Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213005
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119213005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, zastúpenej Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná
61, 080 01 Prešov, IČO: 50660888, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A.
XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO:
42083541, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
19C/34/2019-387 z 29.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvosporovýchstrán
tak, že hnuteľné veci: motorové vozidlo Renault Laguna, EVČ: F., VIN: G., prívesný vozík, sedacia
súprava/látka Belize, panelové radiátory 7 ks, strunová kosačka, vysúvací rebrík, detské hračky, plot,
tehly, dosky, krytina, porcelán karlovarský, dymové lampy 3 ks, posteľné obliečky 7 ks, luxusný posteľný
set, vybavenie do kuchyne, poháre, kávový servis, príbory 2 ks, gril, vázy, madona, drevený kríž
v zostatkovej hodnote 1.450,- eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nehnuteľnosti, a to

rozostavaný rodinný dom postavený na parcele C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
215 m2, parcelu C-KN - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2, a parcelu C-KN XXX/X - orná
pôda o výmere 587 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX okres F., obec A., katastrálne
územie A. v zostatkovej hodnote 87.000,- eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zostatok
spoločného úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013
uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. a stranami sporu ku dňu 29.11.2022 vo výške 20.939,12 eur s
prísl. prikázal uhradiť banke žalobkyni. Uložil žalobkyni povinnosť na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť

žalovanému sumu 28.403,22 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania sporovým
stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 31.5.208 a počas manželstva sa im
narodili dve dcéry, a to dňa 17.8.2010 dcéra H. a dňa 25.2.2013 dcéra I..

3. Dňa 3.7.2008 uzavreli strany sporu ako kupujúci s predávajúcimi D. C. a J. C., rodičmi žalovaného,

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok - orná pôda nachádzajúca sa v k. ú. obce A., ako parcela
č. XXX/X o výmere 802 m2 zapísaná na LV č. XXX, a to za kúpnu cenu 3.000,- SK.4. Dňa 27.8.2008 Obec A. pod číslom Č.j. A./XXX/XXXX-XX na žiadosť oboch vydala stavebné
povolenie, ktorým povolila stavbu rodinného domu na pozemku parcelné č. XXX/X s tým, že stavbu
rodinného domu je potrebné dokončiť najneskôr do piatich rokov odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia; s tým, že odborný dozor bude vykonávať K. L. M., N. N. XXX.

5. Podľa znaleckého posudku znalkyne K. A. H. č. XX/XXXX zo dňa 12.8.2010 vyhotoveného pre účely
zriadenia záložného práva, predmet: rozostavaný rodinný dom mal všeobecnú hodnotu 46.872,34 eur,
drenáž 209,47 eur, parcela parcelné č. XXX/X hodnotu 2.653,24 eur a parcela parcelné číslo XXX/X

971,80 eur, celkom hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na 50.700,- eur.

6. Dňa 17.9.2010 uzavreli strany sporu s ČSOB a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX, na
základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť im úver vo výške 32.000,- eur na účel: výstavba/prestavba
nehnuteľnosti na objekt úveru: rozostavaný rodinný dom A. bez súpisného čísla na parcele CKN č. XXX/
X, stupeň rozostavanosti určený znaleckým posudkom č. XX/XXXX a parcela CKN č. XXX/X orná pôda

o výmere 587 m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2, ktoré vznikli
rozdelením geometrickým plánom č. XXX/XXXX z pôvodnej parcely CKN č. XXX/X orná pôda o výmere
802 m2, všetko bude zapísané na LV č. XXX, k. ú. A..

7. Zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu na meno B. E. č. účtu XXXXXXXXX, za obdobie od

26.2.2008 do 14.1.2010 (č.l. 43 - 45), súd zistil, že z účtu bola vybratá suma 384.010,10 SK dňa
26.5.2008, teda krátko pred uzavretím manželstva, kde potom na účte zostala suma 200.440,70 SK, a
následne na účet prichádzali platby a uskutočňovali sa výbery, pričom ostatný výber bol uskutočnený
31.12.2009 vo výške 9.542,39 eur.

8. Zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu na meno O. E. číslo účtu XXXXXXXXX za obdobie od
24.1.2008do31.12.2008anásledneod1.5.2008do21.7.2019(č.l.46-47)súdzistil,žeúčetbolvedený
ako vkladná knižka Kapitál v mene USD číslo vkladnej knižky: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na
vkladnej knižke bola ku 24.4.2008 suma 90.260,78 USD, 10.10.2013 bola z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX
E. O. poukázaná suma 4.514,33 USD.

9. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. zo dňa 31.7.2017 súd zistil, že z termínovaného vkladového účtu číslo
F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX klientky A. B. C., A. XX, XXX XX A., r. č. XXXXXX/XXXX bol dňa
24.8.2010 zrealizovaný výber vo výške 10.000,- eur a dňa 15.12.2010 bol zrealizovaný výber vo výške
6.950,- eur.

10. Zo žalobkyňou predloženého sumáru výdavkov súvisiacich s výstavbou rodinného domu (č.l. 84,
85 a 116) súd zistil, že zo svojich výlučných prostriedkov mala vynaložiť za projektovú dokumentáciu
sumu 24.000,- SK, v dňoch 6.8.2008 a 27.8.2008 za stavebný materiál a zaplatenie prác na základoch
sumu 91.000,- SK.

11. Zo žalobkyňou predloženého sumáru súm čerpaných z úveru (č.l. 117) súd zistil, že úver mal byť
použitý na: strešnú krytinu, odkvap. systém a okná - 8.634,69 eur, vata na dom - 1.270,- eur, vata do
podkrovia - 1.400,- eur, stavebniny Majo - 4.219,- eur (+ 43,- doprava), okná a dvere - 5.500,- eur,
parapety na okná – 500,- eur, na kúpu auta - 1.250,- eur, omietky poliaci (600 m2 x 9) - 5.600,- eur,

(doplatok 200,- eur, lebo boli krivé steny), zalievanie deky - 2.000,- eur, veniec posledný 630,- eur, dvere
do garáže - 1.300,- eur.

12. Medzi stranami sporu došlo k dohode o rozsahu hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania
manželstva s tým, že došlo k dohode aj o zostatkových hodnotách týchto vecí. Na základe tejto dohody

predmetné hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 1.450,- eur teda súd tak, ako je uvedené vo
výroku I. predmetného rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.

13. Vo vzťahu k tomu, či do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria okrem rozostavaného
rodinného domu aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 3.7.2008

na námietku žalovaného, že nepatria, lebo boli nadobudnuté absolútne neplatnou kúpnou zmluvou v
rozpore s § 39 OZ pre zastretie skutočného úmyslu predávajúcich - jeho rodičov pozemok darovať
žalovanému, súd poukazuje na tú nespornú skutočnosť, že ak strany sporu boli aktérmi zastieraného
právneho úkonu, bolo by v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 OZ a princípmispravodlivosti, aby ich spoločné nezákonné konanie po rokoch malo byť posudzované v ich prospech
ako neplatný právny úkon, pretože oni sa rozhodli pre tento právny úkon, a sú povinní znášať všetky
dôsledky z takéhoto právneho úkonu, a v danom prípade právny dôsledok pre žalovaného, ktorý túto

námietku produkuje je ten, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy
uzavretej medzi predávajúcimi rodičmi žalovaného a kupujúcimi manželmi patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva a je potrebné ju vyporiadať.

14. Keďže žalovaný prehlásil, že v prípade, ak súd jeho túto námietku neakceptuje, súhlasí s tým,

že zostatková hodnota nehnuteľností vrátane rozostavaného rodinného domu bola stranami sporu
dohodnutá na 87.000,- eur, zostalo súdu rozhodnúť o tom, komu z manželov predmetné nehnuteľnosti
prikázať do výlučného vlastníctva.

15. Ohľadom tejto spornej otázky, súd sa riadil vyššie uvedenou zákonnou úpravou, ktorá v daných
prípadoch kladie zreteľ predovšetkým na potreby maloletých detí, ktoré pochádzajú z tohto manželstva a

bolizverenédoosobnejstarostlivostimatky,sktoroubývajúvtejistejobciustarýchrodičovvstiesnených
bytových podmienkach.

16. Keďže v rámci tzv. širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strany sporu navrhli
vyporiadať aj spoločné dlhy, súd konštatuje, že jediným spoločným dlhom je dlh z úveru poskytnutého

ČSOB 17.9.2010 a následne prefinancovaného úveru poskytnutým Slovenskou sporiteľňou, a.s.
11.9.2013, kde zostatok tohto dlhu ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku predstavoval sumu
26.849,59 eur a ku dňu rozhodnutia súdu 20.939,12 eur, pričom je nesporné, že sumu predstavujúcu
rozdiel uhradil žalovaný.

17. Úvery, ktoré boli uzavreté v priebehu manželstva len jedným z manželov, v danom prípade podľa
tvrdenia žalovaného práve ním, podľa ustálenej súdnej praxe nie sú spoločnými úvermi, preto ich súd
ani v tomto konaní nevyporiadava. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sumu 6.000,- eur z úveru uzavretého
30.12.2016 použil na financovanie stavby, a navrhol ju vyporiadať ako vnos, napokon sám priznal, že
túto skutočnosť nevie preukázať., a preto súd sa s touto sumou ako sumou preukázaných vnosov v

ďalšej časti odôvodnenia rozsudku ani nezaoberá.

18. V danom prípade žalobkyňa tvrdí vnos vlastných finančných prostriedkov získaných pred uzavretím
manželstva do výstavby rodinného domu, s ktorého výstavbou sa započalo krátko po uzavretí
manželstva. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila potvrdenia bánk, v ktorých mala ku dňu

uzavretia manželstva uložené finančné prostriedky, s tým, že boli uložené aj na účte jej brata O. E.,
ktorú skutočnosť tento aj potvrdil. Žalobkyňa tvrdila, že v tom čase mala na účtoch vlastných finančných
prostriedkov vo výške cca 1,9 mil. SK, ktorú túto skutočnosť jej potvrdili brat O. aj sestra C., z potvrdení
však súd za preukázané v tomto kontexte považuje iba účty znejúce na jej meno., so zostatkami na
účtoch podľa výpisov z účtov a potvrdení.

19. Pokiaľ žalobkyňa predložila sumár podopretý dodacími listami, faktúrami a pokladničnými dokladmi
z obdobia od 6.8.2008 do 10.10.2015, aj sumár o tom, čo z prác a materiálov bolo hradených zo
spoločného úveru, kde sama priznala, že aj žalovaný niektoré platby uhrádzal, žalovaný neuplatnil nárok
na tieto vnosy, navrhoval neprihliadať k vnosom z ani jednej strany sporu, preto k nim súd neprihliadal.

20. Žalovaný spochybnil vierohodnosť predloženého sumáru a aj samotná žalobkyňa, keď uviedla, že
jednotlivé doklady, aj keď znejúce na meno jej manžela nemožno prijať ako dôkaz o tom, že ich platil zo
svojich prostriedkov, nakoľko v niektorých prípadoch mu peniaze na zaplatenie týchto cien a materiálov
dala zo svojich výlučných prostriedkov, v niektorých prípadoch ich tam dopísala zo súcitu.

21. Aj keď teda precíznosť žalobkyne vo vzťahu k účtom a financiám súd zistil a konštatoval ešte v
konaní o úpravu práv a povinností a v rozvodovom konaní, a priznal ju aj žalovaný, ak niet iného dôkazu
o tom, že tie ktoré práce a stavebné materiály a iné výdavky v súvislosti s výstavbou rodinného domu
vynaložila počas trvania manželstva zo svojich výlučných prostriedkov nemožno automaticky odvodiť,

že ich aj ozaj uhrádzala, a že v takejto výške v akej predložila sumár, je dôvodné zohľadniť aj predmetný
vnos z jej majetku do majetku spoločného.22. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nevie povedať, či dala zo spoločného majetku
5.000,- eur, či 10.000,- eur, nemá o tom vedomosti, aby tam dávala vyššie sumy, ale nevie koľko mala
na účte, a do dnešného dňa ani nevie koľko zarábala, koľko dala do domu.

23. Je potrebné zobrať do úvahy aj tú nespornú skutočnosť, že manželia s výstavbou rodinného domu
započali krátko po svadbe, a tak spoločne našetrené finančné prostriedky z vlastných príjmov v tom
čase obaja manželia objektívne mať nemohli., a ako zhodne potvrdili, každý z nich spravoval svoje
financie sám, nemali spoločné financie a ak aj uskutočňovali v rámci manželstva nejaké platby či už

bežného charakteru alebo týkajúce sa výstavby rodinného domu, tak zo svojich výlučných finančných
prostriedkov.

24. Je dôvodné priznať žalobkyni vnosy uvedené pod bodmi 14.1- 14.7. odôvodnenia tohto rozsudku,
výdavky uskutočnené v období od začiatku výstavby rodinného domu do decembra 2018, a to za
stavebnýmateriál,dodávkukameniva,poplatokzapripojenienaplynatehlyvsúhrnnejsume310.097,81

SK, ktorú sumu je možné vzhľadom na to, že to bolo krátko pred prijatím meny eura, prepočítať cez
koeficient 30,126 a priznať tak vynaloženie výlučných prostriedkov vo výške v prepočte na euro vo výške
10.293,36 eur.

25. Preukázané sú výsluchmi svedkov položky pod bodmi 14.23 - montáž krovu a 14.28. vybavenie

kúpeľne v celkovej sume 6.317,54 eur, teda za dôvodné považuje súd vnosy žalobkyne vo výške
16.610,90 eur. Ostatné vnosy vyčíslené žalobkyňou pre nemožnosť ich objektívneho preskúmania, s
prihliadnutím na námietky žalovaného, súd nemohol prijať a bez výhrady akceptovať.

26. Vnosy z titulu zaplatenia stavebných prác, súd nemohol zobrať do úvahy, keďže o ich výške nebol

žalobkyňou predložený listinný dôkaz (podpísaný doklad o prijatí tejto sumy) a ich výška ani nebola
potvrdená inými v konaní vykonanými dôkazmi.

27. Ohľadom týchto a ďalších položiek nárokovaných žalobkyňou súd netvrdí, že tieto nemohla vynaložiť
zo svojich výlučných finančných prostriedkov, a ohľadom platenia stavebných prác vypovedali svedkovia

L. a C., teda nárok je preukázaný, a je z praktického hľadiska logicky prijateľné aj to, že ak pracovali na
stavbe robotníci, tak aj strava predstavovala určitú položku, ale tieto vnosy súd považuje za preukázané
len čo do základu a nie do výšky, preto súhrnne súd konštatuje, že dôkazné bremeno o týchto svojich
vynaložených, čo do výšky vnosoch neuniesla, a preto súd nemôže jednoznačne vyhodnotiť tieto, ňou
vyčíslené úhrady v jej prospech ako vnosy z jej výlučného majetku na majetok spoločný.

28. Pokiaľ na stavbe rodinného domu pracovali rodinní príslušníci strán sporu, tento ich pracovný vklad
súd nepovažuje za vnosy zo strany tej - či ktorej strany sporu, ale za rodinnú výpomoc.

29. V rámci preukazovania a zohľadňovania vnosov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, nemôže súd, aj vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od vzniku týchto finančných nákladov,
vykonávať ekonomickú analýzu a inventúru všetkých finančných tokov v manželstve, a brať do úvahy
každú jednotlivú položku, aj bagateľnú, vynaloženú tým ktorým manželom.

30. K výške finančného vyrovnania súd dospel s poukazom na ustálenú súdnu prax takto:.

Hodnota aktív nadobudnutých počas trvania manželstva predstavuje hodnotu rozostavaného rodinného
domu a nehnuteľností vo výške 87.000,- eur a hodnotu hnuteľných vecí vo výške 1.450,- eur, teda
88.450,- eur. Od tejto sumy je potrebné odrátať vnosy žalobkyne vo výške 16.610,90 eur, čo predstavuje
sumu 71.839,10 eur a toto je suma, ktorú je potrebné deliť dvomi, a tak dospejeme k sume pripadajúcej
na každého z manželov - sume 35.919,55 eur, každý z manželov má nárok pri vyporiadaní ich

bezpodielového spoluvlastníctva na tento podiel. Ak pripočítame u žalobkyne túto sumu k sume vnosov
a pripočítame sumu podielu pripadajúceho žalovanému, dospejeme k sume čistej hodnoty majetku
88.450,- eur. Žalobkyni podľa rozhodnutia súdu má pripadnúť celý majetok nadobudnutý počas trvania
ich bezpodielového spoluvlastníctva, a tak je povinná uhradiť žalovanému jeho zákonný podiel vo výške
35.919,55 eur.

31. Ohľadom širšieho vysporiadania zákonného majetkového spoločenstva navrhli strany sporu
vyporiadať aj spoločný dlh, ktorý predstavuje zostatok úveru, ktorý im bol poskytnutý v roku 2010 a
prefinancovaný v roku 2013.32. Spoločný dlh je potrebné vyporiadať tak, že ak jeho zostatok k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva predstavoval 26.849,59 eur, každý z manželov má povinnosť tomu z manželov, ktorý

preberie spoločný dlh, uhradiť na vyrovnanie polovicu tejto sumy.

33. Je nesporné, že spoločný dlh ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje sumu 20.941,12 eur, preto ak
tento dlh preberá žalobkyňa, je povinný jej žalovaný uhradiť polovicu tejto sumy, teda 10.470,56 eur, ale
keďže za ňu uhradil sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou 26.849,59 eur a sumou 20.941,12 eur,

delené dvomi, teda sumu 2.954,23 eur, je potrebné túto sumu odrátať od jeho záväzku, jeho záväzok
teda predstavuje 10.470,56 eur mínus 2.954,23 eur, teda 7.516,33 eur.

34. Zohľadniť, a teda odrátať z tohto jeho záväzku, ešte aj polovicu tej sumy, ktorú za žalobkyňu platil
od začiatku splácania úveru po zánik ich bezpodielového spoluvlastníctva, by ale odporovalo princípom
pre zákonné majetkové spoločenstvo manželov, ktoré počas manželstva trvá.

35. Ak žalovaný uhrádzal spoločný dlh, žalobkyňa, a toto jej tvrdenie žalovaný nevyvrátil, financovala
vedenie spoločného života a uhrádzanie spoločných potrieb, ktoré nepochybne v každom manželstve
vznikajú, a ako vyplýva aj zo skoršieho konania o úpravu práv a povinností voči maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva a z konania o rozvod manželstva.

36. Žalovaný, ktorý opustil spoločnú domácnosť na Vianoce v roku 2016, po tom, čo predtým striedavo
rodinu opúšťal a odchádzal bývať ku svojim rodičom, aby ponechal výlučne na žalobkyni starostlivosť
o rodinu a uspokojovanie bežných potrieb maloletých detí, preto by nebolo spravodlivé a v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 OZ, aby o túto sumu za obdobie od opustenia spoločnej domácnosti do zániku

zákonného majetkového spoločenstva mal byť jeho záväzok znížený.

37.Dlh,ktorývznikoluzavretímúverovejzmluvysamotnýmžalovanýmdňa30.12.2016,niejespoločným
dlhom, a preto ho súd nevyporiadava.

38. Ak teda žalobkyňa má voči žalovanému záväzok vo výške 35.919,55 eur a žalovaný voči žalobkyni
záväzok vo výške 7.516,33 eur, je povinná žalobkyňa po započítaní tejto sumy zaplatiť žalovanému
na úplné finančné vyrovnanie pri tomto širšom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 28.403,22 eur.

39. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 CSP.

40. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a prikázal veci, ktoré sú predmetom tohto konania, vrátane spoločného dlhu, do jeho vlastníctva
a uložil mu povinnosť zaplatiť na úplné finančné vyrovnanie žalobkyni 30.800,21 eur alebo rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

41. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o prikázaní nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobkyne o tvrdenie žalovaného v rozvodovom konaní, že chce rodinný dom
predať, takáto okolnosť nemôže slúžiť ako dôkaz o vyporiadanie BSM.

43. Žalovaný totiž vysvetlil súdu, z akého dôvodu požaduje prikázať rozostavaný dom do jeho výlučného
vlastníctva, nakoľko chce tento dokončiť a využívať pre svoje potreby a bývanie s novou partnerkou a jej
maloletými deťmi. Priamymi susedmi predmetnej nehnuteľnosti sú jeho rodičia. Žalovaný má dostatok
peňažných prostriedkov na dokončenie rodinného domu, nakoľko mu bol predbežne schválený úver,
ktorý by postačoval na vyplatenie žalobkyne z BSM, ako aj na dostavbu rodinného domu. Jeho deti

pochádzajúce z manželstva sporových strán nemajú kladný vzťah k starým rodičom a týmto nezdravia.
Žalobkyňa zakúpila pozemok v N. E. F., ktorý napísala na svojho brata a vyjadrila sa, že ide stavať
rodinný dom v N. E. F., pričom predmetný rodinný dom v obci A. predá svojmu synovcovi, ktorý ho
dokončí. Preto sú nesprávne závery súdu o tom, že žalovaný sa mal vyjadriť v rozvodovom konaníohľadom rozostavaného rodinného domu v tom zmysle, že tento chce predať. Žalovaný by spolu
snehnuteľnosťamizapísanýminaLVXXX,k.ú.A.,prevzalasplácalspoločnýúverSlovenskejsporiteľni,
a.s., ktorý ku dňu rozvodu manželstva predstavoval sumu 26.849,59 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku

20.941,12 eur. Po zhodnotení vyporiadania, ktoré by nastalo v prípade, ak by hnuteľné a nehnuteľné
veci, ktoré sú predmetom tohto konania, boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, by mal zaplatiť
žalobkyni sumu 30.800,21 eur.

44. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

45. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich
doterajších stanoviskách.

46. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

47. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania

a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

48. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

49. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

50. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý

z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

51. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ods. 1.

52. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý

nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v paragrafe 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.

53. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na

spoločnýmajetok,ajepovinnýnahradiťčosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

54. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28P/56/2017-58 zo 6.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
18.12.2017. Maloleté deti sporových strán H. C. a I. C. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec– žalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu, a to na maloletú H. sumou 80,- eur mesačne a na
maloletú I. sumou 70,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

55. Počas trvania manželstva nadobudli sporové strany hnuteľné a nehnuteľné veci tak, ako sú
špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, teda jednak hnuteľné veci spotrebné charakteru
a nehnuteľnosti, t. j. rozostavaný rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X, zastavaná plocha
a nádvoria, ako aj súvisiace parcely zapísané na LV XXX, k. ú. A., okres F.. Súd prvej inštancie
správne zistil aj hodnotu hnuteľných vecí vo výške 1.450,- eur a so zreteľom na postoj sporových strán

v tomto konaní aj hodnotu nehnuteľností vo výške 87.000,- eur. Správne je zistenie aj ohľadom úveru
s Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č. XXXXXXXXXX, ktorý predstavoval ku dňu zániku BSM sporových
strán (právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva) sumu 26.849,59 eur, avšak tento úver bol
splácaný aj po zániku BSM sporových strán, teda po rozvode ich manželstva, a preto pri zohľadnení
celkového vyporiadania správne zohľadňoval súd prvej inštancie jeho zostatok ku dňu rozhodnutia súdu
vo výške 20.939,12 eur. Okolnosť, že po rozvode manželstva tento úver splácal žalovaný, a takto zaplatil

rozdiel medzi pôvodnou sumou 26.849,59 eur a 20.939,12 eur, súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM
aj zohľadnil a podrobne svoje úvahy vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vrátane výroku
o povinnosti žalobkyne za týchto okolností zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie sumu 28.403,22
eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Tieto úvahy súdu prvej inštancie sú správne a zohľadňujú
cenu okruhu vecí, ktoré sú predmetom tohto vyporiadania BSM, ako aj okolnosť (v zmysle vyššie

uvedeného), že žalovaný splácal úver, ktorého splatenie bolo prikázané do povinnosti žalobkyne, čo
sa pri konečnom vyporiadaní premietlo do jej povinnosti zaplatiť žalovanému vyššie uvedenú sumu
28.403,22 eur. V tomto kontexte správne súd prvej inštancie zohľadnil aj okolnosť, že žalobkyňa
disponovala finančnými prostriedkami aj pred uzavretím manželstva, ktoré boli následne použité pre
stavbu predmetného rodinného domu v celkovej preukázanej výške 16.610,90 eur. V tomto kontexte

treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že bez týchto finančných prostriedkov, ktoré mala
žalobkyňa na základe svojej pracovnej činnosti v USA ušetrené, by sporové strany nemohli realizovať
výstavbu tohto rodinného domu v takom rozsahu a čase, v akom k tomu došlo.

56. Pokiaľ ide o podstatnú otázku týkajúcu sa prikázania predmetných hnuteľných vecí a nehnuteľností

do výlučného vlastníctva žalobkyne, možno konštatovať, že ani v tomto smere súd prvej inštancie
nepochybil.

57. Je nepochybné, že žalovaný sa v rámci rozvodového konania, t. j. v konaní na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 28P/56/2017 vyjadril, že chce predmetný rodinný dom získať, dokončiť ho a následne

predať, čo nie je zistenie, ktoré by bolo vylúčené z kompetencie súdu prvej inštancie v konaní
o vyporiadanie BSM, keďže tieto informácie sa nachádzajú v pripojenom súdnom spise. Podstatnou
okolnosťou, pre ktorú treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o prikázaní predovšetkým
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, a taktiež aj úveru, ktorý je potrebné v tejto súvislosti
splatiť, je to, že žalobkyni boli zverené v konaní pod sp. zn. 28P/56/2017 Okresného súdu Prešov do

výchovy maloleté deti, ktoré sú so zreteľom na svoj vek (H., nar. XX.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX)
naďalej maloleté a je potrebné zabezpečovať aj ich bytovú potrebu. Nebola vyvrátená argumentácia
žalobkyne, prezentovaná v priebehu prvoinštančného konania, z ktorej vyplýva, že v súčasnosti
býva v stiesnených pomeroch u svojej matky spolu s maloletými deťmi. Za týchto okolností je táto
argumentácia silnejšia na strane žalobkyne, ako argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že si chce

založiť novú rodinu a v tomto kontexte sa starať aj o maloleté deti novej partnerky. Je pochopiteľné, že
súd prvej inštancie zohľadnil záujmy maloletých detí, ktoré pochádzajú z manželstva sporových strán
a nie iné okolnosti, ktoré sú prezentované žalovaným.

58. Preto nemožno prihliadať na návrh žalovaného spočívajúci vo výhodnejšom finančnom vysporiadaní

pre žalobkyňu, pokiaľ by mu boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva a k tomu, že
v tejto súvislosti by mal zaplatiť na základe dohodnutého úveru žalobkyni sumu 30.800,21 eur, pretože
v tomto kontexte prevažuje záujem riešenia bytovej potreby maloletých detí.

59. Okolnosti tvrdené žalovaným v jeho odvolaní spočívajúce v tom, že v skutočnosti žalobkyňa chce

postaviť rodinný dom v obci N. E. F., ktorý je v súčasnosti (formálne) vedený na jej bratovi a predmetný
rodinný dom, ktorý sa vyporiadava v tomto konaní, chce predať, zostali nepreukázané.60. Správne postupoval súd prvej inštancie aj pokiaľ nevzal do úvahy ďalší dlh, ktorý bol prezentovaný
žalovaným v priebehu prvoinštančného konania a vo vzťahu ku ktorému uzavrel úverovú zmluvu so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. na sumu 12.000,- eur v mesiaci december 2016, pretože v tom čase už

sporové strany spolu nežili manželským životom. Tento úver bol braný žalovaným bez preukázanej
vedomosti žalobkyne o tomto úkone a v zmysle výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie
sa žalovanému nepodarilo preukázať, aby finančné prostriedky získané týmto úverom bol použil na
výstavbu predmetného rodinného domu. Preto v tomto ohľade platí judikatúra, aj keď staršieho dáta,
ktorá je však aplikovateľná aj v súčasnosti, a to rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR 3CZ/57/73

a aktuálna naň nadväzujúca judikatúra 4Cdo/123/2008 Najvyššieho súdu SR.

61. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a to vrátane výroku o trovách
konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil,
pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

62. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).