Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623200414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6623200414.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika vo veci navrhovateľky - manželky: Q. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X. XXXX/XX, XXX XX Q., štátna občianka Slovenskej republiky,
zastúpenej zástupcom ADIUVANTE s. r. o., so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO: 52
341 046, proti manželovi: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX P., K. R. A. N., Slovinská republika,

štátny občan Slovinskej republiky, za účasti maloletých detí: A. V., nar. XX.XX.XXXX a K. V., nar.
XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, pozbavenie výkonu rodičovských práv k maloletým deťom a o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti výroku IV. uznesenia Okresného súdu Lučenec
č.k. 7P/33/2023-42 zo dňa 8. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/33/2023-42 zo dňa 8. februára 2023 v napadnutom výroku
IV., ktorým vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/33/2023-42 zo dňa 8. februára 2023 vo
výrokoch I., II. a III. z o s t á v a n e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté
deti: A. V., nar. XX.XX.XXXX a K. V., nar. XX.XX.XXXX dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky
Q. V., nar. XX.XX.XXXX. Podľa výroku II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa: K. V., nar.
XX.XX.XXXXsumuvovýške120Eurmesačnevždydo15.dňavkaždommesiacivopredkrukámmatky,
počnúc dňom doručenia tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania Okresného
súdu Lučenec pod sp. zn. 7P/33/2023. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého

dieťaťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 99,90 Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopredkrukámmatky,počnúcdňomdoručeniatohtouznesenia,atonačasdoprávoplatnéhoskončenia
konania Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 7P/33/2023. Výrokom IV. vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia v odsekoch 1. až 3. okresný súd poukázal na návrh

navrhovateľky - manželky (ďalej len ,, navrhovateľka“ alebo ,,matka“) na nariadenie neodkladného
opatrenia doručený okresnému súdu dňa 01.02.2023, ktorým sa domáhala zveriť obe maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti spolu s určením práva zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazať otca
maloletých detí na plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti v sume 120,00 Eur, do rozhodnutia
vo veci samej zakázať manželovi približovať sa ku nej a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu
ako 10 m (§ 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) a

kontaktovať ich akýmkoľvek spôsobom (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP) a jeho odôvodnenie. Ďalej poukázal
na to, že navrhovateľka vo veci samej navrhla rozhodnúť tak, že manželstvo sa rozvádza, maloleté detisa zveria do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí v sume
120,00 Eur mesačne na každé maloleté dieťa a pozbaviť otca rodičovských práv.

3. V odseku 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uznesením č.k.
7P/33/2023 - 40 zo dňa 07.02.2023 bol vylúčený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
zákazu priblíženia sa k navrhovateľke a nekontaktovania jej v zmysle § 166 ods. 2 CSP, nakoľko predmet
toho konania spadá pod úpravu občianskeho práva, nie rodinnoprávneho, ktorý sa zapisuje do registra
pod označením „P“.

4. Okresný súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na to, že posudzoval
svoju právomoc vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností maloletých detí a konštatoval,
že vzhľadom na to, že maloleté deti v súlade s článkom 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Brusel II ter“)

majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je tak daná právomoc prejednať úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom súdmi Slovenskej republiky.

5. V odseku 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že obvyklý pobyt detí je
založený na skutočnostiach, a to, že z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že

maloleté deti majú slovenskú štátnu príslušnosť, pričom dňa 19.09.2022 majú prihlásený trvalý pobyt
na Slovensku. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka býva s maloletými deťmi na Slovensku u svojej
matky.MaloletáK.navštevujenaSlovenskumaterskúškolu.Deťomzabezpečujestarostlivosťichmatka.
Okresný súd vychádzal z tvrdení matky, že s deťmi je na Slovensku od apríla 2022, čo je postačujúca
doba zotrvania na danom území, potrebná na začlenenie matky s deťmi do nového stabilného rodinného

prostredia, ktoré vytvára pocit bezpečia a pokoja.

6. Okresný súd uviedol, že podaný návrh sa týka nielen úpravy starostlivosti rodičov k maloletým deťom,
ale aj otázky úpravy výživného, preto pokiaľ išlo o otázku právomoci vo veciach výživného, toto upravuje
nariadenie Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,

uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, kde podľa článku 3
písm. b) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta
obvyklého pobytu oprávneného.

7. Z rodných listov maloletých detí mal okresný súd osvedčené, že matkou maloletých detí je Q.

V., nar. XX.XX.XXXX a otec A. V., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 8 - 9 spisu). Z tvrdení matky uvedených
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2023 (č.l. 1 - 32 spisu) mal okresný
súd osvedčené, že navrhovateľka odišla zo Slovinskej republiky, nakoľko už nedokázala zniesť napätú
situáciu spôsobenú správaním svojho manžela (agresia, drogy a alkohol, vyhrážky), aj v nadväznosti
na rozsudok Okresného súdu v Maribore. Navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi presunula v apríli

2022 na územie Slovenskej republiky, kde sa mieni aj usadiť, keďže je jeho štátnou občiankou a má tu
rodinné väzby. Otec maloletých detí žije momentálne v Slovinskej republike. Navrhovateľka v súčasnosti
býva s maloletými deťmi u svojej matky v Q.. Svoj čas venuje výchove a starostlivosti o svoje deti.

8. Okresný súd poukázal na Čl. 5 Zákona o rodine s tým, že pri určovaní a posudzovaní záujmu

maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava (článok 5 písm. b) Zákona o rodine). Zo súdneho spisu mal dostatočne
osvedčené, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do dočasnej osobnej starostlivosti matky
v súlade s § 367 CMP, § 325 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP s poukazom na zistené skutočnosti, že je
v záujme maloletých detí aby vyrastali v pokojnom a stabilnom prostredí, aby ich výchova smerovala

k pozitívnemu rozvoju osobnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Podľa okresného
súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej
starostlivosti matky podľa § 367 ods. 1 CMP, bol podaný dôvodne, keď bola osvedčená naliehavá
potreba úpravy pomerov maloletých detí a v súlade s § 325 CSP pri jeho aplikácii podľa § 2 ods. 1
CMP, a bolo tak potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletých detí. Okresný súd preskúmal návrh

spolu s prílohami a mal za to, že navrhovateľka v návrhu dostatočným a podrobným spôsobom opísala
skutkový stav.9. V súlade s § 367 ods. 1 CMP okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti
dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. Dočasné zverenie maloletých detí do starostlivosti
matky je pre ďalší psychický a sociálny vývin v záujme maloletých detí aj v súlade s článkom 5 písm. c)

Zákona o rodine, ktorý pri záujme maloletého dieťaťa zohľadňuje aj ochranu duševného vývinu dieťaťa.
V danom prípade je potrebné chrániť práva a oprávnené záujmy maloletých detí, ktoré sú prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

10. Pokiaľ išlo o výrok o výživnom, okresný súd v odseku 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia

uviedol,ževychádzalzustanovenia§366CMPaajto,ževkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia
pre krátkosť času, nemôže v zásade vykonávať relevantné dokazovanie, a preto vychádza z návrhu
a pripojených listín. Z tvrdených skutočností okresný súd vychádzal, a to, že nevyhnutné výdavky na
maloleté deti pozostávajú z nákladov na bývanie 232,60 Eur mesačne (232,60 Eur : 4 osoby, t.j. 58,15
Eur jedna osoba), stravu a oblečenie 270 Eur (270 Eur : 3 osoby, t. j. 90 Eur jedna osoba), hygiena
80 Eur (80 Eur: 3 osoby, t.j. 26,66 Eur jedna osoba), lieky a vitamíny 50 Eur (50 Eur: 2 osoby, t. j. 25

Eur jedna osoba), škôlka 52 Eur na maloletú K.. Okresný súd nepovažoval pre účely rozhodovania o
neodkladnom rozhodnutí ostatné matkou uvedené výdavky za nevyhnutné výdavky, tak ako vyplýva
z účelu § 366 CMP, keďže hračky a voľný čas nie sú nevyhnutné pre výživu maloletých detí. Dokopy
tak tzv. nevyhnutné náklady pre maloletú K., ktorá navštevuje podľa tvrdenia matky škôlku, predstavujú
sumu 251,81 Eur (58,15 Eur + 90 Eur + 26,66 Eur + 25 Eur + 52 Eur = 251,81 Eur). Nevyhnutné

náklady pre maloletú A. predstavujú sumu 199,81 Eur (58,15 Eur + 90 Eur + 26,66 Eur + 25 Eur =
199,81 Eur). Matka detí poberá rodičovský príspevok vo výške 280 Eur a otec podľa vyjadrenia matky
v návrhu je nezamestnaný. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
podľa § 329 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP. Súd v súlade § 366 CMP uložil otcovi
maloletých detí neodkladným opatrením povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 120,- Eur

mesačne, ako navrhovala matka dieťaťa, čo činí približne polovicu tzv. nevyhnutných výdavkov maloletej
(t. j. 251,81 : 2) a na výživu maloletej A. sumou 99,90 Eur mesačne, čo činí polovicu tzv. nevyhnutných
výdavkov maloletej (t. j. 199,81 : 2). Súd vo zvyšku návrhu na výživné pre maloletú A. návrh zamietol.
Matka dieťaťa a otec dieťaťa sú spoločne povinní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťaťa, vrátane
vyživovacej povinnosti. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj tým, že maloletým deťom poskytuje

osobnú starostlivosť, vecné plnenie ako bývanie, stravovanie, ošatenie atď., na tieto výdavky je však
povinný prispievať aj otec dieťaťa v rámci svojej vyživovacej povinnosti. Okresný súd obmedzil trvanie
neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 330 ods. 1 CSP v nadväznosti na
§ 2 ods. 1 CMP.

11. Okresný súd v odseku 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na to, že matka sa
v návrhu v podstate domáhala aj zákazu priblíženia sa k maloletým deťom a nekontaktovania ich.
Podľaokresnéhosúduosvedčenéskutočnostineodôvodnilitakétovážneobmedzenierodičovskýchpráv
otca prihliadnuc k rozsahu dokazovania, aký prichádza do úvahy v konaní o neodkladnom opatrení.
Navrhovateľka uvádzala skutočnosti nasvedčujúce o agresívnom správaní otca maloletých detí voči nej

ako matke maloletých detí a manželke. Skutkový stav tak predovšetkým nasvedčoval vážne narušeným
vzťahom rodičov maloletých detí. Okresný súd nemal osvedčené žiadne trestné oznámenie zo strany
matky maloletých detí. Tvrdené násilné správanie otca maloletých detí sa zakladalo iba na vyjadrení
matky bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami, a preto okresný súd návrh
v časti zákazu priblíženia sa otca maloletých detí k maloletým deťom a ich nekontaktovania zamietol

v súlade s § 328 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP. Okresný súd uviedol, že zákaz styku rodiča s
maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do rodičovských práv. Jeho následkom môže byť vzájomné
odcudzenie sa a pretrhnutie väzieb medzi rodičom a dieťaťom, ktorých obnovenie môže byť sťažené
tak vzhľadom k dĺžke straty kontaktu, ako aj vplyvom vzájomne narušených vzťahov medzi rodičmi.
Rozhodnutieozákazestykurodičasdieťaťombymalobyťvýsledkomriadnehodokazovania,nazáklade

vážnych dôvodov, pričom jediným záujmom, ktorý by mal byť relevantný, je záujem dieťaťa a nie osobný
záujem rodiča. Navrhovateľka síce predložila listinné dôkazy, avšak v slovinskom jazyku, bez úradného
prekladu, čo v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je možné zo strany súdu zabezpečiť.

12. Okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia zhrnul, že rozhodol len o dočasnom

zverení maloletých detí do starostlivosti matky a určení vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere,
nakoľko ustanovenie § 367 ods. 1 CMP upravuje neodkladné opatrenie ako faktické dočasné opatrenie,
ktoré vyjadruje potrebu neodkladne riešiť situáciu maloletých detí. V konaní o neodkladné opatrenie
súd nevykonáva dokazovanie, ale postačuje mať osvedčené rozhodné skutočnosti. Zisťovanie apreukazovanie týchto skutočností tak v konkrétnom prípade presahujú hranice osvedčovania v procese
rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. Okresný súd tak vo zvyšku návrh matky zamietol. Len
samotné osvedčené skutočnosti nepostačovali na to, aby rozhodol vo veci samej. Ďalej uviedol, že o

trovách konania okresný súd bude rozhodovať vo veci samej.

13. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku IV., v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedla, že v návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k
maloletým dcéram sa okrem iného domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd otcovi

maloletých detí nariadil obmedzenia v podobe zákazu priblíženia sa a zákazu kontaktovania maloletých
detí. Poukázala na to, že v návrhu zdôvodnila všetky skutočnosti, pre ktoré uvedené obmedzenie voči
otcovi maloletých detí žiada a ktoré spočívali hlavne v jeho závislosti na návykových látkach a z nej
plynúceho násilného a ponižujúceho správania sa odporcu - otca (ďalej ,, odporca“ alebo ,,otec“)
voči jej osobe, ktorého svedkami boli takmer vždy aj maloleté deti. Podľa navrhovateľky okresný súd
konštatoval, že vo veci návrhu dostatočne osvedčila skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia

vo veci zverenia detí do jej osobnej starostlivosti a svoje rozhodnutie o tejto časti neodkladného
opatrenia oprel o zdravý duševný a sociálny vývin, ako aj o opodstatnenú ochranu práv a záujmov
detí. V rovnakej rovine sa vysporiadal vo svojom odôvodnení aj s neodkladným opatrením v časti, v
ktorej žiadala, aby otca maloletých detí zaviazal dočasne uhrádzať výživné na maloleté deti. V časti, v
ktorej žiadala dočasne o vydanie neodkladného opatrenia v podobe zákazu styku s maloletými deťmi a

zákaz ich kontaktovania do rozhodnutia vo veci samej, okresný súd zamietol z dôvodu, že dostatočne
neosvedčila túto potrebu, v ktorej súvislosti citovala časť z odsekov 13. a 8. odôvodnenia napadnutého
uznesenia.Vzhľadomnapopísanéskutočnostiapriloženélistinnédôkazysanavrhovateľkadomnievala,
že okresný súd nesprávne posúdil právny stav, keď na jednej strane mal z priložených listinných
dôkazov osvedčenú potrebu zveriť deti do jej osobnej starostlivosti a rovnako dočasne zaviazať otca

maloletých detí k plneniu vyživovacej povinnosti, no na strane druhej nemal za osvedčené skutočností
zakladajúce dočasný zákaz styku s maloletými deťmi. Navrhovateľka na preukázanie - osvedčenie ňou
uvádzaných skutočností doložila okrem svojich vyjadrení aj všetky dostupné listinné dôkazy, hlavne
rozhodnutia súdu v Maribore, ktorým zakázal otcovi detí priblížiť sa k nej i deťom, ktorému predchádzalo
násilné správanie voči nej, ako aj trestný rozsudok súdu v Maribore, ktorým odsúdil menovaného za

skutok, ktorého sa voči nej dopustil. Vzhľadom k tomu, že nemala finančné prostriedky na realizáciu
úradného prekladu, ktoré by stáli bezmála 600,- Eur, rozhodla sa pre verifikáciu ňou uvedeného prekladu
práve v podobe vlastnoručne podpísaného čestného vyhlásenia o tom, že preložila text zo slovinského
jazyka do slovenčiny podľa jej najlepšieho vedomia a svedomia s dodatkom, že niekoľko rokov žila v
Slovinsku a je schopná takéhoto relevantného prekladu, napriek čomu okresný súd tieto dokumenty

nepovažoval za relevantné, opierajúc sa práve o dôvod absencie úradných prekladov. Takáto právna
úvaha podľa navrhovateľky neobstojí, a to nielen s prihliadnutím na účel neodkladných opatrení, ale ani v
kontexte požadovaného osvedčenia skutočností, na základe ktorých odôvodňuje svoj nárok na ochranu
maloletých detí. Mala za to, že účelom neodkladných opatrení je práve okamžite zabrániť porušovaniu
alebo ohrozovaniu dotknutých práv za súčasnej potreby osvedčenia naliehavosti a nevyhnutnosti tejto

potreby. Podľa navrhovateľky vyznieva protichodne to, že na jednej strane okresný súd považoval na
základe jej tvrdení a predložených dokladov za osvedčenú skutočnosť, že otec detí sa k nej správal
hrubo a agresívne a na druhej strane nepovažoval za nanajvýš pravdepodobné, že v ich domácnosti
dochádzalo k domácemu násiliu, ktorým trpeli aj deti, v dôsledku čoho potom nevzhliadol potrebu
ochrany detí vydaním čo i len dočasného zákazu priblíženia a kontaktovania sa zo strany otca, čo

považovala za pochybenie súdu. Poznamenala, že v zmysle rozhodovacej činnosti sa predpokladá,
že osvedčenie (predpoklad dôvodnosti) si súd môže zaobstarať aj z vlastnej iniciatívy, čo by v danom
prípade mohlo byť overenie uvedených skutočností, napr. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
na Slovensku alebo telefonátu na príslušný súd v Maribore. Bola názoru, že ju okresný súd nad
rámec zákonom predpokladanej osvedčovacej povinnosti sankcionoval neúspechom návrhu za to, že

v dôsledku svojej nepriaznivej finančnej situácie, pre ktorú nebola schopná doložiť úradné preklady
súdnych rozhodnutí zo Slovinska, dospel k záveru, pre ktoré nevydal dočasné neodkladné opatrenie,
čím maloleté deti vystavil reálnej hrozbe z možného ohrozenia duševného alebo fyzického výkonu. V
súvislosti so zákazom styku s maloletými deťmi navrhovateľka poukázala na to, že maloleté deti majú
po prežitých situáciách, v ktorých sa správal menovaný nielen k nej ale i k ním hrubo a násilne hrozivé

spomienky vyvolávajúce neprítomné pocity, už zo samotného vizuálneho kontaktu s otcom. Aj tieto
vyjadrenia okresný súd nebral do úvahy a označil jej návrh v tejto časti za nedôvodný. Za týchto okolností
poznačených hrubým správaním otca maloletých detí by podľa jej názoru nedošlo k pretrhnutiu väzieb
ako uvádza okresný súd v odôvodnení, pretože k uvedenému došlo práve okamihom, kedy menovanýopomenul svoje rodičovské správanie sa a naopak, v tejto súvislosti by došlo i k legitímnej ochrane pred
jehoďalšímnegatívnymspôsobením.Okresnýsúdmalzaosvedčenédôvodyjejodchodu,atosprávanie
sa manžela, agresia, drogy, alkohol, vyhrážky, v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu v Maribore,

pričom z povahy veci je zrejmé, že takéto správanie ohrozuje aj deti samotné. Bola názoru, že uvedený
postup a samotné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie v časti zákazu styku a
kontaktovaniadetízostranyichotca,bymohlobyťnielenvrozporesoZákonomorodine,aleajvrozpore
s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa OSN zo dňa 20.11.1989, konkrétne Článku 3 odsek 1, 2,
Článku 19 odsek 1 a nezodpovedá ani princípom ochrany všeobecných práv priznaných v Dohovore o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mala za to, že vydanie ňou navrhovaného neodkladného
opatrenia v podobe obmedzenia otca maloletých detí spočívajúceho v zákaze ich kontaktovania a
zákaze priblíženia k ním, by bolo viac ako opodstatnené a v plnom rozsahu korešponduje aj opatreniam
Európskeho súdu pre ľudské práva a ním sledovaného najlepšieho záujmu maloletých detí. Mala za
to, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila splnenie všetkých podmienok
pre vydanie ňou navrhovaných neodkladných opatrení vrátane toho, ktoré spočíva v zákaze styku otca

maloletých detí s malými deťmi. Navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku IV. zmeniť
v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

14. K doručenému odvolaniu navrhovateľky (manželky) sa písomne vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny, v podaní zo dňa 16.03.2023 (č.l. 76 spisu), ktorý k

napadnutému výroku IV. uznesenia okresného súdu uviedol, že sa nevie objektívne vyjadriť.

15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.04.2023 bolo odvolanie navrhovateľky
doručené odporcovi (manželovi, otcovi maloletých detí) s možnosťou sa k nemu 10 dní od doručenia
písomne vyjadriť spolu s úradnými prekladmi písomností, a to doručovaním písomnosti prostredníctvom

dožiadaného súdu v Slovinskej republike (č.l. 150 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 200 spisu), na
ktoré nebolo reagované.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe podaného odvolania navrhovateľky -
manželky (matky maloletých detí) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku IV. za

aplikácie ust. § 65, § 66 CMP postupom bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené podmienky
pre nariadenie pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, ak nebolo potrebné doplniť, resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžadovalo si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky (manželky, matky maloletých detí) nie je dôvodné, preto uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku IV. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Uznesenie

okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. zostalo nedotknuté. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,
odôvodnenie viažuce sa k preskúmavanému odvolaním napadnutému výroku IV. uznesenia i argumenty

navrhovateľky (manželky, matky maloletých detí) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že
nemal osvedčený skutkový stav, v dôsledku ktorého by bolo nevyhnutné bezodkladne upravovať vzťahy
medzi maloletými deťmi a otcom maloletých detí neodkladným opatrením tak, že sa otcovi zakáže v
zmysle návrhu matky približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 m a kontaktovať
ich akýmkoľvek spôsobom.

18. Krajský súd poukazuje na to, že zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§
324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1 CSP) vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako
formy procesnej ochrany v konaniach súdu o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne
upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Žiadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a
pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326
ods. 1 CSP).

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda
hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, že neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter,nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia účastníkov
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

20. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa k
maloletým deťom a nekontaktovania ich výrokom IV. zamietol v podstate z dôvodu, že navrhovateľkou
uvádzané skutočnosti nasvedčujúce o agresívnom správaní otca maloletých detí voči nej ako matke
maloletých detí a manželke osvedčil vážne narušené vzťahy rodičov maloletých detí, avšak nebolo
osvedčené žiadne trestné oznámenie zo strany matky maloletých detí vo vzťahu k maloletým

deťom. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje závažné nedostatky a umožňuje na základe
zisteného skutkového stavu ustáliť, že záver súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu otcovi priblížiť sa k maloletým deťom a nekontaktovať
ich, je správny.

21. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa

rozhodnutím súdu zverené do jej osobnej starostlivosti. Pretože rodičovské práva a povinnosti k deťom
sa riadia v zásade princípom ekvivalencie, zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované a rozhodnutie
o osobnej starostlivosti zásadne nemôže zasahovať do ich výkonu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazujeajnaČlánok41odsek 4ÚstavySR,podľaktoréhostarostlivosťodetiaichvýchovajeprávom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v Článku

18 odsek 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. V tomto smere možno
odkázať aj na Článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv aj základných slobôd, z ktorého
vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktuálne k udržiavaniu obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb. Dosiahnutie cieľa, ktorý toto ustanovenie sleduje, môže byť výrazne ohrozené,

ak sa druhému rodičovi zakáže alebo podstatne obmedzí styk s dieťaťom, ktorý je základom toho,
aby medzi nimi vzniklo, uchovalo sa, či rozvíjalo prirodzené puto. Právo styku a zásady aj jeho výkonu
sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v
záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
koreňov (Gogulu vs. Nemecko) a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah

ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča (Hansenova vs. Turecko). Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o výkone
rodičovských práv a povinností, pričom rozhodnutie o styku je nevyhnutné len v prípade, ak rodičia
nie sú schopní dohodnúť sa na jeho úprave. Výnimkou zo všeobecných pravidiel o povinnosti dbať
na kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie

sa s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané, pričom ide o výnimočné riešenie a vážny
zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na
strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť
prirodzený kontakt s jeho rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je
aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz

styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje vážny zásah aj do práv a právom chránených záujmov
maloletého dieťaťa. Každý takýto zásah musí byť preto náležite odôvodnený, pretože zákaz styku môže
viesť k ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a narušeniu vzájomných vzťahov, pretože
sa ním rodičovi (a dieťaťu) celkom odoberá právo spoločne sa stýkať, a to akýmkoľvek spôsobom. Je
zrejmé, že takýto zásah do rodiny môže byť opodstatnený len vo výnimočných prípadoch, spravidla

vtedy, keď oprávnený rodič by styk s maloletým dieťaťom zneužíval takým spôsobom, že to má priamy
negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Ak rodič nezneužil svoju rodičovskú zodpovednosť,
zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom, potom podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste. Pokiaľ
nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 38
ods. 1 Zákona o rodine), niet dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa

nie je, bol styk s ním zakázaný (primerane uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 438/05).

22. Pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti treba vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa
je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, pričom pojem „v starostlivosti oboch rodičov“ sa
vykladá vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci so zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa

s ohľadom aj na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.

23. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal otázkou, či sú splnené
podmienky pre uloženie zákazu otcovi priblíženia sa k maloletým deťom a nekontaktovania sa s nimi, ato za stavu, že výrokom I. boli maloleté deti A. V. a K. V. dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky.
Vychádzal pritom v podstate len zo skutkových tvrdení matky, ktoré podoprela listinami, a to listinami
v slovinskom jazyku bez úradného prekladu. Pokiaľ aj matka maloletých detí v podanom odvolaní

tvrdila, že doložila čestné prehlásenie, ktorým verifikovala svoj preklad úradných listín Okresného
súdu v Maribore pod zn. II. 249/26/2020, II.K/2658/2020, tak je potrebné súhlasiť s okresným súdom,
že išlo o listiny bez úradného prekladu, pričom len samotná okolnosť, že navrhovateľka - manželka
žila v Slovinsku a ovláda tento jazyk, nebola postačujúcou. Zároveň z týchto doložených rozhodnutí
Okresného súdu v Maribore je zrejmé, že tieto boli datované 30. aprílom 2020 a 12. októbrom 2021 a

viazalisakosobenavrhovateľky-matkymaloletýchdetí.Pokiaľajokresnýsúd vodseku8.odôvodnenia
napadnutého uznesenia v spojení s odsekom 11. odôvodnenia, mal za osvedčené, že tu bola daná
naliehavá potreba úpravy pomerov, tak tento záver sa viazal k výroku I. napadnutého uznesenia
týkajúceho sa dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa s maloletými
deťmi presunula v apríli 2022 na územie Slovenskej republiky a zabezpečuje starostlivosť a začlenenie
deti do nového stabilného prostredia, pričom otec žije momentálne v Slovinskej republike. Vo vzťahu k

matkou navrhovanému zákazu priblíženia sa a kontaktovania otca s maloletými deťmi však matka okrem
doložených listín - súdnych rozhodnutí neosvedčila tvrdenú reálnu hrozbu, že ,,..sa nás bude snažiť
odporca z uvedeného prostredia vytrhnúť so snahou naplniť svoje vyhrážky o tom, že detí neuvidím.“
Naopak matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k tejto časti tvrdený stav osvedčil to,
že došlo k vážnemu narušeniu vzťahu rodičov maloletých detí, avšak tvrdené násilné správanie otca,

vyhrážky vo vzťahu k maloletým deťom osvedčené nebolo. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť práve
časové obdobie, keď matka spolu s maloletými deťmi od apríla 2022 je na území Slovenskej republiky,
v návrhu uviedla, že otec deti videl osobne v lete roku 2022, ktoré stretnutie umožnila na verejnosti a
bolo spojené s vyhrážkami, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v rámci konania o veci
samej) bol podaný až 01.02.2023, teda navrhovateľka neosvedčila bezodkladnosť úpravy pomerov k

času rozhodnutia okresného súdu (keď § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie), teda neosvedčila také skutočností, ktoré by vylučovali
otca z realizácie jeho práv, a teda bolo by namieste vo vzťahu k maloletým deťom vyjadriť zákaz
priblíženia sa a kontaktovania s nimi. Ak matka v odvolaní vo vzťahu k záverom okresného súdu práve
zdôrazňovala útoky otca k jej osobe s dôsledkom na maloleté deti, tak vo vzťahu k maloletým deťom toto

svoje tvrdenie tak, ako správne vyjadril okresný súd, neosvedčila. Okresný súd správne konštatoval,
že tvrdené násilné správanie otca voči maloletým deťom, bolo založené iba na vyjadrení matky bez
relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami. Okresný súd správne vyjadril aj to, že
rozhodnutie o zákaze styku rodiča s dieťaťom by malo byť výsledkom riadneho dokazovania na základe
vážnych dôvodov, pričom jediným záujmom je relevantný záujem dieťaťa a nie osobný záujem rodiča.

24. Pokiaľ išlo o potrebu bezodkladného zásahu súdu v podobe zákazu priblíženia sa k maloletým deťom
a nekontaktovania sa s nimi otcom, tak táto naviac nebola daná aj preto, že matka ani netvrdila, že
by sa otec s maloletými deťmi aktuálne stretával, nič nenaznačuje, že by matku o stretávanie sa a
kontaktovanie sa s maloletými deťmi žiadal, prípadne, že by mal v úmysle využiť alebo, že by už využil

ktorýkoľvek z prostriedkov, ktorý by mohol viesť k tomu, aby sa styk s maloletými deťmi realizoval.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v štádiu konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, vec správne vo vzťahu k napadnutému výroku IV. posúdil, čo znamená, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu priblíženia sa k maloletým
deťom a nekontaktovania ich bol zamietnutý v súlade s § 328 ods. 1 CSP, a preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. ako v tomto výroku vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

26. Krajský súd zvýrazňuje, že zhodnotenia prijaté v tomto rozhodnutí sa vzťahujú len pre štádium
konania o nariadenie neodkladného opatrenia

27. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia a podozrenia vyjadrené matkou v
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ňou tvrdené prípadné dopady na zdravý

vývoj maloletých detí, budú musieť byť nevyhnutne predmetom riadneho dokazovania pred súdom
prvej inštancie v konaní vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom, v rámci ktorého matka žiadala pozbaviť otca maloletých detí výkonu rodičovských
práv. Po dôslednom zistení skutočného stavu veci bude úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiťpravdepodobnosť trvania a intenzitu matkou tvrdenej hrozby a v závislosti od toho prijať i adekvátne
opatrenia.

28. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný v rámci začatého konania vo veci samej, o ktorých trovách bude rozhodovať okresný
súd v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa ust. § 58 ods. 1 CSP.

29. Nedotknutým zostalo uznesenie okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch I., ktorým

boli dočasne zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. a III. o povinnosti otca
platiťnavýživumaloletéhodieťaťaK.V.amaloletejA.V..Opätovnezdôrazňujeodvolacísúd,žeaktuálne
rozhodnutie krajského súdu v žiadnej časti neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude vydané
až po vykonaní riadneho dokazovania, resp. po náležitom zistení skutočného stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.