Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123220373
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123220373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci
žalobcu: A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast. Mgr. Tomáš Michnica, Na
Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53198646 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073, o
náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
žalobca nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 01. 2023 domáhal od žalovaného náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 26 900,-- Eur z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní vo veciach vedených pod sp. zn.

DP-2Ntt-96/2020-935-V-ŠTS-BB (príkaz z 08. 09. 2020), 1Tp/5/2020 (rozhodnutia zo dňa 17. 09. 2020
a z 15. 12. 2020) a postupu orgánov štátnej správy ŠTS, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre
prípravné konanie v označených veciach.
2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich zástupcov, príkazom sp. zn. DP-2Ntt-96-2020-935-
V-ŠTS-BB z 08. 09. 2020 príkazom na domovú prehliadku sp. zn. DP-2Ntt-96-2020-935-V-ŠTS-BB

z 08. 09. 2020, návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09. 05. 2020
adresovaným žalovanému, jeho oznámením o výsledku prerokovania zo dňa 19. 09. 2020 a zistil tento
skutkový stav :
4. Podľa tvrdenia žalobcu sudca A. A. G. nebol v roku 2020 zaradený do rozpisu služieb sudcov pre
prípravné konanie. Zmenou rozpisu služieb zo dňa 07. 08. 2020 bol zaradený do služby v čase od 17.
08. do 24. 08. 2020 a od 21. 09. až 28. 09. 2020. Ďalšou zmenou zo dňa 31. 08. 2020 bol zaradený do
služby v čase od 14. 09. do 21. 09. 2020 a pôvodný sudca určený do služby v tomto termíne A. B. bol

podľa tejto zmeny zaradený do služby v čase od 21. 09. do 28. 09. 2020.
5. Vo veci vedenej pod sp. zn. 1Tp/5/2020 A. G. rozhodoval dňa 17. 09. 2020 a 15. 12. 2020 ako
sudca pre prípravné konanie, pričom manipulácia so službu konajúcimi sudcami pre prípravné konanie
a dôvody zmien zaradenia do služby nie sú zistiteľné. Takéto zmeny považuje Ústavný súd SR a ESĽP
za zakázané, v rozpore s právom na zákonného sudcu a transparentným postupom pri jeho určovaní.
6. Žalobca mal za to, že A. G. bol zaradený do služieb sudcov pre prípravné konanie na čas, keď sa

pripravovalo jeho zadržanie a následne podanie návrhu na jeho vzatie do väzby cielene. Už v minulosti
nechal v roku 1999 nezákonne odpočúvať jeho ako aj jeho rodinu. Poukázal na nálezy ÚS SR zo dňa
04. 02. 2009 a 27. 05. 2008.7. Na strane č. 5 rozvrhu práce pre rok 2020 ŠTS je okrem iného uvedené, že podľa § 51 ods. 3
zákona č. 757/2004 Z. z. náhodným výberom nie je možné prideliť vec, v ktorej je potrebné rozhodnúť
bez zbytočného odkladu a to okrem iného v prípadoch rozhodovania o väzbe a príkazu na domovú

prehliadku.
8. Takýto text nezodpovedá zneniu zákona, podľa ktorého: „Ak nie je možné prideliť vec náhodným
výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu, okrem iného pri
rozhodovaní o väzbe a príkaze na domovú prehliadku, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce,
spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.“

9. V rozvrhu práce nie je zmienka o tom, aká objektívna skutočnosť bránila prideliť vec náhodným
výberom v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. a vyhláškou č. 118/2005 Z. z. v daných
veciach.
10. Citovaná časť rozvrhu práce je potom v rozpore so zákonom ale aj ústavou a dohovormi, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Dôsledkom takéhoto nesprávneho úradného postupu je nenaplnenie
ústavou mu priznaného práva na zákonného sudcu, keď nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenia veci.
11. Rovnako je v rozpore s jeho právom na zákonného sudcu úprava rozvrhu práce v oddiele 7 bod 1
pre rok 2020, podľa ktorej o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhoduje ten sudca
pre prípravné konanie, ktorý obvineného vzal do väzby.
12. Uviedol tiež, že v čase rozhodovania o návrhu na vydanie príkazu na jeho domovú prehliadku

rozvrh práce nezabezpečoval pridelenie veci zákonnému sudcovi založené na náhodnom výbere.
Kzmenerozpisuslužiebdošlokabinetnýmspôsobompredsedomsúdu,ktorýbolnetransparentnýateda
nepreskúmateľný (viď bod 23 žaloby).
13. Žalobca podaním zo dňa 09. 05. 2022 dal žalovanému návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný oznámením zo dňa 19. 09. 2022

jeho návrhu nevyhovel.
14. K tomuto názoru žalobca uviedol, že pri skúmaní, či orgán verejnej moci v tom ktorom prípade
vykonáva verejnú moc, je významné tiež to, či tzv. vrchnostensky koná vo verejnej sfére s verejnými
následkami, t. j. navonok, vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sa nachádzajú mimo samotný orgán
verejnej moci, resp. mimo sústavu tvoriacu tento orgán.

15. Žalovaný vo svojej replike k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na znenie ustanovenia § 50
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt
riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečení výkonu súdnictva na
príslušný kalendárny rok. Nejedná sa o výsledok konania orgánu verejnej moci o právach a právom
chránených záujmov konkrétnych fyzických osôb, a teda nepredstavuje individuálny právny akt orgánu

verejnej moci alebo postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci v konkrétnom konaní, v ktorom
by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov predpoklad vzniku
nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona nie je daný.
16. Zachovania práva obvineného alebo obžalovaného na zákonného sudcu vrátane všetkých jeho

procesnoprávnych aspektov a hmotnoprávnych dôsledkov môže byť predmetom skúmania iba v rámci
trestného konania a rozhodnúť o ňom môže jedine súd konajúci v príslušnej trestnej veci. Súd v civilnom
sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť, či v trestnom konaní došlo k porušeniu práv
obžalovaného alebo obvineného garantovaných ústavou, Trestným poriadkom. Môže pri posudzovaní
tejto otázky vychádzať len z výsledku trestného konania.

17. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 756/2015 ako aj na to, že trestné konanie vo veci
žalobcu skončilo uzatvorením dohody o vine a treste medzi žalobcom a prokurátorom a jej schválením
príslušným súdom, pričom v priebehu trestného konania nebolo konštatované porušenie práva žalobcu
na zákonného sudcu .
18. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody ani

príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym postupom súdu a deklarovanou škodou. Namietané
porušenie práva si neuplatnil ani pri opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe a predĺžení väzby
v konaní 1Tp/5/2020. Nenamietal tiež nezákonnosť získaných dôkazov v dôsledku domovej prehliadky.
19. Zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre rozhodnutie v konaní nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup v zmysle rozhodnutí NS SR 4Cdo/24/2004, 3Cdo/220/2010, NS ČR

2CdoN/129/1997. Rovnaký záver je potom potrebné prijať aj vo vzťahu k procesným podmienkam alebo
predpokladom konania a vydania rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj právo na zákonného sudcu.
20. Ďalej uviedol, že zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. nie je a ani nemôže byť revízia
rozhodnutí súdov v iných konaniach, ale výlučne náhrada škody spôsobenej rozhodnutím alebopostupom orgánov verejnej moci, vrátane súdov pri výkone ich právomoci, ak sa neskôr príslušným
spôsobom preukáže rozpor s objektívnym právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci.
21.Prirozhodovaníoväzbeniejepredpokladvznikuprávananáhraduškodypostavenýnakonštatovaní

rozporu rozhodnutia o väzbe s objektívnym právom ale na spôsobe skončenia trestného konania.
22. Žalovaný poprel, že by rozvrh práce bol v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z. z. Tento právny
predpis v ustanovení § 50 ods. 2 písm. h) predpokladá aj rozvrh služieb určených samosudcov alebo
senátovaspôsobichzastupovaniavprípade,akideonemožnosťprideľovaniavecináhodnýmvýberom.
Už samotná právna úprava potom počíta s vopred určeným sudcom na určité časové obdobie, počas

ktorého návrh na rozhodnutie v takých veciach na súd napadne. Jedná sa o pevne určené pravidlá
prideľovania veci na rozhodnutie, ktoré vylučujú svojvôľu pri prideľovaní konkrétnej veci napadnutej
súdu na rozhodnutie, a teda potencionálne porušenie práva na zákonného sudcu. Rovnako je právo na
zákonného sudcu zachované, keď v tej istej veci väzby rozhoduje sudca, ktorý už rozhodoval.
23.Vykonávanieneskoršíchzmienrozvrhupráce,vrátanerozpisuslužiebsudcovpreprípravnékonanie,
je zákonom a vyhláškou predpokladaný postup orgánov správy súdu v prípadoch nepredvídateľných

okolností brániacich výkonu práce podľa schváleného rozpisu. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 118/2005 Z. z.
sa zoznam sudcov s nariadenou pohotovosťou podľa potreba spravidla štvrťročne aktualizuje.
24. V danom prípade v súvislosti s vyhlásením výnimočného stavu a s tým, spojenými opatreniami proti
šíreniu nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19 (okrem samotného ochorenia aj nutnosť dodržiavania
karantény), bol v priebehu kalendárneho roka 2020 rozpis služieb menený 7-krát.

25. Pokiaľ žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, ich závery nie sú relevantné pre posúdenie
danej veci. V týchto prípadoch šlo o zmenu zákonného sudcu, resp. člena senátu, v priebehu konania
v už raz pridelenej veci.
26. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozvrh práce a jeho aplikáciu je potrebné vnímať
ako celok vo vzťahu k posudzovaniu ústavného práva na zákonného sudcu a jeho zmeny musia byť

transparentné a predvídateľné z hľadiska náhodilosti prideľovania veci.
27. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. nijako neobmedzuje všeobecný súd pri preskúmaní
nesprávneho úradného postupu, aj keď tento nedefinuje (okrem postupu spočívajúceho v prieťahoch
v konaní).
28. V danom prípade všetky aktivity orgánov činných v prípravnom konaní boli dlhodobo pripravované

a vyšetrovatelia si čas na procesné úkony zvolili podľa osoby sudcu, ktorý bol určený bez transparentnej
zmeny rozpisu služieb. Poukázal na to, že 31. 08. 2020 bol zmenený predsedom ŠTS rozpis služieb
sudcov pre prípravné konanie, dňa 04. 09. 2020 prokurátor podal návrh na vydanie príkazu na domovú
prehliadku, ktorému vyhovel práve predseda ŠTS dňa 08. 09. 2020. Domová prehliadka bola vykonaná
dňa 14. 09. 2020, kedy bolo sťažovateľovi zároveň doručené uznesenie o vznesení obvinenia a bol

zadržaný. Nejednalo sa potom podľa jeho názoru o náhodu, ale o jasnú koordináciu jednotlivých úkonov
medzi políciou, prokurátorom a súdom, pri ktorej dochádza k nezákonnému a neústavnému zásahu do
jeho práva na zákonného sudcu.
29. Ďalej poukázal na to, že rozvrh práce na rok 2020 v súvislosti so zmenami rozpisu služieb
sudcov neobsahuje žiadne stanovisko sudcovskej rady ani zdôvodnenie. Podľa jeho názoru Trestný

poriadok v § 72 ods. 2 špecifikuje rozhodnutie o väzbe, a teda aj v takom prípade by mal platiť princíp
náhodného výberu sudcu pre prípravné konanie ( takýto dôvod nároku neuviedol v návrhu na predbežné
prerokovanie nároku).
30.Zrozpisuslužiebpreprípravnékonaniejenesporné,ženakaždýtýždeňsúurčovanídoslužiebdvaja
sudcovia, jeden ako náhradník. Je splnená podmienka náhodného výberu, ak sa vec prideľuje jednému

z aspoň dvoch sudcov. Keď zisťoval dôvody zmeny rozpisu služieb, bolo mu odmietnuté sprístupniť
informácie, ktoré by toto vysvetlili (konkrétne informáciu o prípadnej PN zákonného sudcu, o evidencii
jeho dochádzky do práce). Následne zistil, že v deň rozhodovania o jeho vzatí do väzby 17. 09. 2020
bol zákonný sudca A. B. na pracovisku a rozhodoval vydaním trestného rozkazu.
31. Podaním zo dňa 03. 04. 2023 (str. 79 spisu) pripojil k spisu dôkaz- rozhodnutie ŠTS o nevyhovení

sprístupnenia informácií a trestný rozkaz vydaný samosudcom A. B. dňa 17. 09. 2020.
32. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 14. 09. 2023 okrem predchádzajúcich argumentov poukázal na
obsah odvolania samotného žalobcu voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 21. 12.
2022 (str. 99 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca podal trestné oznámenie týkajúce sa zmanipulovania
prideľovania veci sudcom pre prípravné konanie a ani pri preverovaní tohto trestného oznámenia

neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tvrdeniam žalobcu (v tomto odvolaní žalobca uviedol,
že predseda Špecializovaného súdu v podaní zo dňa 26. 07. 2022 vo veci OR PZ Pezinok, odbor
kriminálnej polície, 1. oddelenie, ČVS: ORP-210/1-VYS-PK-2022 uviedol, že dôvodom zmeny v rozpiseslužieb sudcov pre prípravné konanie u sudcu A. B. bolo vyhláškou predpísané predĺženie karantény
na Covid-19).
33. Uviedol tiež, že pokiaľ by sa aj mal pôvodne rozpisom určený sudca A. B. dňa 17. 09. 2020 (4. deň

od začiatku služobnej pohotovosti) nachádzať na pracovisku, nepreukazuje to, že u neho neexistovala
prekážka výkonu služobnej pohotovosti už od 14. 09. 2020 z dôvodu, pre ktorý bolo pristúpené k zmene
rozpisu služieb na daný týždeň .
34. Na pojednávaní žalobca uviedol, že rozvrh práce ako akt riadenia predsedu súdu sa netýka len
samotných sudcov, ale je zverejnený, a teda má vzťah aj k verejnosti, najmä účastníkom konania.

Sám 40 rokov robil trestného sudcu a niekedy postupoval rovnako, ale niekedy sa robil aj náhodný
výber. Vyvolal takýto spor pro futuro, nakoľko ohľadom takéhoto spôsobu prideľovania veci je veľká
polemika a ostatná judikatúra Ústavného súdu sa vymedzila proti kabinetnému rozhodovaniu o zmenách
rozvrhupráce.Vtrestnomkonanítútoskutočnosťnenamietalzdôvodu,žerešpektujeprincípsubsidiarity
Ústavného súdu a primárne majú túto otázku riešiť všeobecné súdy.
35. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dovtedajších písomných prednesoch. Žaloba podľa

neho nespadá pod úpravu zákona č. 514/2003 Z. z. a žalobca nepreukázal ani predpoklady vzniku
nároku v zmysle tohto právneho predpisu.
36. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom Špecializovaného trestného súdu (ďalej ŠTS) pri rozhodovaní vo
veciach jeho vzatia do väzby rozhodnutiami zo dňa 17. 09. 2020 a 15. 12. 2020 ako aj rozhodnutím

o nariadení domovej prehliadky zo dňa 08. 09. 2020 v súvislosti s postupom orgánov štátnej správy ŠTS,
ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v týchto veciach - konkrétne zmenou
rozvrhu práce – rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie pre rok 2020.
37. Predpokladom úspešnosti konania o žalobe na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného
postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie kumulatívne všetkých predpokladov vzniku

nároku a to:
38. V prvom rade existencie nesprávneho úradného postupu. V druhom rade existencie škody (ujmy)
a v treťom rade priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy.
39. Dôkazné bremeno na preukázaní týchto predpokladov bolo na žalobcovi.
40. Zákona č. 514/2003 Z. v zmysle jeho ustanovenia § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia § 2 citovaného
zákona na účely tohto zákona je výkonom verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej
moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
41.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.vzneník30.06.2023 štátzodpovedázaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
42. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou žalovaného, že tvrdený nesprávny úradný postup
spočívajúci zo strany vedenia ŠTS v zmene rozvrhu práce nemôže byť posudzovaný vo vzťahu k nároku
žalobcu na náhradu škody za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
43. Za nesprávny úradný postup sa podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje

v zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávny vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Za nesprávny
úradný postup sa nepovažuje úradný postup spočívajúci v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci
súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre
vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu

verejnej moci a je možné ich odstrániť uplatnením opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú
takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a § 6 citovaného zákona za podmienok tam
uvedených (§ 9 ods. 3).
44. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup ŠTS spočíval v tom, že spôsob prideľovania veci podľa
rozvrhu práce za rok 2020 v súvislosti s rozhodnutím o jeho vzatí do väzby ako aj nariadením domovej

prehliadky bol v rozpore s právnou úpravou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, konkrétne ustanovením
§ 51 ods. 3.
45. Zástupca žalovaného v tejto súvislosti poukázal na znenia ustanovenia § 50 ods. 2 písm. h)
citovaného zákona upravujúceho náležitosti rozvrhu práce.46. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozvrhom práce
rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu
súdnictva na príslušný kalendárny rok.

(2) Rozvrh práce obsahuje
a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých
druhov vecí, ktoré došli na súd,
b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý
z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,

c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych
úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v
prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky
brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam
hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,

e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak
sa zmení personálne obsadenie súdu,
f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom
zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu
kalendárneho roka,

g) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických
prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k
dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o
nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o

príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov,
o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov
podľa osobitného zákona 5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu,
i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami

a súdnymi úradníkmi,
j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
k) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie 16) (ďalej len "notársky
rozvrh"),
l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,

do jednotlivých súdnych oddelení,
m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
47. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci
určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a
riadny chod súdu.
(2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z
aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

(3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez
zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe,
o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností,
o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie
duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov, 5) o neodkladnom

opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci
sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená
možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu služieb podľa §
50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí
trestnoprávna agenda.

(4) Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri
zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde
sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť

senátov na súde,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5) Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje
hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému

zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď
zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie,
sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.
(6) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona 17) alebo
v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v
súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie

veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(7) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať
úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému
rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa
zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie

dovolenky.
(8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi,
ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa
vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom podľa rozvrhu práce.

(9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku
ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch
pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí

na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny
záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(11) Notársky rozvrh môže byť založený na
a) systéme náhodného výberu, podľa ktorého sa notári poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o
dedičstve spôsobom uvedeným v odseku 1,

b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve
v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom notársky obvod
môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske úrady so sídlom v tej istej obci,
d) kombinácii systémov podľa písmen a) a c) alebo podľa písmen b) a c).

48. Ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 50 ods. 1 citovaného zákona o súdoch, rozvrh práce
predstavuje akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadia organizácie práce súdu pri zabezpečovaní
výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Tento v zmysle ods. 2 písm. h) obsahuje okrem iného
aj rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty v prípade, ak ide okrem iných vecí o rozhodovanie
o väzbe a príkaze na domovú prehliadku (z tohto ustanovenia nevyplýva, že by mala byť splnená

kumulatívne aj podmienka nemožnosti prideľovania veci náhodným výberom, keď podľa názoru súdu
sa táto nemožnosť predpokladá z charakteru týchto vecí a z toho, že veci napádajú aj mimo pracovnú
dobu a to aj v čase dní pracovného pokoja a sviatkov, kedy sa nedá zabezpečiť náhodnosť pridelenia
veci technickými prostriedkami).
49. Čo sa týka ustanovenia § 51, tento neupravuje len prideľovanie vecí v trestných konaniach

v prípravnom konaní, ale aj v iných konaniach (napr. v občianskoprávnych).
50. Pokiaľ ustanovenie § 51 ods. 3 odkazuje na prideľovanie vecí v súlade s rozvrhom práce spôsobom
určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci, súd sa
stotožňuje s vyjadrením zástupcu žalovaného, že spôsob prideľovania vecí v prípade rozhodovania
o väzbe a príkaze na domovú prehliadku je stanovený vopred rozvrhom služieb, (ktorý je súčasťou

rozvrhu práce), čo vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. h) citovaného zákona. Ustanovenie § 51
ods. 3 je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 50 ods. 2 písm. h) , ktorý upravuje postup,
ktorým má byť v rozvrhu práce v prípadoch rozhodovania o väzbe a domovej prehliadke podľa zákonazabezpečené, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania prideľovania veci. To však nebráni tomu, aby
bol rozvrh služieb v priebehu roka menený.
51. Ústavný súd (napr. I.ÚS 52/97, II.ÚS 47/99, II.ÚS 46/12) za zákonného sudcu podľa článku 48 ods.

1 ústavy považuje toho sudcu, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na ten ktorý súd, ktorý je vecne
a miestne príslušný rozhodnúť, pričom sa jedná o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh
súdnej agendy a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu.
52. V konaní nebolo sporné, že sudcovia, ktorí rozhodovali v prípravnom konaní o povolení domovej
prehliadky a o väzbe žalobcu, boli stanovení v rozvrhu práce pre rok 2020 v rozvrhu služieb

vypracovanom pred tým, než im bola táto vec pridelená. V čase ich konania a rozhodovania sa teda
jednalo o zákonných sudcov.
53. Rozvrh práce je interný akt riadenia predsedom súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu, t.
j. nejedná sa o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych
právach a povinnostiach žalobcu. Samotný rozvrh práce potom nemôže predstavovať nesprávny úradný
postup v zmysle §§ 2 a 9 zákona č. 514/2003 Z. z.

54. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia (úvahy) o manipulácii pri rozhodovaní o pridelení veci
konkrétnemu sudcovi pre prípravné konanie v jeho veci, ktorá mala byť výsledkom úmyselného
vedomého a koordinovaného postupu vedenia ŠTS, jednotlivých sudcov, prípadne vyšetrovateľov
a prokurátorov.
55. O jeho právach a povinnostiach bolo rozhodované v trestnom konaní. Súd v civilnom konaní otázku

porušenia procesných práv v trestnom konaní nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu.
56. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu, že rozhodnutie vedenia ŠTS o zmene rozpisu služieb
nebolo odôvodnené a transparentné a že nebola daná náhodnosť pridelenia veci pri rozhodovaní
o väzbe, súd uvádza, že náhodnosť bola zabezpečená rozpisom služieb vypracovaným vopred v súlade
s ustanovením § 50 ods. 2 písm. h) zákona, kedy nie je možné zo strany súdu ovplyvniť, aké veci v tom

ktorom období konkrétnemu sudcovi napadnú.
57. Odôvodnenie zmeny rozvrhu práce (služieb) sudcov pre prípravné konanie vo vzťahu k verejnosti
podľa názoru súdu nie je potrebné, nakoľko takáto zmena vyplýva z konkrétnej internej potreby súdu
a nejedná sa o individuálny akt vo vzťahu ku konkrétnemu obvinenému v konkrétnej veci. Potreba
odôvodnenia zmeny zákonného sudcu je na mieste v už začatých konaniach, napr. v prípade odchodu

sudcu do dôchodku a podobne.
58. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca neuviedol, aká konkrétna ujma mu vznikla
tým, že o jeho väzbe v súvislosti s trestným činom, ohľadom ktorého bolo ukončené trestné stíhanie
dohodou o vine a treste, rozhodoval sudca, ktorý podľa jeho názoru nebol zákonným sudcom. Tiež
neuviedol vzťah príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Súd

tiež poukazuje na rozdiel medzi pojmom zákonný sudca a zaujatý sudca.
59. Keďže žalobca nepreukázal že došlo zo strany vedenia ŠTS, prípadne zo strany jednotlivých sudcov
k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by sa dal charakterizovať ako nesprávny úradný postup
v zmysle § 1, § 2 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ani vznik škody a príčinnú súvislosť so vznikom škody
a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď súd priznal žalovanému
ako úspešnej strane konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa §
255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).