Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Štrkolcová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224742
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7210224742.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a z členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. X, D., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Stráž 3/223, 960 01
Zvolen, o vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II zo dňa 09.10.2019, č.k. 38Er/2745/2010-20

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh oprávneného
na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie poverením č. 5803 099763 zo dňa 15.10.2010 poveril
v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste, vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave III, OO PZ Nové Mesto
- východ, č. AA 546092 zo dňa 18.7.2008 súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického.
Uznesením zo dňa 14.12.2017 prvoinštančný súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného,
v zmysle ktorej pôvodný oprávnený - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812

72 Bratislava z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil do konania nový oprávnený - Slovenská
konsolidačná a.s. so sídlom Cintorínska ul. č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Dňa 07.12.2018
doručil oprávnený súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie, dôvodiac,
že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie,
na základe ktorého je vedené exekučné konanie uvedené v prílohe tohto listu, sú splnené predpoklady
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti a na

rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle ust. § 197 Exekučného poriadku. Uplynutie prekluzívnej lehoty
opieral o znenie ust. §88 ods.1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.
Uvedené podanie oprávneného súd prvej inštancie v zmysle ust. § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a ust. § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)
posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. V danom

prípade mal súd prvej inštancie za to, že ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení účinnom do 31.8.2008 nemožno aplikovať z dôvodu, že uvedený zákon v znení jeho nasledujúcej
novely z.č. 298/2008 Z. z. (podľa ktorej sa v §88 uvedeného zákona ods. 1 vypustil), nadobudol účinnosť
dňom 1.9.2008, a teda ust. § 88 ods. 1 možno aplikovať iba na konanie skončené pred účinnosťou z.
č. 298/2008 Z. z., t. j. do 31.08.2008. Z uvedeného teda vyplýva, že pri exekučnom titule, na základe
ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia začala trojročná prekluzívna lehota plynúť dňa 8.8.2008. K

uplynutiu prekluzívnej lehoty by došlo až dňa 08.08.2011, kedy už bola účinná novela z. č. 298/2008 Z.z.,
podľa ktorej sa ust. §88 uvedeného zákona ods. 1 upravujúci inštitút 3-ročnej prekluzívnej lehoty v tejtopodobe vypustilo, a tak v prípadoch, kedy prekluzívna lehota neuplynula do 31.08.2008 niet zákonného
titulu, na základe ktorého by došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva. V prechodných a
záverečných ustanoveniach čl. IV z. č. 298/2008 Z. z. sa uvádza, že tento zákon nadobúda účinnosť dňa

1. septembra 2008, bez tohto aby bolo uvedené, že pre konania začaté pred 01.09.2008 platí odlišná
právna úprava. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd prvej inštancie
zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

rozhodol tak, že exekúciu zastaví z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, vyhovie
odvolaniu oprávneného v celom rozsahu, rozhodnutie zrušil a opätovne rozhodol vo veci.

4. V odvolaní oprávnený poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Snj 840/02, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Mal za to, že aj napriek tomu, že v zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia

k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú
právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať a
spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva
a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesne akými sú princíp okamžitej
aplikability procesným noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný

tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému
odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané,
neexistovali.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

11. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 12.12.2018
podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie dôvodiac, že počas exekúcie došlo
k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je
vedené exekučné konanie uvedené v prílohe tohto listu, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti a na rozhodnutie o trovách
exekúcie v zmysle ust. § 197 Exekučného poriadku. Uplynutie prekluzívnej lehoty opieral o znenie ust.
§88 ods.1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.

12. Z hľadiska procesnej teórie a následne aj pre vyhodnotenie náležitostí, obsahu, formy a účinkov

je potrebné odlišovať návrh, podnet, procesný úkon a podanie, pričom procesný úkon je širší pojem
ako podanie. Najmenej formálnym a najvšeobecnejším je tzv. podnet, ktorý nie je možné stotožniť s
návrhom na začatie konania. Podnetom sa súdu sprostredkúva určitá informácia či už od subjektu
konkrétneho konania alebo iného (tretieho) subjektu. Podnet má svoj význam prakticky len v konaniach,ktoré môže súd začať z úradnej povinnosti prípadne, ak môže o určitej otázke súd rozhodnúť aj bez
návrhu. Tak je tomu i v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Pokiaľ teda informácie obsiahnuté v podnete odôvodňujú určitý zákonom upravený postup súdu (napr.

začatie konania, rozhodnutie o zastavení exekúcie), súd z úradnej povinnosti vydá uznesenie o začatí
konania (v mimosporových konaniach), v exekučnom konaní vydá uznesenie o zastavení exekúcie. Ak
však takéto dôvody z podnetu vyvodiť nemožno, niet dôvodu, aby súd konal o nespôsobilom predmete
konania a rozhodol o jeho zamietnutí. Uvedený postup (povinnosť) súdu zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva. Postačí, ak subjektu podávajúcemu podnet túto skutočnosť eventuálne oznámi.

13. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí podnetu, vychádzajúc zo
záveru o neexistencii dôvodov na zastavenie exekúcie, teda bez spôsobilého predmetu konania, ktorý
mal byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pre úplnosť možno dodať, že ani v prípade rozhodovania o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súd po zistení, že nie sú splnené podmienky pre
zastavenie exekúcie, nevydáva rozhodnutie, ktorým podnet (návrh) zamieta.

14. Správnym je taký postup, že súd exekúciu zastaví, ak po prešetrení podnetu zistí dôvody pre
zastavenie exekúcie a v opačnom prípade (ak takéto dôvody nezistí) v exekúcii pokračuje bez vydania
osobitného rozhodnutia o tom, ako s podnetom naložil.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia neboli
dané dôvody, preto uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez toho, aby vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.