Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Ndc/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201930
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1221201930.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. N., narodeného XX. B.
XXXX a Z. N., narodenú X. X. XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti matky Z.. D. N., narodenej XX. B. XXXX, C., A. XXXXX/XX,
zastúpenej advokátskou kanceláriou DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 2679/18, IČO:
50 655 809, a otca P.. Ľ. N., narodeného XX. M. XXXX, C., A. XXXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr.

Pavlom Torňošom, Bratislava, Tomášikova 50/D, o návrhu matky na zvýšenie výživného voči maloletým
deťom, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/76/2023, o nesúhlase Krajského súdu
v Trnave s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave n i e j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/76/2023 je

príslušný Krajský súd v Trnave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)
majúc za to, že vecne a miestne príslušným na prejednanie odvolania je v danom prípade Krajský súd

v Bratislave. Nesúhlas s postúpením veci odôvodnil tým, že podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP v znení
účinnom od 1. júna 2023 na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej
hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského
súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. V zmysle prechodných
ustanoveníCMP(§396b)berúckonanienasúdeprvejinštancieanaodvolacomsúdeakojedencelok,je
však začaté a právoplatne neskončené konanie do 31. mája 2023 potrebné dokončiť na vecne a miestne

príslušnom súde, čo je v danom prípade Krajský súd v Bratislave, ktorý o podaných odvolaniach matky a
otca nerozhodol takmer pol roka od predloženia mu veci súdom prvej inštancie. Nová úprava kauzálnej
príslušnosti v zmysle predmetného ustanovenia CMP podľa Krajského súdu v Trnave dopadá výlučne
na konania o odvolaní, ktoré začnú podaním odvolania počnúc dňom 1. júna 2023 s tým, že k prechodu
výkonu súdnictva dochádza len v prípadoch, kedy sa doterajší vecne a miestne príslušný súd zrušuje
alebo zaniká (§ 18l, § 18m a § 18n zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov),
k čomu vo vzťahu k odvolacím súdom nedošlo. Uvedené zodpovedá aj základnej procesnoprávnej
zásade perpetuatio fori a zásade zákonného sudcu. Poukázané bolo aj na dôvodovú správu k zákonu
č. 150/2022 Z. z.

2. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.3. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s
postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému

súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

4. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy
a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode

Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

5. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.Podľa§36ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“) príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť

trvá až do skončenia konania.

8. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave
podľa§6ods.2CMPpríslušnýnarozhodnutieopríslušnostiposúdildôvodnosťnesúhlasuspostúpením
a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie je dôvodný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci samej rozsudkom z 24.
augusta 2022 č. k. 27P/47/2021-526, proti ktorému podali odvolanie matka i otec maloletých detí. Vec
bola predložená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, ktorý vo veci nerozhodol a po 1.
júni 2023 ju postúpil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne, kauzálne a miestne

príslušnému.

10. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa
určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej
úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je

princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a
začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových
procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce
podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý
nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov

alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014
sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra
2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,

že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho,
aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).

12. Ustanovenie § 396b CMP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej

úpravy Civilného mimosporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na
konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní

rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Ustanovenie § 34 CSP obsahuje všeobecné pravidlo pre určovanie funkčnej príslušnosti, ktoré je v
prípade konania o odvolaní proti rozhodnutiam vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti,
tretej časti a štvrtej časti CMP modifikované ust. § 3 ods. 5 písm. a) až c) CMP.

14.1. Právna teória rozlišuje príslušnosť vecnú, miestnu, kauzálnu a funkčnú. Uvedené reflektuje aj
tretia hlava prvej časti CSP, v rámci ktorej vecnú príslušnosť, t.j. príslušnosť na konanie v prvej inštancii
upravuje prvý diel (§ 12), miestnu príslušnosť (všeobecnú, osobitnú aj tzv. výlučnú) druhý diel (§ 13
až § 21), kauzálnu príslušnosť diel tretí (§ 22 až § 33), pričom z označenia štvrtého dielu tretej hlavy
prvej časti CSP ad argumentum a rubrica jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že pravidlá

určovania príslušnosti obsiahnuté v ust. § 34 sa týkajú výlučne určovania funkčnej príslušnosti. Rovnaký
záver možno vyvodiť aj zo znenia § 3 ods. 5 písm. a) až c) CMP, z návetia ktorého je zrejmé, že expressis
verbis upravuje príslušnosť na konanie o odvolaní. Zo systematického zaradenia úpravy obsiahnutej v
§ 34 CSP vyplýva, že táto sa týka výhradne príslušnosti odvolacieho súdu na konanie v druhej inštancii;
pravidlopreurčovaniesúdupríslušnéhonakonanieoodvolaníniejevzmyslepredmetnéhoustanovenia
vyjadrením miestnej ani kauzálnej príslušnosti odvolacích súdov.

14.2. Pokiaľ zákonodarca zahrnie určité ustanovenie do príslušnej časti (resp. hlavy, dielu, paragrafu a
pod.), potom sa v pochybnostiach predpokladá, že sa vzťahuje len na problematiku upravenú práve v
tejto časti (hlave, diele, paragrafe), nie však na otázky upravené v iných jeho častiach (porov. Melzer,
F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H. Beck, 2. vydání, 2011, s.
131 - 135).

15. Najvyšší súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 20/2010, v zmysle ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti
súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych

prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho
výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a
racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

16. Medzi výkladové metódy patrí aj interpretácia normatívnych textov na základe ich systematického
zaradenia do príslušnej časti právneho predpis, t.j. systematický výklad. Nadpis, hoci sám o sebe
nemá normatívny charakter, je integrálnou súčasťou právneho predpisu, pomocou ktorého zákonodarca
vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci a že spolu obsahovo súvisia. Interpretačná
funkcia nadpisu tkvie predovšetkým v odstraňovaní sémantických nejasností interpretovaného

ustanovenia. (porov. Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H.
Beck,2.vydání,2011,s.136-138).Vprípadepochybnostíovýznameustanoveniaprávnehopredpisuje
možnéargumentovaťprávejehonadpisomadargumentumarubrica(porov.WINTR,J.Metodyazásady
interpretace práva. Praha : Auditorium, 2. vydanie, 2019, s. 121). Používanie a význam nadpisov v rámci
normatívneho textu právneho predpisu reflektujú aj Legislatívne pravidlá Vlády Slovenskej republiky.

17. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný
Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3
ods. 5 písm. b) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b CMP ako intertemporálne
ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája

2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so
zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

18. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedený názor je v súlade i s názorom vysloveným v

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023 (bod 75. až 77.),
ktorý konštatoval, že počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a)
CMP a poukázal i na ust. § 396b CMP. Keďže ústavný súd vrátil vec na nové rozhodnutie o odvolaní,
vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, dospel k záveru, že na rozhodovanie
o odvolaní v návratových konaniach je už funkčne príslušný Krajský súd v Žiline (pozn. v danej veci išlo

o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici).19. Najvyšší súd poukazuje aj na zachovanie plynulosti, rýchlosti konania a v neposlednom rade
na zachovanie účelu súdnej reformy s požiadavkou na špecializáciu sudcov rozhodujúcich jednotlivé
agendy.

20. Pre úplnosť sa uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základnej procesnoprávnej zásady tzv.
perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti, keď táto zásada sa viaže predovšetkým na trvanie
príslušnosti vecnej a miestnej, z ktorého dôvodu nedochádza ani k porušeniu základného práva na
zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov). Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009 sp.
zn. II. ÚS 283/09 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 77/2009, v zmysle ktorého iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a
miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

21. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s
postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva
z výroku tohto uznesenia (obdobne tiež napr. 6Ndc/19/2023, 9Ndc/17/2023, 9Ndc/47/2023). Na
uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že vec bola Krajskému súdu v Bratislave súdom prvej
inštancie predložená už 9. februára 2023. Pokiaľ Krajský súd v Bratislave o veci z akýchkoľvek dôvodov

nerozhodol do 31. mája 2023, je na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave, pričom najvyššiemu súdu neprislúcha posudzovať dôvody,
pre ktoré nebolo vo veci v období od 9. februára 2023 do 31. mája 2023 Krajským súdom v Bratislave
rozhodnuté.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.