Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200581
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8320200581.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou vo veci návrhu navrhovateľky A. B. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. X, D. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. H. XXX, prechodne bytom G. H. XXX a maloletého E. A. A., nar. X.X.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o určenie otcovstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto rozhodol:

r o z h o d o l :

I. E. F., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého E. A. A., nar. X.X.XXXX matke A. B. A., nar. XX.X.XXXX.

II. Zveruje maloletého E. A. A., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky A. B. A..

III. Otec dieťaťa, E. F., je povinný prispievať na výživu maloletého E. A. sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa s účinnosťou od 18.2.2020 do 31.12.2022 a sumou
200,00 eur mesačne od 1.1.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy
do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 18.2.2020 do 30.9.2023 vo výške 2 829,58 eur je otec dieťaťa povinný

uhradiť k rukám matky dieťaťa v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Matke dieťaťa vo vzťahu k otcovi dieťaťa náhradu trov konania nepriznáva.

VI. Otec dieťa, E. F., je povinný uhradiť trovy štátu, Slovenskej republike, na účet Okresného súdu
Humenné vo výške 420,48 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého E. A. A. podala dňa 18.2.2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala
o určenie otcovstva s tým, že za otca dieťaťa označila E. F..

2. Návrh odôvodnila tým, že v roku 2011 sa spoznala s domnelým otcom a po ročnej známosti sa
nasťahovala k jeho rodičom, kde spolu žili pol roka v pomere druh – družka. Následne odcestovali do
Veľkej Británie, ale v tom čase už bola tehotná. Pohlavný styk udržiavala len s mužom, ktorého označila
za otca dieťaťa, a preto je presvedčená o jeho biologickom otcovstve k maloletému E. A. A..

3. Po narodení dieťaťa vyzvala domnelého otca, aby uznal otcovstvo, čo však on odmietol a o dieťa

nejaví žiaden záujem.

4. Žiadala, aby po určení otcovstva maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že súd uloží
otcovi povinnosť platiť naňho výživné vo výške 300,00 eur mesačne. K svojim osobným a majetkovýmpomerom uviedla, že je zamestnaná, zarobí asi 420,00 eur mesačne a má ešte jedno maloleté dieťa
z terajšieho vzťahu.

5. Muž označený za otca dieťaťa sa k návrhu nevyjadril a počas výsluchu v priebehu súdneho konania
otcovstvo neuznal.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, muža označeného za otca dieťaťa, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, najmä s rodným listom maloletého dieťaťa, s dokladmi o výške príjmu

matky dieťaťa a poberaných sociálnych dávkach tak navrhovateľky, ako aj muža označeného za otca
dieťaťa. Oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi o pravidelných mesačných výdavkoch matky
a maloletého E. A., oboznámil sa so správnou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, ako aj s jeho
návrhom na úpravu rodičovských práv a zistil nasledovný skutkový stav. Súd vykonal dokazovanie aj
nariadením znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru DNA.

7. Predloženým rodným listom mal súd za preukázané, že maloletý E. A. A. sa narodil dňa X.X.XXXX
matke A. A., nar. XX.X.XXXX. V jeho rodnom liste otec nie je uvedený. Narodenie dieťaťa je zapísané
v knihe narodení matričného úradu Humenné vo zväzku 86, ročník 2013 na strane 246, pod por. č. 290.

Navrhovateľka – matka maloletého E. A. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s domnelým otcom

sa zoznámila v roku 2011 a známosť vyústila do toho, že spolu žili u jeho rodičov v I. v pomere druh –
družka. Asi po pol roku odišli spolu do Anglicka, kde zistila, že je tehotná a oznámila to svojmu druhovi.
Z Anglicka sa vrátila domov, aby tu porodila dieťa, ktorého narodenie oznámila domnelému otcovi. Ten
otcovstvo popieral, lebo si myslel, že má iného partnera, čo však nebola pravda. Vie však, že dieťa sa
narodilo, lebo bol aj na krstinách, avšak sa oňho nezaujíma, ani sa s ním nestretáva. Vylúčila možnosť,

aby biologickým otcom jej maloletého E. A. bol iný muž, lebo v čase rozhodnom pre jeho splodenie
nemala pohlavný styk s nikým iným.

8. V prípade, že muž označený za otca bude určený za otca dieťaťa, navrhla, aby maloletý E. A. bol
zverený do jej osobnej starostlivosti, lebo sa oňho od narodenia stará a označený otec ho videl iba raz

a ináč sa o dieťa nezaujíma, ani ho nijako nekontaktuje. Tiež navrhla, aby súd neupravoval styk otca
s dieťaťom, pretože otec sa poväčšine nachádza v Anglicku a o dieťa sa nezaujíma.

9. V prípade zverenia maloletého do jej starostlivosti žiadala, aby súd určil výživné vo výške 250,00 –
300,00 eur mesačne z dôvodu, že domnelý otec žije a pracuje v Anglicku.

K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedla, že od podania návrhu na súd, t. j. od 18.2.2020 bola
buď na rodičovskej, alebo materskej dovolenke a poberala len sociálne dávky. Žije so svojou matkou v 2-
izbovom byte a má spolu 3 deti. Matke prispieva na bývanie sumou 250,00 eur mesačne, čo je príspevok
aj na stravu, lebo sa stravujú spoločne. Deťom osobitne kupuje sladkosti, ovocie a pod. podľa toho, ako

jej to majetkové pomery umožňujú.

10. Žiadala určiť výživné od podania návrhu na súd, t. j. od 18.2.2020 a navrhla, aby za obdobie
od podania návrhu do konca roka 2022 súd určil minimálne výživné, lebo za toto obdobie nevie
preukázať, že domnelý otec sa zdržiaval v Anglicku a že tam mal príjem. Od začiatku roku 2023 je otec

preukázateľne v Anglicku, a preto žiadala určiť výživné vo výške 200,00 – 250,00 eur mesačne.

11. K výdavkom maloletého E. A. uviedla, že v súčasnej dobe je žiakom 5. ročníka základnej školy,
kde má školské obedy zdarma, avšak zabezpečuje mu stravu doma, tiež mu do školy kupuje desiatu,
zabezpečuje mu oblečenie a obuv a tiež školské potreby.

Mesačné výdavky vyčíslila na sumu 345,00 eur s tým, že mimo zabezpečenia stravy dáva synovi
vreckové vo výške 40,00 eur mesačne, na zakúpenie hygienických potrieb preňho potrebuje 40,00 eur,
na družinu 10,00 eur, na zakúpenie vitamínov 15,00 eur, na oblečenie 100,00 eur, na aktivity 30,00 eur,
obuv 45,00 – 50,00 eur, škola 40,00 – 50,00 eur a strihanie u kaderníčky 10,00 eur mesačne.

12. Muž označený za otca dieťaťa bol vypočutý dožiadaným súdom a pri výsluchu uviedol, že otcovstvo
k maloletému E. A. A. neuznáva, lebo matka maloletého mu jeho narodenie oznámila, ale povedala, že
dieťa nie je jeho, lebo v tom čase mala pomer aj s iným mužom. V čase počatia dieťaťa ani nebol doma,bol v Anglicku, ale o otcovstvo sa po návrate zaujímal. Išiel na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Sobranciach, kde povedal, že dieťa je jeho, ale matka s otcovstvom nesúhlasí.

Potvrdil, že s matkou dieťaťa žili u jeho rodičov spoločne jeden mesiac, vzťah bol intímny, lebo žili
v pomere druh – družka. Potom odišli do Anglicka, ale tam boli spolu len 2 týždne, lebo matka dieťaťa
s ním nechcela žiť a vrátila sa domov. V tom čase o jej tehotenstve nevedel a dozvedel sa až o narodení
dieťaťa z fotiek na sociálnych sieťach. Na krstinách dieťaťa nebol, ale dieťa išiel navštíviť, no matka mu
ho neukázala. Povedala, že nie je otcom dieťaťa a ukázala v okne iného muža, o ktorom tvrdila, že to

je otec. Keď mal maloletý asi 5 rokov, tak matka s ním prišla asi na 3 dni, ale potom ho opäť opustila.
Uviedol, že chcel podpísať otcovstvo, išiel aj na matriku do Humenného, kde však potreboval povolenie
od matky, čo ona odmietla dať.

Nesúhlasil s tvrdením matky o tom, že sa intímne stýkala v čase splodenia dieťaťa len s ním, lebo je
presvedčený, že matka v tom čase mala aj iného partnera, ktorý môže byť otcom dieťaťa.

K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že poberá sociálne dávky vo výške 63,00 eur
mesačne a pracuje v J. G. na aktivačných prácach. Nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti.

13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19P/59/2014 mal súd za preukázané, že matka maloletého

podala dňa 21.1.2014 návrh o určenie výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal E. F. prispievať
na výživu maloletého E. A. A. po 160,00 eur mesačne. Tento návrh zobrala späť z dôvodu, že voči
maloletému ešte nebolo určené otcovstvo. Konanie tak bolo zastavené uznesením z 27.3.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014.

14. Znaleckým posudkom z odboru genetika, odvetvie DNA analýza č. 19/2022, ktorý vypracovala
znalkyňa E. K. L. mal súd za preukázané, že na základe zisteného nálezu analýzou DNA je otcovstvo
E. F. voči maloletému E. A. A. prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je W
99,99 %.

15. Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o prešetrení pomerov u matky dieťaťa
mal súd za preukázané, že matka má v starostlivosti 3 maloleté deti, a to E. A. A., nar. X.X.XXXX,
K. I. B., nar. XX.X.XXXX a M. B. A., nar. XX.X.XXXX. Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie bez
maturity a toho času je na rodičovskej dovolenke s najmladším synom M.. Jej príjem pozostáva
z rodičovského príspevku, rodinných prídavkov na 3 deti a výživného pre K. vo výške 100,00 mesačne.

Býva s maloletými deťmi a svojou matkou v 2-izbovom byte. Zároveň predloženou správou od Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné mal súd za preukázané, že od podania návrhu matka poberala
od augusta 2021 rodičovský príspevok vo výške 378,00 eur, následne 383,80 eur a v roku 2023 vo výške
412,60 eur. K tomu poberala aj rodinné prídavky na 3 deti.

16. Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že muž označený za otca dieťaťa, bol od 6.11.2019
vedený ako uchádzač o zamestnanie a z evidencie bol vyradený dňa 2.5.2022 pre nespoluprácu.

V roku 2020 poberal dávku v hmotnej núdzi v priemere vo výške od 134,20 eur do 191,40 eur mesačne.

V roku 2021 poberal domnelý otec dávku v hmotnej núdzi v rozmedzí od 67,80 eur mesačne po 137,20
eur mesačne.

Vroku2022poberaldávkuvhmotnejnúdzizamesiacejanuár–júlavmesiacochnovemberadecember.
Výška dávky bola v rozmedzí od 61,60 eur do 139,20 eur.

V roku 2023 poberal dávku v hmotnej núdzi za mesiace január, máj, jún a júl, a to vo výške 74,00 eur
mesačne.

V máji 2023 znova požiadal o vyplácanie dávky, ktorá mu bola priznaná vo výške 74,00 eur mesačne.

Z uvedeného prehľadu vyplácaných dávok v hmotnej núdzi mal súd za preukázané, že tieto neboli
domnelému otcovi vyplácané len v mesiacoch august, september, október 2022 a február, marec a apríl
2023.Matka dieťaťa tvrdila, že počas tohto obdobia sa domnelý otec zdržiaval v Anglicku, avšak zo správy
obce G. vyplynulo, že domnelý otec vykonával menšie obecné služby pre obec v období od 1.3.2020
do 30.9.2020, od 1.10.2020 do 31.1.2021, od 1.2.2021 do 31.5.2021, od 1.6.2021 do 30.9.2021, od

1.10.2021 do 30.4.2022. V období od 1.1.2022 do 28.2.2022 z dôvodu prekážky na strane organizátora
– opatrenia COV-id 19, fyzicky tieto služby neboli vykonávané. Príslušný úrad tieto prekážky na strane
organizátora na účel vyplácania dávky v hmotnej núdzi akceptoval ako ospravedlnené. V období od
1.3.2022 do 30.4.2022 domnelý otec vykonával v obci G. menšie obecné služby a rovnako tak pracoval
od mája 2022.

17. Matka dieťaťa sms správami a fotografiami preukázala, že od januára roku 2023 sa domnelý otec
zdržiava v Anglicku, kde pravdepodobne pracuje, lebo zverejňoval na sociálnych sieťach fotografie
z práce a matke sám oznámil, že ide do Veľkej Británie.

18. Podľa § 84 zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva, súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby E. F. bol určený za otca maloletého
E. A. A. s odôvodnením, že s týmto mužom mala v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa pohlavný styk.Keďže otec dieťaťa pri výsluchu uviedol, že otcovstvo neuznáva a popiera ho, hoci sa predtým o uznanie
otcovstva na matrike, súd nariadil znalecké dokazovanie analýzou DNA.

Vypracovaným znaleckým posudkom mal za preukázané, že muža označeného za otca je potrebné
považovať za biologického otca maloletého dieťaťa, lebo na základe výsledku analýzy DNA je jeho
otcovstvopravdepodobnévovýškeW99,99%.Otcovstvojepotrebnépovažovaťzapraktickydokázané,
a preto súd v zmysle ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine mal za to, že otcovstvo označeného muža
je preukázané, lebo ho nevylučujú závažné okolnosti.

20. Keďže rodičia sa nedohodli na výkone rodičovských práv, bolo potrebné rozhodnúť najmä o zverenie
dieťaťa do starostlivosti jedného z nich.

Matka navrhla, aby maloletý E. A. bol zverený do jej starostlivosti z dôvodu, že otec sa oňho nezaujíma,
nestretáva sa s ním a v súčasnej dobe sa zdržiava v Anglicku, kde ani nemá vytvorené podmienky

pre výchovu dieťaťa. Zároveň uviedla, že ona má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť
o maloletého, lebo žije so svojou matkou v 2-izbovom byte spolu s ďalšími dvoma maloletými deťmi.
Maloletý E. A. navštevuje 5. ročník základnej školy v D.. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení
pomerov v rodine matky mal súd za preukázané, že starostlivosť matky o maloletého je na vyhovujúcej
úrovni a má vytvorené dobré podmienky pre jeho starostlivosť.

Preto súd na základe zistených skutočností rozhodol, že zveruje maloletého E. A. A. do osobnej
starostlivosti matky. Styk otca s maloletým neupravil, pretože otec sa s dieťaťom nestretáva a nejaví
oňho žiaden záujem.

21.Rodičiasanedoumennom.Zhodlianinavýškevyživovacejpovinnosti,oktorejmuselrozhodnúťsúd.

V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania, ale pri maloletých deťoch ho možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka maloletého podala návrh na určenie výživného až 18.2.2020, hoci maloletý sa narodil dňa
X.X.XXXX.

V súlade s návrhom matky súd určil výživné len od podania návrhu, t. j. od 18.2.2020, lebo mal za

preukázané, že už v roku 2014 matka podala návrh na určenie výživného, ktorý zobrala späť z dôvodu,
že bola poučená o tom, že musí byť najprv určené otcovstvo. Bezprostredne po zastavení súdneho
konania však matka takýto návrh nepodala a o určenie otcovstva žiadala až od 18.2.2020. V súlade
s hore citovaným ustanovením súd preto priznal výživné maloletému len od podania návrhu, t. j. od
18.2.2020 do budúcna.

22. Za obdobie od 18.2.2020 do 31.12.2020 súd určil výživné v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, lebo každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Za uvedené obdobie bolo preukázané listinnými dôkazmi, že muž označený za otca bol vedený ako
uchádzač o zamestnanie do 2.5.2022, ale aj po vyradení z evidencie mu boli vyplácané dávky v hmotnej
núdzi. Tieto dávky mu boli vyplácané v celom rozsahu za rok 2020 a rok 2021 a v roku 2022 mimo
mesiacov august, september a október. Zároveň sa nepodarilo preukázať, že v uvedenom období sa

otec trvalo zdržiaval v Anglicku a že tam mal príjem či už z pracovného pomeru, alebo z vyplácaných
dávok. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že 22.4.2021 sa zdržiaval na Slovensku a bol doma, lebo mu bol
hliadkou polície doručený návrh. 3.9.2021 mu polícia doručila predvolanie na výsluch na Okresný súd
Michalovce, kde bol vypočutý dňa 17.9.2021. V novembri 2021 komunikoval so znalkyňou a 22.11.2021
jej oznámil, že sa zdržiava v Banskej Bystrici. Dňa 12.9.2022 bol predvedený k znalkyni na odber krvi za

účelom vypracovania analýzy DNA. Už samotné tieto úkony polície a súdu svedčia o tom, že domnelý
otec sa v rokoch 2021 a 2022 nemohol v celom rozsahu zdržiavať v Anglicku. Navyše zo správy obce
G. vyplynulo, že v období rokov 2020 – 2022 vykonával pre obec drobné verejnoprospešné práce, za
ktoré mu bola vyplácaná aj dávka v hmotnej núdzi.Za súhlasu matky a kolízneho opatrovníka preto súd určil výživné pre maloletého za obdobie od podania
návrhu do konca roka 2022 len vo výške minimálneho výživného, a to 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

23. S účinnosťou od 1.1.2023 do budúcna súd určil výživné zo strany otca vo výške 200,00 eur mesačne,
lebo matka dieťaťa preukázala, že otec dieťa sa zdržiava na území Veľkej Británie, kde pravdepodobne
pracuje. Túto skutočnosť jej otec sám oznámil sms správou a rovnako zverejňoval na sociálnych sieťach

fotografie a videá z pobytu v Anglicku.

Súd má za to, že za obdobie od januára 2023 má otec dieťaťa príjem z pracovnej činnosti, ktorý mu
umožňuje platiť výživné nad rámec minimálneho výživného.

Pri určení výšky výživného súd prihliadol na oprávnené potreby dieťaťa s tým, že nezahrnul do výdavkov

mesačné výdavky na vreckové vo výške 40,00 mesačne, aktivity 40,00 eur mesačne, škola 50,00 eur
mesačne a oblečenie a obuv 150,00 eur mesačne, lebo ich považoval za neprimerane vysoké a matkou
nepreukázané.

Súd má za to, že sumou 200,00 eur mesačne od otca a rodinnými prídavkami od štátu vo výške 60,00

eur mesačne budú zabezpečené všetky základné životné potreby maloletého E. A.. Maloletý je žiakom
5. ročníka základnej školy, kde má obedy zdarma. Matka tak potrebuje finančné prostriedky len na
zabezpečenie stravy v domácnosti cez víkend a raňajky, desiatu a večeru pre maloletého. Tiež potrebuje
maloletému zakúpiť základné ošatenie a obuv a hygienické prostriedky. Súd ustálil, že suma 260,00 eur
mesačne bude postačovať na zabezpečenie týchto základných výdavkov pre dieťa.

24. Keďže výživné bolo určené s účinnosťou od 18.2.2020 a bolo preukázané, že otec žiadne výživné
pre maloletého za uvedené obdobie nezaplatil, súd rozhodol aj o výške dlžného výživného. Vychádzal
pritom za obdobie od 18.2.2020 do 31.12.2021 zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa. V roku 2020 to bola mesačne suma 28,79 eur. Dlžné výživné tak bolo za mesiac február 2020, od

18.2.2020 do 28.2.2020, vo výške 10,28 eur (28,79 eur / 28 dní x 10 dní). Za obdobie od 1.3.2020 do
30.6.2020 bolo dlžné výživné vo výške 115,16 eur (4 x 28,79 eur). Za obdobie od 1.7.2020 do 30.6.2021
bolodlžnévýživnévovýške353,04eur(12x29,42eur).Zaobdobieod1.7.2021do30.6.2022bolodlžné
výživné vo výške 358,44 eur (12 x 29,87 eur). Za obdobie od 1.7.2022 do 31.12.2022 bolo dlžné výživné
vo výške 192,66 eur (6 mesiacov x 32,11 eur). Za obdobie od januára 2023 do septembra 2023 bolo

dlžné výživné 1 800,00 eur ( 9 mesiacov x 200,00 eur). Spolu tak súd určil dlžné výživné za obdobie od
18.2.2020 do 30.9.2023 vo výške 2 829,58 eur, ktoré uložil otcovi dieťaťa uhradiť matke dieťaťa v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zárobkové a majetkové pomery otca dieťaťa sa nepodarilo
preukázať, a preto súd neurčil platenie dlžného výživného v splátkach.

Otec dieťaťa vedel o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie otcovstva, avšak svoje osobné
a majetkové pomery nedeklaroval a o možnosť splácania dlžného výživného v splátkach ani nepožiadal.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia
rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania

účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať.

Matke dieťaťa vo vzťahu k otcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo preukázateľne jej
žiadne trovy konania nevznikli.

26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.

V konaní vznikli trovy štátu, a to Slovenskej republike z dôvodu vyplatenia nákladov na znalecké
dokazovanie. Znalkyni bola vyplatená suma 420,48 eur, a preto v takej výške súd zaviazal žalovanéhona náhradu trov štátu. V konaní bolo preukázané výsledkom analýzy DNA, že označený muž je otcom
maloletého E. A. A., a keďže otcovstvo dobrovoľne neuznal, musel vo veci rozhodnúť súd, pričom
v konaní vznikli trovy, ktoré za domnelého otca vyplatil štát. Preto bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade

trov štátu, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný otec dieťaťa, a to vo výške 420,48 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Keďže sa navrhovateľka a kolízny opatrovník práva na odvolanie výslovne vzdali, ich odvolanie by
nebolo účinné.