Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200597
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7821200597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice proti žalovanej Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava,
o náhradu nemajetkovej ujmy 3.000.000.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 10. júna 2022 č.k. 11C/15/2021-144

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciezamietolnávrhžalobcunazaplatenienemajetkovejujmy3.000.000.000,-eur,ktorá
mu mala vzniknúť uznesením Okresného súdu Rožňava 1T/55/2010-212 zo dňa 11.6.2014 o premene
trestu v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 7Tos/79/2014-234 zo dňa 16.10.2014
o zamietnutí sťažnosti žalobcu, podľa ktorých rozhodnutí sa žalobca v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní troch rokov vykoná.

2. Nárok žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/03 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/03 Z.z.) prvotne sa vysporiadavajúc s označením
subjektu na strane žalovaného, keď žalobca ako žalovaného označil „Okresný súd Rožňava, Krajský
súd Košice, Najvyšší súd Slovenskej republiky“. Súd zohľadnil zákonnú úpravu povinného subjektu
v zmysle § 4 zákona č. 514/03 Z.z., vymedzenie subjektu konajúceho v mene štátu podľa § 73
Civilného sporového poriadku (CSP) ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (napr. NS SR
6Cdo/149/2011) na základe čoho pri nepochybnom zistením, že predmetom sporu je nárok žalobcu na
náhradu škody voči štátu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu a súdneho rozhodnutia, konal ako

s povinným subjektom Slovenskou republikou (štátom), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
SR. V spore aplikoval ustanovenia § 3, §4, § 15, § 16, § 19 zákona č. 514/03 Z.z. upravujúcich
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia alebo
z titulu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, podmienky uplatnenia nároku po jeho
predbežnom prerokovaní, plynutie premlčacej doby. Vzal do úvahy obranu žalovaného, že nárok
žalobcu nie je podložený žiadnym takým rozhodnutím súdu, ktoré by bolo pre svoju nezákonnosť
zrušené, ani neexistuje žiadny nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal právo žalobcu na plnenie, že

žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy je absolútne neodôvodnená a neprimeraná, a pokiaľ by akékoľvek
právo na peňažné plnenie existovalo, toto je premlčané, vzhľadom na to, že od času právoplatností
súdnych rozhodnutí, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok v roku 2014, do času podania žaloby
v roku 2021, uplynula zákonom vymedzená trojročná doba na uplatnenie žiadaného práva.3. Pri rozhodnutí súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že nemajetková ujma mu vznikla
vyššie zmienenými uzneseniami Okresného súdu Rožňava a Krajského súdu v Košiciach o premene

nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody na tri roky z dôvodu, že išlo o výkon trestu
nezákonný, lebo krajský súd o tom, že sa neosvedčil rozhodol až 16.10.2014, teda od času vydania
rozhodnutia Okresného súdu Rožňava dňa 11.6.2014 uplynulo až 127 dní, súdy preto nepostupovali
v zákonom stanovenej lehote a bol uväznený nezákonne. Z rozhodnutia Okresného súdu Rožňava č.k.
1T/55/2010-212 zo dňa 11.6.2014 súdu vyplynulo, že žalobca sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.5.2010 1T/55/2010, ktorým mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu a probačným dohľadnom štyroch rokov neosvedčil a trest odňatia slobody v rozsahu troch rokov
vykoná, pričom bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Tos/79/2014-234 zo dňa 16.10.2014 bolo preukázané, že na základe
sťažnosti žalobcu proti vyššie zmienenému uzneseniu Okresného súdu Rožňava, krajský súd po

preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia sťažnosť zamietol konštatujúc správnosť a zákonnosť
daného rozhodnutia s dôrazom na fakt, že žalobca porušil nielen podmienky probačného dohľadu, ale
v dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti dňa 11.4.2014 spáchaním prečinu
podľa § 219 Tr. zákona, za čo bol aj odsúdený trestným rozkazom. Súd prvej inštancie konštatoval
predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v priebehu súdneho konania,

ktorý nárok bol rozhodnutím žalovaného odmietnutý. Zohľadňujúc obsah skutkových tvrdení žalobcu,
predložené súdne rozhodnutia a zákonom vymedzené podmienky vzniku nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy súd poukázal na to, že právoplatné rozhodnutia o premene nepodmienečného
trestu na výkon trestu odňatia slobody neboli žiadnym orgánom v konaní o riadnom či mimoriadnom
opravnom prostriedku zrušené ako nezákonné. Fakt, že odvolací súd v trestnej veci žalobcu rozhodol

o sťažnosti na 127. deň nemá vplyv na zákonnosť, keďže trestný procesný poriadok neupravoval lehotu
pre rozhodnutie o sťažnosti a nebolo ani konštatované porušenie práva žalobcu na prejednanie jeho
veci bez zbytočných prieťahov. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodnú,
vychádzajúc z právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odmietnutí sťažnosti žalobcu
dňa 16.10.2014, od ktorého času žalobcovi plynula trojročná lehota na uplatnenie nároku na súde.

Uviedol, že pokiaľ by aj vychádzal z názoru, že najneskôr začala trojročná premlčacia doba na
uplatnenie práva plynúť ukončením výkonu trestu 19.12.2017, tak uplynula 19.12.2020. Žalobca však
podal žalobu na okresný súd až 01.03.2021, teda zjavne po uplynutí zákonom vymedzenej trojročnej
doby na uplatnenie práva. Na záver doplnil, že žiadaná nemajetková ujma je extrémne neprimeraná,
neadekvátna a jej vznik nie je žiadnym spôsobom preukázaný. O nároku na náhradu trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 %.

4. Žalobca doručil súdu podanie s označením „sťažnosť“, ktorým namietal správnosť súdneho
rozhodnutia nesúhlasiac s premlčaním nároku. Navrhoval preto rozsudok zrušiť alebo jeho žalobe

vyhovieť. Uvedené podanie doručil prv, ako mu bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku
o zamietnutí žaloby. Po prevzatí písomného vyhotovenia rozsudku svoje procesné stanovisko nezmenil.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vychádzajúc z Článku 11 Základných princípov CSP,
§ 124 CSP vyhodnotil podľa obsahu podanie žalobcu „sťažnosť“ ako včas podané odvolanie, keď

zodpovedajúco súdnej judikatúre, odvolanie podané po vyhlásení rozhodnutia je účinné aj vtedy, keď
k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku, teda pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty (Zborník
Stanovísk a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR, ČSSR a ZSR, ZIV, str. 764).

6. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného
opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2
CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny

z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.8. Zohľadňujúc obsah podaného odvolania, žalobca napáda správnosť skutkových zistení a právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP v otázke premlčania nároku.
Tieto odvolacie dôvody nie sú dané. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním

nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov
strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozpor. Tiež nebolo zistené, že aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v

dostatočnomrozsahu,vychádzajúczosprávneaúplnezistenéhoskutkovéhostavuveci,ktorývyhodnotil
podľa správnej právnej normy a túto aj v súlade so zmyslom a účelom zákona interpretoval rešpektujúc
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predpokladom vzniku nároku žalobcu je existencia
nezákonného rozhodnutia, teda ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 zákona č. 514/2003 Z.z.). V prípade, ak sa
škoda (nemajetková ujma) zakladá na nesprávnom úradnom postupe musel byť naplnený predpoklad
porušenia právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo účelu sledovaného zákonom
a v prípade porušenia povinnosti urobiť úkon alebo vykonať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosti či zbytočných prieťahoch je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy (§ 9 zákona č. 514/03 Z.z.). Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pritom musí byť
uplatnený v zákonom stanovenej lehote troch rokov odkedy sa poškodený o škode dozvedel a v prípade,
ak podmienkou uplatnenia práva je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, tak od času
doručenia takého rozhodnutia (§19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Pokiaľ žalobca svojím podaním
uplatňoval nárok na náhradu škody v spojení so súdnymi rozhodnutiami o premene podmienečného

odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov z dôvodu, že sa v skúšobnej dobe
neosvedčil, plynula mu subjektívna trojročná premlčacia doba od právoplatnosti tohto rozhodnutia
16.10.2014, najneskôr však od ukončenia výkonu trestu 19.12.2017. Nakoľko k zrušeniu rozhodnutí
nedošlo, tak v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/03 Z.z. sa nárok na náhradu škody premlčoval v lehote
troch rokov odo dňa, keď sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode, čo sa v danom prípade vzhľadom

na argumentáciu žalobcu nepochybne viazalo najneskôr na čas ukončenia výkonu trestu 19.12.2017.
Trojročná premlčacia doba uplynula 19.12.2020, teda žalobu podal dňa 01.03.2021 zjavne oneskorene
a rozhodnutie súdu o jej zamietnutí je preto zákonné a vecne správne.

10. Na rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca svoj nárok odôvodňoval

nezákonnosťou rozhodnutí, táto ním tvrdená skutočnosť v konaní nebola preukázaná ako správne
uzavrel súd prvej inštancie, keďže žiadne rozhodnutie, ktorým došlo k premene podmienečného
odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Žalobca
tiež nepreukázal a ani z konania nevyplýva, aby došlo k akýmkoľvek prieťahom v trestnom konaní.
Lehoty na rozhodnutie odvolacieho súdu o sťažnosti podanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

ktorý rozhodol o premene z trestu na výkon odňatia slobody neboli striktne upravené, pričom
absentovalo aj akékoľvek rozhodnutie o nečinnosti orgánov verejnej moci alebo o vzniku prieťahov,
ktoré sú nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody z neprávneho úradného postupu
založeného na údajnej nečinnosti orgánu verejnej moci (§9 zákona č. 514/03 Z.z.). V tejto súvislosti
do pozornosti žalobcu odvolací súd dáva, že Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí 7Tos/79/2014 zo

dňa 16.10.2014 vzal do úvahy fakt, že žalobca sa počas doby podmienečného odsúdenia dopustil
ďalšej trestnej činnosti, a to prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
ktorého skutku sa dopustil už dňa 11.4.2014, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Niet tak pochybností,
že výkon trestu odňatia slobody si bez všetkých úvah zavinil práve žalobca, čo samo o sebe vylučuje
akýkoľvek nárok na náhradu škody (§ 8 zákona č. 514/03 Z.z.). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov

bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené, vrátane zákonu zodpovedajúceho
výroku náhrade trov podľa § 255 ods. 1 CSP, odrážajúceho procesnú zodpovednosť žalobcu za
neúspech v spore, čo zakladá jeho povinnosť na náhradu trov konania protistrane (žalovanému).

11. Výrok rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania, odvolateľ bol neúspešnou
sporovou stranou, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov nepriznal.

12. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).