Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201870
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323201870.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX,
E., proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v E. F.
D. C. XXXX/XX, XX, XX, XX, zastúpené správcom bytov: Stavebné bytové družstvo Sereď, so sídlom
D. Štúra 2946, Sereď, IČO: 30997755, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 3351, Hlohovec,
IČO: 36253073, 3/ Realitná a obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 1646/6, Galanta,

IČO: 47474700, zastúpený splnomocnencom: MALOVIC s.r.o., Kominárska 1, Bratislava, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 3/ proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 26C/47/2023-72 zo dňa 13.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného 3/ voči výroku II. o d m i e t a a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.
o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 3/ ukladá povinnosť zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV
č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového
domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5,

podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich predať,
darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-
technických alebo iných úprav a prác, vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať
užívanie nehnuteľností žalobkyňou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne citáciou § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods.
1, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že „existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je podľa názoru
súdu navrhovateľom osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä notárskou zápisnicou N
50/2023, NZ 12540/2023 z 11.05.2023 osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby. Žaloba aj návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia nesporne obsahuje okruh účastníkov konania podľa ust. § 21 ods. 4
z.č. 527/2002 Z.z. (nútené spoločenstvo). Vzhľadom na skutočnosť, že Zákon o dobrovoľných dražbách
v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej
dražbe,ktorýjezaloženýnauplatneníprávanasúdnuochranuapredstavujevzásadejedinýprostriedok
nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok
a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov, javí sa byť potrebným pristupovať

aj k dočasnej úprave pomerov dražbou založených nanajvýš obozretne v snahe eliminovať prípadné
škody. V režime neplatnosti dobrovoľnej dražby sa naplno prejavujú nedostatky spojené s režimomnedobrovoľnej dražby, resp. slabé miesta, ktoré na jednej strane nedobrovoľnú dražbu proveriteľsky
favorizujú, na druhej strane však prinášajú väčšie riziko pre nadobúdateľa (vydražiteľa) z pohľadu
možnej neplatnosti dražby. Skutočnosť, že zákonodarca v záujme zrýchlenia a zefektívnenia výkonu

záložného práva zámerne opomenul akúkoľvek zákonom uznanú formu preventívnej súdnej kontroly,
ktorá by zakladala nárokovateľný súdny prieskum, má tak zásadné právne následky. Daný aspekt
vystupuje do popredia osobitne v kontexte, že účastníci dražby a ani vydražiteľ nemajú vedomosť o
všetkých podrobnostiach právneho základu a režimu pohľadávky, ktorej uspokojenie sa realizuje formou
dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na skutočnosť, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených

žalobkyňou v danom štádiu konania nevyplýva základná informácia o výške pohľadávky, ako aj
s poukazom na to, že žalovaný 3/ ako vydražiteľ nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne je (ako
nasvedčuje už obchodné meno) realitnou a obchodnou spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude
s najväčšou pravdepodobnosťou využívať za účelom dosiahnutia zisku, súd považuje za vhodné
dočasne (do skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) upraviť pomery žalobkyne
a žalovaného 3/ spôsobom a v rozsahu špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalovaného

3/ dočasne obmedziť vo vzťahu k právnej (z dôvodov procesných) a faktickej dispozícii s vydraženou
nehnuteľnosťou, ktorej povinnosti zodpovedá oprávnenie žalobkyne nehnuteľnosť užívať, pričom
žalovaný 3/ podľa názoru súdu v dôsledku dočasnej úpravy nebude neprimerane obmedzený na svojich
právach. Vzhľadom na uvedené súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstatnej časti
ako dôvodnému vyhovel, vo zvyšku (scudzenie je súhrnným označením právnych úkonov s účelom

prevodu vlastníckeho práva a teda duplicitný výraz v danom kontexte a od žalovaného 3/ nemožno
spravodlivo očakávať, aby identifikoval blízke osoby žalobkyne) návrh zamietol“.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 3/ v celom rozsahu z odvolacích dôvodov, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP; inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je podľa ustálenej judikatúry aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pričom žalovaný 3/ vidí
pochybenia najmä v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa

k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom žalovaný 3/ vidí pochybenia najmä v tom, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadne osvedčenia predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie pritom vo výrokovej časti uznesenia pod pojem „nakladania s vecou“
demonštratívnym spôsobom (použitím slova „najmä“) subsumuje v rozpore s § 123 Občianskeho
zákonníka aj právo vec prenajať (teda právo požívať plody veci a jej úžitky a právo vec užívať).
Ako samostatnú povinnosť súd prvej inštancie v uznesení ukladá žalovanému 3/ znášať užívanie
nehnuteľnosti žalobkyňou, avšak bez uvedenia rozsahu a formy takéhoto užívania. Z uznesenia teda

nie je zrejmé do akej miery súd prvej inštancie obmedzil právo žalovaného 3/ nehnuteľnosti sám užívať.
Žalovaný 3/ má za to, že žalobkyňa svojimi tvrdeniami a priloženými listinami uvedenými v návrhu vo
vzťahu k žiadnemu z navrhovaných opatrení voči žalovanému 3/ v dostatočnom rozsahu neosvedčila
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1
CSP. Rovnako má žalovaný 3/ za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu skutkovému

posúdeniu predložených dôkazov a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ohľadom osvedčenia
základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uvedených v bode 12. vyššie) vo
vzťahu ku každému z navrhovaných opatrení, najmä k nesprávnemu posúdeniu ohľadom osvedčenia
princípu opodstatnenosti, princípu efektívnosti a princípu proporcionality. Odôvodnenie napadnutého
uzneseniapovažuježalovaný3/zanedostatočné,keďžesúdnevyhodnotilosvedčenietýchtopodmienok

vo vzťahu ku každému z uložených opatrení osobitne.
K tvrdeniam žalobkyne, ktorými odôvodňuje žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a zároveň
aj navrhované neodkladné opatrenie uvádza, že na tieto nemal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení prihliadať. Odvolateľ poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Trnave spis. zn. 31Cob/41/2017. Tým, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prihliadol na

dôvody, ktorými žalobkyňa odôvodňuje neplatnosť dražby, dopustil sa súd podľa názoru žalovaného
3/ nesprávneho právneho posúdenia ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu o vyhovení návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia.Žalovaný 3/ poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2Co/9/2018.
S ohľadom na súdnu prax žalovaný 3/ uvádza, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Galanta, katastrálny odbor, pre k.ú. E., na ktorom je dotknutý byt zapísaný, bola v časti

„B“ pri žalovanom 3. ako vlastníkovi zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom spore –„Žaloba
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 25.5.2023 / č. 26C/47/2023 / -č.z. 802/23“ už dňa
06.06.2023. V čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie dňa 13.06.2023 bola teda táto poznámka
zverejnená príslušným katastrom nehnuteľností. Uvedená poznámka o súdnom konaní poskytuje
dostatočnú ochranu žalobkyne pre prípad možného scudzenia bytu zo strany žalovaného 3/ do času

rozhodnutia v tomto spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Má za to, že samotná hrozba
neplatnosti akýchkoľvek úkonov chápaných ako nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou pre prípad
neplatnosti dražby je dostatočnou prevenciou takýchto úkonov zo strany žalovaného 3/. Disponovanie
s nehnuteľnosťami po zverejnení uvedenej poznámky na liste vlastníctva by bolo nedobromyseľné tak
zo strany žalovaného 3/, ako aj zo strany prijímateľa plnenia –tretej strany, a teda by žalovanému 3/
neprinieslo žiadnu hospodársku výhodu. Naopak, takéto konanie by bolo pre žalovaného 3/ rizikovým

aj z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú či už žalobkyni, alebo tretím osobám. S
poukazom na uvedené má odvolateľ za to, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
zákaze disponovania nehnuteľnosťami nenapĺňa tak princíp opodstatnenosti, ako ani princíp efektívnosti
a princíp proporcionality.
Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti ani nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by osvedčila

zámer žalovaného 3/ vydražený byt scudziť, pričom žalobkyňa vyjadrila obavu z toho, že žalovaný 3/
vymení zámok a znemožní žalobkyni prístup k jej veciam a všeobecný predpoklad, že žalovaný 3/
(možno) byt scudzí či prenajme. Súd prvej inštancie nad rámec nedostatočnej argumentácie žalobkyne
dospel ku vlastným záverom a zdôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že „žalovaný 3/ ako
vydražiteľ nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne je (ako nasvedčuje už jeho obchodné meno) realitnou

a obchodnou spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou využívať
za účelom dosiahnutia zisku“. Uvedený záver súdu podľa názoru žalovaného 3/ nemá oporu v žiadnom
zo žalobkyňou predložených dôkazov a vychádza len z obchodného mena žalovaného 3/, resp. z jeho
predmetu činnosti, a preto ho žalovaný 3/ považuje za predčasný, predpojatý, nesprávny, žiadnym
dôkazom neosvedčený a za riadne neodôvodnený. Právo užívať svoj majetok a požívať z neho úžitky

má každý vlastník bez ohľadu na jeho právnu formu.
Z vyjadrení žalobkyne uvedených v žalobnom návrhu je podľa názoru žalovaného 3/ jednoznačne
zrejmé, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava a teda byt dlhodobo
ani neužíva inak ako priestor na uloženie jej osobných vecí a archívu jej advokátskych spisov (čo je
pravdepodobne v rozpore splatnou právnou úpravou). Navyše z obsahu ňou predložených listín (napr.

z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu) je zrejmé, že žalobkyňa dlhodobo neuhrádzala
úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ku ktorých úhrade bola povinná
v zmysle § 10 ods. 1 a6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „ZoVB“). Žalobkyňa v návrhu žiadnym spôsobom neuvádza, že by považovala za nevyhnutné byt
užívať nad rámec úložiska jej osobných vecí a hnuteľného vybavenia bytu. Navyše, návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia neobsahuje ani odôvodnenie toho, ako by prípadné užívanie bytu žalovaným
3/ spôsobovalo ujmu žalobkyni alebo bolo na jej úkor či spôsobovalo jej škodu. Žalovaný 3/ má za to,
že prikázanie bytu do užívania žalobkyne je neodôvodnené samotnou žalobkyňou, v návrhu žalobkyňa
neosvedčila opodstatnenosť navrhovaného opatrenia.
Žalovaný3/mázato,žepokiaľžalobkyňadlhodoboazvlastnejvôlebytneobývala,niejemožné,abybol

žalovaný 3/ povinný znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, považovať za opodstatnený a v súlade
s princípom efektívnosti, opodstatnenosti a proporcionality.
Žalovaný 3/ tiež uvádza, že tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný 2/ nereagoval na jej žiadosti
o vyčíslenie pohľadávky sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni doporučenou
poštou ako aj na jej oznámenú e-mailovú adresu dňa 20.12.2022 „Oznámenie o výške pohľadávky“,

v zmysle ktorého bola pohľadávka žalovaného 1/ (ako navrhovateľa dražby) ku dňu 30.11.2022 vo
výške 14.482,18 eur. V oznámení je uvedená špecifikácia pohľadávky ako aj spôsob výpočtu úrokov
z omeškania ako aj náklady a odmena dražobnej spoločnosti. Žalovaný 2/ rovnako reagoval na e-mail
žalobkyne zo dňa 09.05.2023 zaslaný o16:35 hod., ktorým žiadala o oznámenie výšky pohľadávky a
e-mailom zo dňa 10.05.2023 jej zaslal vyčíslenie pohľadávky k 10.05.2023 vo výške 17.834,64 eur. V

oznámení je uvedená špecifikácia pohľadávky ako aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania ako aj náklady
a odmena dražobnej spoločnosti.
Súd prvej inštancie uviedol, že „z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou v danom
štádiu konania nevyplýva základná informácia o výške pohľadávky“. Uvedenú argumentáciu súdupovažuje žalovaný 3/ za neprimeranú a nezrozumiteľnú, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé, aký
vplyv má výška dlžnej pohľadávky na posúdenie súdu o tom, či sú splnené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia.

Nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa nakladania
s jeho nehnuteľnosťou a povinnosť znášať jej užívanie žalobkyňou, považuje odvolateľ za zásah do
vlastníckych práv žalovaného 3/ ako vydražiteľa nad nevyhnutnú mieru a nevyhnutný rozsah, ktorý
je neprimeraný vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobkyne. Žalovaný 3/ považuje
záver súdu o tom, že nebude nariadeným neodkladným opatrením neprimerane obmedzený na svojich

právach, za nesprávny a neopodstatnený. Žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
bytu dobrovoľnou dražbou, t.j. riadne a včas uhradil cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením,
nariadeným neodkladným opatrením ho však súd úplne obmedzil v právnej aj faktickej dispozícii s
jeho majetkom a poskytol ochranu, resp. priznal právo na užívanie bytu žalobkyni, ktorá sama svojim
protiprávnym konaním dala žalovaným1. dôvod k výkonu záložného práva k jej bytu formou dobrovoľnej
dražby. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa si napriek svojim rozumovým

schopnostiam, vzdelaniu a skúsenostiam vlastnou nečinnosťou (neplnením svojich dlhov) privodila
vzniknutú situáciu, a to na úkor žalovaného 3/, ktorý sa v dôsledku uznesenia ocitol v situácii, kedy
nemôže bez svojho zavinenia riadne užívať vec, za ktorú zaplatil primerané finančné prostriedky.
Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice o priebehu dražby totiž vyplýva, že na predmete dražby viazlo
množstvo tiarch spočívajúcich najmä v exekučných príkazoch na zriadenie exekučného záložného

práva v prospech viacerých oprávnených (napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa,
Slovenská advokátska komora) a rozhodnutiach o zriadení záložného práva a zákazu nakladať s
predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane a preto mal súd dospieť ku skutkovému zisteniu,
že žalobkyňa si opakovane a vo vzťahu k viacerým subjektom neplnila svoje finančné záväzky (t.j. je
chronická neplatička) a preto poskytnutie požadovanej ochrany žalobkyni na úkor žalovaného 3/ by bolo

zjavne neprimerané.
Princíp proporcionality je porušený aj skutočnosťou, že povinnosť úhrady nákladov spojených so
správou a prevádzkou bytu trvá aj po vydaní uznesenia žalovanému 3/. Teda vznikla situácia, kedy
žalovaný 3/ byt užívať nemôže, avšak je povinný hradiť plnenia spojené s jeho užívaním a následne
si môže nárokovať náhradu týchto svojich výdavkov u žalobkyne, ktoré je preukázateľne neplatičom

a navyše sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Vymožiteľnosť takéhoto nároku je
neprimerane sťažená.
Súd prvej inštancie pritom vo výrokovej časti uznesenia pod pojem „nakladania s vecou“
demonštratívnym spôsobom (použitím slova „najmä“) subsumuje v rozpore s § 123 Občianskeho
zákonníka aj právo vec prenajať (teda právo požívať plody veci a jej úžitky a právo vec užívať).

Ako samostatnú povinnosť súd prvej inštancie v uznesení ukladá žalovanému 3/ znášať užívanie
nehnuteľnosti žalobkyňou, avšak bez uvedenia rozsahu a formy takéhoto užívania. Z uznesenia teda
nie je zrejmé, do akej miery súd prvej inštancie obmedzil právo žalovaného 3/ nehnuteľnosti sám
užívať. Vydané neodkladné opatrenie je ohľadom povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
formulované všeobecne, vágne a v rozpore s rozhodovacou súdnou praxou, ktorá uprednostňuje ad

hoc obmedzenie dispozičného práva v primeranom rozsahu. Vágna formulácia takto uloženej povinnosti
spôsobuje neurčitosť a nevykonateľnosť povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami. Obdobne
vágne je formulovaná povinnosť žalovaného 3/ strpieť užívanie nehnuteľností žalobkyňou, pričom takéto
užívanie nie je presne vymedzené čo do jeho obsahu a rozsahu, a je podľa neurčité a nevykonateľné.
Bytový dom, v ktorom sa dotknutý byt nachádza, je na základe vyjadrenia vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome zo dňa 26.06.2023 v zlom technickom stave a hrozí mu havarijný stav. Podľa
tvrdení vlastníkov susedných bytov (napr. vlastníkov bytu č. XX, G. XX D. G. XX) sa opakovane stalo,
že zo strechy bytového domu počas silných dažďov dochádza k zatekaniu vody do bytov v bytovom
dome ako aj do spoločných priestorov. Voda preteká aj cez strechu v časti nachádzajúcej sa nad
dotknutým bytom (ktorý je podkrovným bytom v bytovom dome) a následne z tohto bytu dochádza k

ďalšiemu zatekaniu vody do bytov nachádzajúcich sa pod nim. Byt je totiž neobývaný a žalobkyňa počas
svojej neprítomnosti nezabezpečila jeho kontrolu žiadnou treťou osobou. Žalobkyňa v rozpore s § 29
ods. 2 ZoDD odmietla predmet dražby (t.j. dotknutý byt) žalovanému 3/ ako vydražiteľovi odovzdať (t.j.
byt nevypratala a neodovzdala žalovanému 3/ kľúče od nehnuteľnosti) a zároveň odmietla podpísať
zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Žalovaný 3/ ako vlastník bytu nepozná jeho faktický stav ani

stavy meračov energií. Z dôvodu, že žalobkyňa neodovzdala žalovanému 3/ kľúče od bytu ani mu
neumožnila vykonať obhliadku bytu za účelom zistenia jeho stavu a odpisov stavov meračov energií,
žalovaný 3/ s bytom fakticky disponovať nemôže, ani dať byt poistiť. Žalovaný 3/ ako vlastník dotknutýchnehnuteľností musí v zmysle ZoVB znášať náklady súvisiace s užívaním bytu, t.j. musí uhrádzať
preddavky za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 150,- eur mesačne.
Žalovaný3/mázato,žežalobkyňasanávrhomobštrukčnýmaúčelovýmspôsobomdomáhaposkytnutia

ochrany jej práv ako pôvodnej vlastníčky bytu na úkor žalovaného 3/, avšak z predložených listín
vyplýva, že svojim vlastným konaním, resp. nečinnosťou, vykonávala vlastnícke právo k dotknutému
bytu dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolateľ žiadal napadnuté uznesenie zmeniť v celom rozsahu tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

5. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu sa nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d, f, h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného 3/ proti výroku II. napadnutého uznesenia
je nevyhnutné ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP) a odvolanie
voči výroku I. je dôvodné a boli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP) .

7. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ - 3/ domáha vydania
rozsudku, ktorým by súd určí, že dobrovoľná dražba konaná dňa 11.5.2023 predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísané na LV č.
XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového

domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5,
podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, priebeh ktorej bol
osvedčenýNZN50/2023,Nz12540/2023notáromJUDr.PhDr.RomanomHebortom,atopodľaust.§21
ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z. je neplatná. Zároveň v predmetnej žalobe je obsiahnutý aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúci výlučne voči žalovanému 3/, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby

súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta,
katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX
na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich scudziť, predať, darovať, zaťažiť, dať

do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-technických alebo iných
úprav a prác, vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať užívanie nehnuteľností
žalobkyňou a jej blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu konania dobrovoľnej dražby, a
to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
výrokom I. čiastočne vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie a výrokom II. vo zvyšnej časti návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaný 3/ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu.

8. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

9. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim
meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech odvolateľa, bude porovnanie petitu žaloby s

výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane
spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.10. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie §
359 Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovaného 3/ výrokom II. uznesenia súdu
prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by

bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom II. súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku (v časti uloženia povinnosti žalovanému 3/ znášať
užívanie nehnuteľnosti blízkymi osobami žalobkyne, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňa dobrovoľnej
dražby) zamietol, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej návrhom bol žalovaný 3/ úspešný, resp.
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo vydané v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo

podané neoprávnenou osobou, teda žalovaný 3/ bol osobou, ktorá v dôsledku čiastočného zamietnutia
návrhu žalobkyne zaznamenal v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto zamietajúcim rozhodnutím
neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť.

11. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie v
danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ proti zamietajúcemu

výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového
poriadku odmietol.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal vyhovujúci výrok I. a úlohou odvolacieho
súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa bolo posúdiť, či súd

prvej inštancie správne a zákonne vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
tak, že žalovanému 3/ uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta,
katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX
na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných

častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu,
zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-technických alebo iných úprav a prác,
vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať užívanie nehnuteľností žalobkyňou,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

13. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, nakoľko existuje odôvodnená potreba; predmetný byt je užívaný od roku 1997, je
kompletne zariadený, nachádzajú sa v ňom dôležité rodinné doklady, osobné doklady, prístupové
heslá, elektrospotrebiče, cennosti, elektronika, šperky, ako aj archív spisov z čias, keď mala vlastnú
advokátsku kanceláriu a pracovala ako advokátka. Deň po dražbe nehnuteľnosti, teda 12.5.2023 sa

s dcérou žalobkyne spojila konateľka žalovaného 3/ (vydražiteľa) a žiadala ju, aby žalobkyňa nerobila
problémy, aby si dcéra prišla z ČR svoje veci a mohli vymeniť vstupný zámok (má špeciálny zámok)
a byt prenajímať. V tom čase, teda 12.5.2023 žalobkyňa ani nemala informácie o dražbe, ani notársku
zápisnicu. Je otázkou času, kedy bude žalovaný 3/ zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti ku dnu príklepu
(teda ku dnu 11.05.2023) a existuje dôvodná obava, že by mohol vymeniť zámok a znemožniť jej vstup

do bytu. Veci v byte by sa mohli znehodnotiť a stratiť, prípadne robiť iné právne úkony s bytom (prenajať,
darovať).

14. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. V zmysle § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom

súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny
záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto

súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia
sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo

veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu.
Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah
k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru

medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre
vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto
ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

22. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade
žalovaný 3/ nie je dlžníkom žalobkyne.

23. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať

sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, najmä ich predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť
zabezpečovací prevod práva, prenajať z dôvodu, že žalobkyňa z predložených dôkazných prostriedkov
nemala informáciu o výške pohľadávky a žalovaný 3/ ako vydražiteľ je realitnou a obchodnou
spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou využívať za účelom
zisku.

24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky,okresGalanta,obecE.,katastrálneúzemieE.,vchod17, č.bytuXX,4.poschodie,jezapísanépod P361/23- A. B. C.- Návrh na zápis poznámky - Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo
dňa 25.5.2023/č.26C47/2023/- č.z. 802/23.

25. Podľa § 228 ods. 2 Civilného sporové poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

26. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

27. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred

dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

28. Výroky právoplatných rozsudkov uvedených v 228 ods. 2 CSP sú subjektívne záväzné aj pre
subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva

k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka
o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje
publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného
práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho
rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali

byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba
s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp.
o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Táto koncepcia je plne v súlade so zásadou formálnej
publicity katastra nehnuteľností.

29. Odvolací súd zistil, že v danej veci nie je daná a ani odôvodnená potreba neodkladnej úpravy
pomerov, či obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný,
nemožno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa opomína účinky tzv. poznámky spornosti
vychádzajúce z § 228 ods. 2 CSP, ktorý rozširuje záväznosť určitých výrokov súdu na tretie osoby. Podľa
cit.ustanoveniajetotižvýrokourčeníneplatnostidobrovoľnejdražbyzáväznýajpreosobu,ktorejsatýka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona

(z. č. 162/1995 Z. z.). Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje
sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu,
čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni
žalovanému 3/ nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky
do katastra nehnuteľností žalovaný 3/ sporné nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel previedol do

vlastníctva tretej osoby a následne by bola žalobkyňa v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
úspešná, rozsudok by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností, pretože potenciálny
nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva
a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi.

Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď
neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť,
že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože
práve na tento účel slúži rozoberaný inštitút poznámky spornosti. Žalobkyňa má teda možnosť
zabezpečiť zápis poznámky o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby do katastra nehnuteľností

a tým dosiahnuť ochranu svojich práv, ktorej sa domáha prostredníctvom navrhnutého neodkladného
opatrenia. Odvolaciemu súdu je podľa § 186 CSP známe, že túto možnosť v danom prípade aj využila.
Pokiaľ by bola žalobkyňa v spore úspešná a súd by určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, do katastra
nehnuteľností by bola žalobkyňa opäť zapísaná ako vlastník a vecné práva, ktoré by boli zapísanév čase existencie poznámky spornosti, by museli byť nevyhnutne vymazané. Žalobkyňou tvrdená
hrozba nakladania s dotknutou nehnuteľnosťou zo strany žalovaného 3/ tak nepredstavuje priame
ohrozenie práv žalobkyne. Neodkladné opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv,

v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa
ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.

31. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade, že by nebolo dôvodné prihliadať na účinky poznámky
o súdnom konaní, odvolací súd nezistil dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti žiadanej

povinnosti zdržať sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že by
žalovaný 3/ realizoval faktické a právne kroky smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie, ani nebola osvedčená hrozba takýchto úkonov. Z uvedeného dôvodu potom vyplýva, že nebol
splnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v existencii obavy, že exekúcia
bude ohrozená.

32. Žalobkyňa sa tiež domáhala uloženia povinnosti žalovanému 3/, aby sa zdržal stavebno- technických
alebo iných prác na dotknutých nehnuteľnostiach, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyplýva zdôvodnenie potreby upraviť pomery takýmto spôsobom, žalobkyňa nepopísala
potrebu úpravy takýchto pomerov, neuviedla, že by jej v tejto súvislosti hrozila škoda alebo iná ujma,
a napokon ani nevyplýva obava, že exekúcia bude ohrozená. V súvislosti so žiadanou úpravou na

zdržanie sa stavebno-technických alebo iných prác žalobkyňa neuviedla, že by žalovaný 3/ realizoval
akékoľvek faktické a právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

33. Napokon sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby sa
žalovaný 3/ zdržal výmeny zámku na vstupných dverách do bytu a uloženia povinnosti znášať užívanie

nehnuteľnosti žalobkyňou. Žalobkyňa dôvodila, že žalovaný 3/ by mohol vymeniť zámok na vstupných
dverách do bytu a znemožniť jej prístup k veciam alebo by mohlo dôjsť ich strate, poškodeniu
alebo zničeniu veci nachádzajúcich sa na dotknutých nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie je názoru,
že je opodstatnené žalovaného obmedziť s faktickou dispozíciou s vydraženou nehnuteľnosťou,
ktorej povinnosti zodpovedá oprávnenie žalobkyne nehnuteľnosti užívať, pričom žalovaný 3/ nebude

obmedzený na svojich právach.

34. Odvolací súd vychádzal z predpokladu, že žalobkyňa v časti návrhu na uloženie povinnosti
žalovanému 3/ zdržať sa výmeny zámku na vstupných dverách a znášať užívanie nehnuteľností sleduje
ochranu svojho majetku, ktorý sa nachádza v dotknutých nehnuteľnostiach. Takáto navrhovaná úprava

pomerov žalovaného 3/ obmedzí, pričom vzhľadom na dôvody odvolania bolo potrebné posúdiť či ide
o primerané obmedzenie a či nepresahuje nevyhnutný rozsah – princíp proporcionality. Súd preto musel
porovnať záujem žalobkyne o ochranu vecí nachádzajúcich sa na dotknutých nehnuteľnostiach so
záujmom žalovaného 3/ ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti resp. či žalovaný 3/ by bol obmedzený
primerane. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že žalovaný 3/ sa stal vlastníkom dotknutých

nehnuteľností na dobrovoľnej držbe, žalobkyňa v dotknutých nehnuteľnostiach nebýva, dlhšie obdobie
sa zdržiava v zahraničí a do bytu chodí sporadicky, v byte má uložené veci. V návrhu žalobkyňa netvrdí,
že v byte má záujem bývať. Za takejto situácie je neprimerané, aby žalovaný 3/ znášal povinnosť
umožniť užívanie bytu za účelom uskladnenia jej vecí. Takúto situáciu môže žalobkyňa vyriešiť iným
spôsobom, navrhovaných neodkladným opatrením by žalobkyňa síce dosiahla svoj účel, ale išlo by

o neprimeraný spôsob obmedzenia žalovaného 3/. Z tohto dôvodu odvolací súd v celom kontexte
požadovanej procesnej ochrany posúdil, že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia by
obmedzili žalovaného 3/ neprimeraných spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Z tohto dôvodu návrh
žalobkyne v časti, aby sa žalovaný 3/ zdržal výmeny zámku na vstupných dverách do bytu a uloženia
povinnosti znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, bol nedôvodný, bolo opodstatnené aj v tejto časti

návrh zamietnuť.

35. Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, a preto
mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť.
V dôsledku toho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil (§ 388 CSP) tak, že

návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 328 ods. 1 CSP).36. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí,
pretože je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa
končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).