Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121445713
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121445713.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255
739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – mestská časť Petržalka, proti žalovanému: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. – E. F. G. G. F., zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO

50 680 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o zaplatenie 12.138,97 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8Csp/39/2021-216 zo dňa 16.
mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu o zaplatenie 12.138,97 Eur
spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.122,97 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia zamietol,
výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobca je povinný
náhradu trov konania zaplatiť žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, paušálnym odkazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 17
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia, § 92 ods. 8 zákona o bankách,
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) a
žalovaný dňa 25.07.2017 uzavreli písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. 6216635, na základe ktorej
mal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo výške 14.000,00 Eur s tým, že úver
bude použitý na vyplatenie iných záväzkov a prípadný zostatok bude vyplatený žalovanému. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že žalovaný mal záväzky so zostatkom aktuálnym ku dňu podpísania zmluvy 829,85

Eur + 6.869,00 Eur + 2.683,00 Eur v mesačných splátkach 41,49 Eur + 108,00 Eur + 73,00 Eur. V zmluve
sa nenachádza žiadny údaj týkajúci bonity žalovaného. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa
09.07.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach s tým, že ho zároveň upozornil, že
ak dlžnú sumu nezaplatí v stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, bude žalobca oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa
11.08.2020 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 10.08.2020. Oznámenie bolo doručené matke

žalovaného dňa 18.08.2020. Žalovaný sa na tejto adrese zdržiaval, ale bol v práci. Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 10.09.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach s tým, že hozároveň upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Žalobca svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018 a prílohy k zmluve.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.12.2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.

Žalovaným deklarovaný príjem overený dopytom na sociálnej poisťovne 750,00 Eur, existujúce záväzky
214,47 Eur, boli overené dopytom do úverového registra, časť záväzkov s mesačnou splátkou vo
výške 22,49 Eur bola vyplácaná poskytnutým úverom. Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné
použiť na splátky úverov (55,00 % z akceptovaného príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný
zostatok) 199,00 Eur bol splnený, lebo mesačná splátka bola nižšia.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vo vzťahu k skúmaniu bonity klienta len samotné
zhromaždenie informácií o klientovi, navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité
splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ
veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať
dlh zo zmluvy. Žalobca ohľadne skúmania bonity žalovaného predložil iba jeden listinný dôkaz, a
to print screen výpis z úverového registra, nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie,
že jeho právny predchodca vyhodnocoval všetky okolnosti, akým spôsobom a s akým záverom v
zmysle zákonnej povinnosti podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu

nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, preto
od žalovaného nemohol požadovať jednorazové splatenie dlhu (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch), nemal preto právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §
565 Občianskeho zákonníka) a následne nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu (§ 17 zákona
o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách). Vyplýva z toho záver, že pri vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru a pri postúpení pohľadávky na žalobcu postupoval v rozpore s právnymi
predpismi vyššie uvedenými a preto ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 10.08.2020 a postúpenie z 14.12.2020 ). Žalobca
tak nie je v konaní aktívne legitimovaný voči žalovanému a žalovaný nie je pasívne legitimovaný voči
žalobcovi. Pre nedostatok legitimácie strán konania bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v celom
rozsahu úspešný.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že postupca nebol v zmysle
platnej právnej úpravy v čase uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere č. 5133045088 zo dňa 25.07.2017
povinný skúmať bonitu žalovaného (a túto aj napriek tomu skúmal, o.i. aj dopytom do úverového registra,
o čom žalobca predložil dôkaz označený ako „úverový register“), a preto záver súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zosplatnenia a následného

postúpenia pohľadávky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca má za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo zmluvy
o splátkovom úvere je zrejmé, že účelom poskytnutia úveru bolo vyplatenie aktuálnych záväzkov, a to
konkrétne: 1. revolvingový úver č. 390626606 v H. s mesačnou splátkou vo výške 41,49 € (celková
dlžná suma 829,85 €), 2. splátkový úver v inej banke s mesačnou splátkou vo výške 108,00 € (celková

dlžná suma 6.869,00 €), 3. splátkový úver v inej banke s mesačnou splátkou vo výške 73,00 € (celková
dlžná suma 2.683,00 €). Uzavretím zmluvy o splátkovom úvere sa malo znížiť finančné zaťaženie
žalovaného, nakoľko poskytnutý refinančný úver (14.000,00 €) mal vyplatiť jeho ďalšie existujúce
záväzky (10.381,85 €). Výška mesačných splátok, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať na jeho ostatné
záväzky pred uzavretím zmluvy bola vo výške 222,49 €, pričom po uzavretí zmluvy sa táto suma znížila

na sumu 198,06 € mesačne. Je teda zrejmé, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver, ktorým sa
splatil jeden alebo viac existujúcich úverov (refinančný úver) a preto postupca v zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nebol povinný skúmať bonitu žalovaného.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Žalobca podporne
poukazuje aj na ustanovenie § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého je zrejmé, že

ustanovenie § 7 ods. 1 absentuje vo vymenovaných ustanoveniach, ktoré sa na sa na tento typ úveru
(novoposkytnutý úver, ktorým sa zlepšia podmienky a spôsob splácania pre spotrebiteľa) majú aplikovať.
Z toho vyplýva, že ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prejednávaný prípad
nevzťahuje a teda postupca nebol povinný dodržať predmetné ustanovenie a skúmať bonitu žalovanéhos odbornou starostlivosťou. Aj keď sa aplikáciou ustanovenia § 7 ods. 1 a následne ustanovenia § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na prejednávaný prípad nevzťahuje, právny predchodca s
odbornou starostlivosťou skúmal bonitu žalovaného. Právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru

posudzoval výšku príjmu žiadateľa, aktuálnu úverovú zaťaženosť, dobu trvania zmluvy a informatívny
účel poskytnutia úveru (refinančný úver, ktorý mal znížiť finančné zaťaženie žalovaného). Pôvodný
veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých
bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a o jeho schopnosti predmetný úver
splácať, a preto je názoru, že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta dostatočne. Právny

predchodca žalobcu postupoval pri poskytovaní úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami, a teda
bol oprávnený úver zosplatniť, v dôsledku čoho bola na žalobcu postúpená zosplatnená pohľadávka v
súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 veta prvá
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že vyhovie žalobe, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods.

1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 12.138,97 eur
s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho

konania posúdiť, či procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a či vec správne právne posúdil.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre zamietnutie žaloby
v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Hoci sú v odôvodnení rozsiahlo uvedené čiastkové zistenia
súdu prvej inštancie (odsek 4. – 12. rozsudku súdu prvej inštancie), absentuje v ňom uvedenie

komplexných skutkových zistení v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.

Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Vo vzťahu
k zamietnutiu žaloby súd prvej inštancie citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10CoCsp/6/2022 zo dňa 28.4.2022 (odsek 18. rozsudku súdu prvej inštancie) a ďalej sa súd prvej

inštancie odvolával opakovane na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu bez toho, aby sa
zaoberal argumentami strán v ich písomných vyjadreniach vo veci podaných v konaní pred súdom prvej
inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby náležite
odôvodnený.Zatýchtookolnostírozsudoksúduprvejinštancieniejevyhotovenývsúladesustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní. Odvolacia námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý súdny proces je opodstatnená.

14. Za zvlášť závažné pochybenie považuje odvolací súd aj nedostatky v právnom posúdení nároku

žalobcu na zaplatenie zostatku úveru po zosplatnení, keďže súd prvej inštancie neuviedol takmer žiadne
zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k záveru o neopodstatnenosti tohto nároku, resp.
nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušné
právne normy. Súd prvej inštancie citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku len ustanovenie § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (bez uvedenia čísla zákona a dňa účinného znenia) (odsek

17. rozsudku súdu prvej inštancie), ďalej použil len paušálne odkazy na zákonné ustanovenia bez ich
citácie. Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie
dôkaznej povinnosti možno práve iba v kontexte konkrétneho predpisu hmotného práva, čo si vyžaduje
citáciu konkrétnej právnej normy a v ďalšom vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú

aplikáciu práve tejto právnej normy. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku tak nevyplýva náležité
právne posúdenie nároku žalobcu, hoci súd prvej inštancie dospel k záveru o jeho neopodstatnenosti.

15. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú
splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o
nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere niesú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6,
§ 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až m), p) a u), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16

až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.

16. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie odôvodňuje
zamietnutie žaloby paušálnym odkazom na ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách
(bez uvedenia čísla zákona a dňa účinného znenia). Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere (čl. II.,
bod 1), ktorú súd prvej inštancie podrobil kontrole, vyplýva, že dojednaný úver mal byť použitý na
vyplatenie revolvingového úveru u pôvodného veriteľa a 2 splátkových úverov v inej banke, teda jednalo
sa o refinančný úver na vyplatenie existujúcich záväzkov (odsek 5. rozsudku súdu prvej inštancie).
Práve vo vzťahu k tomuto skutkovému zisteniu (účel úver) sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať

s možnou aplikáciou citovaného ustanovenia § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ktoré vylučuje aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 1
uvedeného zákona na prejednávaný prípad, ako správne namietal žalobca v odvolaní.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
avďalšejčastiodôvodneniavysvetlí,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtonormy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku síce paušálne odkazuje na určité zákonné ustanovenia, avšak nevyjadruje sa k interpretácii

právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom
stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej
kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu predvídanú
hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec neobsahuje
žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné

prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Nepostačujúcim je tak konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal konanie
jeho právneho predchodcu s odbornou starostlivosťou, pričom spotrebiteľský úver bol preukázateľne
poskytnutý na refinancovanie iných úverov, a to bez náležitého odôvodnenia majúceho logickú
postupnosť splňujúceho požiadavku nadväznosti medzi skutkovými zisteniami získanými v procese

dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.

18. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej
normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením
veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k

nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval náležitú právnu
normu ustanovenie § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere a vec podľa týchto hľadísk ani právne nevyhodnotil.

19. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací
súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje

rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci.

20. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom neodôvodnil zvolený spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci, viedli
k nesplneniu požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne

odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. Súd
prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu,
nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol.
Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosťrozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené
rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku. V nadväznosti na to
ďalej súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vytvoril skutkový základ
bez náležitého odôvodnenia, pričom neuviedol myšlienkový postup, na základe ktorého relevantné

skutkové zistenia podradil pod hypotézu ním aplikovaných právnych noriem. Tu potom nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

22. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku odvolací súd preto zrušil
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancieapodľaustanovenia§391ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného
útokuaprocesnejobranyapoprípadnomdoplnenídokazovania,čiuždôkazmiktoréstranynavrhlialebo
ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné

a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného
sporového poriadku, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4
Civilného sporového poriadku) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom
posudzovaní veci je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku)

tak, ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby
sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými
v konaní a argumentmi strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované
ustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku.Vyhnesapritomformalistickémuapaušálnemu
prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí

sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad
na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným
poriadkomsledovanéhocieľacivilnéhosporovéhokonania,ktorýmjeochranazákonnosti,spotrebiteľské
právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností.
Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva

na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa
v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu (predložené v konaní na súde prvej
inštancie - odpor, vyjadrenia i v odvolacom konaní) a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež
na žalobcom i žalovaným prezentovanú argumentáciu a nimi predložené otázky týkajúce obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre prípad, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o ich
splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre zosplatnenie úveru a omeškania žalovaného,
následne splnením podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky a opodstatnenosťou každého
jednotlivého nároku uplatneného v žalobe. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem (s presným označením čísla a názvu právneho predpisu, dňa účinného

znenia), vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a
dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).