Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010604
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1622010604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného U. P. pre
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackysp.zn.1T/70/2022zodňa26.04.2023,naverejnom
zasadnutí konanom dňa 12.09.2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u
j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

U. P., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Q. 5, B.,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody

vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s
probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere43 (tri) roky. (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 1T/70/2022 dňa 26.04.2023 uznal
obžalovaného U. P. vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.09.2022 v čase okolo 16.45 h viedol, ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov

po štátnej ceste 11/503 km 69,1 v obci Kostolište v smere do Malaciek osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia, farba strieborná metalíza, V.:P pričom sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke, kde na úrovni rodinného domu č. 264 prešiel do protismeru,
následne ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti motorového vozidla zn. Kia Rio,farba čierna metalíza, V.:L ktoré v tom čase viedla poškodená J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ul.
pod B. č. XXX/X, ktorá v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice
ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého ramena, a podľa odborného vyjadrenia škodu na vozidle vo

výške 8.730,- Eur, následne po dopravnej nehode bola vykonaná s obvineným dychová skúška v čase
o 17.10 h prístrojom AlcoQuant 6020 plus, evidenčné číslo A410146 s nameranou hodnotou 1,19mg/l
alkoholu vdychu (t.j. 2,48 promile) a opakovanou skúškou v čase o 17:30 h bola obvinenému nameraná
hodnota 1,04 mg/l alkoholu v dychu.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. n)
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 51
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a uložený probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 3 písm.
b), ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej

dobe spôsobenú škodu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil aj
trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 rokov. Zároveň podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku súd prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 229,25 eura.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
26.05.2023. Prokurátor uvádza, že súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody,
vzhľadom na okolnosti trestného činu, na jeho následky v podobe ujmy na zdraví a vzniknutej škode,
ako aj poukazom na postoj obžalovaného sa javí ako nedostatočne prísny, a súd mal obžalovanému

uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Je nutné si uvedomiť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu na úseku cestnej dopravy
pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,19 mg/l alkoholu v dychu, čo je po prepočte 2,48
promile. Podľa stanoviska Inštitútu forenzných medicínskych expertíz Bratislava, za ťažký stupeň
opitosti sa považuje stav od 2 do 2,99 promile. Je teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo v stave ťažkej opitosti. Ide o stav, kedy sa vyskytuje
nebezpečná dezorientácia o mieste, pohybe a celkovej situácii na vozovke, pričom človek môže vidieť
dvojmo, teda ide o taký stav, ktorý znemožňuje vodičovi viesť bezpečne motorové vozidlo. V takomto
stave obžalovaný následne prešiel bezdôvodne do protismeru, kde narazil do ľavej strany osobného
motorového vozidla, ktoré v tom čase viedla poškodená J. Q.. Táto v dôsledku dopravnej nehody utrpela

podvrtnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa, pohmoždenie ramena, ako aj škodu na vozidle vo výške
8.730 eur. Teda nastal následok v podobe jednak ujmy na zdraví, ktorá podľa vyjadrenia poškodenej
trvá doteraz a znemožňuje jej výkon zamestnania, ako aj škody na majetku. Závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného zosilňuje navyše skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v uzavretej obci, na
dvojpruhovej ceste s obojstrannou premávkou, ktorá tvorí hlavný a v čase nehody stále frekventovaný

ťah v smere do Malaciek. Obhliadnuc od skutočnosti, že obžalovaný nebol spôsobilý viesť bezpečne
osobné motorové vozidlo v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu, v danom čase vykonával jazdu
aj bez vodičského oprávnenia. Navyše tak, ako to vyplynulo z výsluchu svedka R. F., obžalovaný ani
po náraze s vozidlom nezastavil, ale s týmto sa vrátil do svojho jazdného pruhu a napriek poškodeniu
vozidla, pokračoval ďalej v smere na Malacky. Pokiaľ ide o použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v

§ 36 písm. n) Trestného zákona, prokurátor uvádza, že obžalovaný urobil na súde vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm., c) Trestného poriadku, teda že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu. Podľa názoru prokurátora nebola splnená podmienka na aplikáciu uvedenej poľahčujúcej
okolnosti, nakoľko túto je možné použiť len v prípade, ak páchateľ aktívne spolupracuje - napomáha
pri objasňovaní trestnej činnosti, teda sa vyžaduje taká aktívna spolupráca, ktorá napomáha orgánom

činným v trestnom konaní pri objasnení podstatných skutkových okolností trestného činu, kedy páchateľ
sám participuje v podstate na svojom usvedčení, prípadne usvedčaní ostatných spolupáchateľov, alebo
ďalších účastníkov trestného činu. K tomuto však v predmetnej trestnej veci nedošlo, ani prípravnom
konaní a ani na hlavnom pojednávaní. Samotné priznanie sa ku skutku a oľutovanie, ku ktorému došlo
len v prípravnom konaní, by odôvodňovalo skôr zvážiť použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

l) Trestného zákona. Prvostupňový súd vzhľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný
dopustil, okolnosti za akých sa tak stalo, a následok, ktorý nastal, mal dospieť k záveru, že treba uložiť
primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by zodpovedal miere zavinenia, spoločenskej
nebezpečnosti činu, a potrebám nápravy páchateľa.Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, čo do výroku o
treste a sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do minimálneho

stupňa stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu
minimálne 3 roky.

Obžalovaný využil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu podaním
doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.08.2023. Obhajoba argumentáciou prokurátora ohľadne priznanej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nesúhlasí, a argumentácia prokurátora
je skôr akademického charakteru. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal,
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní riadne sa dostavil na každý úkon, na ktorý bol
predvolaný. Čo sa týka vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku priamo
pred súdom, tento má jednak de facto na obžalovaného rovnaký efekt ako vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku a jednak je nutné uviesť, že obžalovaný nebol až doteraz právne zastúpený

obhajcom, čo vyvolalo uňho pri možností urobenia jedného z vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku
určitý zmätok. Obžalovaný je totiž presvedčený, že na hlavnom pojednávaní pred prvoinštačným súdom
dňa 26.04.2023 vyslovil svoju „vinu“, resp. určite mal v úmysle vysloviť svoju vinu a nie to, že by
spáchanie skutku iba „nepoprel“. Každopádne platí, že pokiaľ by mal obžalovaný opakovanú možnosť
urobiťvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadku,urobilbytak.Akobolouvedenévyššie,

pokiaľ by aj súd aplikoval poľahčujúcu okolnosť uvádzanú prokuratúrou podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona namiesto § 36 písm. n) Trestného zákona, výsledok v podobe prevažujúcich poľahčujúcich
okolností by aj naďalej v trestnom konaní pretrvával, t.j. úvaha súdu z rozsudku by aj naďalej platila.
Okrem toho je otázne, prečo súd neaplikoval ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, keďže obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo vyplýva zo samotného

rozsudku. Okrem poľahčujúcich (a priťažujúcich) okolností je súd pri posudzovaní výšky a druhu trestu
povinný zhodnotiť doterajší život obžalovaného. Je treba mať na zreteli to, že obžalovaný, viedol pred
spáchaním skutku riadny život, je osobou bezúhonnou, bez evidencie akýchkoľvek priestupkov, je
osobou trvalo pracujúcou ako konateľ spoločnosti Cleaning Lady s.r.o. a konanie, ktorým spáchal tento
prečin je možné vnímať ako určitý exces. Neznamená, že by excesy nemali a nemohli by byť trestné a

trestané, je však zrejmé, že nemôžu byť postihované ako systematická či opakovaná trestná činnosť.
Okrem toho je podstatné, že z vyšetrovania ako aj konania pred súdom je zrejmé, že obžalovaný si plne
uvedomuje následky svojho konania. Táto skutočnosť vyplýva zo skutočnosti, že obžalovaný nevyužil
možnosť podania opravných prostriedkov, či už voči predchádzajúcemu trestnému rozkazu alebo voči
samotnému rozsudku Okresného sudu Malacky. Obžalovaný si je plne vedomý toho aké následky svojim

konaním spôsobil, skutok náležite oľutoval a vnútorne prijal aj súdom uložený trest. Obžalovaný taktiež
uhradil škodu, na ktorú bol neprávoplatne zaviazaný prvoinštačným súdom. Samotná udalosť, ktorá sa
naskytla a taktiež aj prebiehajúce trestné konania má dopad na psychické a následne fyzické zdravie
obžalovaného. Obžalovaný je od 17.01.2023 do dnešného dňa práceneschopný pre vážne kardiologické
zdravotné problémy. Obžalovaný nespochybňuje, že jeho neuvážlivé konanie malo za následok vznik

ujmy na zdraví poškodenej p. Q., avšak zo znaleckého posudku č. 43/2022 znalca MUDr. Rudolfa
Sokola, MPH, obsiahnutého vo vyšetrovacom spise, vyplýva, že poškodená bola už pred skutkom
„chorobne zmenená chronickými degeneratívnymi zmenami, najmä segmentov C4-C7, ktoré už boli
chorobne zmenené (...)“ (viď závery predmetného znaleckého posudku). Okrem toho je polemizovanie
prokuratúryvodvolaníohľadomďalšejškodybezpredmetné,keďžeanipoškodenáp.Q.aanileasingová

spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. si (napriek výzve vyšetrovateľa PZ) škodu v trestnom konaní neuplatnili.
Aj preto je uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s probačným dohľadom dvoch rokov
dostačujúcim opatrením na nápravu páchateľa.

Pokiaľ sa prokurátor v odôvodnení odvolania odvoláva na generálnu a individuálnu prevenciu

pri ukladaní trestov, obhajoba uvádza, že generálna prevencia je uskutočňovaná v praxi práve
prostredníctvom individuálnej prevencie. To znamená, že uložením trestu voči individuálnej osobe,
ktorý je zákonný a spravodlivý, sa zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti nielen obžalovaným do
budúcna, ale v zásade má predmetný trest významný vplyv na všetkých členov spoločnosti. Naopak
príliš prísny trest si nesplní ani jeden z týchto účelov. Represívny charakter je subsidiárnou požiadavkou

trestov a v každom prípade má predstavovať prostriedok ultima ratio. Nepodmienečný trest odňatia
slobody je krajným riešením v prípade, ak nie je možné uložiť miernejší trest, ktorý by spĺňal jeho
účel. Je bezpredmetné sa zamýšľať nad tým, či trest uložený obžalovanému bude alebo nebude mať
povahu nápravy, keďže uvedené vyplýva zo samotného prístupu obžalovaného počas celého priebehuprípravného a súdneho konania - obžalovaný svoje konanie úprimne ľutuje, plní obmedzenia uložené
súdom a nahradil škodu napriek neprávoplatnosti rozsudku. Rozsudkom uložený druh a výmera trestu
je nielen voči obžalovanému primerane prísny a teda dostatočne spôsobilý naplniť základnú funkciu a

účel trestu, ale už teraz spôsobuje dostatočnú nápravu obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené obhajoba navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na

neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil
ostatné procesné strany. Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaný U. P. neustanovil,
písomne však požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Nakoľko takémuto
postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, avšak za prítomnosti jeho obhajcu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu vyhovieť
v zmysle jeho písomných dôvodov.

Poškodená je toho názoru, že obžalovaný by mal pykať za to, čo spôsobil dopravnou nehodou. To, že
uhradil nejaké veci nič neznamená, ona má zničené zdravie. Do dnešného dňa jej nezavolal, hoci má

jej číslo, nemal záujem o jej zdravotný stav.

Obhajca uloženie nepodmienečného trestu považuje za nespravodlivé a príliš prísne, trest uložený
napadnutým rozsudkom považuje za správny a v súlade so zákonom. Navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť. Podľa jeho informácií, nie je celkom pravdou, čo uviedla poškodená, obžalovaný sa mal

snažiť ju kontaktovať, ale vždy bol odkázaný na jej právnych zástupcov. Náhradu škody si poškodená
v tomto konaní neuplatnila.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd
konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie smerovalo len voči výroku o treste, odvolací súd si splnil
prieskumnú povinnosť len vo vzťahu k prípadným chybám konania a rozsudku odôvodňujúcim podanie
dovolania, a vo vzťahu k výroku o treste.Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 19.12.2022 obžalobu na U. P. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto

rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2023 obžalovaný U. P. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku. Po kladných odpovediach na otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku

a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal. Na
základe prijatia vyhlásenia o nepopretí spáchania skutku súd prvého stupňa uznal obžalovaného vinným
zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému

rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva
na obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Vzhľadom na
obmedzenie odvolania na výrok o treste, a absenciu vážnych procesných a hmotnoprávnych chýb,
na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo, aj keď nie sú odvolaním vytýkané, nebol výrok o vine
predmetom meritórneho preskúmania v odvolacom konaní, a nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2023.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, predovšetkým
vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej, kalkulácie nákladov na opravu
motorového vozidla, výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, evidenčnej karty a odpisu
registra trestov obžalovaného. Z týchto vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný,

priestupkovo prejednávaný bol jedenkrát, a to za vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia a
prekročenie rýchlosti.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval počet a povahu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom žiadne takéto okolnosti nezistil.

Súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, hoci na to neboli splnené podmienky. Otázka právnych účinkov vyhlásenia o vine (nepopretí

skutku) vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam bola predmetom zjednocovania rozdielneho výkladu
ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý zaujal vo
svojom stanovisku č. Tpj 55/2016 taký právny názor, že "objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového
stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n)

Trestného zákona. Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a
logického výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že pre priznanie
poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu

určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. Obžalovaný sa síce v prípravnom konaní priznal, popísal priebeh skutku,
avšak takáto jeho výpoveď neodôvodňuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona. Priznávajúca výpoveď obžalovaného totiž neumožnila vytvoriť si komplexnejší obrazo okolnostiach činu, ani o účasti ďalších osôb na jeho páchaní v zmysle vyššie citovaného stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nie je preto možné prijať záver, že obžalovaný U. P. napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti, a teda mu priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n)

Trestného zákona.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa nezistil ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36
písm. l) Trestného zákona, k čomu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 36 písm. l) Trestného
zákona vyžaduje priznanie k trestnému činu a jeho oľutovanie, ktoré musí spĺňať atribút úprimnosti.

Niet sporu o tom, že obžalovaný v prípravnom konaní priznal spáchania skutku a tiež uviedol, že ľutuje
svojho konania, čím v prípravnom konaní splnil vyššie uvedenú požiadavku. Na hlavnom pojednávaní
učil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, avšak neuviedol nič, čo by nasvedčovalo tomu, že
by svoju trestnú činnosť oľutoval, a to túto možnosť nevyužil ani v konaní pred odvolacím súdom.
Predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu bolo preto splnenie zákonom vyžadovanej
úprimnosti jeho priznania v prípravnom konaní. Keďže úprimnosť je kategóriou prísne subjektívnou a je

vyjadrenímskutočnéhopsychickéhovzťahupáchateľakjehokonaniu,nedásaúprimnosťobjektivizovať.
Ak teda zákon takýto subjektívny atribút obsahuje, a súd je povinný ho hodnotiť, niet inej možnosti,
než vyvodzovať jeho naplnenie z prejavov obvineného učinených počas trestného konania pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, pred súdom a smerom k poškodeným. Prejavy obvineného treba
hodnotiť v súvislostiach s jeho celkovým postojom, ktorý spravidla odráža mieru sebareflexie. Táto

úvaha odvolacieho súdu korešponduje so závermi zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR
č. Tpj 55/2016 publikovaného pod č. 44 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 5/2017. Podľa druhej právnej vety stanoviska „poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému
oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov

páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova)“. Odvolací súd
konštatuje, že postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní nesvedčí o úprimnej ľútosti, keď ľútosť
neprejavilaniprisvojejzáverečnejrečiaposlednomslove,čovkombináciisjehovyhlásenímonepopretí
viny nemožno hodnotiť ako prejavenie ľútosti. Na základe týchto skutočností odvolací súd vyhodnotil

záver súdu prvého stupňa o nepriznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
obžalovanému za správny.

Správne súd prvého stupňa nezistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t. j.
že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko vedením riadneho života sa

nerozumie len tá skutočnosť, že daná osoba nebola súdne trestaná, ale rozumie sa ním dodržiavanie
právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem spoločnosti. V prípade, že obžalovaný,
ktorý nemá udelené vodičské oprávnenie a i napriek tomu bol v priestupkovom konaní postihnutý za
priestupky v cestnej premávke, keď viedol vozidlo bez vodičského oprávnenia a súčasne prekročil
povolenú maximálnu rýchlosť, nie je možné v jeho prípade konštatovať, že viedol riadny život a priznať

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené bol ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2
Trestného zákona 0:0, teda bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v sadzbe 0 až 2 roky.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen
z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne
skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného
zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a
jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie §

34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery

na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.Pri úvahách o ukladaní trestu a spôsobe jeho výkonu odvolací súd nezistil žiadny dôvod na také
sprísnenie potrestania obžalovaného, akého sa domáhal prokurátor. Odvolací súd upozorňuje, že
spáchanie prečinu pod vplyvom alkoholu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery

trestu, a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Súd
nemôže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu (napríklad
výraznépoľahčujúceokolnosti,činenarušenosťpáchateľatohtoprečinu)apaušálneukladaťpritakýchto
prečinoch nepodmienečné tresty odňatia. Takýto postup považuje odvolací súd za neprijateľný a
odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany

súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.

V osobe obžalovaného sa nejedná o kriminálne závodovú osobu, ktorú by bolo nevyhnutne nutné
sankcionovať odňatím slobody, keď uloženie nepodmienečného trestu by v súlade s teóriou i praxou
trestania malo byť až posledným výchovných prostriedkom po vyčerpaní miernejších výchovných
opatrení. Neprimerane tvrdý uložený trest pre páchateľa neznamená jeho nápravu, ale naopak, len

represiu. Odvolací súd zastáva názor, že je účelnejšie monitorovať správanie obžalovaného z hľadiska
jeho súladu so zákonom po určitý čas za súčasného dočasného vyradenia obžalovaného z cestnej
premávky, čomu zodpovedá uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s probačným dohľadom
je preto opodstatnené a korešponduje s výchovným, ochranným a morálnym účelom trestu, avšak
odvolací súd sa nestotožnil s dĺžkou skúšobnej doby podmienečného odsúdenia určenou súdom
prvého stupňa. Obžalovaný totiž preukázal pri spáchaní prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr estného zákona vysokú mieru nezodpovednosti, keď jednak viedol motorové vozidlo
bez vodičského oprávania a zároveň v stave ťažkej opitosti, keď v čase o 17:10 hod. mu bola nameraná
hodnota 1,19 mg/1 alkoholu v dychu (2,48 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou
v čase o 17:30 hod. mu bola nameraná hodnota 1,04 mg/1 alkoholu v dychu (2,17 promile alkoholu
v krvi), čo naznačuje dešpekt k zákonným pravidlám, ktorých účelom je ochrana ostatných účastníkov

cestnej premávky. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti ho k vedomému porušeniu zákazu
viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli (relevantnou okolnosťou by bolo len
konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom prípade celkom zjavne nešlo), keď
obžalovaný nemal oprávnenie viesť motorové vozidlo a už vôbec nie po požití alkoholu. Okrem toho
hladina nameranej hodnoty alkoholu u obžalovaného bola tak vysoká, že úplne vylučovala schopnosť

obžalovaného riadne sa venovať riadeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných účastníkov
cestnej premávky, a preto aj do vozidla poškodenej narazil. Nemožno opomenúť ani to, že z miesta
dopravnej nehody odišiel.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že správanie obžalovaného, ktorý viedol motorové

vozidlo bez príslušného oprávnenia, v stave ťažkej opitosti a zároveň nedokázal rešpektovať pravidlá
cestnej premávky, bude potrebné monitorovať z hľadiska jeho súladu so zákonom počas dlhšej
skúšobnej doby, konkrétne v trvaní 3 rokov. Takto určená skúšobná doba bude pre obžalovaného
dostatočnou výstrahou, aby sa v budúcnosti akejkoľvek protiprávnej činnosti vyvaroval, pretože v
opačnom prípade by trest odňatia slobody musel vykonať. Dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie

páchateľa. S poukazom na množstvo alkoholu u obžalovaného v čase spáchania skutku a opustenie
miesta nehody odvolací súd obžalovanému uložil aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov. Takýto druh trestu má vplývať na obžalovaného tak, aby nepožíval
alkoholické nápoje počas skúšobnej doby pod hrozbou rozhodnutia súdu o neosvedčení sa a nariadenia
výkonu trestu odňatia slobody, a je v prípade obžalovaného plne odôvodnené. Odvolací súd však

neuložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
nakoľko takto uložená povinnosť nijakým spôsobom neposilňuje účel uloženého trestu, a to z dôvodu,
že pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla prichádza do úvahy
otázka objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa na náhradu škody a otázka záväzku poisťovne
vyplývajúceho zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou

motorového vozidla. To znamená, že je otázkou, ktorý subjekt bude reálne povinný znášať náhradu
škody, resp. ju platiť poškodenému. Za takejto situácie nemá zmysel, aby bol obžalovaný prípadne
sankcionovaný za nedodržanie lehoty skúšobnej doby na náhradu spôsobenej škody, ak nie je celkom
zrejmé, či bude mať na platenie náhrady škody osobný dosah.Zákonným kritériám zodpovedá uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 3 roky, pričom výmeru tohto trestu odvolací súd považuje za primeranú z hľadiska

ochrany ostatných účastníkov i z výchovného aspektu.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora a na jeho podklade
po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste obžalovanému U. P. trest uložený súdom prvého
stupňa sprísnil.

Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd v súlade s obmedzeným
revíznym princípom nepreskúmaval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.