Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123339116
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6123339116.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
X. XXXX XXX/XX, C. - D., proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930,
Tomaškovičova 17, Trnava, o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, o návrhu na
vydanieneodkladnéhoopatreniazodňa26.06.2023,naodvolaniežalobkyneprotiuzneseniuOkresného

súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, zo dňa 20. júla 2023, č. k.: 6 Csp /62/2023-34, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 26.06.2023 zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neexistencie záložného

práva na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k. ú. C.. Zároveň podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa realizácie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou na týchto nehnuteľnostiach (v návrhu označené ako rodinný dom so súpisným
číslom XXX, C. E. XXXX a parcely číslo XXXX/X-366 m2 a č. 1058-289 m2), ktorá pozostáva z prevodu
nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne.
3. Žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou hore uvedených nehnuteľností. Dňa 15.06.2009 F. B. a G. B.,

ako dlžníci, uzavreli s právnym predchodcom žalovaného SLSP, a. s., zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na predmetné nehnuteľnosti
zo dňa 15.06.2009, ktorý za záložcu podpísala žalobkyňa a za záložného veriteľa H. I. J., osobný
poradca, a K. E., supervízor obchodnej skupiny. V období rokov 2009 až 2017 dlžníci splátkový úver
platili poriadne a včas, v roku 2017 sa nie vlastnou vinou dostali do finančných problémov,. Právny
predchodca žalovaného následne listom dňa 19.06.2018, oznámil dlžníkom, že pristúpil k výkonu

záložného práva, po postúpení pohľadávky vyzval už žalobca ako nový veriteľ žalobkyňu (výzvou zo
dňa 17.10.2022) na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Následne bolo
dňa 30.03.2023 vykonané prvé kolo dobrovoľnej dražby, ktoré bolo neúspešné. Žalovaný potom doručil
žalobcovi oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať 11.07.2023 o 10:00 hod.
Žalobkyňa tvrdí, že má dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr,
ako súd rozhodne o neplatnosti záložného práva a bude aj voči žalobcovi a rodinným príslušníkom

postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľnosti.
4. Žalobkyňa predovšetkým namieta platnosť právneho úkonu, a to návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností, na základe ktorého bolo zapísané do katastra záložné právo v prospech právneho
predchodcu žalovaného. Namieta, že návrh za záložného veriteľa podpísali zamestnanci banky, ktorí nie
sú konateľmi spoločnosti, preto tento návrh na vklad je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže
ho mohli podpísať len konatelia spoločnosti. V tomto prípade je výkonom záložného práva zasahované

do obydlia žalobkyne a ďalších osôb, výška vymáhanej pohľadávky zo strany žalovaného nepodlieha
súdnej kontrole, ústavné práva žalobkyne sú ohrozené.5. Okresný súd aplikujúc § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) a § 326 ods. 1 CSP návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Poukázal na to, že žalobkyňa pri opise
skutkových okolností tvrdí, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností za záložného

veriteľa podpísali zamestnanci banky. Z právneho hľadiska z toho vyvodzuje, že keďže návrh mohli
ako právny úkon podpísať len konatelia spoločnosti, tento je absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalobkyňa je toho názoru, že tento návrh na vklad mali podpísať len konatelia spoločnosti. Na základe
toho sa vo veci samej domáha určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach neviazne. Súd sa s
uvedenou argumentáciou nestotožnil, považuje ju za nesprávnu z viacerých dôvodov, preto konštatoval

nesplnenie základnej podmienky podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a vyhodnotil návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodný.Žalobkyňatotižtoutojednoduchouprávnouúvahou,
ktoráalebolajedinýmzdôvodnením,neosvedčilaexistenciuzákladnéhopráva,ktorémužiadaposkytnúť
ochranu. Jednou z chybných úvah je, že za pôvodného veriteľa, banku, mali právne úkony vo vzťahu k
úveru podpisovať štatutári, inak by boli bývali neplatné. Jednak štatutármi banky nemôžu byť konatelia,
keďže banka je vždy akciovou spoločnosťou, okrem toho však za právnickú osobu všeobecne môžu v

právnych vzťahoch konať rôzne osoby, nie len štatutári. Tí konajú v jej mene na základe základného
dokumentu (zmluva o zriadení právnickej osoby, zakladacia listina), prípadne priamo zo zákona, iné
osoby na základe plnomocenstva (osoby mimo právnickej osoby), prípadne poverenia (osoby vo vnútri
právnickej osoby). Členovia alebo zamestnanci dokonca môžu konať za právnickú osobu aj len na
základe zadelenia na určitú pracovnú pozíciu, prípadne za ňu konajú, aj keď prekročia svoje právomoci

- za určitých podmienok takto zaväzujú spoločnosť a nie seba osobne (§20 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalobkyňa nezdôvodnila, prečo by úkon banky v jej prípade, adresovaný katastrálnemu
úradu nemal vyvolávať želané účinky, okrem toho, že ho v listinnej podobe podpísali zamestnanci banky.
6. Súd zdôraznil, že základným právnym úkonom pre vznik záložného práva nebol návrh na jeho vklad
do katastra nehnuteľností, ale zmluva o zriadení záložného práva. Vklad vykonal následne úrad v

mene štátu, preto platnosť návrhu v prvom rade vyhodnocoval tento správny orgán. Akonáhle vydal
rozhodnutie o povolení vkladu, vyhodnotil dané úkony ako platné, preto by pre negáciu vkladu ako úkonu
v správnom konaní bolo nevyhnutné napadnúť toto rozhodnutie, prípadne sa domáhať neexistencie
záložného práva na základe neplatnosti samotnej zmluvy, tj. právneho úkonu v súkromnoprávnej sfére.
7. Dodal, že ak je pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom (a dosiaľ z ničoho, čo je

v žalobe uvedené, nesvedčí pre opak), môže tento realizovať svoje oprávnenia z toho plynúce, až v
prípade nesprávneho postupu, ktorým by porušil zákon, mohla by sa žalobkyňa domáhať neplatnosti
dražby. Inak musí žalobkyňa strpieť aj takýto zásah do svojho vlastníctva.
8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, súd nevykonal navrhované dôkazy a na základe nich dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
9. Konkrétne uviedla, že osvedčila súdu vznik záložného práva, nakoľko to vyplýva z úverovej zmluvy
a z LV. Tiež uviedla, že pri podpise záložnej zmluvy jej predchodcom žalobcu táto nebola poskytnutá. Z
týchto dôvodov žiaľ dala návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobkyne a dospel k záveru, že jej
odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, keď
vysvetlil, že úvahy žalobkyne o tom, kto za akciovú spoločnosť podpisuje zmluvy, nie sú správne, pričom

poukázal na platnú právnu úpravu. Žalobkyňa neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by osvedčovali
existenciu jej práva ani to, že zmluva nie je platná s akcentom na osoby, ktoré ju podpísali.
13. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta ObZ právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.Podľaods.2ustanoveniatohtozákonaojednotlivýchobchodnýchspoločnostiachaodružstve
určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

14. Právnická osoba môže konať priamo, a to prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. Podľa §
191 ods. 1 ObZ predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a
koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto
zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľstanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia
predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného
registra. Okrem predstavenstva môžu za spoločnosť konať aj ďalšie osoby v zmysle § 14 a § 15.

15. Žalobkyňa okrem toho nijako nespochybnila oprávnenosť nároku žalovaného, pričom je potrebné
zdôrazniť, že záložné právo je zabezpečovacím inštitútom, ktorý je imanentnou zložkou obdobných
právnych vzťahov. Snaha o jeho vytesnenie, či spochybnenie bez náležitej argumentácie a dôvodov
nemôže privodiť zlepšenie postavenie dlžníka, keď podstatou veci je plnenie záväzku a nie snaha o to,
ako túto povinnosť obísť.

16. V odvolaní žalobkyňa síce vymenovala všetky možné odvolacie dôvody, avšak len formálne, ani
jeden nekonkretizovala. Dôvody, ktoré uviedla, nie sú také, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia
okresného súdu. Nakoniec, sama žalobkyňa v odvolaní uvádza, že osvedčila súdu vznik záložného
práva, s čím sa aj okresný súd stotožnil a stotožňuje sa s tým aj odvolací súd. Odvolací súd po
preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie okresného súdu potvrdil
ako vecne správne.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).