Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/162/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203499
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5720203499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: G. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R.. F. XXXX/XX, U., právne zastúpený: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka so
sídlom P. U. č. XX, U., proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. F. č. XXXX/XX, U., právne
zastúpená: JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom B. XX, U., o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/50/2020-260 z 03. augusta 2022,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode

manželstva strán sporu takto:
a/ obidve strany sporu - žalobca a žalovaná preberajú úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 3236358803 uzavretej medzi P. F. F., a.s., ako veriteľom a žalobcom a
žalovanou ako dlžníkmi tak, že podiel žalobcu na splácaní úveru predstavuje 66 % a podiel žalovanej
34 %,
b/ žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva sumu
1.338,97 eur, a to v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode
manželstva strán sporu tak, že a/ obidve strany sporu - žalobca a žalovaná preberajú úver poskytnutý
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3236358803 uzavretej medzi P. F. F., a.s. ako veriteľom
a žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi tak, že podiel žalobcu na splácaní úveru by predstavoval
81,50 % a podiel žalovanej 18,50 %, b/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sumu 956,08 eur ako náhradu finančných prostriedkov,

ktorými sa žalobca podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva, a to v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 3 a §
150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že strany sporu uzatvorili XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX.

Keďže k dohode ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu po
rozvode manželstva nedošlo, rozhodoval na základe podanej žaloby o vyporiadaní súd. Predmetom
vyporiadania bol spoločný záväzok žalobcu a žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej ako dlžníci, resp. spoludlžníci vystupovali žalobca so žalovanou a rodičia žalobcu.Zmluva bola uzatvorená 12.12.2016 a jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 45.000,- eur, z
ktorého bolo celkovo čerpané 41.035,43 eur. Prostriedky získané týmto úverom boli použité vo výške
25,94 eur na úhradu poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy, vo výške 23.501,68 eur na splatenie

úveru vo X., a.s. a vo výške 17.507,81 eur na splatenie úveru v D., a.s. Okresný súd na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že zo spoločného úveru, ktorý je predmetom vyporiadania, bolo na
majetok žalovanej vynaložených 3.945,27 eur a 6.000,- eur, ktoré boli použité na vyplatenie zostatkov
úverov žalovanej. Ďalej konštatoval, že zo spoločného záväzku sporových strán bolo vynaložené na
spoločnýzáväzokžalobcuažalovanej,atozostatokúveru,ktorýmalipreduzavretímmanželstva8.810,-

eur, t. j. zo spoločného majetku bolo vynaložené na samostatný majetok pre každú zo sporových strán
po 4.405 eur. Okresný súd ustálil, že suma záväzkov pripadajúcich na žalobcu predstavuje 17.507,81
eur + 5.350,- eur + 4.405,- eur + 6.182,18 eur, teda spolu 33.444,99 eur a suma záväzkov pripadajúcich
na žalovanú predstavuje sumu 6.000,- eur + 3.945,27 eur + 4.405, eur, čo spolu predstavuje 14.350,27
eur. Vo vzťahu k výške čerpaného úveru poskytnutého stranám sporu P. F. F. potom podiel žalobcu na
splácaní úveru by predstavoval 81,50 % a podiel žalovanej 18,50 %. Vzhľadom na podiel žalovanej na

splácaní úveru, ktorý bol predmetom vyporiadania okresný súd priznal v rámci vyporiadania žalobcovi
splátky, ktoré realizoval od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do mesiaca február 2022,
spolu 19 splátok, kde podiel 18,50 % zo splátky vo výške 272,- eur predstavoval u žalovanej čiastku
50,32eur,čopri19splátkachpredstavovalosumu956,08eur,ktorúuložilžalovanejvrámcivyporiadania
zaplatiť žalobcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania, na ktorý by podľa pomeru úspechu a neúspechu mal nárok žalobca. Okresný súd prihliadal
na to, že žalobca sa podieľal na vzniku a priebehu sporu, keď neuviedol skutočnosti a dôkazy už pri
prvom úkone, tieto dopĺňal v priebehu konania, čím si riadne neplnil svoje procesné povinnosti a maril
pojednávanie. Ďalej prihliadal na povahu a okolnosti sporu, ktorým bolo vyporiadanie iba pasív a zobral

do úvahy osobné pomery žalovanej, ktorá má iba podlžnosti vo forme úverov, priznania náhrady trov
konania žalobcovi voči jej osobe považoval za neprimerane tvrdé.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietal určenie percentuálneho
podielu, v akom sa majú obe strany podieľať na úhrade jednotlivých splátok úveru poskytnutého im

na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3236358803, ako aj výšku sumy, ktorú mu je žalovaná
povinná vyplatiť na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Za nesprávne považoval
posúdenie sumy 6.182,18 eur, ktorá predstavovala uhradené splátky hypotekárneho úveru, ktorý mu
bol poskytnutý veriteľom X., a.s. pred uzavretím manželstva na kúpu nehnuteľnosti - bytu, v ktorom
so žalovanou spoločne žili. Predmetný úver splácal počas trvania manželstva mesačnými splátkami vo

výške 133,02 eur v období mesiacov august 2016 až február 2019 a mesačnými splátkami vo výške
147,04 eur v období mesiacov marec 2019 až apríl 2020. Súčet takto zaplatených splátok počas trvania
manželstva okresný súd vypočítal správne avšak nesprávne tieto prostriedky v celom rozsahu, teda v
sume 6.182,18 eur pripočítal na jeho ťarchu, a teda na prospech žalovanej čo ovplyvnilo percentuálny
podiel, v akom sa má žalovaná podieľať na jednotlivých splátkach úveru do budúcna. Okresný súd

správne ustálil, že na dané prostriedky je potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 2 druhá veta OZ, avšak
následné rozdelenie sumy, ktorá mala byť zo spoločného majetku vynaložená na jeho výlučný záväzok,
už neposúdil v súlade s uvedeným ustanovením, preto takto zistené skutočnosti nesprávne právne
posúdil. Pokiaľ bola zo spoločných prostriedkov vynaložená na jeho oddelený majetok suma 6.182,18
eur, na žalovanú z tejto sumy pripadá 1, teda 3.091,09 eur. Preto je nesprávny výpočet okresného

súdu, podľa ktorého dospel k záveru, že suma záväzkov pripadajúca na jeho osobu predstavuje
celkovú výšku 33.444,99 eur a na žalovanú 14.350,27 eur. Správne mal súd prvej inštancie určiť
sumu záväzkov pripadajúcich na jeho osobu vo výške 30.353,90 eur, čo predstavuje z celkovej výšky
čerpaného úveru podiel 73,96 % a sumu záväzkov pripadajúcich na žalovanú vo výške 11.259,18 eur,
čo predstavuje z celkovej výšky čerpaného úveru podiel 27,44 %. V dôsledku nesprávne vypočítaného

podielu, v akom sa má žalovaná podieľať na úhrade jednotlivých budúcich splátok vyporiadavaného
úveru, nesprávne okresný súd určil aj výšku sumy, ktorú mu má žalovaná nahradiť za obdobie po
rozvode manželstva, kedy výlučne splácal splátky uvedeného úveru. Pri správnom výpočte by mu
žalovaná mala za obdobie mesiacov august 2020 až február 2022 zaplatiť sumu 1.418,10 eur (27.44
% x 5.168,- eur). Ďalej žalobca namietal, že vo výroku súdu absentuje údaj o tom, za aké obdobie po

zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovanej uložená povinnosť nahradiť mu pomernú
časť zaplatených splátok úveru, na ktorých sa mala podieľať aj žalovaná, pretože toto obdobie je
výlučne ohraničené mesiacmi august 2020 až február 2020, teda za nasledujúce mesiace, za ktoré už
nárok v konaní o vyporiadanie BSM neuplatnil, mu ostáva zachované právo domáhať sa voči žalovanejvydania bezdôvodného obohatenia samostatnou žalobou. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode tak, že podiel
žalobcu na splácaní úveru by predstavoval 73,96 % a podiel žalovanej 27,44 % a žalovanej by bola

uložená povinnosť zaplatiť mu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sumu 1.418,10 eur s
tým, že by bolo špecifikované, že ide o náhradu finančných prostriedkov, ktorými sa žalobca podieľal na
zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
v období mesiacov august 2020 až február 2022. Žalobca si uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má podľa teórie procesného práva i záverov
stále použiteľnej judikatúry, charakter jedného z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (v tejto súv. por. napr. Občanský soudní řád, Komentář,

Panorama Praha 1985, díl I. - str. 676 a 677, díl II. - str. 46 a R/1975). Pre tieto konania je príznačné,
že odvolací súd pri prieskume rozhodnutia nie je viazaný rozsahom odvolania ( § 379 písm. c/ CSP).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Podľa § 150 ods. 2 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Vyššie citované ustanovenie § 150 OZ ustanovuje okrem iného i kritériá striktne záväzné pre
vyporiadanie BSM súdom, najmä určuje, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké a všetky

ústupkyodtohtopravidlamusiabyťnáležiteodôvodnenéamaťajpodkladvriadnychapreskúmateľnými
hľadiskami podopretých úvahách súdu.

8. V súdenej veci bol predmetom vyporiadania BSM strán sporu ich spoločný záväzok splatiť peňažné
prostriedky, ktoré im boli poskytnuté na základe zmluvy o úvere, uzavretej s P. F. F. počas trvania

manželstva.Podľa§150vetaprváOZbypodielžalobcuažalovanejna povinnostiuhradiťtentozáväzok
mal byť rovnaký. Okresný súd však ich podiely na úhrade záväzku určil rozdielne (ide o tzv. disparitu).
Za kritérium, pre takéto „rozdelenie“ zobral použitie takto získaných spoločných peňažných prostriedkov
stranami sporu. Zistil, že časť peňažných prostriedkov vo výške 23.501,68 eur bola použitá na splatenie
úveru vo X., a.s., ktorý bol na základe úverovej zmluvy z 23.10.2015 poskytnutý žalovanej ako dlžníčke

a žalobcovi ako spoludlžníkovi a časť vo výške 17.507,81 eur bola použitá na splatenie zostatku úveru
v D. a.s., ktorý bol výlučným úverom žalobcu. Ďalej prihliadal na to, že peňažné prostriedky z úverov
vo X. a D., ktoré boli splatené zo spoločných peňažných prostriedkov sporových strán, boli použité
na splatenie ďalších úverov strán sporu. Zistil, aký objem peňažných prostriedkov slúžil na splatenie
výlučných úverov žalobcu a výlučných úverov žalobkyne, teda vychádzal z toho, v akom objeme

boli získané spoločné peňažné prostriedky použité na výlučné dlhy bývalých manželov. Pri určení
tohto percentuálneho podielu prihliadal aj na to, že počas manželstva bola zo spoločných peňažných
prostriedkov sporových strán (nie však z peňažných prostriedkov získaných na základe zmluvy o úvere
uzavretej s P. F. F.) uhradená suma 6.182,18 eur na výlučný záväzok žalobcu z hypotekárneho úveru,
ktorý mu vznikol pred uzavretím manželstva so žalovanou (bod 16. odôvodnenia rozsudku okresného

súdu), ktorú v celom rozsahu pripočítal k peňažným prostriedkom žalobcu, ktoré boli uhradené z peňazí
získaných úverom v P. F. F.. Následne percentuálne vyjadril podiel takto zistených súm na spoločnom
záväzku strán sporu v P. F. F.. Inak povedané, okresný súd pri určení podielu, v akom sa majú žalobca a
žalovaná podieľať na splatení spoločného záväzku voči P. F. F. vychádzal nielen z toho, v akom rozsahu
bolitietoprostriedkypoužiténaúhraduvýlučných(samostatných)záväzkovsporovýchstrán,ale zahrnul

tam aj to, čo z ďalšieho spoločného majetku strán sporu ako manželov, bolo vynaložené na výlučný
hypotekárny úver žalobcu.9. Vychádzajúc z podaného odvolania odvolací súd ustálil, že žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie veci okresným súdom, a to aplikáciu § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Žalobca nespochybňuje skutkové zistenia okresného súdu, že za trvania manželstva bolo zo spoločných
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vynaložených 6.182,18 eur na
úhradu výlučného záväzku žalobcu z titulu hypotekárneho úveru. Možno preto ustáliť, že predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo jednak vyporiadanie spoločného úveru v

P. F. F. a jednak vyporiadanie prostriedkov, ktoré boli zo spoločného majetku strán sporu vynaložené
na výlučný majetok žalobcu. Sporové strany netvrdili, a okresný súd nezistil, že by na výlučný záväzok
žalobcu z titulu hypotekárneho úveru, ktorý mal pred uzavretím manželstva, boli použité finančné
prostriedky získané z úveru P. F. F.. Potom pri percentuálnom vyjadrení rozsahu sporových strán
na splácaní úveru v P. F. F. nemohol okresný súd zobrať do úvahy to, že zo spoločných (iných)
prostriedkov sporových strán počas trvania manželstva boli poskytnuté finančné prostriedky na výlučný

majetok žalobcu. Pri vyporiadaní sumy 6.182,18 eur tak bolo potrebné vychádzať z toho, že išlo o
sumu, ktorá zo spoločného majetku bola vynaložená na výlučný majetok iba žalobcu a v zmysle
§ 150 ods. 2 Občianskeho zákonníka túto sumu vysporiadať tak, že v rozsahu 1 išlo o finančné
prostriedky, ktoré by v rámci vyporiadania prináležali žalovanej, teda v rozsahu 3.091,09 eur by na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal žalobca vyplatiť žalovanú. Sumu 6.182,18

eur, ani polovicu z tejto sumy však nemohol okresný súd zohľadňovať pri určení percentuálneho podielu
sporových strán na úhrade ich spoločného úveru v P. F. F. pokiaľ pri stanovení tohto podielu bral do
úvahy skutočnosť, v akom rozsahu boli spoločné prostriedky takto získané, použité na úhradu výlučných
záväzkov sporových strán. Okresný súd mal vzhľadom na zistený skutkový stav vychádzať z toho, že z
poskytnutého úveru P. F. F. v celkovej sume 41.035,43 eur bolo použitých v prospech úhrady výlučných

záväzkov žalobcu celkovo 17.507,81 eur + 5.350,- eur + 4.405,- eur, čo predstavuje sumu 27.262,81
eur. Vo vzťahu k výške čerpaného úveru poskytnutého žalobcovi a žalovanej P. F. F. vo výške 41.035,43
eur potom podiel žalobcu na splácaní úveru by predstavoval 66 % a podiel žalovanej 34 %.

10. Okresný súd mal ďalej preukázané, že od času zániku manželstva sporových strán právoplatnosťou

rozvodového rozsudku 31.07.2020 do februára 2022 žalobca uhradil už zo svojich výlučných
prostriedkov na spoločný úver P. F. F. sumu 5.168,- eur. V tomto prípade žalobca ako spoludlžník
má podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, voči žalovanej nárok na časť uhradenej sumy
zodpovedajúcej jej podielu, ktorú za ňu ako solidárny dlžník uhrádzal ich spoločnému veriteľovi P. F.
F., čo predstavuje 34% z mesačnej splátky. Okresný súd v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva mohol pristúpiť aj k vyporiadaniu len záväzkov sporových strán, avšak bolo potrebné
ustáliť výšku záväzku ku dňu vyporiadania a zohľadniť sumy, ktoré boli od zániku manželstva ku dňu
vyporiadania uhrádzané. Uvedenú skutočnosť okresný súd zohľadnil tým, že na vyrovnanie podielov
určil, v akej výške boli zo strany žalobcu po zániku manželstva sporových strán uhrádzané splátky
spoločného záväzku v P. F. F.. Keďže však nesprávne určil percentuálny rozsah, ktorým sa sporové

strany majú podieľať na úhrade tohto záväzku po rozvode ich manželstva, nesprávne určil aj výšku
sumy, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi. Žalobca uhrádzal po rozvode manželstva mesačné
splátky úveru v celom rozsahu, t. j. aj v časti pripadajúcej na žalovanú. Žalovaná je tak povinná v
rozsahu 34 % z uhradenej sumy túto vyplatiť žalobcovi, čo predstavuje sumu 1.757,12 eur (výška
mesačnej splátky 272,- eur z toho 34% je 92,48 eur x 19 splátok uhradených žalobcom). Zároveň

žalobca je povinný žalovanej uhradiť na vyrovnanie sumy, ktorá zo spoločného majetku (odlišného od
finančných prostriedkov získaných z úveru v P. F. F.) bola uhrádzaná na jeho výlučný hypotekárny úver
jednu polovicu zo sumy 6.182,18 eur, t. j. 3.091,09 eur. Potom na celkové vyrovnanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov by mal žalobca uhradiť žalovanej 1.338,97 eur (3.091,09 mínus 1.752,12).

11. Na základe vyššie uvádzaných zistení a právnych záverov odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Opakovane považuje odvolací
súd za nutné zdôrazniť, že odvolací súd v tomto prípade nebol rozsahom odvolania žalobcu viazaný,
lebo spôsob vyporiadania BSM po rozvode vyplýva z právneho predpisu.

12. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o nároku
na náhradu trov celého, prvoinštančného, aj odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP.13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14.Vsporeplneúspešnánebolaanijednastranasporu,vprípadekaždejznichjemožnékonštatovaťiba
čiastočný úspech. Na tomto základe odvolací súd aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP súhrnným výrokom
žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3

(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).