Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206850
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8812206850.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MartinomKopinomvprávnejvecižalobcu:Prvástavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1./ A. B., nar.
X.X.XXXX a 2./ C. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D. XXX, okr. Vranov nad Topľou o zaplatenie 7.157,12
eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1./rade a žalovaný v 2./ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4.021,05 eur, a to v splátkach po 70 eur mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do
posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
V prípade omeškania čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý zvyšok neuhradeného dlhu.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému v 1./ a 2./ rade nárok na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania
v rozsahu 12,28 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 7.157,12 eur s 11,79 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 7.136,43 eur od 1.6.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2199956 1 04 bola so žalovanými
uzavretá Zmluva o mimoriadnom úvere zo dňa 4.10.2007, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným
mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky mimoriadneho medziúveru 6,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,29 eur
a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet Zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu

mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,70 %
ročne mesačnými splátkami vo výške 75,95 eur. Nakoľko si žalovaní neplnili zmluvné povinnosti, boli
navrhovateľom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Žalovaní
na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatili dlžné splátky. Z dôvodu podstatného porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanými omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca dňa 15.5.2012 v súlade s čl.
VI. A VII. Úverovej zmluvy od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval
žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Žalovaní

finančné prostriedky v danej lehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.5.2012 predstavuje čiastku
7.157,12 eur s 11,79 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2012 z istiny vo výške 7.136,43 eur.3. V predmetnej veci rozhodol súd platobným rozkazom zo dňa 11.3.2013, č. k. 10C/266/2012-22.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/56/2016 bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
24.7.2017, č. k. 3C/56/2016-40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.5.2018, č.

k. 24Co/160/2017-81 povolená obnova konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 10C/266/2012 a zároveň súd odložil vykonateľnosť platobného rozkazu zo dňa 11.3.2013,
č. k. 10C/266/2012-22.

4. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. Vo svojich vyjadreniach k žalobe

uviedol, že úverové prostriedky boli vyplatené v 2 splátkach, a to dňa 11.10.2007 vo výške 6.638,78 eur
a dňa 02.07.2009 vo výške 1.526,92 eur, pričom v zmysle čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za mimoriadny
medziúver a biankozmenku sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného
medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, teda o sumu 116,18 eur a 16,60 eur. Žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,79 % p. a. mesačnými
splátkami po 50,29 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy zároveň vkladať na účet sporenia mesačné

vklady po 41,49 eur. Žalobca si dovoľuje uviesť, že žalovaní pred podpisom úverovej zmluvy nemali u
žalobcu nasporené žiadne prostriedky, až po poskytnutí úveru boli povinní vkladať na súbežné konto
sporenia č. 2199956 1 04 mesačné vklady vo výške 41,49 eur, čím kumulovali prostriedky na istinu. V
tejto súvislosti si žalobca dovoľuje upriamiť pozornosť na podstatu medziúveru. Veriteľ, ako stavebná
sporiteľňa, poskytuje svojím klientom produkt stavebného sporenia, pričom po pridelení cieľovej sumy,

t. j po niekoľkých rokoch sporenia a splnení určitých podmienok, vznikne klientovi nárok na výhodný
stavebný úver. Pokiaľ má však klient záujem získať peňažné prostriedky skôr ako mu vznikne nárok na
stavebný úver, má možnosť využiť tzv. medziúver. Vo fáze medziúveru má dlžník dva oddelené účty
(účet medziúveru a účet stavebného sporenia, pričom na účet medziúveru platí úroky z poskytnutej
sumy a na účet stavebného sporenia poukazuje vklady a v prospech tohto účtu sa mu pripisujú kreditné

úroky z vkladov, čo je v zmysle článku II., úverovej zmluvy úroková sadzba vkladov na účte sporenia
2,00 % ročne. Ide tu teda o veľmi špecifický produkt, kedy na jednej strane v medziobdobí ( do splnenia
nároku na stavebný úver, t. j. do dňa pridelenia cieľovej sumy) dlžník spláca na účte medziúveru
úroky z medziúveru, ale na druhej strane nahotovuje peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia
a v konečnom dôsledku mu ku dňu pridelenia cieľovej sumy ponížia nesplatenú časť medziúveru.

Dohoda o tomto spôsobe splácania medziúveru sa týka hlavného predmetu plnenia zmluvy o úvere.
Zmluvná úprava žalobcu je limitovaná právnou úpravou, tak aby došlo ku garantovaniu účelového
použitia finančných prostriedkov a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších
podmienok. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať 6,79 % p. a. úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,29 eur. Žalovaný v 1/ rade sa zároveň

zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 41,49 eur.
To znamená, že žalovaní sa zaviazali na konto mimoriadneho medziúveru do doby pridelenia cieľovej
sumy splácať len úroky a popri tom na konto sporenia vkladať mesačné vklady s tým, že po pridelení
cieľovejsumysamedziúverzmenínastavebnýúversvýhodnejšímúročením.Argumentáciažalovaných
prednesená na pojednávaní, že od žalobcu im boli poukázané úverové prostriedky len v sume 4 979,08

eur sú zavádzajúce, nepravdivé a nepreukázané. Žalobca v prílohe tohto podania predkladá bankový
clearing ako doklad o vyplatených úverových prostriedkoch, ktoré boli vyplatené do E. E., A. na č.
účtu 0561209728, ktorej majiteľom bola A. B.. Žalobca v zmysle požiadavky súdu predkladá v prílohe
rozpis účtovaných poplatkov, ktoré celkovo predstavujú 295,75 eur, ďalej predkladá výpis vkladov na
medziúvere do 17.5.2012, ktoré predstavujú sumu 2 236,72 eur, výpis vkladov po odstúpení od zmluvy,

ktoré predstavujú 1 565,00 EUR, pričom v medziobdobí od odstúpenia do 1. vkladu dňa 18.6.2015
neboli vykonané žiadne vklady. K otázke ohľadom započítania pohľadávky v sume 154,13 eur zo dňa
4.6.2010, v sume 197,79 eur zo dňa 15.11.2010 a v sume 201,09 eur zo dňa 20.9.2011 si žalobca
dovoľuje uviesť, že započítanie bolo vykonané v súlade s článkom XXIV. Všeobecných podmienok pre
zmluvy o stavebnom sporení, kedy má stavebná sporiteľňa v prípade nezaplatenia svojich splatných

pohľadávok právo takto vzniknuté nároky uspokojiť zaťažením akéhokoľvek účtu stavebného sporiteľa
a previesť z neho finančné prostriedky až do výšky zostatku na ňom. Vzhľadom k tomu, že žalovaní
dlžníci napriek opakovanému upomínaniu dlh neuhradili, žalobca pristúpil k predmetnému započítaniu
pohľadávky, čím boli jednotlivé nedoplatky na účte medziúveru vyrovnané. Žalobca v prílohe predkladá
oznam o započítaní zo dňa 4.6.2010, zo dňa 15.11.2010 a zo dňa 20.9.2011, ktorým bola táto skutočnosť

v relevantnom období oznámená dlžníkovi.
5. Žalovaní na pojednávaní dňa 22.6.2023 a 21.9.2023 uviedli, že si požičali od žalobcu 150.000
slovenských korún, čo v prepočte predstavuje sumu 4.979,08 eur, nie viac, ale nevedeli koľko mu vrátili.
Žalovaní nárok, ktorý oni žiadajú neuznávajú, nakoľko oni uviedli, že im mali poskytnúť medziúver250.000 slovenských korún, čo predstavuje sumu 8.298,48 eur, čo nesedí. Peniaze potrebovali na
svadbu syna a opravovali aj dom. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že brat žalovaného v 1/ rade - B. F.
mal v E. E. niečo nasporené a zobral pôžičku. Nepamätá si to celkom presne, ale bola nejaká zmluva

aj na brata žalovaného v 1/ rade na F., kedy zmluvu s nimi uzavrel pravdepodobne žalovaný v 1/ rade
a peniaze zobral jeho brat. Podľa tvrdenia žalovaných im bolo poskytnutých len 150.000,- Sk, nie viac.
Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že zarába okolo 720 eur v čistom a pracuje na Železnici Slovenskej
republiky. Robí tam traťového robotníka. Manželka nikde nepracuje a nemá žiaden príjem. Majú dospelé
deti. Výdavky majú mesačne 130 eur za elektriku a má tam niečo na splátky. Napokon si spomenuli že zo

strany žalobcu im reáne naozaj bolo poskytnutých 250.000,- Sk. Jako ďalej uviedli, zobrali si televízor na
splátky. Splácajú ho po 65 eur mesačne. Obaja zhodne navrhli úhradu dlžnej sumy v splátkách. Neskôr
na ďalšom vytýčenom pojednávaní však žalovaní potvrdili, že pôvodne sa pomýlili a zo strany žalobkyne
im bolo požičaných 250.000 Sk ( 8.298,47 eur ).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou, Zmluvou o úvere
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2199956 9 05, Všeobecnými podmienkami žalobcu pre

stavebné sporenie pre fyzické osoby, sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy,
výpisom z účtu medziúveru a zistil tento skutkový stav veci:

7. Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, žalovaným v 2/ rade
ako spoludlžníkom, došlo dňa 4.10.2007 k uzatvoreniu Zmluvy o medziúvere a stavebnom -

spotrebiteľskom úvere č. 2199956 9 05 ( ďalej len ,,Zmluva“ ), na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť medziúver vo výške 250.000,-Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2199956 1 04 vo výške cca 150.000,-
Sk.

8. Podľa bodu II. zmluvy, výška úrokovej sadzby medziúveru je 6,79 % ročne.

9. V zmysle bodu II. Zmluvy, dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačným splátkami jednou
sumou vo výške 1.250,-Sk.

10. V zmysle bodu VI. Zmluvy – ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, resp. splátkou úrokov z
medziúveru má veriteľ právo účtovať 3 % ročne úrok z omeškania pri stavebnom úvere a 5 % ročne úrok
z omeškania pri mimoriadnom medziúvere nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

11. Oznámenímoodstúpeníodzmluvyzodňa17.5.2012,žalobcazároveňvyzvalžalovanýchnaúhradu

poskytnutých úverových prostriedkov v sume 7.130,32 eur.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné

17. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1/, 2/ rade uzatvorili
Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2199956 9 05 (ďalej len ,,Zmluva“), na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver vo výške 250.000,-Sk, pričom po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č.

2199956 1 04 vo výške cca 150.000,-Sk.

19. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so Všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváral žalobcaakododávateľažalovaníakospotrebitelia,pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

20. Podľa § 53 ods. 4, písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

21. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že z celkovej sumy poskytnutého úveru 250.000 Sk
( 8.298,47 eur ) z tejto celkovej sumy úveru súd nárok žalobcu ponížil o nasledovné položky:
mínus 116,18 eur, ktorý si žalobca PSS účtovala ako poplatok za poskytnutie medziúveru.
mínus 16,60 eur, t.j.poplatok za biankozmenku pri poskytnutí medziúveru, ktorú G.

vystavila.
mínus 295,75 eur, to boli všetky ostatné poplatky medziúveru, ktoré si G. zrážala.

Súd žiaden z týchto poplatkov nepriznal, pretože ich považuje za rozporný so spotrebiteľským právom
(najmä § 53 ods. 4, písm. t) Občianskeho zákonníka – viď vyššie ods. 20 odôvodnenia), nakoľko za tieto

poplatky nebola žalobcom poskytovaná žiadna reálna protihodnota. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie
úveru, poskytovanie úverov je bežnou bankovou činnosťou G., teda nejde o reálnu službu, ktorá má
byť poskytnutá spotrebiteľom pri vyššie uvedených spoplatnených úkonoch banky a ide tak len o umelé
navýšenie si odmeny za poskytnuté peniaze. To isté platí aj pri vystavení biankozmenky, kedy v podstate
išlo len o vlastné zabezpečenie si záväzku dlžníkov zo strany PSS, pričom aj za takýto úkon banky

bol účtovaný žalovaným poplatok. Rovnako tak aj všetky ostatné poplatky, ktorými bol zaťažený účet
medziúveru, ktoré vyčíslila PSS, napr. poplatok za vedenie účtu, poplatok za upomienku 18 eur je vo
veľmi vysokej výške, poplatky za vymáhanie a rôzne takéto poplatky. Obdobnú prax konštatoval aj
odvolací súd ( napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/94/2017 ).
22. Ďalej od výšky poskytnutej istiny úveru 8.298,47 eur súd odpočítal aj žalobcom vyčíslené vklady

žalovaných, ktoré na konto medziúveru zaplatili po odstúpení od zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, ku ktorému zo strany žalobcu došlo dňa 17.5.2012. Žalobca predložil dôkaz o tom,
že žalovaní jej platili aj po tomto dátume a súd nimi zaplatenú sumu po odstúpení 1.565 eur rovnako
odpočítal od poskytnutej istiny.
23. Napokon súd od poskytnutej istiny odpočítal aj vklady z účtu stavebného sporenia a to 2.283,89

eur, ktoré súd započítal na pohľadávku žalobcu voči žalovaným. Ide o celkové vklady zo stavebného
sporenia žalovaných, ktoré žalobca položkovite ako aj v súhrne v tejto sume vyčíslil na vyžiadanie
súdu. Tieto vklady zároveň zahŕňajú aj jednotlivé zápočty, ktoré ešte v priebehu zmluvného vzťahu
z účtu medziúveru činil žalobca žalovaným na ťarchu tohto stavebného sporenia a to sumu 154,13eur zo 4.6.2010, ďalej sumu 197,78 eur z 15.11.2010 a 201,09 eur z 20.9.2011. Súd však započítal
všetky vklady stavebného sporenia, ktoré zahŕňajú aj tieto jednotlivé zápočty. Ako vyplýva zo
žalobcom predloženého účtu medziúveru účtu stavebného sporenia na predmetný účel malo byť

17.5.2012 preúčtovaných na účet medziúveru 1.637,42 eur, ale ako vyplýva z účtu ustúpeného
medziúveru dňa 17.5.2012 malo byť preúčtovaných 1.823,12 eur ako čiastočné vyrovnanie medziúveru.
Je tu tak rozpor v samotnom účtovníctve PSS, kde na účte stavebného sporenia je na preúčtovanie na
účet medziúveru uvedená iná suma než je uvedená na účte odstúpeného medziúveru.
24. Je možné, že stavebná sporiteľňa na ťarchu tohto preúčtovania z účtu stavebného sporenia

započítavala nejaké poplatky. K tomu súd uvádza, že žalobca súdu predložil výpis zrážaných poplatkov
z účtu stavebného sporenia a to v celkovej sume 290,92 eur, ktoré mala zrážať už od 14.9.2007 až
do 1.7.2023. Súd neakceptoval žiaden z týchto poplatkov, teda kompletnú sumu vkladov stavebného
sporenia ako ich vyúčtovala sporiteľňa 2.283,89 eur započítal na dlh žalovaných a tak ponížil nárok
žalobcu uplatnený žalobou voči nim. Rovnako ako vyššie uvedené poplatky súd neakceptoval ani zrážky
žalobkyne na poplatky zrážané na účet stavebného sporenia. A to preto, že rovnako ako pri účte

medziúveru išlo o poplatky, ktoré G. zrážala v rozpore so spotrebiteľským právom, napr. poplatky za
vedenie účtu stavebného sporenia v čiastkach prevyšujúcich 12, niekde 14, niekde 16 eur, neskôr
od roku 2013 síce jednoeurové poplatky, ale zrážané každý mesiac, rovnako tak za upomienky atď..
Išlo o poplatky, za ktoré reálne dodávateľ finančnej služby, teda žalobkyňa neposkytovala žiadne
reálne služby žalovaným spotrebiteľom ale naopak, ich účtovanie bolo prevažne v prospech dodávateľa

finančnej služby, t.j. žalobcu, preto na nich nemá nárok.
25. A okrem toho dňa 17.5.2012 žalobca odstúpil nielen od zmluvy o mimoriadnom medziúvere, ale
rovnako aj od zmluvy o stavebnom úvere, keďže išlo o jednu jedinú zmluvu, ktorá obsahovala oba
tieto zmluvné produkty, a to ako poskytnutie medziúveru, tak aj založenie účtu stavebného sporenia.
Preto účtovanie akýchkoľvek poplatkov na účte stavebného sporenia po uvedenom dátume, teda po

17.5.2012 nemalo žiaden právny podklad zo strany sporiteľne, pričom sporiteľňa tieto poplatky zrejme
účtuje dodnes, nakoľko ich vyčíslila ešte vo výpise k 1.7.2023.
26. K dobru žalobcu a na ťarchu žalovaných však súd žalobcovi priznal vklady žalovaných počas
priebehu zmluvného vzťahu poskytnutého medziúveru a to v sume 2.236,72 eur, ktoré ako vklady
medziúveru žalovaní zaplatili žalobcovi do jeho odstúpenia od zmluvy, teda do 17.5.2012. A to preto, že

súd nezistil také neprijateľné ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere, ktoré by mali spôsobovať
časť úverovej zmluvy v časti poskytnutého medziúveru za bezúročnú a bezpoplatkovú. Teda v dobe
splácania týchto vkladov na medziúver mala žalobkyňa aj nárok na dohodnutý úrok, ktorý bol dohodnutý
vo výške 6,79 % a súd ho považuje za korektný, teda nie za rozporný s dobrými mravmi. Počas
trvania tohto úverového vzťahu mimoriadneho medziúveru tak toto splácanie žalovaných bolo korektné

a žalobkyňa mala nárok na započítavanie týchto platieb na dohodnutý úrok.
27. Čo však bolo zo strany žalobcu nekorektné, je to že nemá právo žiadať z poskytnutého medziúveru
iba samotný úrok alebo teda všetky vklady započítavať iba na úrok a samotné nasporené prostriedky
stavebného sporenia si bez ďalšieho ponechať. Preto súd tieto prostriedky stavebného sporenia
nasporené žalovanými v sume 2.283,89 eur započítal na tento dlh na medziúver.

28. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11,79 % ročne od 1.6.2012 do
zaplatenia, teda po odstúpení od tejto zmluvy. I keď to žalobca neuviedol v žalobe, zrejme tento úrok
vypočítal podľa článku VI. bod 4 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, podľa ktorého
pri omeškaní s viac ako dvoma splátkami zo strany dlžníkov má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere
úrok o 5 % ročne vyšší nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Keďže úroková sadzba pri medziúvere bola

dohodnutá 6,79 %, tak o 5% viac je 11,79 % ročne, ktoré žiadal žalobca v podanej žalobe. Súd takúto
výšku úroku z omeškania ako aj samotnú dohodu o takomto úroku z omeškania v úverovej zmluve
považuje za neprijateľnú podmienku a takto dohodnutú výšku úroku z omeškania považuje za rozpornú
sdobrýmimravmi,nakoľkovznačnejmiereprevyšujúcejvýškuzákonnéhoúrokuzomeškania,pretosúd
tento úrok z omeškania, ktorý žiadala žalobkyňa v žalobe nepriznal. Súd v tomto kontexte konštatuje, že

nemá právo moderovať výšku úroku z omeškania oproti žalobnému petitu, teda eventuálne ju ponížiť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
29. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky

až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
30. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažnéprostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

32. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi sumu istiny 4.021,05 eur a to na návrh

žalovaných v splátkach po 70 eur mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do posledného
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade
omeškania čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý zvyšok neuhradeného dlhu a žalobu
žalobcu čo do zvyšku zamietol. Týmto bude mať žalobkyňa skôr istotu vrátenia dlžnej sumy od
žalovaných, než uplatnenie nároku jednorazovo, čo by mohlo viesť k neistej exekúcii vymoženia dlhu

od žalovaných. Nárok žalobkyne od žalovaných je o.i. „istený“ i tým, že v prípade omeškania čo aj len
s jednou splátkou sa stane splatný celý zvyšok neuhradeného dlhu.

34. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených

prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

38. Súd priznal v prevažnej miere úspešnej žalobkyni oproti v prevažnej miere neúspešným žalovaným
nárok na náhradu trov a to podľa miery úspechu v rozsahu 12,28 %. O samotnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.