Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010651
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318010651.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. X.XX.XXXX v D.,
pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.5.2022, sp. zn. 2T/36/2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.9.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 17.5.2022, sp. zn. 2T/36/2018
uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom
v napadnutom rozsudku.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona s použitím na § 38 odsek
2 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 600 eur. Podľa
§ 57 odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne
zmaril, určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný ako verejný činiteľ
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený
prospech, keď v rozpore so skutočným stavom veci vyhodnotil dopravnú nehodu ako škodovú udalosť,
pričom od svedka E. F. si vyžiadal a prijal ako pokutu 400 eur, hoci v zmysle listinných dôkazov pokuta
bola len na sumu 50 eur. Pri uznaní viny obžalovaného vychádzal okresný súd z výpovede svedka E. F.,
ktorýuviedol,žedňa3.8.2012poobedenacúvaldoautaakeďžesaponáhľaldopráce,napísalsiŠPZna

papier. Potom mu volala mama, že ho hľadajú policajti, tak išiel na políciu, kde v kancelárii za prítomnosti
ženy, ktorej bolo to auto, do ktorého nabúral, vypísali papiere, a potom mu obžalovaný povedal, že má
zaplatiť pokutu 400 eur. Keďže nemal peniaze, išiel za mamou, aby mu na pokutu požičala, pri čom bol
prítomný aj svedok G. B.. Potom pokutu 400 eur zaplatil a žiadne papiere k pokute nedostal. Výpoveď
svedka E. F. sa zhodovala s výpoveďou svedkyne H. F., jeho matky, ktorá uviedla, že prišiel za ňou
obžalovaný do práce na pumpu a povedal jej, že jej syn do niekoho nacúval a odišiel z miesta nehody

a že synovi hrozí, že mu zoberú vodičské oprávnenie a dostane pokutu 400 eur. Svedkyňa zavolala
synovi, aby išiel na políciu a potom za ňou syn prišiel, že potrebuje 400 eur, ktoré mu dala. Svedok
G. B. uviedol, že dňa 3.8.2012 bol na pumpe, keď tam prišiel E. F. za matkou, že do niekoho nabúral
a dal jej papierik s ŠPZ a potom si tam prišiel pre sumu 400 eur na pokutu. Svedkyňa I. G., ktorej
vozidlo bolo nabúrané, uviedla, že nebola prítomná pri vyhlásení výroku o sankcii pre E. F.. Z prečítanej
výpovede svedka I. J. vyplynulo, že na polícii, keď jeho priateľka I. G. vypisovala papiere, nebol okrem

nich, svedka F. a obžalovaného nikto iný prítomný. Zo záznamu zo dňa 3.8.2012 je zrejmé, že nešlo
o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu. Podľa bloku na pokutu z 3.8.2012 bola E. F. uložená blokovápokuta 50 eur. Okresný súd zohľadnil skutočnosť, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej
premávke, nešlo o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu, lebo svedok E. F. opustil miesto dopravnej
kolízie bez zastavenia vozidla, preukázania totožnosti a vyplnenia formulára na poistenie.

Okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý tvrdil, že od začiatku riešil situáciu ako škodovú
udalosť a svedkovi E. F. uložil pokutu 50 eur, nakoľko bola v rozpore s výpoveďami svedkov E. F., H. F.
a G. B.. Okrem toho obžalovaný uviedol, že svedok K. a svedkyňa L. boli prítomní pri tom, ako svedok
F. vyplácal pokutu 50 eur, avšak svedok K. uviedol, že v tom období na polícii nepracoval a svedkyňa L.
nemohlabyťvtomčasevkanceláriinapolícii,leboo19:03hoddňa3.8.2012podľaoznámeniaoperátora

telefonovala s obžalovaným a bola v M., resp. v K. C.. Výpoveď svedkyne L. vyhodnotil okresný súd ako
účelovú v snahe pomôcť obžalovanému ako kolegovi.

Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť, obžalovaný bol doposiaľ netrestaný, od skutku už uplynul dlhší čas, preto neukladal trest
odňatia slobody, ale peňažný trest, a to vo výmere 600 eur zohľadniac okolnosti skutku a účel trestu.

Náhradný trest bol obžalovanému určený vo výmere 6 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len
prokurátor) vzdal práva na podanie odvolania voči výroku o vine a k odvolaniu proti výroku o treste sa
nevyjadril, avšak neskôr odvolanie nepodal. Obžalovaný zahlásil odvolanie.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 9.6.2022, v ktorom namietal, že skutková veta nezodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania. Obžalovaný od začiatku posudzoval udalosť ako škodovú udalosť, pričom aj
svedkyňa G. uviedla, že svedok F. tvrdil, že nevedel o tom, že nabúral. Obžalovaný ako nezaškolený

v danej pozícii nemal oprávnenie na prejedanie veci ako dopravnej nehody. Súd nemal zo žiadneho
dôkazu, okrem výpovede svedkov E. F. a H. F., preukázané, že prijal hotovosť 400 eur. Okresnému
súdu vytýkal, že zohľadnil len výpovede svedkov E. F. a H. F., a neprihliadol na výpovede svedkov
L., G., J., K., F., F. ako aj samotného obžalovaného. Výpoveď svedkyne L. okresný súd spochybnil
oboznámenými záznamami o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, avšak podľa obhajoby bol

tento dôkaz nezákonný s ohľadom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
10/2014 z 29.4.2015.

Obžalovaný doplnil dôvody odvolania písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.9.2022,
ktorým namietol viacero skutočností.

Uviedol, že na ODI Šaľa bol pridelený dňa 1.8.2012, pričom nebol zaškolený a neboli mu pridelené
heslá. Celú situáciu od začiatku riešil ako škodovú udalosť, keďže na vozidle svedkyne G. bola škoda
do 500 eur, nedošlo k zraneniu osôb, nebolo preukázané použitie návykových látok u svedka F. a tento
svedoknapolíciiuviedol,žeonabúraníaninevedel.SvedkoviF.zaškodovúudalosťudelilpokutu50eur.
Obžalovaný poukázal na časové nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne H. F. vo vzťahu k sledu udalostí

uvedeného dňa, keďže mala uviesť, že sa mal za ňou zastaviť na pumpe asi o 14:50 hod., nemu však
bola udalosť operačným strediskom nahlásená o 16:45 hod.. Obžalovaný taktiež poukázal na niektoré
rozdielne tvrdenia svedkov pri opakovaných výpovediach v prípravnom konaní, a to svedkyne H. F.
z8.8.2012a31.10.2012,svedkaE.F.z8.8.2012az31.10.2012ajsvedkaG.B.z8.8.2012a31.10.2012,
pričom tieto výpovede porovnával s výpoveďami týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný

uviedol, čo vypovedala svedkyňa G. a svedok J. dňa 9.8.2012 v prípravnom konaní, ako aj svedkyňa
J. L. dňa 19.12.2012. K údajom o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke obžalovaný uviedol, že
informácia o vysielači, ktorý jeho komunikáciu zaznamenával, mohol mať odchýlku aj 10 až 20 km,
teda nešlo o presné zaznamenanie polohy, preto ani informácia o polohe svedkyne L. v čase o 19:03
hod, keď telefonovala, nie je presná. Obžalovaný namietol, že v konaní nebol ako svedok vypočutý

vedúci ODI v Šali pán G., ktorý sa postaral, aby obžalovaného odvolali z jeho miesta vedúceho ODI
v Šali a vymenovali pána G. na túto funkciu, pričom mal aj nahovárať svedkov F., F. a B. ako majú
vypovedať, keďže ich dňa 7.9.2012 vypočúval na ODI v Šali, po čom mali títo svedkovia na výsluchu
31.10.2012 inak vypovedať. Pán G. dal vymazať záznamy z počítača zo dňa 3.8.2012, takže v ňom
nebola ani fotodokumentácia, ktorú obžalovaný vykonal z vozidla svedkyne G.. Tiež pán G. schválil

uvedenú udalosť ako škodovú udalosť.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
termínverejnéhozasadnutiana21.9.2023,naktorýsadostaviliprokurátorkaKrajskejprokuratúryTrnava
a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju

neúčasť nedostatočne ospravedlnil. K tomu treba uviesť, že ospravedlnenie obžalovaného na základe
ktorého žiadal odročiť verejné zasadnutie bolo nedostatočné, nakoľko obžalovaný nepredložil listinu
v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku, pričom o potrebe jej predloženia bol v upovedomení o konaní
verejného zasadnutia riadne poučený. Vykonaniu verejného zasadnutia na krajskom súde nič nebránilo,
pretože obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia len upovedomený, t. j. účasť obžalovaného na

verejnom zasadnutí nebola nevyhnutná.

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť, nakoľko okresný súd sa v dostatočnej miere vysporiadal s dôkazmi
a obžalovanému bol uložený zákonný trest. Obhajca obžalovaného sa pridržal v celom rozsahu
podanéhoodvolania,pričomnapadnutýrozsudokžiadalzrušiťaobžalovanéhospodobžalobyoslobodiť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti
výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní

vykonaný. Následne súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného
poriadku vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne.K vykonanému dôkazu okresným súdom prečítaním záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli
oznámené na základe príkazov na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej

prevádzke vydaných Okresným súdom Trnava dňa 28.3.2013 pod sp. zn. Ntt I.117/2013 a Ntt I.18/2013,
krajský súd uvádza, že námietka obhajoby v podanom odvolaní o nezákonnosti týchto záznamov
s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29.4.2015 bola
dôvodná.

Okresný súd Trnava príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke podľa § 116 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku pod sp. zn. Ntt I.117/2013 a Ntt I.18/2013
vydal dňa 28.3.2013. Od 23.6.2015 do 31.12.2015 bolo v Trestnom poriadku zrušené ustanovenie § 116,
atonazákladeNálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS10/2014z29.4.2015,ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že „ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005

Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 13 ods.
4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a
čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 116 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorých účinnosť dočasne pozastavená nebola,
a ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, ktorých účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením sp. zn. PL. ÚS

10/2014 z 23. apríla 2014 uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 128/2014 Z.z.
Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods.
1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny
základných práv a slobôd a s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, strácajú
po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“

Ústavný súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že zákon o elektronických
komunikáciách v § 58 odsek 7 vymedzoval taxatívne závažné trestné činy, ale § 116 Trestného poriadku
uvádzal len úmyselné trestné činy bez uvedenia závažnosti, pričom zásah do súkromia takej intenzity
ako záznam o telekomunikačnej prevádzke by mal byť obmedzený len na závažnú trestnú činnosť.

Vzhľadom k tomu, že citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky uverejnený zákonom č. 39/2015 dňa 23.6.2015 a do šiestich mesiacov nebolo
Národnou radou Slovenskej republiky ustanovenie § 116 Trestného poriadku uvedené do súladu
s príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo ustanovenie § 116 Trestného poriadku aj platnosť.

Až dňom 1.1.2016 nadobudlo účinnosť nové znenie ustanovenia § 116 Trestného poriadku, kde bolo
upravené vydávanie príkazov vo vzťahu k trestným činom konkrétnej závažnosti.

S poukazom na uvedené skutočnosti treba prisvedčiť argumentu obhajoby, že záznamy údajov
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydané na základe príkazov súdu zo dňa 28.3.2013, boli

s poukazom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nezákonnými dôkazmi, o ktoré
nemohol okresný súd svoje rozhodnutie oprieť. Okresný súd oboznámenými údajmi zo záznamov
o telekomunikačnej prevádzke vyvracal svedectvo svedkyne J. L. o tom, že bola prítomná na polícii
v kancelárii, keď obžalovaný svedkovi F. oznamoval, že mu bude udelená pokuta 50 eur, nakoľko podľa
uskutočneného telefonátu s obžalovaným mala byť svedkyňa L. dňa 3.8.2012 o 19:03 hod. v M., resp.

v K. C.. V iných súvislostiach neboli údaje o záznamoch o telekomunikačnej prevádzke použité ako
dôkazvtomtokonaní. Ktomutotrebapoukázaťajnato,žeobžalovanývpodanomodvolanínamietalnie
len nezákonnosť záznamov o telekomunikačnej prevádzke, čo urobil prostredníctvom svojho obhajcu,
ale aj skutočnosť, že údaje o mieste, kde sa telefonujúca osoba zdržuje podľa vysielača, ktorý telefonát
zaznamenáva, sú nepresné, pričom odchýlka môže byť 10 až 20 km.

Krajskýsúdtakprisvojejprieskumnejčinnostinatietozáznamyúdajovouskutočnenejtelekomunikačnej
prevádzke ako na nezákonné dôkazy neprihliadol.Okresný súd odhliadnuc od údajov zo záznamov o telekomunikačnej prevádzke pritom v odôvodnení
svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného
poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené
alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.

Ani krajský súd, ktorý nevzal do úvahy oboznámené údaje o záznamoch z telekomunikačnej prevádzky,

nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého
rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu s výnimkou tých, ktoré sa
opierali aj o údaje o záznamoch z telekomunikačnej prevádzky, osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje,
v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu, aj pri neprihliadnutí na údaje zo záznamov

o telekomunikačnej prevádzke, vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú
štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, a to vychádzajúc z výpovedí nie len svedkov
E. F., H. F. a G. B., ale aj svedkov I. G. a I. J., ktorých výpovede okresný súd vo svojom rozhodnutí
podrobne uviedol a jednotlivo aj v ich súhrne sa s nimi vysporiadal vo vzťahu k preukázaniu viny
obžalovaného, na čo krajský súd v podrobnostiach odkazuje.

Za kľúčových a najmenej na prejednávanej veci zainteresovaných svedkov krajský súd považoval
svedkov I. G., ktorá bola vlastníčkou nabúraného vozidla, a I. J., jej priateľa, ktorý s ňou bol na polícii
situáciu riešiť. Títo svedkovia síce neboli prítomní pri udeľovaní sankcie svedkovi F. obžalovaným,
avšak najmenej zaujate opísali všetky ostatné okolnosti dotvárajúce priebeh skutku, pričom vo svetle

ich výpovedí možno hodnotiť výpovede svedkov F., F. a B. ako vierohodné. V prvom rade je potrebné
uviesť, že z výpovede svedkyne I. G. vyplynulo, že nabúranie vozidla zistil jej priateľ I. J., ktorý
našiel za stieračom jej vozidla papierik s poznačenou nekompletnou ŠPZ, ktorý potom odovzdali
privolanému policajtovi, a to obžalovanému. Už od uvedeného momentu nemohol obžalovaný celú
situáciu riešiť ako škodovú udalosť, keďže svedok F., ktorý do vozidla svedkyne G. nabúral, si nesplnil

povinnosť bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti,
poskytnúť údaje o poistení a vyplniť predpísané tlačivo. Keďže svedkyňa G. mala za stieračom papierik
s poznačenou neúplnou ŠPZ je zrejmé, že tento tam zanechal náhodný svedok, a nemohol ho tam
zanechať sám škodca, nakoľko by nechal úplné údaje o sebe, či ŠPZ svojho vozidla. Z takto zistených
skutočností obžalovaným, ktorý sa dostavil na miesto nabúrania vozidla svedkyne G., mohol obžalovaný

urobiť len jediný zákonný záver, že ide o dopravnú nehodu. Pokiaľ obžalovaný namietal, že nebol
dostatočne zaškolený, či nemal oprávnenie dopravné nehody riešiť, mal to v danom momente oznámiť
svojím nadriadeným, čo však neurobil. Ďalšie argumenty obžalovaného o tom, že od začiatku situáciu
riešil ako škodovú udalosť, lebo svedkyňa F. uviedla, že jej syn svedok F. jej dal papierik s ŠPZ vozidla,
do ktorého nabúral, aby cez mestských policajtov zistila majiteľa vozidla, takže to nemohol posúdiť ako

odídenie z miesta škodovej udalosti, a teda ako dopravnú nehodu, resp. z dôvodu, že svedkyňa G.
uviedla, že svedok F. jej na polícii uviedol, že o nabúraní nevedel, čo však zasa nekorešponduje s tým,
že mal matke odovzdať ŠPZ vozidla, do ktorého nabúral, a teda, že nemohol svedok F. úmyselne odísť
z miesta nabúrania, neobstoja, nakoľko všetky tieto okolnosti sa jednak obžalovaný dozvedel až neskôr,
keď už mal celú situáciu riešiť ako dopravnú nehodu a okrem toho tieto dodatočné informácie neboli

takého charakteru, aby zmenili posúdenie celej udalosti z dopravnej nehody na škodovú udalosť.

Čo sa týka prejednania celej udalosti obžalovaným v kancelárii na polícii, k tomuto svedkovia I. G. a I. J.
jednoznačne uviedli, že v kancelárii na polícii boli len oni dvaja, svedok F. a obžalovaný, pričom počas ich
prítomnosti nedošlo k vyhláseniu sankcie pre svedka F., avšak svedkyňa G. svedkovi F. za prítomnosti

obžalovaného uviedla, že nemal odísť z miesta nabúrania, bez toho, aby to oznámil polícii, teda ani
v tomto momente nebolo dôvodné, aby obžalovaný riešil danú situáciu ako škodovú udalosť. Svedok
I. J. tiež uviedol, že za jeho prítomnosti obžalovaný povedal, že na mieste zadrží svedkovi F. vodičský
preukaz, pričom nemu stačilo, že toto počul a viac to neriešil. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný
prezentoval pred nestrannými svedkami, že situáciu bude riešiť zadržaním vodičského oprávnenia.

Toto korešponduje aj s výpoveďou svedkyne H. F., ktorá uviedla, že keď za ňou obžalovaný prišiel na
pumpu, kde pracovala, tak jej povedal, že jej synovi zoberú vodičák a že dostane pokutu 400 eur. Po
odchode svedkov G. a J. z kancelárie v nej zostali len obžalovaný a svedok F.. Svedok F. uviedol, že mu
obžalovaný uviedol, že má vyplatiť pokutu 400 eur, ktoré peniaze si išiel zobrať od matky, čo svedkyňaH. F. potvrdila, že synovi požičala túto sumu, pričom pri tomto na pumpe bol aj prítomný svedok G. B..
Svedok F. potom odovzdal sumu 400 eur obžalovanému. Svedkyňa L., kolegyňa obžalovaného uviedla,
že bola prítomná, keď obžalovaný svedkovi F. povedal, že mu udeľuje pokutu 50 eur, na čo mu svedok

F. povedal, že nemá peniaze, ide si ich vybrať z bankomatu, a potom sa vrátil a dal obžalovanému jednu
50 eurovú bankovku, na čo mu obžalovaný odovzdal pokutové bloky. Ani krajský súd neuveril výpovedi
svedkyni L., nakoľko jej prítomnosť svedok F. vôbec neuvádzal, a súčasne svedkyňa uviedla, že mal
svedok F. uviesť, že si ide pre peniaze do bankomatu, ale tento jednoznačne išiel za matkou. Výpoveď
svedkyne L. aj bez zohľadnenia údajov o záznamoch o telekomunikačnej prevádzke možno hodnotiť

ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, pričom žiadny iní z kolegov na polícii, ktorí boli vypočutí
ako svedkovia, nevedeli potvrdiť, že v čase keď obžalovaný so svedkom F. riešil ukladanie sankcie, bola
svedkyňa L. v tej kancelárii.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný vypísal dňa 3.8.2012 blok na pokutu udelenú svedkovi F. v hodnote
50 eur, hoci mal podľa výpovede svedka F. od neho prijať sumu 400 eur, čo je podporené výpoveďou

svedkyne H. F. a svedka G. B., mal aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ,
teda príslušník polície, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť
sebe neoprávnený prospech.

Obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval na rozdielne tvrdenia svedkov pri opakovaných

výpovediach v prípravnom konaní, a to svedkyne H. F. z 8.8.2012 a 31.10.2012, svedka E. F. z 8.8.2012
az31.10.2012ajsvedkaG.B.z8.8.2012a31.10.2012,pričomtietovýpovedeporovnávalsvýpoveďami
týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. K týmto odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd
uvádza, že krajský súd sa vôbec nemohol zaoberať prípadnými namietanými rozdielmi vo výpovediach
týchtosvedkov,keďževýpovedesvedkovE.F.aG.B.zprípravnéhokonaniazdní8.8.2012a31.10.2012

vôbec neboli oboznámené na hladnom pojednávaní ich čítaním, a vo vzťahu k svedkyni H. F. boli čítané
len časti jej výpovede z prípravného konania zo dňa 8.8.2012 a 31.10.2012 k tomu, čo jej povedal
obžalovaný, keď bol za ňou v práci na pumpe, a k tomu, kto bol pri tomto rozhovore prítomný. Keďže
ani obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenavrhol čítanie výpovedí uvádzaných svedkov pre rozpory
v ich výpovediach, nemôžu byť tieto výpovede vyhodnocované, keďže neboli na hlavnom pojednávaní

oboznámené. V tomto smere sú všetky odvolacie námietky obžalovaného nedôvodné, nakoľko nejde
o dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní. Okresný aj krajský súd mohol vychádzať len z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní.

K odvolacej námietke obžalovaného, že v prípravnom konaní ani na súde nebol nikdy predvolaný

a vypočutý pán G. ako vedúci ODI v Šali, krajský súd uvádza, že v prípravnom konaní ani v konaní na
okresnom súde nebolo zo strany obhajoby navrhnuté vypočutie pána G. ako svedka, preto okresný súd
tento dôkaz ani nevykonal ani nerozhodoval o jeho odmietnutí. V konaní na okresnom súde bolo len
zo strany prokurátora navrhnuté čítanie úradného záznamu spísaného N. G. G. G. zo dňa 5.4.2013,
vykonanie ktorého dôkazu bolo na hlavnom pojednávaní dňa 17.5.2022 odmietnuté, z dôvodu že listinný

dôkaz má charakter úradného záznamu, ktorým nemožno nahrádzať svedeckú výpoveď. Zo strany
obhajoby ani po tomto odmietnutí nebolo navrhnuté vypočutie tohto svedka.

Je potrebné poznamenať, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,

predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je
ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo

veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie

sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

Pokiaľ ide o výrok o treste, tak krajský súd s postupom okresného súdu, keď u obžalovaného nezistil
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, a preto podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona v spojení s §
38 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému
ukladal peňažný trest pri dolnej hranici zákonnej sadzby vo výmere 600 eur súhlasí, pričom považoval
za zákonné a správne aj to, keď okresný súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov. Výmera uloženého peňažného trestu zohľadňuje nie len zásady ukladania trestu,

ale prihliada aj na dlhý čas, ktorý uplynul od skutku, preto sa krajský súd stotožňuje s uloženým druhom
trestu aj jeho výmerou.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.