možné, že k tomu
došlo z dôvodu uvádzaného prokurátorkou, alebo advokátom. Táto skutočnosť je však z hľadiska viny
nepodstatná, pretože súd má preukázané, že obžalovaní boli zadržaní priamo pri čine a v tom čase už
obmedzení na osobnej slobode. Nepodarilo sa preukázať ako mali migranti platiť za prevoz. Dvaja z nich
tvrdili, že šoférovi 200 Eur, ostatní to neuviedli. Z výpovedí poškodených je zrejme, že absolvovali viac

etáp pri svojom presune a je možné, že niekedy mohli platiť šoférovi. Obaja obžalovaní popreli, že by
niečo dostali. C. uviedol, že ho mal vyplatiť P. na účet. Preukázané je akurát, že pri nástupe do vozidla
migranti nič neplatili, pretože u obžalovaných sa toľko peňazí nenašlo a vzhľadom k rýchlemu zadržaniu
nemali čas ich ukryť. Vzhľadom k rizikovým „cestujúcim“ sa súdu javí pravdepodobnejším vyžiadať si
peniaze pri nástupe do vozidla ako až po skončení prepravy. Súd preto považuje za pravdepodobné,

že C. mal byť vyplatený až po skončení prepravy prevodom na účet. Nebolo preto bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že W. mal dostať 200 Eur za každého migranta. Súd návrh na výsluch
migrantov zamietol z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom k dlhému odstupu od zadržania a preukázateľnej
praxe migrantov je zrejmé, že už nie sú na území Slovenska. Pokiaľ obhajoba spochybňuje vedomúzložku konania obžalovaného, súd sa s jeho názorom nestotožnil. V prvom rade uvádza, že obžalovaný
W. sám, dobrovoľne a bez nátlaku pomáhal obžalovanému C. pri prevoze. Sporné je, či vedel o tom,
že koná protiprávne. Z vyššie uvedeného považuje súd za preukázané, že minimálne od odchodu z K.

vzhľadom na všetky okolnosti (vyššie uvedené) mal a mohol vedieť, že konajú podozrivo a protizákonne.
Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že odsúdený W. sa dopustil skutku tak ako je uvedené v
obžalobe.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na

zásady individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadol najmä na osoby páchateľov, možné poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti a možnosť nápravy páchateľov.

Obhajoba spochybnila aplikáciu ustanovenia § 355 ods. 3 písm. d) (závažnejší spôsob konania)
s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. (na viacerých osobách). Obhajoba poukázala, že každý z
obžalovaných viezol tri osoby, malo byť preto aplikované miernejšie ustanovenie. Pozornosti obhajoby

asi uniklo, že prokurátorka správne kvalifikovala konanie obžalovaných ako spolupáchateľov. Išlo o
skutok organizovaný obžalovaným C. už v Čechách, na ktorom sa podieľal aj druhý obžalovaný.
Každý z nich je teda zodpovedný za nelegálny prevoz 6 migrantov. Navyše podľa ustanovenia § 127 ods.
12 sa viacerými osobami rozumie najmenej tri osoby. Takže pokiaľ by aj súd migrantov “rozdelil“ (3
pre každého) na právnej kvalifikácií by sa nič nezmenilo. Obhajca požiadal o odovzdanie trestnej veci

do cudziny. Oprávneným orgánom na podanie návrhu Ministerstvu spravodlivosti v súdnom konaní
je súd. Súd nevidel dôvod na odovzdanie trestnej veci. Poukazuje pritom na fakt, že v čase podania
návrhunepovažovalzahospodárnevecodovzdávať,pretožeboltohonázoru,ajvzhľadomkväzobnému
stíhaniu, že vec sa podarí rozhodnúť v pomerne krátkom čase.

ObžalovanýC.sakuskutkupriznalaúprimneoľutoval.Súdmupretopriznal poľahčujúcuokolnosťpodľa
§ 36 písm. l) Tr. zák. Nemá žiaden záznam v registri trestov ani v evidencii priestupkov v Slovenskej
republike. Z Európskeho informačného systému vyplýva, že v roku 2000 bol odsúdený súdom v Českej
republike na podmienečný trest. Súd však na túto okolnosť nemôže prihliadnuť ako na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože nedošlo k jeho uznaniu a zápisu do registra trestov SR.

Žiadne iné priťažujúce, alebo poľahčujúce okolnosti súd nezistil. Nestotožnil sa s návrhom obhajoby na
uznaniepoľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.g),h)an)Tr.Zák.Súdnevzhliadolžiadnuexistenciálnu
núdzu ani tiesnivé pomery, ktoré si sám nespôsobil. Doposiaľ bol obžalovaný vlastnou výpoveďou a
aj zo strany obhajoby vykresľovaný ako pracujúci človek, ktorý sa dokáže postarať o
rodinu. Preukázateľne sa dokázal živiť aj v Nemecku a prácu dohadoval aj iným. Súd poukazuje, že

nejde o utečenca, ktorý prišiel do Čiech po napadnutí Ukrajiny, ale o osobu, ktorá už dlhodobo žije v
Čechách, kde pozná pracovné prostredie a má tu isté zázemie. Aj v žiadostiach o prepustenie z väzby
deklaroval príjem postačujúci pre potreby rodiny. Je zrejmé, že narodenie dcéry je finančne náročné,
avšakprijehoschopnostiachamožnostiachnienezvládnuteľné.Súdtakdospelknázoru,žeobžalovaný
C. netrpel núdzou ani tiesnivými rodinnými a osobnými pomermi, ktoré by si sám nespôsobil. Ak aj

mal dočasný výpadok príjmov, mal možnosť zamestnať sa nielen v Čechách, ale aj v Nemecku, alebo v
Maďarsku, ktorého je občanom. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením obhajoby, že za spáchané
trestné činy by mali pykať vinníci a nie ich rodiny. Súd je povinný prihliadať aj na tieto okolnosti, avšak
neznamená to automatické zníženie trestu, resp. beztrestnosť. Súd priznal obžalovanému priznanie ako
poľahčujúcu okolnosť, nemohol preto za splnenia tých istých podmienok priznať aj napomáhanie pri

objasňovaní trestnej činnosti. Nie je možné priznať dve poľahčujúce okolnosti za to isté. Obžalovaný
priznal len to, čo vedel, že bude preukázané. Žiadnym spôsobom (či už z nevedomosti, alebo neochoty)
neprispel k odhaleniu celej trestnej činnosti (spolupáchateľa, resp. celej siete). Základná trestná sadzba
podľa § 355 ods. 3 Tr. zák je od 7 do 10 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností (1:0) dochádza k
zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1 /3 (10 - 7 =3/3=1 rok). Súd mohol uložiť trest v rozpätí od

7 rokov do 9 rokov (10 - 1). Súd akceptoval návrh prokurátora na zníženie trestu pod dolnú hranicu
v súlade so stanoviskom NS SR Tpj 55/2016 o 1/3, t.z. minimálne 4 roky a 8 mesiacov z dôvodu jeho
vyhlásenia. S prihliadnutím na osobu páchateľa a všetky okolnosti prípadu však súd považuje zníženie
trestu v takomto rozsahu za nedostatočné. Súd poukazuje predovšetkým na ťaživú sociálnu situáciu
rodiny, ktorá sa ocitla bez prostriedkov. Družka poberá len materský príspevok, ktorý nepostačuje ani na

nájom, majú problém s vystavením cestovného dokladu dcéry v Maďarsku, čím je sťažený aj prípadný
návrat družky s dcérou na Ukrajinu. Obžalovaný sa doposiaľ nedopustil obdobnej ani majetkovej trestnej
činnosti. Súd preto považuje uložený trest za dostatočný. Trest v uvedenej výmere bude plniť nielen
sankčnú, ale najmä výchovnú funkciu. Naopak , prípadný trest podľa návrhu prokuratúry považuje zaneprimerane prísny, až likvidačný, pretože naruší existujúce väzby v rodine a existuje vysoké riziko,
že malá dcéra by vyrastala bez otca, čím by bolo znemožnené vytvorenie vzájomného puta, aké by malo
byť medzi otcom a dcérou. Nemožno opomenúť ani materiálne strádanie maloletej, odkázanej len na

matku. Alternatívny, resp. podmienečný trest, navrhovaný obhajobou, však súd nemohol akceptovať,
pretože by bol príliš mierny a neplnil, by žiadnu výchovnú funkciu, ani nenaplnil zásady individuálnej a
generálnej prevencie. Taktiež nemohol uložiť trest vyhostenia, pretože ide o občana Maďarskej republiky
(členský štát Únie) s povoleným pobytom na území Únie (Česká republika).

Obžalovaný W. sa nepriznal. Nemá žiaden záznam v registri trestov ani v evidencii priestupkov v
Slovenskejrepublike.ZEurópskehoinformačnéhosystémuvyplýva,žebol3xodsúdenýsúdomvČeskej
republike, pričom vykonal aj nepodmienečný trest. Súd však na túto okolnosť nemôže prihliadnuť ako
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože nedošlo k jeho uznaniu a zápisu do
registra trestov SR. Súd tak nevzhliadol žiadne priťažujúce, alebo poľahčujúce okolnosti. Základná
trestná sadzba podľa § 355 ods. 3 Tr. zák je od 7 do 10 rokov. Pri absencií poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností nedochádza k modifikácií trestnej sadzby. Súd považuje návrh prokurátorky na dolnej hranici
trestnej sadzby za neprimerane prísny. Prihliadol na skutočnosť, že ide o pracovitého človeka, ktorý sa
vzorne stará o rodinu, ktorá by jeho dlhodobým pobytom vo výkone trestu strádala nielen materiálne,
ale aj citovo. Poukazuje aj na prežitú tragédiu, kedy je potrebné, aby sa rodina zomkla. Súd poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný W. nebol organizátorom celej akcie, jeho prísnejší trest vyplýva z

absencie poľahčujúcich okolností. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že sa nepodarilo preukázať úmysel
protiprávneho konania už v čase príprav. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný prejavil vôľu
páchať trestnú činnosť a mohol mať vedomosť o protiprávnej činnosti až v priebehu cesty.

Keďže obžalovaní neboli doposiaľ vo výkone trestu (na trest v ČR súd neprihliadol) súd ich podľa § 48

ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň rozhodol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj o prepadnutí vecí vo vlastníctve obžalovaného
C., a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo: 4AF9105, bielej farby a
mobilného telefónu značky Xiaomi, typ Redmi 9A, model M., svetlomodrej farby. Obžalovanému W.

súd nariadil prepadnutie osobného motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN GOLF, EČ: 8P47547,
tmavomodrej farby a mobilného telefónu Xiaomi Redmi Note 10S, model M., bielej farby, pretože má
preukázané, že uvedené veci boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa
vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský
súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš. Oznámením rozsudku
je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby
oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.