Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. september 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200213
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1723200213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas

a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Z.. K.
Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, N., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLA
s.r.o., so sídlom Miletičova 5, Bratislava, o zaplatenie 81,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 81,96 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur a náhrady
trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil
úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.03.2021- 30.04.2022, a teda je v zmysle §10 ods.
1 a 3 Zákona v omeškaní a je povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,00 eur. Žalobca v zmysle § 10
ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 12.04.2022 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,

vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s
odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia
uvedenej výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje
sumu 64,96 eur, ktorá pozostáva zo 14 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období
01.03.2021-30.04.2022. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období
a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu
81,96 eur (z toho istina vo výške 64,96 eur a pokuta vo výške 17 eur podľa § 10 zákona) a zaplatené

poštové sadzby vo výške 2,10 Eur.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa
12.04.2022,vrátanepoštovejdoručenky,prehľadpredpisovaplatieb,potvrdenie tarifnejcenyzaúradnú
zásielku.

3. Okresný súd Pezinok platobným rozkazom č. k. 8C/2/2023-12 zo dňa 08.02.2023 (ďalej len „platobný

rozkaz“) uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 81,96 Eur, úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur a nahradil trovy konania 16,50 Eur alebo aby v tej istej lehote
podal odpor na tomto súde.4. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 14.02.2023. Dňa 22.02.2023 podal žalovaný proti
platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v podanom odpore poprel v plnom
rozsahu nárok žalobcu, žalobu považoval za nedôvodnú. Žalobou uplatnený nárok zanikol z titulu riadnej

a včasnej úhrady, k čomu predložil export pohybov z banky.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca eviduje platby žalovaného v období od 03/2021 do
04/2022 uvedené v prílohe odporu žalovaného, avšak žalovaný neuviedol v popise k platbám obdobie,
za ktoré uhrádzal, preto sa tieto započítali na pohľadávky najskôr splatné, ktoré žalobca evidoval ako

neuhradené. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co
579/87 zo dňa 04.02.1988: „Ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí
sa dlh najskôr splatný ak keď by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade sa už dlžník nemôže
následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom.“ Otázku,
či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom zákonníku možno
obísť použitím princípu analógie či výkladu sa pokúsila riešiť prax českých súdov (na Slovensku k

tomuto problému absentuje akýkoľvek právny názor). V Čechách totiž platí prakticky rovnaký Občiansky
zákonník ako na Slovensku. Najvyšší súd ČR sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal v troch
nám známych rozsudkoch (Ro NS ČR zo 7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1.
2005, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004). Uvedené judikáty
poukazujúnato,žeaj vobčianskoprávnychvzťahovpomernečastonastávasituácia,keďdlžníkmávoči

tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Tento problém v súčasnom Občianskom
zákonníku nie je upravený. Z toho však podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nemožno vyvodzovať, že
by otázka splnenia viac dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého
veriteľa, nebola v práve riešená. Pri jeho riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 OBZ
- vychádzať z ustanovenia § 330 OBZ. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú

úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 OZ), musí súd svoje rozhodnutie
založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych
vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje
veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného
občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je

vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení
úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí,
že ho chce splniť. (In: FEKETE I., Občiansky zákonník, Veľký komentár.) Žalobca zotrval na podanom
návrhu.

6. Na pojednávaní dňa 18.09.2023 žalobca bol neprítomný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal,
aby súd konal v jeho neprítomnosti, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP. Žalobca
uviedol, že z prehľadu platieb vyplýva, v ktorých mesiacoch žalovaný nepoukázal žalobcovi mesačné
úhrady. Žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady v mesiaci 06/2017, avšak žalovaný začal mesačné
úhrady platiť až v mesiaci 08/2018. Obdobie od 06/2017 - 07/2017 (poznámka súdu správne malo byť

uvedené 2018) žalobca preto evidoval ako neuhradené a platby žalovaného v období od 03/2021 do
04/2022 boli započítané práve na toto obdobie od 03/2021 do 04/2022 zostalo de facto neuhradené,
preto je toto obdobie predmetom žaloby.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, a to výsluchom právneho zástupcu s obsahom žaloby a jej

prílohami, ako aj písomnými vyjadreniami a zistil tento skutkový stav.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanom opore, kde došlo k úhrade platieb,
kde má za to, že nesúhlasí s tým, ako tvrdí žalobca, že si započítal úhrady na pohľadávky najskôr
splatné, kde sám dobrovoľne vykonal zápočty v rozpore so zákonom a tým zneužíva precedens,

zneužíva inštitút premlčania. Žalobca dôvodnosť žaloby nepreukázal, taktiež nepreukázal, že záväzky
z roku 2017 neboli uhradené. Platby z roku 2021 a 2022 pridelil k neuhradeným záväzkom najskôr
splatným. Žalobca neinformoval žalovaného, že nedokáže identifikovať platby a tým priraďuje dané
platby k premlčaným platbám a obchádza všeobecnú lehotu na premlčanie. Bolo povinnosťou žalobcu,
preukázať, že platby boli omeškané nejakým rozpisom, čo do dnešného dňa nepreukázal. Neexistuje

žiadny zákonný predpis, aby žalobca si započítal účelovo platby na najskôr splatné pohľadávky. Taktiež
žalobca nepreukázal, že nevedel identifikovať platby za aký mesiac boli uhradené a preto ich započítal
na skoršie pohľadávky. V Občianskom zákonníku neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by
vyplývalo, že sa pohľadávky takto majú započítať a taktiež analógia je neúčelná.9. Z prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu za obdobie od 01.06.2017, var. symbol
XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný za obdobie od 01/2017 do 07/2018 nevykonal úhrady za služby

poskytnuté žalobcom. Žalobca eviduje platby od žalovaného od 08/2018 do 03/2022, a tým vznikol
nedoplatok v sume 71,70 eur.

10. Výzvou zo dňa 12.04.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za kontrolované obdobie od 01.06.2017, kde

nedoplatok ku dňu 30.04.2022 je 71,70 eur, vrátane poštovného vo výške 2,10 eur, a to v lehote
najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaného upozornil, že v nedoplatku je zahrnutý aj
predpis na mesiac apríl 2022 a že žalobca eviduje predmetný nedoplatok úhrady za kontrolované
obdobie od 01.06.2017. Vo výzve žalobca zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, že uvedený
nedoplatok nezaplatí v stanovenej lehote, uplatní si žalobca v zmysle § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z.
nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou vo výške 17,- eur a súdnym poplatkom vo výške podľa

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

11. Povinnosť platenia úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
vyplýva priamo zo zákona, a to z § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z..

Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon upravuje platenie,
vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v
oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). Podľa § 2 Zákona, účelom
úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

12. Podľa § 3 písm. a) Zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

13. Vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska, a to v súlade s § 4 ods.
1 cit. zákona.

14. Podľa § 6 ods. 1 Zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý

kalendárny mesiac.

15. Podľa § 7 ods. 1 Zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

16. Podľa § 7 ods. 2 Zákona, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

17. Podľa § 10 ods. 1 Zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením

úhrady.

18. Podľa § 10 ods. 2 Zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady,
je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

19. Podľa § 10 ods. 3 Zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote
do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu
17,- eur.

20. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na
adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy
niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 81,96 eur s príslušenstvom.
Zaplatenia sumy vo výške 64,96 eur sa žalobca domáha ako úhrady nedoplatku za koncesionárske
poplatky za obdobie od 03.03.2021 do 30.04.2022 a zaplatenia sumy vo výške 2,10 eur žalobca žiada

titulom poštovného. Žalobca ďalej žiada pokutu vo výške 17 eur. Celý uplatnený nárok žalobcu súd
považoval za nedôvodný. Sám žalobca v prehľade platieb uvádza, že žalovaný pravidelne, počnúc
mesiacom 08/2018, mu sumu vo výške 4,64 eur uhrádzal. Vykonávanie pravidelných mesačných úhrad
potvrdilžalovanývodpore,akoaj napojednávaní,keďuviedol,žeúhradyvsume4,64eurmesačneplatí
pravidelne, k čomu doložil export pohybov z banky. Z tohto výpisu vyplývajú aj úhrady žalovaného za

obdobie od 20.01.2021 do 20.04.2022, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní voči žalovanému
domáha. Argument žalobcu o započítavaní platieb na iné, skôr splatné záväzky žalovaného považoval
súd za nepreukázaný.

22. Žalobca v konaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co/579/87 zo dňa
4.2.1988, v zmysle ktorého, ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť,

uhradí sa dlh najskôr splatný i v prípade, ak mohol byť premlčaný. Toto rozhodnutie na prejednávaný
spor nie je aplikovateľné, pretože jeho odôvodnenie vychádza z ustanovenia § 73 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo účinné len do 31.12.1991. Uvedené zákonné ustanovenie
malo kogentnú povahu a expressis verbis stanovovalo, že v prípade, ak mal dlžník splniť viac dlhov
a plnenie nestačilo na vyrovnanie všetkých dlhov a dlžník pri plnení nevyhlásil, ktorý z viacerých

dlhov chce vyrovnať, platila nevyvrátiteľná právna domnienka, že sa plnením uhrádza dlh najskôr
zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny predpis
upravujúciobčianskoprávnevzťahynarozdielodobchodnýchzáväzkovýchvzťahov(§330Obchodného
zákonníka) alebo pracovnoprávnych vzťahov (§ 34 Zákonníka práce) však výslovnú úpravu zániku viac
dlhov u toho istého veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje.

23. Problematikou plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi sa zaoberali autori článku Plnenie
niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom práve, FEKETE,I. - FEKETEOVÁ,M., Justičná
revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682, ktorí tu uvádzajú: Otázkou, či absenciu úpravy splatenia viacerých
dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom zákonníku možno obísť použitím princípu analógie či výkladu

sa pokúsila riešiť prax českých súdov (na Slovensku k tomuto problému absentuje akýkoľvek právny
názor). V Čechách totiž platí prakticky rovnaký Občiansky zákonník ako na Slovensku. Najvyšší súd
ČR sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal v troch nám známych rozsudkoch (Ro NS ČR zo
7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1. 2005, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro
NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004). Vyššie uvedené judikáty poukazujú na to, že aj v

občianskoprávnych vzťahoch pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má voči tomu istému veriteľovi
viacdlhov,ktoréjepovinnývyrovnať.TentoproblémvsúčasnomObčianskomzákonníkuniejeupravený.
Z toho však podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nemožno vyvodzovať, že by otázka splnenia viac
dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve
riešená. Pri jeho riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 OBZ - vychádzať z ustanovenia

§ 330 OBZ. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a
nemožno vychádzať z analógie (§ 853 OZ), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných
princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu
(solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia
s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu,

vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie
na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký
dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí
na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov

(prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp.
v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom
právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná
vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov
dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom

možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného
napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady
proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko
pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako jezrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.“ Autori vyššie zmieneného článku dospeli k záveru,
že aj napriek snahám Najvyššieho súdu ČR preklenúť nedostatok výslovnej úpravy uvedenej otázky v
predpiseupravujúcomobčianskoprávnevzťahyvýkladom,základnéprincípysúkromnéhoprávanemôžu

nahrádzať chýbajúce znenie zákona. Môžu byť len významnou interpretačnou pomôckou pri výklade
právnych noriem.

24. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným odôvodnením a z hľadiska prejednávanej veci
akcentuje, že z dôvodu absencie výslovnej úpravy plnenia viacerých dlhov rovnakému veriteľovi v

Občianskom zákonníku, prípadne inom predpise aplikovateľnom na daný právny vzťah, nie je možné
(ani analógiou s ust. § 330 OBZ či § 34 ZP) dospieť k záveru, že žalovaný platbami z roku 2021
- 2022 plnil jeho skôr splatné záväzky voči žalobcovi. Z doloženého predpisu platieb súd potom,
ako žalovaný realizoval úhrady za mesiac 01.03.2021do30.04.2022 mal preukázané, že žalovaný
uhradil za služby poskytované žalobcom za sledované obdobie a nie je možné stotožniť sa s tvrdením
žalobcu, že žalovaný neuviedol na svojich platbách obdobie, za ktoré platbu realizuje, nakoľko mal za

predchádzajúce obdobie dlhy, a preto žalovaný platby zaúčtoval za predchádzajúce dlhy žalovaného.
Zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby poskytované rozhlasom a televíziou je nepochybné s
poukazom na § 3 písm. a) cit. zákona, § 6 ods.1 a § 7 cit. zákona, že žalovaný je platiteľom za služby
verejnostisperiodicitouplateniaúhrad:mesačná.Nakoľkoperiodicitaplateniaúhradyjemesačná,súdje
názoru, že nie je potrebné uviesť obdobie, za ktoré sa uhrádza služba verejnosti, a preto je nepochybné,

že žalovaný obdobie 03/2021 do 04/2022 uhradil, mal uhradené služby poskytované žalobcom a žalobca
neoprávnene tieto mesačné úhrady zaúčtoval na predchádzajúce obdobie, a to aj na dlhy žalovaného
ktoré už pri podaní žaloby za toto obdobie by boli premlčané. Súd zároveň poukazuje, že žalobca ako
vyberateľ úhrad mal byť obozretný, či platitelia vykonávajú úhrady za jeho služby, kde aj vo výzve na
zaplatenie nedoplatku uvádza, že eviduje nedoplatok za kontrolované obdobie od 01.06.2017, k čomu

aj priložil prílohu platieb za kontrolované obdobie z ktorého vyplýva, že žalovaný nevykonal žalobcovi
úhrady od 01/2017 do 07/2018, kde o započítaní daných platieb nie je ani zmienka.

25. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný minimálne od augusta 2018 uhrádzal žalobcovi

koncesionárske poplatky, kde splácal vždy aktuálnu dlžnú sumu, nemal vedomosť a ani nechcel splácať
týmito splátkami nejaké staršie dlžné sumy. Žalovaný preukázal, že uhradil i splátky splatné v mesiacoch
03/2021 do 04/2022. Platbami, ktoré žalovaný v daných mesiacoch realizoval, platil aktuálne dlžné
sumy a tieto platby nie je možné pripočítať na úhradu iných (žalobcom ani presne nešpecifikovaných)
predtým neuhradených mesačných poplatkov. Nárok žalobcu na zaplatenie koncesionárskych poplatkov

za uvedené obdobie preto nie je dôvodný, a preto súd žalobcu zamietol.

26. Za nedôvodný považoval súd i nárok žalobcu na zaplatenie sumy poštovného vo výške 2,10 eur.
Žalobca síce preukázal, že žalovanému doručoval dňa 21.04.2022 výzvu na zaplatenie nedoplatku zo
dňa 12.04.2022, keďže však išlo o nárok uplatňovaný voči žalovanému nedôvodne, súd dospel k záveru,

že žalobcovi za tento list náhrada poštovného nepatrí.

27.Zustanovenia§10ods.3zákonač.340/2012Z.z.vyplývaoprávneniežalobcupožadovaťzaplatenie
pokuty od platiteľa v prípade, ak nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy. Pretože vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie súd považoval za nedôvodný nárok na

zaplatenie úhrad i poplatkov za poštové sadzby, žalobcovi nie je možné priznať ani nárok na zaplatenie
pokuty.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

tomto konaní bol úspešný žalovaný, keď súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.