Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723010014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7723010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 21.septembra 2023, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.7.2023 sp.zn. 26T/3/2023
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.7.2023 sp.zn. 26T/3/2023 bol
obžalovaný A. B., uznaný vinným z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 15.1.2019 podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Saleziánov 1, 071 01
Michalovce žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, kde na základe skutočností uvedených v tejto žiadosti
mu bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č.p. MI1/OHN_NVAŠSD/
SOC/20109/46341 zo dňa 30.1.2019 priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 34,-EUR mesačne od
1.1.2019 , pričom odo dňa 2.7.2021 do 31.7.2021 bol na základe Pracovnej zmluvy, ktorú podpísal dňa
2.7.2021 v Trnave zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa spol. JJ 25 s.r.o., IČO: 52

279 502, avšak túto skutočnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov písomne, alebo elektronickými prostriedkami neoznámil
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce do ôsmich dní, aj keď o tejto povinnosti bol pri podaní
žiadosti dňa 15.1.2019 riadne poučený, kde takýmto spôsobom uviedol Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Michalovce do omylu v otázke splnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi a túto neoprávnene
poberal vo vyššej sume ako mu patrila za obdobie od 1.7.2021 do 31.12.2021 v celkovej sume 484,20

EUR ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

Bol mu za to uložený podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 54, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/ Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 /dvesto/ hodín.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných

dôvodoch odvolania uviedol, že súd vzal v úvahu aj skutočnosť, že obžalovaný žije v spoločnej
domácnosti so svojou družkou a 80 ročnou matkou, ktorá má zdravotné problémy a o ktorú sa pravidelne
stará, ako aj to, že obžalovaný už 7 rokov (až doteraz) pracuje na verejnoprospešných prácach a z takto
získaného mesačného príjmu je mu zrážaná časť na postupnú úhradu spôsobenej škody. Navyše sa
obžalovaný v mesiaci júl 2023 riadne zamestnal na Obecnom úrade v Trhovišti, preto súd nepovažoval
za primerané uloženie prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu, nakoľko by sa takýmto

spôsobom/obmedzením osobnej slobody ev. výkonom trestu odňatia slobody zmarila možnosť úhrady
spôsobenej škody v prospech štátu. Takisto súd zvažoval, že eventuálnym výkonom trestu odňatiaslobody by mohli byť ohrozené pracovné návyky obžalovaného s dopadom nielen na jeho možnosť
získania legitímneho príjmu, ale aj na zabezpečenie starostlivosti o ostatných členov rodiny, pričom takto
uloženýtrestjepodľaúvahysúduzákonný,primeraný,postačujúcinazabezpečenieochranyspoločnosti

a dosiahnutia účelu trestu z pohľadu ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie.

Má za to, že okresný súd v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku vychádzal z dokazovania
zabezpečeného v dostatočnom rozsahu a týmto dokazovaním boli objasnené všetky základné
skutočnosti uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Tr.por.. Pri vykonávaní dôkazov sa nedopustil

pochybení, ktoré by mali charakter podstatných chýb konania v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a / Tr.
por., a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Tr. por.
dospel k správnemu názoru, že skutku sa obžalovaný dopustil, a že ním tak naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu subvenčného podvodu podľa 225 odsek 1 Tr zák.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vykonal vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. o tom, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň zodpovedal kladne na všetky položené otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por..

Doznanie sa obžalovaného bolo v súlade s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Michalovce, sp. zn. ORP-224/2-VYS-

MI-2022, a ktoré ho usvedčujú zo spáchania prečinu kladeného mu za vinu, a to výsluch JUDr.
Dany Staškovej splnomocnenkyne poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí ma rodiny Michalovce,
svedkyne C. D. E. a F. F. F., ako aj obsah spisového obalu klienta- obžalovaného A. B., vedeného na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce pod sp. zn. MI1/OHN NVAŠSD/SOC/2019/46341 a
MI1/OHN NVAŠSD/SOC/2022/57572.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, kde zrejme len v
dôsledkupisárskejchybybolovnapadnutomrozsudkuuvedené,ženaposledybolobžalovanýodsúdený
rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T 230/2009 zo dňa 18.1.2010, ktorým obžalovanému
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn.

3T 75/2008, ktorým mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uložený trest obžalovaný
vykonal dňa 7.10.2009, pričom v skutočnosti bol odsúdený naposledy trestným rozkazom Okresného
súduMichalovcesp.zn.4T138/19zodňa21.11.2019,právoplatnýmdňa21.11.2019zaprečinporušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 odsek 1, 2 písmeno a)

Tr. zák., ktorý spáchal dňa 8.5.2019, na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, so skúšobnou
dobou v trvaní 36 mesiacov od 21.11.2019 do 21.11.2022. Je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Podľa § 49 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva

roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má

za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, mal súd podľa § 49 odsek 2 Tr. zák. obligatórne uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody a to jednak s poukazom na predošlé odsúdenia, kedy je evidentne, že obžalovaný je
špeciálnym recidivistom, a teda na rozdiel od „prvopáchateľov“ poznal dôsledky svojho konania, zvlášť

na fakt, že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v minulosti. Z tohto dôvodu bol aj vo výkone
trestu odňatia slobody a navyše od právoplatnosti posledného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 4T 138/19 zo dňa 21.11.2019, právoplatným dňa 21.11.2019, neuplynula ani polovica
uloženého trestu, čo aj s poukazom na predošlé odsúdenia jednoznačne dokazuje, že obžalovanýneberie uložené podmienečne odsúdenia vážne, ale na ľahkú váhu, neváži si dôveru sudov, uložením
mupodmienečnýchtrestov,ktorýmnanehomalobyťpôsobenévýchovneatoakonaúrovniindividuálnej
tak, generálnej prevencie.

Argumentácia starostlivosti o rodinných príslušníkov a vágnym prísľubom vedenia riadneho života a
súhlasom s uložením trestu povinnej práce, či peňažného trestu je tak snahou vyhnúť sa výkonu
nepodmienečného trestu.

Vo svetle vyššie uvedeného neobstojí jeho odvolávanie sa na starostlivosť o 80 ročnú matku, nakoľko
letmým pohľadom do registra trestov je evidentné, že starostlivosť o matku mu za posledných 16 rokov,
počas ktorých bola jeho matka už vo veku starobného dôchodcu a počas ktorých bol až 5x vo výkone
trestu, vrásky nerobí. Tak isto neobstojí, že výkonom VPP by uhradil časť zvyšku spôsobenej škody vo
výške 182,22 EUR, keďže k jej splateniu tak dôjde, len oneskorene. Prísľuby obžalovaného, že povedie
riadny život a nedopusti sa už žiadnej trestnej činnosti tak nemožno považovať za vážne, keďže takéto

už v minulosti, nepochybne pred súdom neraz odzneli a zjavne nedošlo k ich uskutočneniu, čím by sa
tak opäť minul účel trestu, ktorého podstatou je nasmerovanie páchateľa na taký spôsob života, aby sa v
budúcnosti už nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti a aby obžalovaný uložený trest nevnímal ako odplatu
za spáchanie trestného činu, ale ako zákonný spôsob jeho prevýchovy a jeho opätovného zaradenia
do spoločenského života.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd tak nepostupoval v súlade s ustanovením Trestného zákona
o ukladaní trestov, pretože neprihliadol na všetky okolnosti prípadu a javí sa tak byť dôvodným záver,
že súd pochybil vo výroku o treste napadnutého rozsudku.

V zmysle § 34 odsek 1 Tr.zák. má totiž trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým že
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatých členov spoločnosti.

Uložený trest, je zjavne nespôsobilý splniť svoj účel, či už v oblasti individuálnej prevencie, alebo

generálnej prevencie a je na mieste mu uložiť podľa § 225 odsek 1 Tr. zák., za použitia § 38 odsek 2,
odsek 3, Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zák., a priťažujúce
okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní najmenej 12 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr.zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody navrhol zaradiť do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 287 odsek 1 Tr. por.
zaviazať k náhrade zvyšku poškodenému spôsobenej škody vo výške 182,20 Eur.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Tr. por. zrušil výrok
o treste napadnutého rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T 3/2023 zo dňa 3.7.2023 a sám

rozsudkom podľa § 322 odsek 3 Tr. por. uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, pripadne
aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že trest, ktorý mu uložil okresný súd, je úplne v súlade s ustanoveniami

Trestného zákona a tento bude účinnejší pre jeho nápravu ako uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktoré navrhol prokurátor. Z toho dôvodu sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 26T/3/2023 zo dňa 03.07.2023.

Svoje konanie oľutoval, prejavil ľútosť nad svojim konaním, čoho dôkazom je aj jeho aktívny prístup k

splateniu vzniknutého dlhu. Z toho dôvodu poukázal na tú skutočnosť, že na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 28.06.2023 obžalovaný pracuje ako robotník u zamestnávateľa obec Trhovište s nástupom do
práce odo dňa 03.07.2023, s dohodnutou hrubou mzdou 700,- eur mesačne. Po tom čo sa obžalovanýzamestnal došlo z jeho strany k zaplateniu zostatku dlhu t, j, dlhu vo výške 182,22,- eur (vyčíslená ku
dňu 03.07.2023), teda k dnešnému dňu je dlh uhradený v celej výške.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal odvolanie prokuratúra ako nedôvodné zamietnuť.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Na obžalovaného A. B. bola na okresný súd podaná obžaloba pre prečin subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1 Tr. zák..

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust.

§ 257 ods. 5 Tr. por. t.z., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd podľa §
257 ods. 7,8 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými
v prípravnom konaní (výpoveďami samotného obžalovaného, ktorý sa k trestnej činnosti kladenej mu za
vinu priznal, výpoveďami svedkov a tiež listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného
na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a súhlasným stanoviskom prokurátora.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
o druhu a výške ukladaného trestu.

Odvolanie okresného prokurátora smerovalo do výroku o uloženom treste a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok preskúmal len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody. Po preskúmaní výroku

o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku. Takýto trest aj napriek
skutočnosti, že sa trestnej činnosti obžalovaný dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, považuje obdobne ako okresný súd za dostatočný na nápravu obžalovaného tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Trebauviesť,žeprvostupňovýsúdprirozhodovaníotrestevychádzalzozákladnýchzásadpreukladanie
trestu tak ako sú uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., t.z. že prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Uloženie trestu obžalovanému A. B. je okresným súdom v napadnutom rozsudku vecne, jasne a

zrozumiteľne odôvodnené zo všetkých hľadísk vrátane tak poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností
dôležitých pre rozhodnutie o tomto výroku.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu predložil
listinné dôkazy o zaplatení predmetnej škody v plnom rozsahu / pričinil sa o odstránenie škody a jej

následkov / ako aj potvrdenie z obce Trhovište, že obžalovaný je zamestnaný v danej obci s mesačným
príjmom cca 470,-€ ako aj o tom, že sa okrem chorej matky veľkou mierou podieľa aj na starostlivosti
F. B. – sestry jeho družky, ktorej zdravotný stav podľa rodinných príslušníkov nedovoľuje plnohodnotný
život a potrebuje pomoc pri vykonávaní denných potrieb potrebných pre život.Krajský súd má za to, že z hľadiska nápravy obžalovaného bude postačovať alternatívny trest vo
forme trestu povinnej práce v súlade s rozvíjajúcou a stále viac uplatňovanou restoratívnou justíciou

ako aj z hľadiska, že po spáchaní trestného činu obžalovaný uhradil škodu v plnej výške, zamestnal
sa a predložil dôkazy o aktívnom staraní sa dvoch osôb žijúcich v jeho domácnosti. Výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody by mohli byť ohrozené ba dokonca vymiznuté pracovné
návyky obžalovaného a to s dopadom nielen na neho ako obžalovaného ale aj na členov jeho rodiny /
zaobstaranie ich obživy/.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolania okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný