Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/63/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204890409
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1204890409.26

Uznesenie

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a
prísediacich sudcov Ľubice Horvátovej a JUDr. Mgr. Miloslava Hrádeka, pomerom 3:0 na neverejnom
zasadnutí dňa 08.septembra 2023 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9
ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku súd trestné s t í h a n i e proti

obvinenému Ing. B. C. Ö. P. M. N. G. V. S. M. F. , nar. XX.XX.XXXX v Púchove , trvale bytom O., G.
A. Č.. XX pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, na tom skutkovom základe, že

dňa 06. februára 2003 v popoludňajších hodinách v Bratislave na Ivánskej ceste na parkovisku pred

nákupným centrom Avion, pri osobnom stretnutí s M. G. z Košíc prostredníctvom tohto sľúbil osobe
schopnej a ochotnej vykonať opatrenie na zmarenie vyšetrovania veci vedenej na Krajskom úrade
justičnej polície Policajného zboru v Bratislave, pod sp. zn, KÚV-123/02-2002, v ktorej je jedným z
obvinených Ing. B. M. z Prešova, úplatok vo výške 4 000 000 ,- Sk

z a s t a v u j e

nakoľko je trestné stíhanie voči obvinenému premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II, pod č.k. 2 Pv 105/04/-16, zo dňa 04.mája 2004 (doručená
súdu dňa 17.mája 2004) podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na
obvineného Ing. B. C., pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej Tr.zák.).

Bývalý Okresný súd Bratislava II, pod sp.zn. 3T/63/2004 dňa 13.novembra 2008 vyhlásil rozsudok,
ktorým bol obžalovaný podľa § 285 písm. a/ Tr.por. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin
podplácania podľa § 161 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych
predpisov, na tom skutkovom základe, že

dňa 06.februára 2003 v popoludňajších hodinách v Bratislave na Ivánskej ceste na parkovisku pred
nákupným centrom Avion, pri osobnom stretnutí s Milanom Novákom z Ko-

šíc prostredníctvom tohto sľúbil osobe schopnej a ochotnej vykonať opatrenie na zmarenie vyšetrovania
veci vedenej na Krajskom úrade justičnej polície Policajného zboru v Bratislave, pod sp. zn.

KÚV-123/02-2002, v ktorej je jedným z obvinených Ing. B. M. z Prešova, úplatok vo výške 4 000 000,--
Sk oslobodený.Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Bratislave dňa 01.októbra 2009 na neverejnom zasadnutí uznesením pod sp.zn. 2
To/110/2009 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

V predmetnom zrušujúcom uznesení súd vo veci nariadil vykonať výsluch svedka M. G. - pretože mal za

to, že práve táto osoba je kľúčovou postavou celého trestného stíhania a v podstate na výpovedi tohto
svedka je založená vina obžalovaného.

Po tom, čo bola predmetná vec dňa 05.októbra 2009 vrátená súdu vo veci boli vykonané nasledovné
úkony:

-15.jún 2010 - hlavné pojednávanie - i keď v tom čase obžalovaný a obhajca boli osobne prítomní na
hlavnom pojednávaní - toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez vykonania výsluchu, oboznámenia
spisu s tým, že na hlavné pojednávanie na deň 14.september 2010 bude predvolaný svedok (bez bližšej
špecifikácie). Úkon na predvolanie predmetného svedka v spise nie je zaevidovaný a teda zo spisu
nebolo zrejmé, či predmetný svedok (bez uvedenia) bol predvolaný.

-14.september 2010 - na hlavné pojednávanie sa neustanovil obhajca - tento svoju neúčasť ospravedlnil
písomne faxom dňa 13.septembra 2010. V zápisnici z hlavného pojednávania je len konštatované, že na
hlavné pojednávanie sa nedostavil obžalovaný a obhajca, ktorí sa ospravedlnili. Hlavné pojednávanie
bolo odročené na deň 28.október 2010 s tým, že na toto hlavné pojednávanie boli volaní len obžalovaný

a obhajca. Dňa 16.septembra 2010 sa na hlavné pojednávanie ospravedlnil
písomne obhajca z dôvodu kolízie.

-28.október 2010 - zo zápisnice z hlavného pojednávania bola len konštatovaná neprítomnosť
obžalovaného a obhajcu, ktorí sa ospravedlnili. Preto hlavné pojednávanie bolo odročené na deň

18.január 2011 s tým, že na hlavné pojednávanie mal byť predvolaný obžalovaný a obhajca.
Zápisnica z hlavného pojednávania - 18.januára 2011 v spise nie je založená.

Následne je úprava sudcu zo dňa 19.apríla 2011 - kedy z jeho strany bolo nariadené hlavné
pojednávanie na deň 24.máj 2023. Z úpravy vyplynulo a potvrdené to bolo následne i so zápisnicou z

hlavného pojednávania - že na predmetné nariadené hlavné pojednávanie bol predvolaný obžalovaný,
obhajca a prokurátor.
-24.máj 2011 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 20.september 2011 a to z dôvodu
neprítomnosti svedka (v úprave predmetná skutočnosť nebola uvedená, ani iná úprava).

-následne v spise je zmena termínu hlavného pojednávania na deň 29.september 2011 s tým, že
predmetná úprava obsahovala - predvolanie obžalovaného, obhajcu, svedka a prokurátora. Následne
boloeštepredhlavnýmpojednávaním-12.septembra2011doručenéospravedlnenieobhajcu-zdôvodu
kolízie.

-29. september 2011 - hlavné pojednávanie bolo odročené s tým, že sa nedostavil obhajca, obžalovaný
a hlavné pojednávanie bolo nariadené na deň 22.november 2011 s tým, že prokurátor zobral termín
hlavného pojednávania na vedomie a na predmetné nariadené hlavné pojednávanie bol predvolaný
obhajca, obžalovaný.

22.november 2011 - hlavné pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť obžalovaného a obhajcu,
ktorí podľa predmetnej zápisnice sa na hlavné pojednávanie ospravedlnili. Hlavné pojednávanie bolo
odročené na deň 16.február 2012 s tým, že na hlavné pojednávanie mali byť obaja predvolaní.
Dňa 22.novembra 2011 sa obhajca ospravedlnil z dôvodu kolízie.

Zápisnica z predmetného hlavného pojednávania, resp. úprava sudcu, že by bolo zrušené hlavné
pojednávanie v spise sa nenachádza. Je tu úprava sudcu - že hlavné pojednávanie nariaďuje na deň
16.február 2012 s tým, že na hlavné pojednávanie boli predvolaní obžalovaný a obhajca.-Následne je v spise zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 18.januára 2011 - s tým, že keďže sa
nedostavil obžalovaný a obhajca - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 22.marec 2011.

-22.marec 2011 - hlavné pojednávanie bolo odročené, pretože sa nedostavili obžalovaný a obhajca, ktorí
podľa predmetnej zápisnice svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnili. Hlavné pojednávanie
bolo odročené na deň 24.máj 2011 s tým, že na hlavné pojednávanie boli predvolaní obžalovaný a
obhajca.

-následne je zažurnalizovaná zápisnica zo dňa 16.februára 2012 - s tým, že hlavné pojednávanie bolo
odročené z dôvodu, že zo strany polície nebol zabezpečený svedok (úprava v spise nie je). Hlavné
pojednávanie bolo odročené na deň 03.máj 2012 - s tým, že mal byť volaný svedok.

-03.máj 2012 - hlavné pojednávanie bolo odročené, lebo sa nedostavil svedok (úprava o predmetnej
skutočnosti v spise nie je založená). Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 19.jún 2012 s že na

hlavné pojednávanie bude predvolaný svedok.

-19.jún 2012 - hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavil obhajca. Hlavné
pojednávanie bolo odročené na deň 13.september 2012 s tým, že na hlavné pojednávanie súd nariadil
predvolanie obhajcu.

Dňa 28.júna 2012 obhajca ospravedlnil svoju neúčasť na hlavné pojednávanie z dôvodu kolízie.
Následne doručil i doklad o svojej práceneschopnosti a to dňa 07.septembra 2012.

Následne v spise je úprava sudcu zo dňa 15.marca 2017 - kedy z jeho strany bolo nariadené hlavné
pojednávanie na deň 02.máj 2017 s tým, že na nariadené hlavné pojednávanie predvolal prokurátora,

obhajcu, obžalovaného.

Obhajca dňa 27.apríla 2017 súdu doručil ospravedlnenie na hlavné pojednávanie z dôvodu kolízie.

-02.máj 2017 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 29.jún 2017 s tým, že na nariadené hlavné

pojednávanie mal byť predvolaný obžalovaný a obhajca. O predmetnej skutočnosti svedčila i úprava
sudcu.

-29.jún 2017 - hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavil svedok (úprava v spise nie
je) na deň 03.október 2017 s tým, že na predmetné hlavné pojednávanie svedok bude volaný. Úprava

o predmetnej skutočnosti v spise nie je uvedená.

-03.október2017-hlavnépojednávanieboloodročenézdôvodu,žesanedostavilobžalovanýaobhajca,
ktorí sa ospravedlnili (v spise doklad nie je). Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 16.január 2018.

-16.január 2018 - zistené bolo, že nebola zabezpečená účasť utajeného svedka (úprava k predmetnej
skutočnosti v spise nie je) a hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 22.marec 2018.

-22.marec 2018 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 19.apríl 2018 s tým, že vo veci bude
vyžiadaná správa z KR PZ BA.

V spise nie je doklad o tom, že na nasledujúce hlavné pojednávanie predmetná správa bola vyžiadaná.
V spise nie je založený doklad - či predmetná správa bola i vyžiadaná.

-19.apríl 2018 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 10.máj 2018 s tým, že bolo zistené - „že
doposiaľ neprišla správa z KR PZ BA“.

Následne je v spise úprava sudcu zo dňa zrejme 23.júla 2020 - kde nariadil hlavné pojednávanie na deň
20.august 2020 s tým, že na hlavné pojednávanie predvolal prokurátora, obžalovaného, obhajcu.
-20.august 2020 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 06.október 2020 z dôvodu, že sa
nedostavili obžalovaný a obhajca.

Následne je v spise úprava sudcu zo dňa zrejme 08.apríla 2022 - kde nariadil hlavné pojednávanie na
deň 09.jún 2022 s tým, že na hlavné pojednávanie predvolal prokurátora, obžalovaného, obhajcu.-09.jún 2022 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 04.august 2020 (zrejme pisárska chyba a má
byť 2022) - s tým, že hlavné pojednávanie nariadil predvolať svedka G. (úprava nie je v spise).

04.august 2022 - hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 04.október 2022 - s tým, že hlavné
pojednávanie nariadil predvolať svedka G. (úprava nie je v spise). V zápisnici z hlavného pojednávania
je konštatované, že na hlavné pojednávanie zo zdravotných dôvodov sa nemohol dostaviť prísediaci
sudca.
Dňa 03.októbra 2022 sa na hlavné pojednávanie ospravedlnil obhajca z dôvodu kolízie. Zároveň však

je v ospravedlnení uvedené, že klient súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,
klient sa hlavného pojednávania osobne zúčastní a žiadal, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo.

-04.október 2022 - hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že sa nepodarilo zabezpečiť
prítomnosť utajeného svedka prostredníctvom KR PZ. (úprava v spise nie je založená). Hlavné
pojednávanie bolo odročené na deň 17.január 2023 s tým, že na hlavné pojednávanie predvolal obhajcu

a svedka G..
Zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 17.januára 2023 v spise nie je zažurnalizovaná, chýba.

V predmetnej veci bolo celkove tak značné množstvo nariadených hlavných pojednávaní. Taktiež ako
bolo vyššie rozvedené - po tom, čo predmetná vec bola zrušená odvolacím súdom i keď hlavné

pojednávania boli nariaďované - nebol na nich vykonaný žiadny úkon, bolo vždy len konštatované, kto
sa hlavného pojednávania zúčastnil a kto nie, prípadne, čo bude predmetom ďalšieho nariadeného
hlavného pojednávania (napr. i vo vzťahu k svedkovi - ale bez žiadnej ďalšej úpravy, resp. úkonov, ktoré
by smerovali i ku kladnej realizácii).

Je neprípustné, aby bolo premlčanie negované úkonmi súdu, jednoducho (poľahky) simulujúcimi reálny
vykonávací postup, keďže v takom prípade je zákonná úprava premlčania zbytočná (fiktívna). Opatrenie
súdu je relevantné len vtedy, ak má vecný (materiálny) význam z hľadiska jeho účelu, nie ak je výlučným
len akýmsi informačným dopytom - oznámením základ. To, že v predmetnej veci boli nariaďované
hlavné pojednávania - ale bez toho, aby boli vykonané úkony k tomuto i reálne (rozvedené) - práve

takýmto spôsobom neviedli ku samotnej realizácii. Predmetné nariaďované hlavné pojednávanie boli len
formálnehocharakteru-beztoho,abysapredmetnátrestnávec„posúvala“kumeritórnemurozhodnutiu.
Boli len formálneho charakteru bez daného i výsledku.

Vyššie rozvedené úkony súd preto rozviedol - pretože ich nemožno považovať za účinné - sú iba

formálne a stereotypným opakovaním bez akéhokoľvek reálneho úspechu. Pri posúdení prognózy
úspešnosti nemožno vzhľadom na model ich charakteru predpokladať ich akademicky pozitívny
výsledok. Nebol vykonaný jediný konkrétny dôkaz - po tom, čo bola vec zrušená odvolacím súdom v roku
2009, z ktorého možno usudzovať na reálnosť a účinnosť prijatých opatrení. Z predmetného nemožno
zistiť aké konkrétne opatrenia boli prijaté a aké boli na ich základe zistené poznatky. Podľa názoru

súdu - nemožno sa predsa uspokojiť s paušálnym opakovaným konštatovaním ich bezvýslednosti
bez preverenia ich základu. Neboli vôbec realizované adekvátne, zmysluplné zákonné opatrenia, ktoré
legislatíva - ustanovenia Trestného poriadku umožňuje. Súd mal tak za to, že bola len „predstieraná“
realizácia opatrení smerujúca k ukončeniu veci.

Naviacsúdpoukazuje-že19.júna2012-kedybolohlavnépojednávanieodročenénadeň13.september
2012 - bola ďalšia úprava sudcu zo dňa 15.marca 2017 - kedy z jeho strany bolo nariadené hlavné
pojednávanie na deň 02.máj 2017 s tým, že na nariadené hlavné pojednávanie predvolal prokurátora,
obhajcu, obžalovaného.
Úkony v spise tak neboli vykonané od 19.júna 2012 do 02.mája 2017 - teda temer päť rokov.

Predmetná trestná vec bola dňa 13.júla 2023 pridelená do oddelenia a je vedená pod sp.zn.
B2-3T/63/2004 a to na základe Prílohy č. 2 k dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava
I na rok 2023.
Predsedníčke senátu bol spis predložený dňa 20.júla 2023.

Inštitút premlčanie trestného stíhania je právnym dôvodom ustanoveným v zákone, na základe, ktorého
dochádza k zániku trestnosti činu uplynutím času. Ak zanikne trestnosť činu premlčaním trestného
stíhania, páchateľa nemožno trestne stíhať za spáchaný trestný čin.Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu po vykonaní
hlavného pojednávania nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v

predchádzajúcich štádiách trestného konania (Zbierka rozhodnutí NS a súdov SR 7/2015,
R 91/2015 - I).

V danom prípade s prihliadnutím aj na dokazovanie, ktoré bolo vykonané do času vyhlásenia rozsudku
a následné rozhodnutie odvolacieho súdu mal súd za to, že v danom prípade právna kvalifikácia

zodpovedala tomu ako bola kvalifikovaná obžalobou a do úvahy neprichádzala iná zmena právnej
kvalifikácie.

Bolo to len povinnosťou súdu dokázať dôkaznými prostriedkami - tak ako to uviedol i odvolací súd
vo svojom rozhodnutí - uznesení pod sp.zn. 2 To/110/2009, zo dňa 01.októbra 2009 - či obžalovaný
skutočne konal tak, že jeho konanie bolo možné subsumovať pod predmetnú skutkovú podstatu

trestného činu podplácať podľa § 161 ods. 2 Tr.zák.

Skutok mal byť dokonaný dňa 06.februára 2003.

Podľa § 161 ods. 2 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (časová verzia

predpisu účinná od 28.09.2002 do 31.08.2003) trest odňatia slobody je až na dva roky alebo peňažný
trest.

Podľa 67 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov ku dňu
spáchaniaskutku, trestnosťčinuzanikáuplynutímpremlčacejdoby,ktorájetrirokyuostatnýchtrestných

činov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr.por. (zákona č. 301/2005 Z.z.) trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo
začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Zdôrazniť je potrebné, že obvinený nemá povinnosť uplatniť námietku premlčania, ale povinnosť
zo zákona aplikovať ustanovenie o premlčaní a neprípustnosti trestného stíhania má súd, ak taká
skutočnosť nastane.

V danom prípade trestné stíhanie vo veci pre predmetný trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2

Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov bolo začaté dňa 30.januára 2003.

Vo vzťahu ku konkrétnej osobe - vo vzťahu k obvinenému bol podľa § 163 ods. 2 Tr.por. č. 141/1961 Zb.
v znení neskorších právnych predpisov bolo uznesením zo dňa 29.mája 2003 (doručené obvinenému
dňa 04.júla 2003).

Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu s posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný.

Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb) sa trestnosť činu
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa
použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno odsúdiť
za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo
medzinárodného práva trestným činom, takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné
uložiť v čase spáchania činu.

Podľa § 16 ods. 1 Tr.zák. č. 140/1961 znení neskorších právnych predpisov účinného v čase, keď sa
skutok stal, trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.Podľa § 2 ods. 1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

I keď logickým výkladom z opaku znenia prvej vety § 437 ods. 4 Tr.zák. vyplýva, že ak premlčacia
doba podľa predchádzajúcich predpisov neuplynula do 31.decembra 2005, že sa použijú ustanovenia
o premlčaní podľa nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., neznamená to, že sa použijú vždy, ale

len v intenciách vyššie uvedených ustanovení o časovej pôsobnosti Trestných zákonov. Vzhľadom na
ustanovenie § 2 ods. 1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z., ktorý je odrazom ústavného článku 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky, to znamená, že len ak pri porovnávaní súhrnu všetkých do úvahy prichádzajúcich
relevantných ustanovení viacerých Trestných zákonov, ktoré nadobudli účinnosť od spáchania činu do
vynesenia rozsudku, je aj pri zohľadnení ustanovení o premlčaní trestného stíhania podľa § 87 Tr.zák.
č. 300/2005 Z.z. tento zákon najpriaznivejším pre páchateľa na posúdenie trestnosti činu, použije sa

tento nový Trestný zákon.

Ak nie je z hľadiska relevantných ustanovení pre posúdenie trestnosti činu nový Trestný zákon ako
celok pre páchateľa priaznivejší, použije sa tiež ako celok ten predchádzajúci, ktorý priaznivejším je.
Nie je možné časť ustanovení aplikovať podľa skoršieho Trestného zákona a časť podľa neskoršieho.

Osobitne nie pokiaľ niektoré neskoršie ustanovenia sú nepriaznivejšie pre páchateľa, než tie, ktoré boli
účinné v čase spáchania činu. Inak by išlo o nežiadúci retroaktivitu v neprospech páchateľa neprípustnú
v trestnom práve hmotnom.

Daný skutok bolo možné preto posúdiť ako trestný čin podplácania podľa § 161 ods.

2 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. znení neskorších právnych predpisov účinnom v čase spáchania skutku.

Práve vzhľadom na vyššie rozvedené - po tom, čo predmetná trestná vec bola vrátená na prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa - úkony, ktoré vykonal súd - t.j. nariaďova-

nie hlavných pojednávaní a následné ich odročovanie - ako už súd konštatoval - takéto úkony „nemožno
považovať za účinné - sú iba formálne a išlo o stereotypné opakovanie bez akéhokoľvek reálneho
úspechu“. Nebol spomenutý jediný konkrétny dôkaz (napriek tomu, že odvolací súd vyslovil dôkazy,
ktoré je nevyhnutné vykonať) z ktorého bolo možné usudzovať na reálnosť a účinnosť prijatých opatrení
súdu. Vo veci - v spise nie je žiadny dôkaz - že by na to, aby súd vykonal výsluchu svedka urobil aj

relevantné opatrenia a úkony. Z predmetného spisu nie je možné zistiť aké konkrétne opatrenia boli
prijaté a aké boli na ich základe zistené poznatky v súvislosti s predmetným svedkom. Nebolo možné sa
uspokojiť s paušálnym opakovaným konštatovaním bezvýslednosti bez preverenia ich základu. Neboli
tak realizované všetky adekvátne, zmyslu plné zákonné opatrenia, ktoré legislatíva umožňuje.

Naviac súd poukazuje - na nekonanie vo veci od 19.júna 2012 (v predmetný deň bolo hlavné
pojednávanie odročené na deň 13.september 2012 - s tým, že dňa 28.júna 2012 sa ospravedlnil
obhajca z účasti na hlavnom pojednávaní dňa 13.septembra 2012 z dôvodu práceneschopnosti a až
dňa 15.marca 2017 bola úprava sudcu, s tým, že vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 02.máj
2017 - teda úkon viac ako štyroch rokoch a deviatich mesiacoch a 24 dňoch. Do predmetného času

nebol vykonaný žiadny úkon.

Premlčanie trestného stíhania je jedným z dôvodov zániku trestnosti činu a patrí medzi tzv. negatívne
znaky trestnosti. Pri premlčaní trestného stíhania zaniká trestná zodpovednosť páchateľa trestného činu
uplynutím doba, ktorá je stanovená zákonom. Uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby je jedinou

podmienkou zániku trestnosti činu. Ustanovenia o premlčaní trestného stíhania sa vzťahuje na všetky
trestné činy s výnimkou trestných činov uvedených v § 67a Tr.zák. účinného do 31.decembra 2005.
Okolnosti, ktoré majú vplyv na plynutie premlčacej doby sú uvedené v ustanovení § 67 ods. 2 až 4 Tr.zák.

Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie obžalovaného sa stal dňa 06.februára 2003. V čase jeho

spáchania bol platný a účinný Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.
Podľa § 67 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. - trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky
pri ostatných trestných činoch.Z odpisu registra trestov vo vzťahu k obvinenému nevyplynul žiadny nový záznam (záznamy v registri
trestov zo dňa 20.júla 2023 - Okresný súd Považská Bystrica - sp.zn. 2T/784/87, Okresný súd Považská
Bystrica - sp.zn. 1 T/413/88) - viď § 67 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších

právnych predpisov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr.por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 281 ods. 1 Tr.por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 290 ods. 1 Tr.por. ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností
odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. alebo 2 alebo prerušenie trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

Vzhľadom na vyššie rozdelené trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri
ostatných prečinoch (teda i pri žalovanom).

Z dôvodu naplnenia podmienky neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd

podľa 281 ods. 1 Tr.por. rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor a poškodený podať sťažnosť do troch pracovných dní odo
dňa oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava.
Podľa § 9 ods. 4 Trestného poriadku v trestnom stíhaní, ktoré bolo zaatavené z dôvodu uvedeného v

§ 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, aa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy,
čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. Takéto
vyhlásenie je potrebné podať na Mestský súd Bratislava I.