Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517203563
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3517203563.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, B., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava,IČO:47233516,ourčenieneplatnostispotrebiteľskýchzmlúvainé,naodvolaniežalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 6Csp/72/2017-108 zo dňa 22. augusta
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III. a V. z r u š
u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.určil,žeúvery zospotrebiteľských

zmlúv č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 sú bezúročné
a bez poplatkov, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 39,77 eur a zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 39,79 eur, výrokom III. žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom V. žalobcovi voči

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku
uviedol, že žalobkyňa sa doručenou žalobou domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv č.
XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014, ďalej určenia, že úvery zo
spotrebiteľských zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa
sa tiež domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo
výške 37,99 eur zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX a vo výške 39,79 eur zo zmluvy

č. XXXXXXXXXX a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500,- eur. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že spotrebiteľské zmluvy uzatvorené medzi
žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom sú vadné pre množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so
zákonom, priečia sa dobrým mravom a sú neplatné aj pre nedostatok ich vážnosti podľa § 37
Občianskeho zákonníka. Neprimerané vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok považuje

za nekalé obchodné praktiky, zmluva obsahuje dve rozdielne výšky RPMN, čo považuje za neprípustné
a administratívny poplatok považuje za úžerný poplatok v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ v zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky, uvedený nedostatok spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobkyňa tiež namietala, že súčasťou formulárovej zmluvy je aj Dohoda
o zrážkach zo mzdy, pričom veriteľ výšku dlhu jednostranne sám určuje bez odsúhlasenia súdom.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a namietal, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe. Mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola riadneuzatvorená, nie je v spotrebiteľských vzťahoch zákonom vylúčená a rozhodcovská zmluva má charakter
individuálneho dojednania, nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a
žalobca nemusel pristúpiť k jej uzatvoreniu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že

dňa 05.12.2014 uzatvorila žalobkyňa (dlžník) a žalovaný (veriteľ) zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bola výška úveru 1.500,- eur, výška mesačnej
splátky 47,43 eur, výška úrokovej sadzby 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN 26,10 % (v
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je uvedené RPMN vo výške 26,17), poplatok za poskytnutie
úveru 150,- eur. Žalobkyňa (dlžník) so žalovaným (veriteľ) dňa 05.12.2014 uzatvorili druhú zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bola výška úveru 1.500,- eur, výška mesačnej
splátky 47,43 eur, výška úrokovej sadzby 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN 26,10 % (v žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru je uvedené RPMN vo výške 26,17 %), poplatok za poskytnutie
úveru 150,- eur. Dňa 05.12.2014 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným samostatnú rozhodcovskú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvným stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere alebo

Dohody s porušením, ukončením alebo neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere
alebo Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní
pred niektorým z týchto stálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom
Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodcú, a.s., so sídlom v Českej republike,
Brno, Příkop 8, Slovanský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna

56, Bratislava, Victoria rozhodcovský súd v Žiline, Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti
Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava. Dňa 05.12.2004 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z
potvrdenia o uskutočnení prevodu zo spoločnosti mBank zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že
žalovaný poskytol žalobkyni k zmluve č. XXXXXXXXXX peňažné prostriedky v sume 1.350,-

eur. Z potvrdenia o uskutočnení prevodu zo spoločnosti mBank zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobkyni k zmluve č. XXXXXXXXXX peňažné prostriedky v sume 1.350,- eur.
Z výpisu platieb vyplýva, že žalobkyňa splátkami celkom zaplatila žalovanému titulom úveru zo zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 sumu 1.389,79 eur a titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 05.12.2014 sumu 1.389,77 eur.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, §
9 ods. 1, 2, 9, 10, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, § 39, 53 ods. 1, 5, § 53c, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 551 ods.
1, 2, § 511 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“), §

5a ods. 1, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal za preukázané, že
medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmlúv o revolvingovom úvere zo dňa 05.12.2014 č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorých predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcovi ako dlžníkovi
zo strany žalovaného vo výške 1.500,- eur (spolu 3.000,- eur), s ročnou úrokovou sadzbou 18,08 %. V
zmluvách bol ďalej uvedený počet splátok XX, výška mesačnej splátky 47,43 eur, mesačná splátka spolu

s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb vo výške 81,99 eur, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN
26,17 %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu vo výške 150,- eur a celková čiastka, ktorú musí
dlžník splatiť vo výške 2.142,06 eur. V danom prípade súd nezistil rozpor predmetných zmlúv uzavretých
medzi žalobcom a žalovaným so zákonom a ani ich rozpor s dobrými mravmi a vzhľadom
k uvedenému súd zamietol žalobu žalobcu v časti petitu, v ktorom sa domáhal žalobca

určenia neplatnosti predmetných zmlúv. Súd konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver
bol bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) zákona č.
129/2010 Z. z. (v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy), vzhľadom ku skutočnosti, že priemerná
RPMN vo výške 34,42 % (vychádzajúc zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2014 na webovom sídle Ministerstva financií

SR), avšak zmluve bola uvedená nesprávna výška 36,30 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorá je smerodajná pre výpočet najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., je pravidelne v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
zverejňovaná na webovom sídle Ministerstva financií SR, pod názvom Súhrnné informácie o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (za

ten ktorý štvrťrok). K petitu, ktorým sa žalobca domáhal povinnosti vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 37,99 eur a zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 39,79 eur,
súd mal predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému z obidvochspotrebiteľských zmlúv o revolvingovom úvere sumu poskytnutých finančných prostriedkov (1.350,- eur
bola suma skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov pri každej zmluve), a to titulom úveru zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX z 05.12.2014 sumu 1.389,79 eur a titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX

z 05.12.2014 sumu 1.389,77 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že obe zmluvy sa považujú za
bezúročné a bez poplatkov, žalobca bol povinný uhradiť žalovanému titulom spotrebiteľských zmlúv
len skutočne poskytnutú sumu peňažných prostriedkov bez navýšenia o úroky z úveru, poplatky a
iné platby. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a podľa § 451, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka

zaviazal žalovaného k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie z predmetných zmlúv, a to
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 39,79 eur (poskytnuté peňažné prostriedky 1.350,- eur - uhradené
splátky 1.389,79 eur), a zo zmluvy XXXXXXXXXX sumu 39,77 eur (poskytnuté peňažné prostriedky
1.350,- eur - uhradené splátky 1.389,77 eur). K petitu, ktorým žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanému uhradiť primerané finančné zadosťučinenie, súd uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predpokladom pre

uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Právo
na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania
porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi.
Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva

na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému
nároku. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. Na základe uvedeného súd považoval žiadané finančné
zadosťučinenie za dôvodné, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal k

povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur, ktorú súd považoval za primeranú. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu žalobcu voči žalovanému bol vo výraznom nepomere
oproti jeho neúspechu, a to iba v časti jedného petitu zo štyroch petitov, pričom naviac žalobca bol
úspešný vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I., II., III. a V., podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd
prvej inštancie odôvodnil záver o bezúročnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX tým, že v zmluve bola uvedená nesprávna výška priemernej
RPMN, vychádzajúc zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

veriteľmi za 4.štvrťrok roku 2014 na webovom sídle Ministerstva financií SR. Záver súdu je v rozpore
s § 9 ods. 2 písmeno y) a § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a v rozpore s
vyhláškou Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z. z.. Znenie § 9 ods. 2 písmeno y) vylučuje správnosť
záveru súdu, podľa ktorého pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú v 4. štvrťroku 2014 by mali
byť relevantné údaje za 4. štvrťrok. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy žiadne údaje za 4.

štvrťrok 2014 neexistovali, neboli zverejnené a ani sa nemohli použiť. Z ustanovenia § 2 vyhlášky
MF SR č. 289/2010 Z. z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery vyplýva, že
údaje o priemerných hodnotách RPMN za 4. štvrťrok 2014 boli zverejnené až posledný pracovný deň v
januári 2015, čiže ku dňu 30.01.2015. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 05.12.2014
boli platné naposledy zverejnené údaje o priemerných hodnotách RPMN za 3. štvrťrok 2014 (zverejnené

dňa 31.10.2014 a platné pre zmluvy uzavreté od 16.11.2014), súhrnné informácie o
spotrebiteľských úveroch za 4. štvrťrok 2014 objektívne neexistovali. Priemerná hodnota RPMN platná
ku dňu 5.12.2014 podľa pravidiel vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písmeno y) v spojení s § 21 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. bola 36,30 %. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu záveru o bezúročnosti
úverov a súčasne aj k nesprávnemu záveru a rozhodnutiu o žalobe na plnenie. Žalovaný napáda výrok

I. pre jeho nesprávnosť z vyššie uvedených dôvodov a súčasne aj procesnou neprípustnosťou výroku
o určení. Civilný sporový poriadok umožňuje v konaní o žalobe na plnenie rozhodnúť určovacím
výrokom o predbežnej otázke len za podmienky uvedenej v § 214 ods. 2. Táto podmienka splnená
nebola. Odvolanie proti výroku III. žalovaný podáva z dôvodu jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.
Súd sa odvolával na rozhodnutie a závery o bezúročnosti a tie považoval za dôvod

preukazujúci základ nároku. Keďže dané závery sú v rozpore so zákonom, nie je daný ani predpoklad
pre rozhodovanie o nároku na finančné zadosťučinenie. Napádaný rozsudok neobsahuje
odôvodnenie, na základe čoho súd dospel k tomu, že suma 500,- eur je primeranou,
súd neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti. Súdna prax k rozhodovaniu o finančnom zadosťučinenívyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej
úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/25/2019) nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou
súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie,ktorýsprávnymprávnymposúdenímrozhodolvoveci.Zotrvalanavšetkýchsvojichdoterajších
vyjadreniach a poukázala na údaje zverejnené na stránke NBS – finančné trhy – úrokové

sadzby, kde je uvedené, že priemerný úrok z poskytnutých úverov od 1 do 5 rokov za 3. štvrťrok je vo
výške 10,53 %. S poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., na ustanovenie § 1a,
najvyššia prípustná odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov s poukazom na zákon č. 129/2010 Z. z.
ustanovenie § 21 ods. 2 – NBS sprístupní na svojom webovom sídle informácie ohľadom úrokových
mier. Miera nákladov z úverov podľa NBS za 3. štvrťrok 2014 môže byť maximálne dvojnásobok 10,53

%, teda 21,06 %. Žalobkyňa má za to, že uvedený úver obsahuje RPMN prevyšujúcu zákonom povolenú
úrokovú mieru, preto je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na
§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe
uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III. spolu so
súvisiacim výrokom V. o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec
vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o zamietnutí zvyšku žaloby, odvolaním napadnutý nebol,
a preto je v tejto časti právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho konania zostal nárok žalobkyne na určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti obidvoch zmlúv o revolvingovom úvere zo dňa 05.12.2014, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dvoch zmlúv
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2014 a č. XXXXXXXXXX

zo dňa 05.12.2014, určenia, že obidva úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ďalej sa žalobkyňa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 05.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur a žalobkyňa sa
zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 47,43 eur, s úrokovou sadzbou 18,08 %, priemerná

RPMN 36,30 %, RPMN 26,10 % a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Žalovaný so
žalobkyňou uzatvorili v ten istý deň 05.12.2014 druhú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý úver sa
žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 47,43 eur, s úrokovou sadzbou
18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN 26,10 % a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur.

Taktiež dňa 05.12.2014 žalovaný uzatvoril so žalobkyňou Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
sumu 1.389,77 eur a titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX sumu 1.389,79 eur.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať (okrem ďalších náležitostí) aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.10. Podľa § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety. Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá veriteľ. Rozsah údajov o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov,
obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

11. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva financií SR č. 289/2010
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 2 vyhlášky, v posledný

pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka,
ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky
zverejnia informácie o a) údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to 1. objemy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov a 2. priemerné hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a

kreditných kariet, b) údajoch podľa vzoru ustanoveného v prílohe č. 2, a to 1. objemy kreditných kariet
a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk a 2.
priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk. Priemerná ročná
percentuálna miera nákladov, ako jeden z obligatórne požadovaných údajov v zmysle ustanovenia § 9

ods.2písm.y)zákonač.129/2010Z.z.,jeúdajzverejňovanýpodľa§21ods.2tohtozákonazapríslušný
kalendárny štvrťrok na webovej stránke Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR zverejňuje
na webovej stránke tak údaje Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch za jednotlivé štvrťroky jednak veriteľmi (ktoré sú smerodajné pre nebankové
subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej hodnote RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere),

ako aj Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za
jednotlivé štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale
smerodajné z hľadiska skúmania najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa ustanovenia § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo vykonávacom predpise § 1a ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov).

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej
inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď na účely posúdenia priemernej hodnoty RPMN v úverovej
zmluve vychádzal z údajov zverejnených Ministerstvom financií SR na webovom sídle ministerstva zo

Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
2014 a mal vychádzať zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 3. štvrťrok 2014, je dôvodná. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia právnych predpisov
upravujúcich platnú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver, ktorú náležitosť je pod sankciou bezpoplatkovosti a bezúročnosti

úveru potrebné uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere, bolo potrebné na účely posúdenia
správne uvedenej priemernej hodnoty RPMN v úverovej zmluve vychádzať zo Súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014, nakoľko zmluvy boli
podpísané dňa 05.12.2014, pričom Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 boli zverejnené najneskôr 31.10.2014 a platili pre všetky

zmluvy uzavreté od 16.11.2014 do 15.02.2015. Priemerná hodnota RPMN za 4. štvrťrok 2014, z ktorej
vychádzalsúdprvejinštanciepriprávnomposúdenívecipodľaSúhrnnýchinformácií oúdajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014, bola zverejnená najneskôr
dňa 31.01.2015, teda až po uzavretí predmetných zmlúv o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že
súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie oprel o výšku priemernej hodnoty RPMN za 4. štvrťrok

2014, vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že rozhodnou hodnotou priemernej RPMN
malo byť 34,42 %, a pre neuvedenie tejto priemernej hodnoty RPMN v zmluve,
resp. uvedenie nesprávnej hodnoty priemernej RPMN, považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový,v súvislosti s čím rozhodol nesprávne aj o vydaní bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia.

13. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výrokoch I., II., III. spolu so súvisiacim výrokom V. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu opätovne preskúmať dôvodnosť nárokov žalobkyne
v zrušujúcej časti, zmluvy o revolvingovom úvere opätovne podrobiť prieskumu z hľadiska absencie
podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (pri posúdení priemernej
RPMN použiť správne vstupné súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za relevantný štvrťrok) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa dôsledne vysporiada

s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie
riadnezdôvodnítak,abybolopreskúmateľné.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodne aj
o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).