Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117203478
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8117203478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ R. I., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX M., 2/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, XXX XX M., obe zastúpené JUDr.
Mgr. Zuzanou Slávikovou, rod. Fotulovou, nar. 29.07.1974, bytom Terchovská 34, 080 01 Prešov, proti
žalovaným: 1/ U. T., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom O. 2, XXX XX M., 2/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, XXX XX M., 3/ C.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. trieda XX, XXX XX M., 4/ C.. D. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, M., žalovaní 1/ a 3/ právne zastúpení Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou
so sídlom Šafárikova č. 8, 048 01 Rožňava, IČO 42 324 017, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach

žalovaných v 1., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/5/2017-260 zo dňa 29.
októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/5/2017-310 zo dňa 14. septembra 2022, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o trovách konania a trovách
znalečného.

Mení rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobkyniam sa priznáva vo vzťahu

ku každému zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Mení rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania medzi žalobkyňami a žalovaným v 4. rade
tak, že žalobkyniam sa vo vzťahu k žalovanému v 4. rade nepriznáva náhrada trov prvoinštančného
konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách znalečného tak, že znalcovi Ing. D. X., PhD. sa priznáva vo vzťahu
ku každému zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov znalečného v rozsahu 100 %.

MenírozsudokvovýrokuotrováchznaleckéhomedziznalcomIng.D.X.,PhD.ažalovanýmv4.radetak,
že znalcovi Ing. D. X., PhD. sa vo vzťahu k žalovanému vo 4. rade nepriznáva náhrada trov znalečného.

Žalobkyniam sa priznáva vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade náhrada trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

Žalovanému v 4. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že„I. Súd u r č u j e, že P. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa:

1) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 37 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 6350 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 4153 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 3891 m2,

- parc. č. XXX ako orná pôda o výmere 25103 m2,
- parc. č. XXX ako orná pôda o výmere 9783 m2

v podiele 1/12.

2) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,

parc. č. XXX/X ako trvalý trávny porast o výmere 2267 m2, v podiele 1/12.

3) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXX/XXX ako lesný pozemok o výmere 13486 m2, v podiele 1/12.

4) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXX/XXX ako lesný pozemok o výmere 306 m2, v podiele 1/12.

5) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 1356 m2,

- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 47 m2,
v podiele 1/12

II. Súd u r č u j e, že žalovaná 1) U. T., rod. U., nar. X.X.XXXX, žalovaný 2) E. U., nar. XX.XX.XXXX,
žalovaný 3) Ing. P. U., nar. XX.XX.XXXX a žalovaný 4) Ing. D. X., nar. XX.XX.XXXX, sú vlastníkmi

nehnuteľností nachádzajúcich sa:

v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 37 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 6350 m2,

- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 4153 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 3891 m2,
- parc. č. XXX ako orná pôda o výmere 25103 m2,
- parc. č. XXX ako orná pôda o výmere 9783 m2

každý v podiele 1/24.

2) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXX/X ako trvalý trávny porast o výmere 2267 m2, každý v podiele 1/24.

3) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXX/XXX ako lesný pozemok o výmere 13486 m2, každý v podiele 1/24.

4) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“,
parc. č. XXX/XXX ako lesný pozemok o výmere 306 m2, každý v podiele 1/24.

5) v katastrálnom území M. a zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 1356 m2,
- parc. č. XXX/X ako orná pôda o výmere 47 m2, každý v podiele 1/24.

III. Žalovaní v 1) až 4) rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyniam trovy konania
v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.IV. Žalovaní v 1) až 4) rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť znalcovi Ing. D.ovi X. PhD., P. 1,
XXX XX B. nad Z. trovy konania za znalecké úkony v rozsahu XXX%, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Okresný súd Prešov opravným uznesením č.k. 20C/5/2017-310 zo dňa 14. septembra 2022 opravil
záhlavie rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2021, č.k. 20C/5/2017-260 tak, že správne
má znieť označenie žalobkyne v 2. rade Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, XXX 17 M.. V ostatných
častiach zostáva rozsudok nezmenený.

3. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 14.02.2017 domáhali, aby súd určil, že P. U.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, bol v čase smrti spoluvlastníkom pozemkov s podielom vo
výške 1/12: LV č. XXX, orná pôda, parcely registra „E“ parc. č. XXX/X o výmere 37m2, parc.č. XXX/X o
výmere 6350 m2, parc. č. XXX/X o výmere 4153 m2, parc. č. XXX/X o výmere 3891 m2, parc. č. XXX
o výmere 25103 m2, parc. č. XXX o výmere 9783 m2, LV č. XXX trvalé trávne porasty, parcela registra

„E“ parc. č. XXX/X o výmere 2267 m2, LV č. XXX, lesná pôda, parcela registra „E“ parc. č. XXX/XXX
o výmere 13486 m2, LV č. XXX, lesná pôda, parcela registra „E“ parc. č. XXX/XXX o výmere 306 m2,
LV č. XXX, orná pôda, parcely registra „E“ parc. č. XXX/X o výmere 1356 m2, parc. č. XXX/X o výmere
47 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) a žalovaní sú spoluvlastníkmi vyššie uvedených pozemkov, pričom
spoluvlastnícky podiel každého zo žalovaných je 1/24.

4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že P. U., nar. 31.07.1912, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, počas svojho života na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.11.1935, nadobudol
spoluvlastnícky podiel 1/12 k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom počas života
nepreviedol podiel na inú osobu. Uvedené vyplýva z pozemkovo knižnej zápisnice č. XXX a XXX a

zo znaleckého posudku č. X/XXXX č.l. 214 - 248 spisu), ktorý nebol stranami spochybnený. Právny
predchodca žalovaných P. U., nar. XX.XX.XXXX (zomrel XX.XX.XXXX) nadobudol počas života podiely
na nehnuteľnosti postupom: prvý podiel o veľkosti 1/12 v dedičskom konaní ešte ako maloletý v roku
1925, druhý podiel o veľkosti 1/12 na základe kúpnej zmluvy pod č.d.: XXXX uzavretej dňa 31.05.1935,
ktorú uzavrel so svojou matkou V. U.ovou. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby počas

svojho života nadobudol aj tretí podiel ako tvrdili žalovaní. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení po
nebohom P. U.ovi, nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že do majetku nebohého
boli zapísané okrem iných aj nehnuteľnosti pozemkovo knižnej zápisnice č. XXX a XXX pod V d, f v
podiele 3/12. Podľa rozhodnutia notára predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1.rade. Podľa
dohody o vyrovnaní znížených dedičských podielov nehnuteľnosti nadobudli aj pôvodne žalovaní 2., 3.

a Z. X.vá. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že nehnuteľnosti po Z. X.vej nadobudol žalovaný 4. Je
teda nepochybné, že štátny notár do majetku právneho predchodcu žalovaných zahrnul nie len jeho
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/12, ale aj spoluvlastnícky podiel P. U.a, nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti
1/12. Štátny notár identifikoval vlastníctvo právneho predchodcu žalovaných zapísané v zápisnici č. XXX
a č. XXX pod Bl c) a Bl d), avšak nesprávne považoval právneho predchodcu žalovaných za vlastníka aj

spoluvlastníckehopodieluvoveľkosti1/12zapísanéhovzápisniciachč.XXXač.XXXpodBlf).Uvedený
spoluvlastnícky podiel patril P. U.ovi, nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj
zo znaleckého posudku.

5. Keďže v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby P. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX, počas svojho života previedol spoluvlastnícky podiel na inú osobu a zároveň žalovaní
nepreukázali, aby ich právny predchodca nadobudol tretí spoluvlastnícky podiel, súd žalobe vyhovel
a určil, že P. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu smrti spoluvlastníkom
nehnuteľnosti v podiele 1/12. Keďže bolo určené vlastnícke právo ku podielu žalovaných, pričom títo
zostali spoluvlastníkmi podielu ich právneho predchodcu, súd určil, že žalovaní sú spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti v podiele 1/24, čo predstavuje podiel právneho predchodcu žalovaných 2/12 (pôvodne
boli spoluvlastníkmi každý v podiele 1/16)

6. K námietke žalovaných, že im patrí ochrana podľa § 486 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2264/2009, podľa ktorého nepravým

dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci ho nemohla
nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Z uvedeného vyplýva, že
ide o veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil, teda nie o veci, ktoré v jeho vlastníctve neboli. V
opačnom prípade by nešlo o nadobudnutie veci poručiteľa, ktoré boli po jeho smrti súdom prikázanéneoprávnenému dedičovi, ale išlo by o veci tretej osoby. Takúto ochranu osobe, ktorá by nadobudla
vlastnícke právo k veciam nepatriacim poručiteľovi a napriek tomu boli tieto veci prejednané v rámci
dedičského konania, Občiansky zákonník neposkytuje. Žalovaným teda nesvedči ochrana podľa § 486

Občianskeho zákonníka, keď ich právny predchodca nebol vlastníkom podielu nehnuteľnosti, ktorý
je predmetom tohto konania. V zmysle zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam
ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám), žalovaní a ani ich právni predchodcovia
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je predmetom tohto konania.
Ak žalovaní poukazujú na svoje nerušené užívanie nehnuteľnosti po dobu 27 rokov, v konaní žalovaní

nepreukázali, že žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali. U
žalovaných neboli splnené podmienky pre vydržanie.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“). Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257
CSP zo spisu nevyplynula.

8. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalcovi priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100 % proti
žalovaným, ktorí boli v konaní neúspešní. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa žalovaných procesná vada v rozsahu aktívnej vecnej
legitimácie s poukazom na nútené procesné spoločenstvo na strane žalobcov. Súd nekonal so všetkými
žalobcami vzhľadom na úmrtie žalobkyne v 2. rade, U. G., rod. U.ovej, v priebehu konania, žalobkyňu
vynechal a neuviedol procesných právnych nástupcov namiesto zomrelej. Zároveň žalovaným nebolo
doručené uznesenie o pokračovaní v konaní po zomrelej žalobkyni 2. a dôkaz o jej úmrtí.

11. Žalovaní 1. a 3. rade namietali nesprávny typ žaloby, určenie, že poručiteľ P. U. nar. XX.XX.XXXX,
zom. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom predmetného podielu k nehnuteľnostiam. Tento typ
žaloby nemôže žalobcom zabezpečiť, že budú schopní vlastnícke právo svojho predchodcu zahrnúť
do dedičského konania pretože po smrti právneho predchodcu žalobcov (v roku 1966) nastala iná

skutočnosť, ktorá spôsobila, že vlastnícke právo vzniklo (1988) a trvá do súčasnosti iným osobám
(dobromyseľný nadobúdatelia, dediči) a výrok napadnutého rozhodnutia nie je spôsobilý privodiť ani
zmenu v katastri nehnuteľnosti a zmeniť tak súčasný zápis vlastníckeho práva, ktorý svedčí žalovaným.
Žalobcovia mali zvoliť žalobu s výrokom, že „nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi P. U.ovi
(zomrel XXXX)“. Poukázali na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 482/2013 zo dňa 11.12.2013.

12. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaní v 1. a 3. rade namietali aj v časti záveru súdu o vydržaní
predmetu sporu a to aj napriek tomu, že podľa žalovaných boli splnené podmienky vydržania. Navrhli,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a

prizná žalovaným právo na náhradu trov konania.

13. Proti výroku o trovách konania a výroku o trovách konania za znalecké úkony podal v zákonom
stanovenejlehoteodvolaniežalovanýv4.rade.Uviedol,žedňa01.06.2018oznámilsúduprvejinštancie,
že uznáva v celom rozsahu nárok, ktorý si žalobkyne uplatnili. Na pojednávaniach sa od 1.6.2018 v

predmetnej veci nezúčastňoval a mal za to, že súd pri rozhodovaní zohľadní jeho uznanie nároku
žalobkýň.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli vo vzťahu k žalovanému v 4. rade aplikáciu § 257 CSP
a žalobkyniam vo vzťahu k žalovanému v 4. rade nepriznať trovy konania a trovy znalečného.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednáva a zistil, že odvolaniežalovaných v 1. a 3. rade nie je opodstatnené, odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania a
trovách znalečného v 4. rade je opodstatnené.

16.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavavšakzozistenýchskutočnostínebolvyvodený
správny právny záver a to vo vzťahu k otázke priznania trov prvoinštančného konania a trov znalečného
vo vzťahu k žalovanému v 4. rade.

17. Vo veci sa nie je možné stotožniť s odvolacou námietkou žalovaných 1. a 3. rade o nesprávnom

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry,
v zmysle ktorej právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav, t. zn., že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval

správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V
prejednávanom prípade však k takému omylu nedošlo, keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkýň.

18. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia núteného procesného spoločenstva na

strane žalobcov so zreteľom na úmrtie žalobkyne v 2. rade počas konania, v tejto súvislosti je potrebné
uviesť,ževecnálegitimáciasubjektovvychádzazhmotnoprávnychpredpisovavprípadeaktívnejvecnej
legitimácie táto predstavuje nositeľa práv z hmotnoprávneho vzťahu a v prípade pasívnej legitimácie
naopak nositeľa povinností.

19. Z uznesenia Okresného súdu M. I sp.zn. 23D/341/2019, Dnot 120/2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.11.2019 (č.l. 190 - 194 spisu) vyplýva, že po poručiteľke U. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine podľa § 475 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka sú Z. R., rod. U.ová, nar. XX.XX.XXXX, sestra poručiteľky a R. I., rod. U.ová,
nar. XX.XX.XXXX sestra poručiteľky ( žalobkyne v 1. a 2. rade).

20. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 20C/5/2017-198 zo dňa 09. marca 2020, právoplatným a
vykonateľným dňa 16.04.2020, rozhodol tak, že pokračuje v konaní s dedičmi žalobkyne U. G., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to s Z. R., nar. XX.XX.XXXX a R. I., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie
bolo súdom prvej inštancie doručené právnej zástupkyni žalovaných v 1. a 3. rade dňa 23.03.2020

elektronicky, žalovanému v 2. rade 12.03.2020, žalovanému v 4. rade 16.04.2020 (č.l. 198 až 200 spisu).
Námietka žalovaných v 1. a 3. rade o procesnej vade aktívnej vecnej legitimácie spočívajúcej v tvrdení,
že súd nekonal so všetkými žalobcami je neopodstatnená.

21. Čo sa týka námietky žalovaných v 1. a 3. rade vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v

časti vydržania predmetu sporu žalovanými, ani s touto odvolacou námietkou nie je možné sa stotožniť.

22. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,

nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti
poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v

čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010, sp.zn. 3Cdo 154/2010
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod č. 32.)

23. V prejednávanej veci sa žalobkyne podanou žalobou domáhali určenia, že poručiteľ P. U., nar.

XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,bolvčasesmrtispoluvlastníkompozemkovšpecifikovanýchvnávrhu
v podiele vo veľkosti 1/12 na základe Darovacej zmluvy zo dňa 28.11.1935, č.d. XXXX, teda ide o určenie
vlastníctva poručiteľa ku dňu smrti poručiteľa. Súd prvej inštancie v tomto konaní mohol posudzovať lenplatnosť právnych úkonov, ku ktorým došlo v čase ku dňu smrti poručiteľa (1966), nie otázku právnych
skutočností (vydržania), ktoré nastali až po smrti poručiteľa.

24. Určenie, že poručiteľ bol v čase smrti spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemôže
vyvolať zmenu v zápise vlastníkov v katastri nehnuteľnosti. Meritórne prejednanie a určenie existencie
vlastníctva prejednávaných nehnuteľností poručiteľa v čase smrti dáva len možnosť žalobkyniam si
prípadne uplatniť nárok voči subjektom (žalovaným), ktorí sú vedení v katastri nehnuteľnosti ako
spoluvlastníci sporných nehnuteľností, a týmto dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia.

25. Takýto právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR z dňa 11. decembra 2013, sp.zn. I.
ÚS 482/2013, podľa ktorého „Pokiaľ podľa okresného súdu k zmene právneho postavenia sťažovateľa
spočívajúcej v prípadnom zápise jeho vlastníctva v katastri nehnuteľnosti môže viesť jedine žaloba o
určenie jeho vlastníckeho práva (ktorá by umožňovala aj prejudiciálny prieskum platnosti úkonov, ku
ktorým došlo po smrti poručiteľa), uvedenému je nutné prisvedčiť. Avšak práve predpokladom aktívnej

vecnej legitimácie sťažovateľa na podanie takéhoto návrhu je meritórne posúdenie vlastníctva jeho
predchodcu v namietanom konaní a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva sťažovateľom v nesporovom
dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva.“

26. Žalovaní v konaní poukázali na ust. § 486 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto dobromyseľne

nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol
nadobudol od oprávneného dediča.

27. S poukazom na ustálenú súdnu prax, že v žalobách o určenie vlastníckeho práva poručiteľa k
nehnuteľnosti ku dňu smrti, nie sú významné skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, odvolacia

námietka žalovaných v zmysle § 486 Občianskeho zákonníka je v tomto konaní právne bezvýznamná.

28. Podľa § 485 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že
oprávnenýmdedičomjeniektoiný,jepovinnýten,ktodedičstvonadobudol,vydaťoprávnenémudedičovi
majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový

prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady,
ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol
vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je
povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

29. „Dobromyseľnosť pri nadobudnutí veci od nepravého dediča v zmysle § 486 OZ musí preukázať
nadobúdateľ. Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok
poručiteľa, hoci ho nemala nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Z
uvedeného vyplýva, že ide o veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil; teda nie o veci, ktoré v jeho
vlastníctve neboli. V opačnom prípade by nešlo o nadobudnutie vecí poručiteľa, ktoré boli po jeho

smrti súdom prikázané neoprávnenému dedičovi, ale išlo by o veci tretej osoby. Takúto ochranu osobe,
ktorá by nadobudla vlastnícke právo k veciam nepatriacim poručiteľovi a napriek tomu boli tieto veci
prejednané v rámci dedičského konania, Občiansky zákonník neposkytuje.“ (Uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky z dňa 15. marca 2011, sp.zn. 28Cdo 2264/2009)

30. Nepravým dedičom je ten, kto dedičstvo skutočne nadobudol na základe rozhodnutia súdu v konaní
o dedičstve, hoci podľa dedičského práva ho nemal nadobudnúť vôbec alebo v takom rozsahu, v akom
ho nadobudol. Z vykonaného dokazovania a zo znaleckého posudku vyplynulo, že právny predchodca
žalovaných, poručiteľ P. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ku dňu smrti nebol vlastníkom
prejednávaných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 3/12, ale len v spoluvlastníckom podiele

2/12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k prejednaniu nehnuteľností v spoluvlastníckom
podieleaj1/12,ktorúnazákladedarovacejzmluvynadobudolprávnypredchodcažalobkýň,vdedičskom
konanípoprávnompredchodcovižalovanýchdošlochybouštátnehonotárstva.Toznamená,žeporučiteľ
žalovaných nebol nikdy spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 3/12, ale len 2/12. Preto nejde o
nadobudnutie vecí poručiteľa, ktoré boli po jeho smrti prikázané neoprávnenému dedičovi, ale ide o

veci tretej osoby (P. U.a, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), a preto žalovaným nepatrí ochrana v
zmysle ust. § 486 Občianskeho zákonníka.31. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

32. K odvolaniu žalovaného v 4/ rade odvolací súd uvádza nasledovné:

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

35. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 4. rade navrhli aplikáciu ust. § 257 CSP vo
vzťahu k povinnosti žalovaného v 4. rade nahradiť žalobkyniam trovy prvoinštančného konania a trovy
znalečného.

36. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

38. Odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia ust. § 257 CSP je dôvodná. Dôvody hodné osobitného
zreteľa vo vzťahu k žalovanému v 4. rade odvolací súd videl v okolnostiach a povahe sporu.

39. V danej veci je žalovaný v 4. rade procesnou stranou podľa § 78 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého

nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo
zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. Ak
by žalobkyne namiesto núteného procesného spoločenstva žalovali len jeden subjekt, prípadne nie

všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
zamietnutá.

40. Žalovaný v 4. rade po oboznámení sa s obsahom žaloby a po uskutočnení pojednávaní dňa
23.02.2018 a 9.4.2018 podaním doručeným súdu a žalobkyni v 1. rade uznal nárok žalobkýň (č.l. 156

spisu). K uznaniu nároku žalovaným v 4/ rade došlo pred pribratím znalca do konania (03.09.2019, č.l.
176 spisu). Súd prvej inštancie so žalovaným v 4. rade pokračoval v konaní aj po jeho uznaní nároku
žalobkýň.

41. Vzhľadom na to, že žalovaný v 4. rade uznal nárok žalobkýň a nezavinil ďalšie navyšovanie trov

konania, ako ani trovy znalečného, ako aj s poukazom na nútené procesné spoločenstvo a skutočnosť,
že žalobkyne navrhli aplikáciu § 257 CSP vo vzťahu k žalovanému v 4. rade, odvolací súd dospel k
záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP vo vzťahu k povinnosti nahradiť žalobkyniam
trovy konania a trovy znalečného žalovaným v 4. rade.

42. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutom
výroku o trovách prvoinštančného konania a trovách znalečného tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 a 2 v spojení
s § 255 odsek 1 CSP tak, že v odvolacom konaní neúspešní žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní nahradiť
úspešným žalobkyniam trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 4. rade odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku tak, že úspešnému žalovanému v 4. rade v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania
nepriznal. Dôvodom takého rozhodnutia je skutočnosť, že žalovanému v 4. rade trovy odvolacieho

konania nevznikli, ani žiadne zo spisu nevyplývajú.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).