Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/152/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010402
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6720010402.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. B., pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 11. októbra
2023 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/27/2020 zo dňa 14.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalované A. B. a C. B. oslobodené spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 75/20/6611-10 zo dňa 22.06.2020 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalované stíhané, na tom skutkovom základe, že

dňa 11.10.2019 v čase okolo 12:00 hod. vo Zvolene v pohostinstve D. E. na sídlisku Sekier, okres
Zvolen, fyzicky napadli A. F., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že jej najprv bezdôvodne začali vulgárne
nadávať a po tom, ako ich upozornila, že nech ju neprovokujú a dajú jej pokoj, pričom ich začala fotiť
na svoj mobilný telefón, jej tento vytrhli z ruky a začali ju udierať päsťami do tváre, ťahať za vlasy,
čím spôsobili A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXXX/XXX, zranenia, a to pomliaždenie

tváre v oblasti hornej pery a ľahké pomliaždenia dolných končatín, ktoré zranenia by si nevyžiadali
práceneschopnosť.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor okresnej prokuratúry priamo na hlavnom
pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaných, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 21.11.2022. Uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku poukázal na

skutočnosti ozrejmené v rámci hlavného pojednávania s tým, že tvrdenia poškodenej, ohľadom
priebehu jej napadnutia zo strany obžalovaných sú osamotené, nie sú podporené inými dôkazmi,
pričom iniciátorkou konfliktu mala byť práve poškodená. Okresný súd vykonaným dokazovaním
zistil pochybnosti o tom, či sa skutok stal, či došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej zo strany
obžalovaných, a to takým spôsobom, aký je opísaný v skutkovej vete podanej obžaloby, a či následkom
takéhoto útoku boli poškodenej spôsobené zranenia v rozsahu uvedenom v obžalobe. Okresný

súd potom považoval za vierohodnejšiu početnejšiu skupinu dôkazov, a to výpovede obžalovaných,
podporené ďalšími výpoveďami svedkýň, keďže iniciátorkou konfliktu, podľa týchto dôkazov, bola práve
poškodená. Obžalované sa údajne len bránili útoku poškodenej a v tejto súvislosti okresný súd poukázal
na závery znaleckého dokazovania a výpoveď obžalovanej B. stým, že nemožno vylúčiť vznik zranení
poškodenej v súvislosti s opakovanými pádmi pod vplyvom opitosti, či intoxikácie.

Prokurátor sa s takýmto konštatovaním súdu nestotožnil. Mal za to, že skutočnosti dokazujúce
a odôvodňujúce postavenie obžalovaných pred súd, vychádzajú z dôkazoch realizovaných v prípravnomkonaní, ktoré boli z veľkej časti realizované aj na hlavnom pojednávaní, a to v nezmenenom kontexte.
Dodal, že skutočnosti týkajúce sa charakterových vlastností poškodenej nemôžu byť skutočnosťami
zakladajúcimi konštatovanie ohľadom okolností skutku, a to vo vzťahu, či sa tento stal alebo nie.

Ďalej mal za to, že vierohodnosť tvrdení poškodenej v podstatných okolnostiach vo vzťahu k útoku
obžalovaných nebola spochybnená v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že jej tvrdenia nie
sú ničím podporené, resp. sa nezakladajú na pravde. Poukázal na skutočnosť, že poškodená od
začiatku prípravného konania vo veci vypovedá zhodne s tým, že to boli práve obžalované, ktoré ju
napadli, a ktoré boli v čase útoku tiež pod vplyvom alkoholu, pričom okolnosti ohľadom vyprovokovania

konfliktu nemajú podľa prokurátora zásadný význam vo vzťahu k následkom, ktoré spôsobili obžalované
svojim útokom poškodenej. To, že bola poškodená značne pod vplyvom alkoholu podľa prokurátora
nie je pravdou, pretože vypila len jedno pivo. Zranenia poškodenej, ktoré jej boli spôsobené útokom
obžalovaných, boli verifikované aj lekárskou správou zo dňa 11.10.2019 o 15.56 hod., t. j. bezprostredne
po spáchaní skutku. Ošetrujúci lekár nepoznamenal do tejto správy záznam o vplyve alkoholu, prípadne,
že by osoba javila taký stupeň ovplyvnenia alkoholom, ktorý by zodpovedal tvrdeniam súdu, pokiaľ ide

o možný spôsob vzniku zranení. V tejto súvislosti poukázal aj na konštatovanie znalca, ohľadom vzniku
zranení poškodenej, ktorý vznik zranení nespochybnil, keď uviedol, okrem iného, že pomliaždenia tváre
a hlavy vznikajú často aktívnym konaním inej osoby, pričom výpoveď poškodenej ohľadom útoku voči
jej osobe, potvrdila aj svedkyňa I. J.. Skutočnosť, že došlo k fyzickým útokom, a teda k samotnému
skutku, potvrdila aj svedkyňa C. K. a takisto aj ďalšia svedkyňa C. F.. Na základe týchto dôkazov, ako

aj ďalších, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal prokurátor za to, že nie je možné konštatovať
bez akýchkoľvek pochybností, že sa skutok nestal, keď v podstate všetci svedkovia potvrdzujú, aj keď
samozrejmesodlišnýmopisom,žeskutoksastalanásledkamitohtoskutkusúobjektívneverifikovateľné
zranenia spôsobené poškodenej. Na základe uvedeného potom navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, resp. aby vo veci sám rozhodol.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za osobnej prítomnosti obžalovaných a prokurátora krajskej
prokuratúry.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava
písomných dôvodov odvolania, a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaná A. B. uviedla, že sa necíti byť vo veci vinná a dodala, že poškodená dodnes robí problémy

na sídlisku Sekier vo Zvolen. Chcela by, aby krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol prvostupňový súd,
teda aby potvrdil oslobodzujúci rozsudok v tejto veci.

Obžalovaná C. B. sa tak isto cítila byť nevinná v tejto veci, potvrdila, že poškodená F. do dnešného
dňa stále robí nejaké problémy na sídlisku Sekier, dokonca sa pred niekoľkými dňami vyhrážala aj jej

8 ročnej dcére. Chcela by, aby krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol prvostupňový súd, teda aby bola
spod obžaloby oslobodená.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva
obžalovaných na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Vyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
neviny obžalovaných zo spáchania skutku, kladeného im za vinu a správne postupoval, keď ich

v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhané.

Odvolací súd v zhode so záverom prvostupňového súdu konštatuje, že vykonaným dokazovaním
nebolo bez pochybností preukázané, že sa stal skutok kladený obžalovaným za vinu, aj keď výpoveď
poškodenej, v niektorých častiach podporená výpoveďou svedkyne I. J., jeho spáchaniu nasvedčovali,

keďže poškodená ich z trestnej činnosti usvedčovala a svedkyňa vypovedala o podguráženosti oboch
obžalovaných i poškodenej a potvrdzovala skutočnosť, že práve obžalované mali za poškodenou prísť,
požadovať od nej mobilný telefón, aby určitý obsah z neho vymazala, pričom následne táto svedkyňa
videla, ako telefón spadol a rozletel sa. Malo sa tak stať v situácii, kedy sa obžalované na poškodenú
vrhli, pričom za iniciátorky konfliktu označila táto svedkyňa obžalované. Uvedené výpovede sami

o sebe, ani v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale jednoznačne nepreukázali ďalšie jednotlivé
rozhodujúce skutočnosti, a to konkrétne, či sa obžalované skutočne dopustili konania, pre ktoré sú
stíhané.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam prokurátora

okresnej prokuratúry, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému
meritórnemu rozhodnutiu.

Možno súhlasiť s prokurátorom okresnej prokuratúry v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil
vykonané dôkazy v prospech obžalovaných, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej

situácie v súlade so zákonom. Naopak, prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy
prevažne v neprospech obžalovaných. Opomenul ale uviesť, že vykonaným dokazovaním boli zistené
práve pochybnosti o tom, či došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej zo strany obžalovaných, a to
takým spôsobom, aký je opísaný v skutkovej vete obžaloby. Navyše vyvstali pochybnosti aj o tom, či
následkom tvrdeného útoku obžalovaných utrpela poškodená zranenia uvedené v obžalobe. V tomto

smere odvolací súd odkazuje predovšetkým na závery znaleckého posudku č. 52/2020 (čl.
162-181), v rámci ktorého znalec vychádzal z lekárskych správ z vyšetrení poškodenej, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu. Zranenia poškodenej boli znalcom vyhodnotené ako ľahké pomliaždenie
tváre na hornej pere, podliatiny v oblasti oboch lakťov a viacpočetné podliatiny v oblasti stehien, kolien
a podkolení. Zároveň znalec konštatoval, že z lekárskej správy nie je uvedená špecifikácia týchto

zranení, veľkosť podliatin a ani ich vek, pričom znalcom bol jednoznačne vylúčený poškodenou tvrdený
viacnásobný útok na oblasť hlavy. Naopak znalec za pravdepodobný mechanizmus konštatovaných
zranení považoval jeden úder nižšej intenzity rukou do oblasti hornej pery s následnými opakovanými
pádmi pri vzájomnom zakliesnení osôb, odsotení, či pošmyknutí, pričom s istotou nevylúčil ani
možnosť nárazu tvárou o prekážky. Nemožno opomenúť, pokiaľ ide o ťažkosti s chrbticou, na ktoré

poškodená poukazovala následne takmer dva mesiace po incidente, že tieto podľa znalca nemajú
súvis so skutkom, keďže nemajú úrazový pôvod, ale sú spôsobené degeneratívnymi zmenami na
chrbtici poškodenej. Krajský súd ďalej poukazuje aj na výpoveď obžalovaných, ktoré sú podporené
výpoveďou svedkyne C. K. a svedka L. I., ktorí, okrem iného, potvrdili výpoveď obžalovaných aj
v tom smere, že iniciátorkou konfliktu bola práve poškodená. Navyše, pokiaľ ide o mechanizmus

vzniku zranení poškodenej, svedkyňa C. K. uviedla, že poškodenú videla na zemi raz v rámci
„strkanice“ s obžalovanými, pravdepodobne z dôvodu pošmyknutia na mokrej zemi a raz, keď spadla
pri dverách na krabicu na zadok, keď chcela odísť, v čom jej svedkyňa spolu s obžalovanými zabránili,
z dôvodu privolania policajnej hliadky. Neušlo pozornosti krajského súdu, pokiaľ ide o prokurátorom
spochybňovanú skutočnosť, že poškodená bola v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu, že

poškodená vo svojej výpovedi sama potvrdila, že pred incidentom požila alkohol, avšak odmietla sa
podrobiť dychovej skúške.Odvolací súd ďalej uvádza, že síce sa stotožnil s tvrdením prokurátora, že skutočnosti týkajúce sa
charakterových vlastností poškodenej nemôžu viesť ku konštatovaniu, či sa skutok stal alebo nestal,
avšak uvedené nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby poškodenej na tieto skutočnosti prihliadal

a vyvodil z nich príslušné závery, najmä pokiaľ ide o jej vulgárne, vyrývačné a agresívne správanie, ktoré
sa má zintenzívniť práve po požití alkoholických nápojov či iných návykových látkach, ktoré skutočnosti
boli preukázané predovšetkým výpoveďou obžalovanej C. B. a svedkov L. I., C. K. a C. F.. K výpovedi
poškodenej preto krajský súd uvádza, že je zrejmé, že v čase skutku bola pod vplyvom alkoholu, ktorý
u nej mohol výrazne ovplyvniť jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a vnímanie reality, navyše

keď ani svedkovia nepotvrdili, skutočnosti uvádzané poškodenou, s výnimkou svedkyne I. J.. Ďalej je
potrebnéuviesť,žepodľatoho,akopoškodenápopisujepriebehskutku,bymalamaťviac,predovšetkým
ťažších zranení. Tu odvolací súd akcentuje, že znalec kategorizoval zranenia poškodenej ako ľahké,
nevyžadujúce špeciálnu liečbu ani práceneschopnosť. Preto vzhľadom na poškodenou popisovanú
intenzitu útoku zo strany obžalovaných, jej zranenia tomuto nezodpovedali, resp. rázne mu odporovali.
Na strane druhej, pokiaľ ide o podliatiny poškodenej na lakťoch a kolenách, znalec konštatoval, že nie je

možne jednoznačne zistiť mechanizmus ich vzniku, teda či boli spôsobené aktívnym konaním inej osoby
alebopádompoškodenej.TusúdodkazujenavýpoveďobžalovanejC.B.asvedkyneC.K.,ktorézhodne
uviedli, že poškodená opakovane spadla na zem, a to v dôsledku šmyku na podlahe pohostinstva, kde
sa mali nachádzať rozliate nápoje, a v rámci vzájomného „naťahovania“ s obžalovanými.

Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že napriek súhrnu dôkazov vyznievajúcich
v neprospech obžalovaných existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ale ešte väčšie
pochybnosti o tom, že pokiaľ aj došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej zo strany obžalovaných, či
bolo takým spôsobom, aký je opísaný v skutkovej vete podanej obžaloby, a či následkom tohto útoku
poškodená utrpela zranenia uvedené v obžalobe. Uvedené nezanedbateľné pochybnosti by nemohlo

rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Zároveň bolo potrebné vziať do úvahy aj súhrn
dôkazov vyznievajúcich v prospech obžalovaných, ktoré mali neprehliadnuteľnú silu a hodnotu. Po
komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej
dôkaznej situácie, mal preto odvolací súd za to, že bolo potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného), vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku,

keďže pochybnosti, ktoré vznikli v tomto trestnom konaní, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, a to v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie, z tohto dôvodu preto okresný súd postupoval zákonne a správne, keď v
konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalované spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym
a zákonným spôsobom, a preto odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry v zmysle ust. § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.