Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201284
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720201284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov: Routen, s.r.o., IČO:
45448914, so sídlom Lipová 1862/17, Spišská Nová Ves, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Karol Pudlák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 53575318, proti žalovanej:
P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X. XXXX/XX, F., občan SR, o zaplatenie 622,50 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.05.2022 č. k. 19C/17/2020-137 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol,
cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215,- eur s 5% úrokom z omeškania
ročne od 30.04.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na 30% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 622,50
eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.04.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol,
že dňa 29.08.2017 uzavrel so žalovanou Zmluvu o nájme bytu (ďalej len „Zmluva“) č. XX na X. posch.

bytového domu R. nachádzajúcom sa na ulici N. so súp. č. XXXX, orientačné č. X v k.ú. F., evidovanom
Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV. č. XXXX. V zmysle uzatvorenej Zmluvy žalobca
vyplatil žalovanej dvojmesačný nájom ako depozit vopred v sume 830 eur. Žalobca následne riadne
platil nájomné mesačne vo výsˇke 415 eur. Neskôr sa žalobca so žalovanou dohodol, že jej v predmete
nájmu položí plávajúcu podlahu, za čo žalobcovi žalovaná odpusti´ polovicu mesačného nájmu vo výške
207,50 eur. Žalovaná začiatkom apríla roku 2018 doručila žalobcovi e-mail, kde ho informovala, že mu
dáva výpoveď z predmetu nájmu a žiada predmet nájmu vypratať do konca mesiaca apri´l 2018. Žalobca

predmet nájmu vypratal dňa 15.04.2018, kde o tejto skutočnosti informoval žalovanú, avsˇak k prevzatiu
predmetu nájmu došlo až dňa 29.04.2018. Žalobca vyzýval žalovanú prostredníctvom sms-správ, aby
vydala depozit, ktorý jej uhradil 28.08.2017, avsˇak žalovaná nereagovala. Následne žalobca podal dňa
11.05.2018 trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. Následne žalobca dňa 13.06.2019 podal návrhna vydanie platobného rozkazu. Tento návrh bol Okresným súdom Banská Bystrica zastavený dňa
04.02.2020 o čom bol žalobca upovedomený dňa 07.04.2020. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila tým, že si ponechala finančný depozit vo výške 830 eur. Nakoľko si

žalovaná bez právneho dôvodu ponechala finančný depozit, je žalobca toho názoru, že sumu vo výške
622,50 eur by mala žalovaná vydať, nakoľko žalobca byt uži´val iba do 15.04.2018 a chcel ho odovzdať,
čo mu však žalovaná neumožnila. Omesˇkanie bolo teda na strane žalovanej. Uplatnil si aj úroky z
omesˇkania vo výsˇke 5 % ročne odo dňa 16.04.2018, čo je nasledujúci deň po oznámeni´ žalovanej,
že si môže byt prevziať. Poukázal aj na to, že výpoveď zo strany žalovanej mu nikdy nebola doručená

riadne poštou a v nájomnej zmluve nebolo dohodnuté, že za riadne doručenie sa považuje aj doručenie
elektronickou poštou.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovanou ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola dňa 29.08.2017 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej
žalovaná prenajala žalobcovi byt č.XX na X. poschodí bytového domu R. nachádzajúcom sa na ul. N. so

súp.č.XXXX,orientačnéč.Xvk.ú.F.,evidovanomOkresnýmúradomF.,katastrálnymodboromnaLV.č.
XXXX, ktorého je vlastníčkou. Zmluva bola uzavretá na obdobie 12 mesiacov počnúc dňom 01.09.2017.
Podľa článku IV. Zmluvy mal nájomca uhrádzať nájomné vrátane záloh na inkaso mesačne vopred vo
výške 415 eur vždy do 15.dňa v mesiaci na mesiac nasledujúci. Podľa článku V. bodu 10 Zmluvy sa
strany dohodli, že nájomca zloží prenajímateľovi finančný depozit vo výške 830 eur v dvoch splátkach

tak, že 415 eur uhradí pri podpise Zmluvy a ďalších 415 eur do 31.10.2017. To, že depozit žalobca
uhradil, sporné medzi stranami nebolo. Skončenie nájmu bolo upravené v bode VI. Zmluvy, okrem
iného výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s výpovednou dobou jeden mesiac. Ako žalovaná uviedla, takáto výpovedná lehota nebola v súlade
so zákonom, preto dala žalobcovi dlhšiu, trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá začala plynúť dňom

01.02.2018 a skončila 30.04.2018. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že nájom skončil dohodou
a už vôbec nie ku dňu15.04.2018, keďže takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Súd
sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že mu výpoveď nebola riadne doručená. Bolo preukázané, že mu
ju žalovaná zaslala poštou, dostala sa do jeho dispozičnej sféry, len si ju nestihol vybrať. Ako vyplýva
z výpovede žalobcu v súvislosti s ním podaným trestným oznámením, výpoveď si nestihol vybrať, na

začiatkuaprílamueštezaslalaajmail,žemudávavýpoveďstým,žemábytvyprataťdokoncaapríla.To,
že žalobca byt vypratal skôr je v súvislosti s platením nájomného irelevantné. Výpovedná doba začína
plynúť vždy od 1.dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď daná a končí uplynutím
výpovednej lehoty (teda vždy na konci príslušného mesiaca). To, že s platením nájomného včas bol zo
strany žalobcu opakovane problém, je preukázané mailovou komunikáciou medzi ním a žalovanou, v

ktorej ho neustále vyzývala na jeho zaplatenie. Oneskorené úhrady vyplývajú aj z bankových výpisov,
ktoré žalobca predložil súdu ako prílohu žaloby. Nájomné za posledný mesiac - apríl 2018 vo výške 415
eur neuhradil vôbec a na nájomnom za mesiac december 2017, ktoré mal uhradiť do 15.11.2017 dlhoval
200 eur. Dňa 22.12.2017 uhradil len časť vo výške 215 eur. Žalovaná na nákup materiálu na podlahu
dala žalobcovi sumu 430 eur, čo žalobca nepoprel. Za práce sa dohodli, že žalovaná žalobcovi zaplatí

sumu 200 eur.

4. Súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čiastočne, a to čo do rozdielu medzi zložením
depozitom vo výške 830 eur po odrátaní jedného nájmu za mesiac apríl 2018 vo výške 415 eur a
odrátaní sumy 200 eur za práce žalobcu v súvislosti s položením plávajúcej podlahy. Keď žalobca

zastúpený právnym zástupcom poukazoval na sms správu zo dňa 06.05.2018, podľa ktorej mala údajne,
ako sama uvádzala žalovaná, vrátiť žalobcovi depozit vo výške 630 eur, tak tu súd uviedol, že z
tejto správy vyplýva iné, ako to čo tvrdila aj žalovaná, že je to časť nájmu a hotovosť, čo poslala
za podlahu, teda aj na základe toho mal súd za preukázané, že suma 430 eur za materiál poslaná
žalobcovi bola. S poukazom na § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že výpovedná

lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu.
Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Súd žalobu nad sumu 215 eur zamietol. Keďže sa žalovaná dostala s plnením peňažného záväzku do
omeškania, priznal súd žalobcovi nárok v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zákonný

úrok z omeškania, ale až odo dňa skončenia nájomného vzťahu, kedy mala žalovaná vrátiť žalobcovi
alikvotnú časť zloženého depozitu.5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, teda priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca žiadal priznať sumu
622,50 eur, priznaných mu bolo 215 eur, teda úspešná bola žalobkyňa v 65 %, neúspešný bol žalobca

v 35 %, teda celkový úspech žalobkyne predstavuje 30 %.
6. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ale
dôkazy vyhodnotil nesprávne, nakoľko nie je zrejmé, prečo od sumy 415 eur, ktorá zostala po odpočítaní
nájmu za mesiac apríl 2018, odpočítal ešte sumu vo výške 200 eur, ako sumy za práce, ktoré mal

vykonať žalobca. Od depozitu, ktorý zostal žalovanej vo výške 830 eur, si žalobca uplatňoval v žalobe
ako bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 622,50 eur, ktorá sa skladá zo sumy vo výške 415 eur
ako zvyšná časť depozitu a sumy vo výške 207,50 eur ako polovica nájmu za položenie plávajúcej
podlahy, ktorú žalobca vykonal. Suma vo výške 430 eur, ktorú uhradila žalovaná žalobcovi, bola sumy za
materiál, teda za plávajúcu podlahu. Na úhrade za prácu za položenie podlahy sa žalobca so žalovanou
dohodli tak, že žalovaná odpočíta polovicu nájmu z jedného mesiaca. Žalovaná uvedenú dohodu poňala

tak, že žalobcovi odráta sumu vo výške 200 eur, ale podmienila si zaplatenie, resp. vrátenie sumy
vystavením faktúry od žalobcu. Nie je zrejmé, prečo súd odpočítal sumu vo výške 200 eur od nároku
žalobcu, keď žalovaná nikdy za práce položenie podlahy nezaplatila. Zároveň žalovaná nikdy neskončila
nájomný vzťah riadne, nakoľko v zmysle zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou,
bola dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota, ktorá je však v rozpore so zákonom. Žalovaná sama

vyhodnotila, že dá žalobcovi výpoveď, ale dodrží trojmesačnú výpovednú lehotu. Vzhľadom na to, že
žalovaná nedodržala ustanovenie zmluvy o nájme a nerešpektovala ani ustanovenie zmluvy, že zmluvu
je možné meniť len na základe dohody oboch zmluvných strán, čo žalovaná nedodržala, je žalobca
toho názoru, že nájomný vzťah mal skončiť dohodou. Zároveň má žalobca za to, že výpoveď mu
nebolo doručená. Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že suma vo výške 200 eur bola odpočítaná
z dôvodu, že žalobca neuhradil celý nájom za mesiac december 2017. Zaplatil len sumu vo výške

215 eur. Do dnešného dňa žalobca dlžnú sumu nezaplatil, ani nevystavil doklad za vykonané práce.
Nájomná zmluva uvádza, že nájomné sa bude platiť vo výške 415 eur každý mesiac. Žiaden písomný
dodatok k tejto zmluve nebol zmluvnými stranami vystavený ani podpísaný. S názorom žalobcu, že
nájomný vzťah mal skončiť dohodou, žalovaná nesúhlasí, keďže od žalobcu neobdŕžala žiaden písomný
návrh na ukončenie nájmu bytu, na ktorý by reagovala dohodou. K trojmesačnej výpovednej lehote

uviedla, že žiadna dohoda nemôže prevážiť zákonné práva, preto pri výpovedi postupovala podľa
zákona. Trojmesačná výpovedná lehote bola v prospech žalobcu, keďže mal dlhší čas na hľadanie si
nového podnájmu. Žalobca ani v priebehu týchto troch mesiacov nekontaktoval žalovanú s návrhom
o ukončenie nájomného vzťahu predčasne. Žalobca oznámil vysťahovanie v deň, kedy sa vysťahoval.
Na základe toho zmluva skončila dňom 30.04.2018, a preto mal byť nájom za tento mesiac zaplatený

v plnej výške 415 eur. Výpoveď nájomnej zmluvy žalobcovi zaslala doporučene poštou tri mesiace
pred ukončením nájmu a elektronicky jeden mesiac pred ukončením nájomnej zmluvy. Poštová zásielka
nebola prevzatá v odbernej lehote a táto sa vrátila dňa 30.01.2018. Dátum príchodu zásielky sa považuje
za dátum uloženia. Ak nemožno doručiť písomnosť fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla, písomnosť
sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom

nedozvie.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávania(§385CSP)adospelkzáveru,žerozhodnutie

súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.). Odvolaním nebol napadnutý výrok
rozsudku I., ktorým súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215 eur s 5 %-ným úrokom

z omeškania ročne od 30.04.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto
časti je preto rozsudok právoplatný a odvolací súd z týchto dôvodov sa dôvodmi, pre ktoré súd prvej
inštancie v tejto časti žalobe vyhovel, ani nezaoberal.10. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočne, avšak dôkazy
nesprávne vyhodnotil.

11. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli
aaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,

§193 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v
potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.08.2017 strany sporu uzavreli zmluvu o nájme
bytu, pričom v zmysle tejto zmluvy žalobca uhradil žalovanej ako depozit sumu vo výške 830 eur, čo
predstavuje nájom za dva mesiace. Ako vyplýva z prehľadu platieb, žalobca neuhradil nájom za mesiac
apríl 2018 vôbec a nájom v mesiaci december 2017 uhradil len vo výške 215 eur, teda jeho dlh na

nájomnom je vo výške 630 eur. V odvolaní namietal, že za mesiac apríl mal uhradiť len polovicu nájmu za
mesiac apríl, keďže sa vysťahoval už 15. apríla. Zároveň uviedol, že žalovaná mu mala odpustiť polovicu
nájmu za osadenie podláh v predmete nájmu. Žalobou si uplatnil sumu 622,50 eur s príslušenstvom,
pričom istinu tvorí polovica depozitu, ktorý žalovanej uhradil po podpise zmluvy a polovica nájmu za
osadenie podláh.

14. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.05.2022, žalovaná uznala, že je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215 eur. Následne na tomto pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215 eur s úrokom z omeškania.

15. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že žalovaná žalobcovi nevrátila
depozit vo výške 830 eur, ktorý jej uhradil po podpise nájomnej zmluvy. Zároveň žalobca uhradil nájomné
za mesiac december len vo výške 215 eur namiesto v zmluve dohodnutých 415 eur a za mesiac apríl
neuhradil nájomné vôbec, teda jeho dlh na nájomnom činí spolu 615 eur. Rozdiel týchto súm je 215 eur,
pričom tento dlh uznala aj žalovaná na pojednávaní dňa 16.05.2022.

16. K sume vo výške 200 eur za položenie podláh v byte je potrebné uviesť, že tento nárok nebolo
možné žalobcovi priznať vzhľadom na to, že nepreukázal výšku ceny za položenie podláh, preto súd
prvej inštancie odrátal túto sumu ako dlžné nájomné za mesiac december 2017. V prípade preukázania
nároku na zaplatenie za položenie podláh by súd nárok žalobcu neodrátal od sumy 830 eur ako depozitu,

teda žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy 415 eur. Z predloženej sms komunikácie medzi stranami
sporu vyplýva, že žalovaná viackrát vyzývala žalobcu, aby vystavil faktúru za položenie podláh, avšak
v priebehu konania nebolo tvrdené, ani preukázané, že by žalobca tento doklad vystavil.

17. K námietke žalobcu, podľa ktorej nebol povinný zaplatiť nájomné za mesiac apríl v plnej výške,

nakoľko sa z predmetu bytu vysťahoval už 15. apríla, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na plynutie
trojmesačnej výpovednej lehoty v zmysle ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, táto lehota uplynula
až 30. apríla, teda žalobca bol povinný uhradiť aj nájomné za mesiac apríl v plnej výške bez ohľadu na
to, či sa z predmetu nájmu vysťahoval skôr. Zmluvné ustanovenie o mesačnej výpovednej lehote je pre
rozpor s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka neplatné, preto správne súd prvej inštancie

uviedol, že v tomto prípade plynula trojmesačná výpovedná lehota.

18. Ako nedôvodná je aj námietka žalobcu k dohode o ukončení nájmu. Taká dohoda nebola v priebehu
konania preukázaná. Naopak, sám právny zástupca na pojednávaní uviedol, že žalobca nestihol
prebrať výpoveď z nájmu, ktorá mu mala byť doručovaná. Keďže výpoveď z nájmu je z januára 2018,

trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. februára 2018. Teda tak, ako je vyššie uvedené, žalobca
bol povinný zaplatiť nájom za mesiac február, marec a apríl, pričom žalobca sa z predmetu nájmu
vysťahoval dňa 15. apríla. Rovnako žalobca nepreukázal ani dohodu o úhrade nájmu v 1/2 za položeniepodláh, pričom však pre nepreukázanie výšky nákladov za tieto práce táto dohoda by na rozhodnutí
súdu nič nezmenila.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku
II. a III. v zmysle ust.§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP v spojení s stanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní
neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia
vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.