Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Antala

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/86/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011558
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120011558.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
okres C., trvale bytom D., E. F. G. XX, H. D., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. júna 2022 pod sp. zn. 2T/125/2020, na

verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 07. septembra 2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. júna 2022 pod sp. zn. 2T/125/2020 bola obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby
prokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčínzodňa 15.decembra2020podč.k.1Pv97/17/3309-79,

doručenej okresnému súdu dňa 16. decembra 2020 oslobodená, pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 05.09.2016 v Trenčíne vo Fakultnej nemocnici na internom oddelení využila zhoršujúci sa zdravotný
stavtohočasunebohejI.A.,tútozmanipulovala kprávnemuúkonuadalajejpodpísaťgenerálne

splnomocnenie, ktoré p. A. podpísala v intenciách svojej chorobnej sugestibility a dôverčivosti, nakoľko
v danom čase nerozumela právnym následkom spojeným s týmto úkonom, nevykonala ho slobodne,
vážne a dobrovoľne, pričom toto splnomocnenie sa týkalo aj právnych úkonov v peňažných ústavoch
vedených na meno p. A., následne išla obžalovaná do J. K. a tam zistila, že 2 účty sú zrušené, ale že
poškodená má vo J. K. zriadenú ešte vkladnú knižku, na ktorú sa splnomocnenie nevzťahovalo, tak dala
p. A. toho istého dňa podpísať ešte jedno generálne splnomocnenie, ktoré zahŕňalo účet p. A. L. a jej

vkladnú knižku L. a z účtu p. A. L. vybrala dňa 09.11.2016 sumu 1.000,- € a z vkladnej
knižky L. vybrala v dňoch 07.09.2016, 27.09.2016, 18.10.2016, 31.10.2016 a 09.11.2016 po 5.000,- €,
teda spolu vybrala sumu 26.000,- € a zároveň neoprávnene zadržiavala majetok p. A.,
a to prívesok na retiazku s jantárom, prívesok na retiazku znamenie rak, prívesok
na retiazku tvar písmena L, 1 pár náušníc - valis, prívesok na retiazku krížik, retiazka zo žltého kovu s
príveskom D. E.- valis, 2 x obrúčka zo žltého kovu, 2 x prsteň zo žltého kovu a retiazka zo žltého kovu

a taktiež občiansky preukaz M. na meno I. A., 1 ks preukaz VZP na eno I. A., 1 ks bankomatovú kartu
VUB č. XXXXXXXXXXXXXXXX na meno I. A., čím jej spôsobila celkovú škodu vo výške 27.849,25 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, napadol

odvolaním v neprospech obžalovanej intervenujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín.
V písomnom odôvodnení odvolania uviedol doslovne nasledovné:„Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín napadnutým rozsudkom oslobodila obžalovanú A. B. spod

obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. V odôvodnení napadnutého rozsudku okrem
iného uviedla, že obžalovaná A. B. spoločne so svojimi sestrami a svojím otcom, pánom D., mala
dlhoročný priateľský až rodinný vzťah s pani A., ktorá sa ku obžalovanej správala ako ku svojej dcére
a obžalovaná jej dlhoročne pomáhala, navštevovala ju, starala sa o ňu, čo vyplýva takmer zo všetkých
svedeckých výpovedí. Vzhľadom na to, že obžalovaná nebola rodinným príslušníkom pani A., nemohla

dostávať informácie o jej zdravotnom stave a tiež nebola schopná v celom rozsahu zabezpečovať bez
splnomocnenia od nej úkony v jej prospech, najmä po zhoršení jej zdravotného stavu. Nebola vyvrátená
obrana obžalovanej, že pani A. vedela o tom, čo bolo predmetom plnomocenstva, a že súhlasila s tým,
aby obžalovaná mohla disponovať s jej účtom, darovala jej zlaté šperky, nič nenasvedčovalo tomu, že
by robila nejaké úkony v nepríčetnom stave, alebo proti jej vôli. Samosudkyňa tiež poukazuje na to,
že konanie obžalovanej nevykazuje subjektívnu stránku žalovaného ani žiadneho iného trestného činu.

Obžalovaná presvedčivo vysvetlila skutočnosti, na základe ktorých došlo k podpisu plnomocenstiev ako
aj k darovaniu zlatých šperkov a nebol preukázaný jej úmysel obohatiť sa na úkor pani A. a uviesť ju
do omylu.

S vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa nie je možné stotožniť a som toho názoru, že

súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, nesprávne ho právne
posúdil a že spáchanie predmetného skutku obžalovanou a naplnenie všetkých zákonných znakov
skutkovej podstaty žalovaného zločinu, bolo preukázané vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných
pojednávaní.

Obžalovaná v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že všetky záležitosti vrátane
plnomocenstva na jej osobu konzultovala s poškodenou N. K.. Z obsahu správ a korešpondencie, ktoré
si obžalovaná A. B. a N. L. zasielali skutočne vyplýva, že medzi sebou viedli komunikáciu ohľadom I.
A.. Nakoľko sa poškodená N. K. nedostavila na hlavné pojednávanie, vychádzajúc z jej výpovede z
prípravného konania možno konštatovať, že nevedela o plnomocenstve, ktoré udelila I. A. obžalovanej

A. B.. Potom, ako obžalovaná predložila N. K. plnomocenstvo, táto ostala prekvapená a pýtala sa naň
aj I. A., ktorá si naň však nepamätala. Nakoľko obžalovaná A. B. bola v pravidelnom kontakte s N. K.,
nie je zrejmé, prečo jej o udelení plnomocenstva, ktorého obsahom bola aj dispozícia s financiami I. A.,
nepovedala. Kargumentáciisúdutýkajúcejsatoho,žeobžalovanánebolarodinnýmpríslušníkom
pani A. a nemohla dostávať informácie o jej zdravotnom stave uvádzam, že uvedená skutočnosť nie je

dôvodom na to, aby obžalovaná disponovala generálnym splnomocnením vzťahujúcim sa aj na účty I.
A.. V prvom generálnom plnomocenstve boli zároveň zahrnuté aj dva, v tom čase už zrušené účty I.
A., preto vyvstáva otázka, prečo by I. A. podpísala plnomocenstvo takto koncipované, resp. či sa s ním
vôbec detailnejšie oboznámila a vedela, čo vlastne podpisuje. Zároveň sa žiada uviesť, že svedkyňa N.
A. v prípravnom konaní vypovedala, že spôsob akým bolo overené plnomocenstvo, nebol správny. Čo

sa ešte týka výpovede svedkýň N. A. a O. A. vo vzťahu k zdravotnému stavu I. A., ktorý stav popisuje
svedkyňa O. A. ako výborný, tak toto tvrdenie rozhodne nekorešponduje so zdravotnou dokumentáciou
I. A. ani so zabezpečeným znaleckým posudkom, napokon ani s výpoveďami obsluhujúceho personálu.
Svedkyňa M. C., ktorá je zamestnaná ako vrchná sestra v zariadení opatrovateľských služieb, na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že pani A. mala niekedy aj stavy dezorientácie, halucinácie, a tieto

sa striedali so stavom, kedy vedela odpovedať na otázky. Taktiež svedok P. E., ktorý pracuje ako
ošetrovateľ, zhodne uviedol, že pani A. bola niekedy orientovaná, inokedy dezorientovaná.

K tvrdeniu, že nebola vyvrátená obrana obžalovanej, že pani A. vedela o tom, čo bolo predmetom
plnomocenstva, a že súhlasila s tým, aby obžalovaná mohla disponovať s jej účtom, že jej darovala

zlaté šperky a nič nenasvedčovalo tomu, že by robila nejaké úkony v nepríčetnom stave, poukazujem
na znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 213/2017 zo dňa
28.10.2017 a jeho doplnku č. 1, z ktorého vyplýva, že u posudzovanej I. A. sa z dôvodu aterosklerózy
jednalo o organickú poruchu osobnosti. Posudzovaná tak úplne stratila samostatnú existenciu, bolo
narušené jej myslenie, boli narušené intelektové, pamäťové schopnosti, schopnosť úsudku, predvídať

následky.Takétonarušeniemuselobyťpodľaznalcazrejménaprvýpohľad.Posudzovanápretosistotou
nekonala slobodne a podľa znalca bola k právnemu úkonu zmanipulovaná.Znalec ďalej v doplnení znaleckého posudku číslo 175/2020 sa vyjadril okrem iného aj k odbornému
vyjadreniuE.E.E.,ktorédokonaniapredložilaobhajoba.StanoviskoE.E.považujeznaleczavystavané
na nesprávnych odborných predpokladoch, ktoré viedli k nesprávnemu odbornému záveru. Znalec v

doplnení znaleckého posudku vyvracia nesprávnosť záverov, ku ktorým dospela v odbornom vyjadrení
E. E.. U posudzovanej sa najmenej od roku 2016 muselo jednať o organickú poruchu osobnosti v
dôsledku mozgovej disfunkcie, ktorá bola podmienená dlhotrvajúcou aterosklerózou, ktorá zároveň
výraznepostihovalasrdceaľavúnohu.ZnalecsvysokoupravdepodobnosťoublížiacousaistoteupaniI.
A. predpokladá v období od februára 2016 prítomnosť psychopatológie - Organickej poruchy osobnosti.

V dôsledku aterosklerózy a najmä po cievnej mozgovej príhode (12.02.2016) dochádza u menovanej k
postupnýmpovahovýmzmenám,zmenámvzorcovsprávaniasaatakajvoblastipoznávaniaamyslenia.
Zo psychiatrického hľadiska nie je uveriteľné, aby sa psychicky úplne zdravý jedinec, hoci somaticky
chorý, netušiaci svoju blízku smrť zbavil možnosti disponovať so svojim celoživotne nadobudnutým
majetkom, t. j. aby slobodne podpísal generálnu plnú moc dňa 05.09.2015.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež poukázal na to, že obžalovaná vrátila peniaze aj šperky N.
K. v marci 2017, teda ešte pred vznesením obvinenia z novembra 2017 a taktiež aj odmietla dedičstvo po
nebohejpaniA.,avšakvtejtosúvislostimožnopoukázaťnaskutočnosť,žešperkyajpeniazebolivrátené
až potom čo bolo podané trestné oznámenie, kde ako osoba podozrivá vystupovala A. B., ktorá bola k
veci vypočutá vo februári 2017, síce v tom čase ešte v postavení svedka, ale už k okolnostiam viažucim

sa k začatému trestnému stíhaniu vo veci zločinu podvodu. Šperky a financie tak vrátila až potom, ako
jej reálne hrozilo trestné stíhanie, hoci k vydaniu šperkov a k spravovaniu financií bola viackrát vyzvaná
zo strany N. K. a jej manžela J. K. ešte pred podaním samotného trestného oznámenia.

S poukazom na uvedené som toho názoru, že skutok popísaný v obžalobe sa stal a obžalovaná A.

B. naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba, a preto odvolaciemu Krajskému
súdu v Trenčíne navrhujem podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušiť napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa 07.06.2022, a podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.“

Obžalovaná sa k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora vyjadrila prostredníctvom svojho
obhajcu písomne tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý,
pretožemázato,žezáveryokresnéhosúduovine,kuktorýmdospelvnapadnutomrozsudkusúsprávne

a spravodlivé. Preto navrhla, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie ako nedôvodné,
zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo v neprítomnosti poškodenej N. K., za splnenia
všetkých procesných podmienok pre jeho vykonanie podľa § 293 Tr. poriadku, intervenujúca

prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že navrhuje rozhodnúť spôsobom,
akým navrhla podriadená prokurátorka okresnej prokuratúry, keďže sa v celom rozsahu stotožnila s ich
odvolaním a jeho dôvodmi.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol,

že považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za celkom správny a zákonný. Samotné trestné
oznámenie a kroky poškodenej K. boli podľa jeho názoru jednoznačne účelové a potom, čo sa
obžalovaná vzdala predmetného dedičstva, tak poškodenú už prestalo zaujímať trestné konanie,
nechodila na jeho úkony a ani na súd. Osobne je presvedčený, že sa obžalovaná vzdať svojho
predmetného dedičstva nemala. Bolo to však jej rozhodnutie. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že orgány

činné v trestnom konaní nemali už v počiatkoch trestného stíhania žiaden záujem podrobnejšie vec
šetriť, kedy mohli vypočuť aj personál ústavu, kde bola poručiteľka p. A. umiestnená, ktorý by potvrdil,
že táto nebola až v takom psychickom stave, ako sa popisuje v znaleckom posudku, ktorý ma svedčiť
v neprospech obžalovanej. Znalec ktorý ho podával, nevzal do úvahy viaceré skutočnosti. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedla, že ona
s poručiteľkou p. I. A. mala veľmi dobrý vzťah, jej zdravotný, najmä psychický stav sa zhoršil hlavne potom, keď jej poškodená p. K. zakázala kontakt s ňou. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora
zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 14. júla 2022, na verejnom zasadnutí dňa 07. septembra 2023, nezistiac
dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom

podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého
rozsudkuooslobodeníobžalovanejspodobžaloby(ovineasúvisiacomtreste),akoajsprávnosťpostupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora hoci je prípustné,
bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je však dôvodné. Pritom nezistil chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr.
poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne, a to aj v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio pro reo,
t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovanej,“ vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku

zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 odsek
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový
okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o
oslobodení obžalovanej spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení

celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku.
Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania a sú
vecne správne a krajský súd sa s nimi bez výhrad stotožňuje. Aj krajský súd sa stotožňuje s tým, že hoci
na hlavnom pojednávaní bolo vykonaných viacero dôkazov, v neprospech obžalovanej však vo vzťahu
k posudzovaniu žalovaného skutku ako žalovaného trestného činu svedčil de facto iba jediný, a to ešte

navyše nepriamy dôkaz – znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o.,
K.Q.K. G.XXX/XXXXzodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviapsychiatrie,ktorýspochybňuje,
že poručiteľka p. I. A. bola v čase, kedy spisovala závet s notárkou, v dobrom psychickom stave,
pretože s najväčšou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote, bola u nej prítomnosť psychopatologickej
organickej poruchy osobnosti, čo by pri právnom posudzovaní tejto skutočnosti ako prejudiciálnej otázky

vzmysle§7odsek1 Tr.poriadkusmerovalokzáveruotom,žetentojejprávnyúkonnebolplatnýmamal
by spôsobovať neplatnosť spísaného jej záveru, na podklade ktorého sa stala obžalovaná závetným
dedičom poručiteľky p. A. po jej smrti. Tomuto dôkazu však odporuje záver v odbornom vyjadrení
psychiatričky E. E., ako i celý rad vykonaných ďalších dôkazov, na ktoré v podrobnostiach poukázal
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré svedčia iba v prospech obžalovanej, ktorá

sama vinu zo spáchania žalovanej trestnej činnosti od samého počiatku konzistentne popiera a jej
obhajobné tvrdenia, na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vykonané dôkazy, ktoré tvoria
ucelený a logický reťazec, vzájomne sa doplňujúcich jej článkov, len podporujú. Podľa názoru krajského
súdu nič na tom nemení ani fakt, že poškodená sa rozhodla závetné dedičstvo po poručiteľke p. A.
odmietnuť a vrátiť jej zákonnej dedičke, poškodenej K., aj predtým darované cenné šperky.

Je možné pripustiť úvahu, že tento jej akt možno posudzovať aj akýsi prejav doznania sa, ktorá úvaha
ale nebola žiadnym iným vykonaným dôkazom relevantne podporená. Naopak, na
druhej strane nie je možné vylúčiť, že obžalovaná týmto svojim postojom, keď dedičstvo v konečnom
dôsledku v rámci dedičského konania odmietla a vrátila aj šperky patriace poručiteľke p. A., ktorá jej ich
darovala, že tak urobila vyslovene len z dôvodu, že úplne rezignovala vo vzniknutom spore o dedičstvo

s poškodenou K., ktorá tento spor vyvolala a ktorej motív podania trestného oznámenia tak, ako sa
preukázalo s odstupom času, bol motivovaný výlučne iba tým, aby sa poškodená dostala k dedičstvu po
poručiteľke p. A. tak, ako na to v poukazovala v odvolacom konaní obžalovaná prostredníctvom obhajcu,
čím malo trestné stíhanie z pohľadu poškodenej slúžiť iba ako akýsi „nátlakový“ prostriedok. Krajský súd
sa bez relevantných výhrad stotožnil s úvahami okresného súdu, ktoré vyslovil pri hodnotení záverov

znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r.o. a znalkyne E. E., pričom krajský súd sa
stotožnil aj s tým, že v posudzovanom prípade neexistuje dôvod na doplňovanie dokazovania pribratím
príslušného znalca či znaleckého ústavu zo zhodného odvetvia a odboru na podanie tzv. „kontrolného
znaleckého posudku.“ Okresný súd správne poukázal v tomto smere na celý rad ďalších vykonanýchdôkazov – svedecké výpovede osôb, ktoré v inkriminovanom čase boli v užšom kontakte s poručiteľkou
p.A.,tiežvýpovedenotárkyB.A.ajejnotárskejkoncipientkyE.A..Okresnýsúdsprávnedospelkzáveru,
že v posudzovanom prípade nebol relevantne preukázaný úmysel obžalovanej, ako jednej z imanentnej

zložky,ktorápatrímedzištyriformálneznakyprenaplneniežalovanéhopredmetnéhozločinučiprípadne
iného trestného činu v zmysle platného Trestného zákona v inkriminovanom čase. Krajský súd navyše
dodáva, že totiž ak aj závery znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o. možno
považovať za akceptovateľné, vzhľadom na obsah ich popisu, len s nesmiernymi ťažkosťami mohli
vyvolať u obžalovanej vedomosť, či prinajmenšom relevantnú pochybnosť o (psychickej) spôsobilosti

k právnemu úkonu poručiteľky p. A., a to navyše iba v tom prípade, ak by obžalovaná bola aj odborne
zdatná v medicínskom odbore psychiatrie.

Okresný súd teda správne dospel k záveru, že za takéhoto procesného stavu neexistuje žiaden
nepochybný relevantný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek rozumových pochybností
a nezvratne, resp. nepochybne preukazoval, že žalovaný skutok u obžalovanej napĺňa kumulatívne

všetky štyri potrebné formálne znaky žalovaného predmetného zločinu podvodu, čomu pri absencii
minimálne subjektívnej stránky (úmysel) tak skutočne tomu nie je. Krajský súd navyše dodáva, že
ani potrebná objektívna stránka – konanie obžalovanej rovnako nie je nezvratne, resp. nepochybne
preukázaná, a to aj s poukazom na aplikáciu neopomenuteľnej zásady „in dubio pro reo, t. j.
v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného,“ čo viedlo správne a zákonne prvostupňový

okresný súd k tomu, že obžalovanú spod predmetnej obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b)
Tr. poriadku oslobodil.

Krajský súd po preskúmaní veci teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd
prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia

a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo
svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak,
než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania (teda aj súd) hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto

kedykoľvek, resp. za každej procesnej situácie vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť
súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je súčasne aj výsledkom logického konania
a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako
už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal

všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom,
pretože má oporu v procesne riadne vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto

ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.