Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122201124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122201124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca

spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ V. Y.,
rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., 2/ V. M., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXX/XX, XXX XX K. - Z., 3/ U. T., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX
V., 4/ Z. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., 5/ R. V., rod. Y., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., 6/ F. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX
XX M., 7/ R. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX K., žalobcovia 1/ - 7/
právne zastúpení: JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219

035, proti žalovanej: G. N., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., právne zastúpená:
Karkó s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o
zaplatenie sumy 38.748,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina zo dňa 09. septembra 2022 č. k. 49C/8/2022-167, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ až 7/ m á j ú p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči

žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
1/ sumu 19 374,24 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 374,24 eur
od 28.10.2020 do zaplatenia. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 3
874,85 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 874,85 eur od 28.10.2020 do
zaplatenia.VýrokomIII.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkyni3/sumu3874,85eurspolusúrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 874,85 eur od 28.10.2020 do zaplatenia. Výrokom IV. uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 3 874,85 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 3 874,85 eur od 28.10.2020 do zaplatenia. Výrokom V. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 5/ sumu 3 874,85 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 874,85
eur od 28.10.2020 do zaplatenia. Výrokom VI. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 1
937,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 937,42 eur od 28.10.2020 do
zaplatenia. Výrokom VII. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 7/ sumu 1 937,42 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 937,42 eur od 28.10.2020 do zaplatenia. Výrokom
VIII. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ - 7/ sumu vo výške 150 eur ako náklady spojené s

uplatnením pohľadávok žalobcov 1/ - 7/ vynaložených na znalecký posudok Ing. Kataríny Brezániovej
č. 263/2021 zo dňa 27.09.2021. Pri výrokoch I. až VIII. určil lehotu na plnenie tri dni od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo výroku IX. priznal žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Z čl. IV. ods. 5. osvedčenia o dedičstvevydaného notárkou JUDr. Danou Tabačkovou sp. zn. 21D 933/2015, Dnot 199/2016 zo dňa 18.08.2017
vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi L. Y. (dôkaz na č. l. 21 spisu) zistil, že bola uzatvorená
medzi L. Y., G. N., V. Y. a L. Y. dedičská dohoda, podľa ktorej nadobúdatelia dedičstva (spol. podielov

každý o veľkosti 1 k pozemku EKN parc. č. 886, orná pôda o výmere 8704 m2, kat. územie V.) L. Y.
a G. N. sú povinní v prípade poskytnutia výnosov z EKN parc. č. 886 kat. územie V. ako aj v prípade
akéhokoľvek prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom L. Y. a V. Y. každej
podiel 1/5-inu z výnosov alebo z kúpnej ceny, prípadne z trhovej hodnoty nehnuteľností, po odpočítaní
nákladov s tým spojených v lehote 1 týždňa od prevzatia finančných prostriedkov alebo v lehote 1 týždňa

od uzavretia zmluvy o scudzení, v prípade úmrtia zákonných dedičov ich právnym nástupcom. Dedičia
sa dohodli, že aj na strane povinných nadobúdateľov dedičstva pôsobí uvedená dohoda in rem, viaže
sa teda na vec a ako povinnosť prechádza na ich právnych nástupcov. Z čl. II. ods. 3. uznesenia
Okresného súdu Žilina, vydaného notárkou JUDr. Majerčiakovou sp. zn. 9D 259/2020, Dnot 112/2020 zo
dňa 19.07.2021 (právoplatné dňa 19.07.2021) v dedičskej veci po poručiteľke L. Y. (č.l. 23 spisu) zistil,
že bola schválená dohoda dedičov, pričom nadobúdateľom práva poručiteľky vyplývajúceho z dedičskej

dohody uzavretej ako je uvedené v čl. IV., bod 5 právoplatného rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi
L. Y. sú V. M. (žalobkyňa 2/), U. T. (žalobkyňa 3/), Z. Y. (žalobca 4/), R. V. (žalobkyňa 5/), každý z nich v
1/5 podielu poručiteľky, F. Y. (žalobca 6/), R. Y. (žalobca 7/), každý z nich v 1/10-ne z podielu poručiteľky.
Geometrickým plánom č. 13/2019 vyhotoveným Ing. W. E. dňa 21 06.2019, autorizačne overený dňa 21.
06. 2019 a úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 10.07.2019 (ako súčasť spisu Okresného úradu

Žilina, katastrálny odbor V-7980/2019 v prílohovej obálke spisu) z parcely registra „E“ č. 886, orná pôda o
výmere 8704 m2 vznikli pozemky parc. č. 425/46, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 3511 m2,
parc. č. 425/47, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 1023 m2, parc. č. 425/48, druh pozemku
trvalý trávny porast o výmere 1023 m2, parc. č. 425/49, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 612
m2, parc. č. 425/50, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 150 m2, parc. č. 428/1, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1023 m2, parc. č. 428/16, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 833 m2, parc. č. 428/18, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
411 m2, parc. č. 428/19, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 (spolu výmera
novovytvorených pozemkov 8 688 m2). Ďalej zistil, že na základe dohody o zrušení a usporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 04.09.2019 (dohoda obsiahnutá v pripojenom spise Okresného

úradu Žilina, katastrálny odbor sp. zn. V - 7980/2019) uzatvorenej medzi jej účastníkmi L. Y., žalovanou,
F. N., C.. X. U., E. U., Dr. F. U. došlo k vyporiadaniu pozemku registra „E“ parc. č. 886, druh pozemku orná
pôda o výmere 8 704 m2 jeho rozdelením, pričom žalovaná podľa čl. III. predmetnej dohody nadobúdala
do vlastníctva nehnuteľnosti vyhotovené geometrickým plánom č. 13/2019 nachádzajúce sa v kat. území
V., a to podiel 1/1 na pozemku registra „C“ č. 425/47, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere

1023 m2, podiel 1/1 na pozemku registra „C“ parc. č. 425/49, druh pozemku trvalý trávny porast, o
výmere 612 m2, podiel 1/1 na pozemku registra „C“ parc. č. 428/18, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 411 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemku registra „C“ č. 425/50, druh
pozemku trvalý trávny porast, o výmere 150 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemku registra
„C“ parc. č. 428/19, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 102 m2 (spolu nadobudnuté

pozemky o výmere 2172 m2). Vklad vlastníckych práv na základe vyššie označenej dohody bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor dňa 06.11.2019 pod č. vkladu V 7980/2019.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že Darovacou zmluvou spísanou dňa 20.10.2020 do notárskej
zápisnice sp. zn. N 564/2020 NZ 32482/2020 NCRIs 32980/2020 (nachádzajúca sa v pripojenom spise
Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor sp.zn. V - 9660/20) žalovaná v postavení darkyne darovala

svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch parc. č. 425/50 a parc. č. 428/19 dcéram T. Z. a C. N., každej
v 1 svojho podielu, a svoj podiel o veľkosti 1/1 na pozemku parc. č. 425/47 svojej dcére C. N. a podiely o
veľkosti 1/1 na pozemkoch parc. č. 425/49 a parc. č. 428/18 svojej dcére T. Z.. Vklad vlastníckych práv
na základe označenej darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny
odbor dňa 04.12.2020 pod č. vkladu V 9660/2020. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sú zapísané na

listoch vlastníctva vedené pre kat. územie V. pod číslami XXX, XXXX, XXXX.

2. Súd prvej inštancie mal z osvedčenia o dedičstve po L. Y. preukázané uzatvorenie dedičskej dohody
vo vzťahu k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu poručiteľa o veľkosti 1 k pozemku registra „E“
parc. č. 886, druh pozemku orná pôda o výmere 8704 m2 (kat. územie V.), že žalovaná a L. Y., ktorí

v rámci dedičského konania po poručiteľovi L. Y. nadobudli každý spoluvlastnícky podiel k pozemku
parc. č. 886 o veľkosti 1 sú povinní v prípade poskytnutia výnosov z pozemku, ako aj v prípade
akéhokoľvek prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom L. Y. a V. Y. každej
podiel 1/5-inu z výnosov alebo z kúpnej ceny, prípadne z trhovej hodnoty nehnuteľností po odpočítanínákladov s tým spojených v lehote 1 týždňa od prevzatia finančných prostriedkov, alebo v lehote 1
týždňa od uzavretia zmluvy o scudzení, v prípade úmrtia zákonných dedičov ich právnym nástupcom.
Z tejto dohody podľa názoru súdu jednoznačne vznikol záväzok žalovanej voči žalobkyni 1/, ako aj

voči žalobcom 2/ - 7/ ako právnym nástupcom po L. Y., ktorí boli v prípade tohto konkrétneho nároku
vymedzeníajvuzneseníOSŽilinaprostredníctvomnotáraJUDr.AlenyMajerčiakovejzodňa19.07.2021
v dedičskej veci po poručiteľke L. Y. vyplatiť žalobkyni 1/5 a žalobcom 2/ - 7/ v súhrne taktiež 1/5
z trhovej hodnoty nehnuteľnosti pôvodne označenej parc. č. 886, z ktorej boli následne vyčlenené
pozemky prislúchajúce spoluvlastníckemu podielu žalovanej, t.j. parc. č. 425/47, 425/49, 428/18 a spol.

podiel 1 k pozemkom parc. č. 425/50 a 428/19 z dôvodu prevodu predmetných nehnuteľností na dcéry
žalovanej, T. Z. a C. N. darovaním. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vyššie uvedená dohoda dedičov
po poručiteľovi L. Y. neobsahovala ako podmienku pre vznik záväzku žalovanej len prípad prevodu
predmetnej nehnuteľnosti na inú ako blízku osobu alebo na inú osobu ako sú potomkovia povinných
dedičov. Podľa názoru súdu iné skutočnosti nevyplynuli ani z výpovede svedka L. Y., ktorý v rámci svojej
výpovede uviedol, že si je vedomý, že keby to predal, musel by to vyplatiť, ale neuvažoval nad tým, či

predmetná dedičská dohoda sa má vzťahovať aj na prípad darovania vlastným deťom (podľa výpovede
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.06.2022 na č.l. 136 spisu). Poukázal aj na výpoveď žalovanej, ktorá
na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 uviedla, že sa nebavili, či by predmetná dedičská dohoda
týkajúca sa sporného pozemku bola smerovaná aj pre prípad darovania deťom. V ďalšom uvádzala,
že ona to pochopila tak, že predmetná dohoda má platiť, len keď sa to predá. Žalobkyňa 1/ v rámci

svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 14.06.2022 uviedla, že žalovaná a L. Y. ju mali vyplatiť
vtedy, keď mal pozemok prejsť do intravilánu (podľa výpovede na č.l. 133 spisu). Z uvedených výpovedí
vyplýva, že hoci žalobkyňa 1/, žalovaná a L. Y. boli účastní dedičského konania po L. Y., v tomto spore
prezentovali odlišný výklad obsahu záväzku žalovanej a L. Y. vo vzťahu k predmetnému pozemku.
Bez ohľadu na tieto odlišnosti v ich výklade toho, kedy žalovanej mal vzniknúť záväzok voči žalobcom,

súd bol pri výklade obsahu predmetnej dohody povinný postupovať v súlade so zákonom, a to ust.
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy vzhľadom na to, že predmetná dohoda bola vyjadrená
písomne, je potrebné ju vykladať podľa jej jazykového vyjadrenia. Uvedené platí aj v takom prípade, ak
by aj vôľa tých, ktorí právni úkon urobili, bola v rozpore s takým jazykovým prejavom. Pre súd musel
byť preto smerodajný gramatický výklad písomne zachyteného prejavu vôle dedičov po L. Y., ktorý,

ako je uvedené vyššie, nevylučoval záväzok žalovanej na výplatu ustupujúcich dedičiek pre prípad
darovania predmetného pozemku svojím potomkom (záväzok mal vzniknúť v prípade akéhokoľvek
prevodu). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že prevod pôvodného pozemku
parc. č. 886 bol realizovaný už pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovanej a
ostatných spoluvlastníkov k pozemku parc. č. 886, keďže z pripojeného spisu Okresného úradu Žilina,

katastrálny odbor sp.zn. 7950/2019 mal súd preukázané, že na základe dohody spoluvlastníkov o
zrušení a usporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 886 žalovaná nenadobudla iné
pozemky, ako pôvodne predstavovala uvedená parcela registra „E“ č. 886, ale nadobudla pozemky
vzniknuté z uvedeného pôvodného pozemku, a to ich vyčlenením v zmysle geometrického plánu z
pôvodnej parcely registra „E“ č. 886. Namiesto spoluvlastníckeho podielu 1 k pôvodnému pozemku

parc. č. 886 o výmere 8704 m2 predstavujúceho výmeru 2 176 m2 sa po vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva stala vlastníčkou pozemkov parc. č. 425/47 o výmere 1023 m2, parc. č. 425/49 o
výmere 612 m2, parc. č. 428/18 o výmere 411 m2, spol. podiel 1 na pozemku 425/50 zodpovedajúci
výmere 75 m2, spol. 1 na pozemku parc. č. 428/19 zodpovedajúce výmere 51 m2, spolu výmera 2172
m2, teda výmera ktorá bez štyroch m2 zodpovedá tej istej výmere, ktorá zodpovedala pôvodnému

spoluvlastníckemu podielu žalovanej na pôvodnom pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v predmetnom prípade nedochádzalo k žiadnemu prevodu
pozemku parc. č. 886 ani jeho spoluvlastníckeho podielu, ale boli len usporiadané spoluvlastnícke
vzťahy k uvedenému pozemku tak, že každý zo spoluvlastníkov získal z uvedeného pozemku konkrétne
vymedzenú časť. Z pripojeného geometrického plánu č. 13/2019 Ing. W. E. je jednoznačné, že pozemky,

ktoré boli žalovanou prevádzané darovacou zmluvou na jej dcéry (t.j. parc. č. 425/47, 425/49, 428/18,
425/50, 428/19) sú pozemky vyčlenené z pôvodného pozemku parc. č. 886, a teda ide o pozemky
zodpovedajúce jej spoluvlastníckemu podielu na poz. parc. č. 886. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s argumentáciou žalovanej, že v prípade darovania uvedených pozemkov dcéram sa nejednalo o
pozemok parc. č. 886, ako to predpokladá dohoda dedičov, ale išlo o iné pozemky. Takýto výklad by bol

absolútne formalistický, ale navyše by nezodpovedal ani dohode dedičov (keďže rozdelením pozemku
na časti zodpovedajúce jednotlivým spoluvlastníckym podielom sa z pôvodného pozemku nestane
iný pozemok). Ako nedôvodnú súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalovanej poukazujúcu
na to, že účinky prevodu pozemkov na jej dcéry by nastali aj v prípade jej smrti, kedy by jej dcérypredmetné pozemky zdedili. Súd však uvádza, že prípad jej smrti v predmetnej veci nenastal, preto bolo
potrebné posudzovať predmetný prevod žalovanej s prihliadnutím na medzi žalovanou, žalobkyňou 1/
a právnou predchodkyňou žalobcov 2/ - 7/ dohodnutú povinnosť pre prípad takého prevodu obsiahnutú

v osvedčení o dedičstve. Výška jednotlivých nárokov bola vypočítaná s prihliadnutím na znalecký
posudok č. 263/2021 Ing. Kataríny Brezániovej, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnoty pozemkov
k 04.12.2020, teda ku dňu povolenia vkladu vlastníckych práv na základe darovacej zmluvy, ktorou
žalovaná prevádzala predmetné pozemky na svoje dcéry. Súd prvej inštancie následne podľa dohody
osvedčení o dedičstve priznal žalobkyni 1/ 1/5 hodnoty pozemkov podľa znaleckého posudku, tj. sumu

19.374,24 Eur. Žalobcovia 2/ - 7/ boli právni nástupcovia po F. Y. a ich podiel tvoril jednu štvrtinu z jednej
pätiny, čo predstavovalo sumu 3 874,85 Eur (19.374,24 : 5). Žalobcovia 6/ - 7/ ako právni nástupcovia
mali každý nárok na 1/10 z podielu poručiteľky, čo z 1/5tiny trhovej hodnoty nehnuteľnosti predstavuje
sumu1.937,42Eur(19374,24:10).Súdprvejinštanciezároveňkaždémuzožalobcovpriznalzpriznanej
sumy aj úrok z omeškania a to odo dňa 28.10.2020 do zaplatenia, keďže deň 28.10.2020 je prvým dňom
omeškania so zaplatením priznaných súm, a to podľa čl. IV. ods. 5 osvedčenia o dedičstve po L. Y.,

ktoré mali byť zaplatené týždeň po uzatvorení darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 20.10.2020.
Súd prvej inštancie priznal aj náklady spojené s uplatnením vo výške 150,- eur v podobe nákladov na
znalecký posudok. Právne vec odôvodnil § 35 ods. 2, § 121 ods. 3, § 482 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods.
1, §494, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Žalobcom
1/ až 7/ súd výrokom IX. priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods.

1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že odvolací súd žalobcu zamietne, prípadne navrhla rozsudok v celom rozsahu zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písmeno

f) a h) CSP. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Žalovanánesprávnosťskutkovýchzáverovvidelavtom,žesúdprvejinštancie
nesprávne vyhodnotil vôľu účastníkov dedičskej dohody zo dňa 18.08.2017. Poukázal na svedeckú
výpoveď svedka L. Y., ktorý vo svojej výpovedi vykonanej na pojednávaní dňa 14.06.2022 vo vzťahu

k podmienkam, ktoré je potrebné splniť za účelom výplaty ustupujúcich dedičov uviedol: tieto mali byť
nastavené tak, že keď to predajú, keď dôjde k scudzeniu, proste zo zisku. Ďalej tiež: Je mi jasné,
že keby som to predal musím to vyplácať, to je jasné. Tak ako som už spomenul, nie v tej sume
ako je určené. To som si toho vedomý, že by som to musel vyplatiť, keby som to predal. Že by som
mal z toho zisk. Poukázal aj na skutkové tvrdenia žalovanej zo dňa 09.09.2022, v ktorých uviedla:

„Pokiaľ by sa to predalo, tak máme povinnosť vyplatiť zostávajúcich dedičov, bola som v tom, že
v prípade, ak by som z predmetného mala zisk, tak mám povinnosť vyplácať ostatných.“ Žalovaná
mala za to, že súd prvej inštancie na tieto zistenia aplikoval právnu normu ust. § 35 ods. 2 OZ
tak, že nezohľadnil výpoveď žalovanej a L. Y. ohľadom ich vôle pri uzatváraní dohody obsiahnutej v
dedičskom rozhodnutí, keďže táto ich vôľa mala byť v rozpore s jazykovým prejavom obsiahnutým

v dedičskej dohode. Rozpor s jazykovým prejavom má spočívať v tom, že prejav vôle nevylučuje
výplatu ustupujúcich dedičiek pre prípad darovania predmetného pozemku svojim dedičom. Súdom
aplikovaná právna norma určuje pravidlá výkladu právneho úkonu tak, že pred jazykovým výkladom
má prednosť vôľa toho, kto právny úkon urobil. Opak platí len za predpokladu, že slová, ktoré sa v
písomne zachytenom prejave použili, taký výklad nepripúšťajú. Teda, predpokladom vylúčenia výkladu

právneho úkonu podľa vôle účastníka je len prípad, ak je táto jeho vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.
V rámci jazykového výkladu sa prihliada predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami
vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Podľa žalovanej aj posledná
veta jazykového prejavu dohody, v ktorej je transformovaná povinnosť platiť žalobcom aj zo strany
právneho nástupcu nadobúdateľa dedičstva, ak on vykoná odplatný prevod, alebo bezodplatný prevod

na cudzieho. Teda bezodplatný prevod na priameho potomka poručiteľa nebol zjavne prípad, na ktorý sa
malapodľavôleúčastníkovvzťahovaťdedičskádohodaovýplateustupujúcichdedičovakokvázisankcii.
Touto časťou dohody, ktorá má zásadný vplyv na správne pochopenie vôle účastníkov pri uzatváraní
dedičskej dohody sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal a v rozhodnutí ju nijako nezohľadnil. Žalovaná
ďalej namietala, že súd sa nesprávne vysporiadal s momentom prevodu vlastníckeho práva, ktorý

nesprávne určil na moment uzavretia darovacej zmluvy, pričom však k prevodu došlo už skôr a to
k momentu vyporiadania spoluvlastníckeho práva k pôvodnej parcele a vzniku nových parciel. Podľa
žalovanej reálnou deľbou dochádza k prevodu vlastníctva medzi spoluvlastníkmi vzájomnými prevodmi
ideálnych spoluvlastníckych podielov na pôvodnej nehnuteľnosti spolu s vymedzením konkrétnehopozemku definovaného tvarom a umiestnením v priestore v prospech toho - ktorého spoluvlastníka.
Je samozrejmé, že aj takto vytvorený - nový pozemok/pozemky v jednotlivých častiach prekrývajú
pôvodný pozemok a teda bez ďalšieho nemôže dôjsť k jeho posunu/presunu na iné miesto. Vo vzťahu k

pôvodnému pozemku sa však už nejedná o totožnú nehnuteľnosť, ale o nehnuteľnosť novú. To je zrejmé
aj z evidencie pôvodného a nového pozemku v katastri nehnuteľností, keďže nový pozemok má v prvom
rade inú vlastnícku štruktúru, inú výmeru, iné parcelné číslo, príp. charakteristiku (t.j. znaky definujúce
nehnuteľnosť v rámci katastrálneho územia a operátu) - ale najmä z hľadiska hodnoty má pozemok v
1/1 inú bonitu ako pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb.

4. Ďalej žalovaná namietala, že určenie ceny podľa znaleckého posudku nebolo správne, nakoľko k
prevodu nehnuteľnosti došlo skôr. Pokiaľ ide o súdom zmienené nepredloženie alternatívneho dôkazu
zo strany žalovanej, táto považuje nárok žalobcov za neexistentný už v jeho základe a preto k samotnej
výškežiadnedôkazynepredkladala.Súdomakceptovanýadorozhodnutiaaplikovanýznaleckýposudok
stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností, ktoré neboli predmetom dedičského konania (nezhoda v

predmete ohodnotenia) a ich cenu stanovil k nesprávnemu dátumu prevodu vlastníckeho práva, keďže
nezohľadnil prevod vykonaný dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nezhoda
v čase ohodnotenia). Žalovaná namietala nepomer celej hodnoty dedičstva určenej v dedičskom
rozhodnutí na sumu 1.892,06 Eur. Nesúhlasila s argumentáciou súdu prvej inštancie, že z hodnoty
určenej na dedičskom pojednávaní nie je možné vychádzať z dôvodu, že táto bola určená odhadom.

Mala za to, že tejto časti je napádané rozhodnutie arbitrárne, nakoľko spôsob určenia ceny predmetu
dedičstva nebol v konaní skúmaný a preukázaný vykonaným dokazovaním. Zo strany súdu prvej
inštancie ide vyslovene o domnienku prezentovanú ako zistenú skutočnosť. Žalovaná záverom uviedla,
že z prevodov vlastníckeho práva k zdedenému majetku nemala žiadny prospech. Dcéry žalovanej by
darované nehnuteľnosti nadobudli za rovnakých podmienok v dedičskom konaní po žalovanej, a to bez

povinnosti výplaty žalobcov. Rozsudok žalovanú sankcionuje za zodpovedné konanie, vysporiadanie
vlastníckych vzťahov s ostatnými spoluvlastníkmi a nesimulovanie právnych úkonov za účelom obídenia
nárokov žalobcov.

5. Žalobcovia 1/ až 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedli, že napadnutý rozsudok
považujú za vecne správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu zo správneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že žalovaná opakovane podsúva svoj výklad dedičskej dohody,
v zmysle ktorého žalovaná nemala vôľu uzavrieť dohodu s takým jej znením, ako je táto dohoda
jazykovoapísomnezachytenáOsvedčeníodedičstveOkresnéhosúduŽilinasp.zn.21D933/2015,Dnot

199/2016 zo dňa 18.08.2017. Žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej o obsahu vôle L. Y. a žalovanej
na dedičskom pojednávaní neboli v konaní ničím preukázané. Ide o tvrdenia žalovanej, ktoré navyše
prezentujú v čase, keď boli voči žalovanej uplatnené dedičské nároky z dedičskej dohody. Je prirodzené,
že ich súčasné tvrdenia o vôli pri dojednávaní obsahu záväzku sú zhodné, resp. veľmi podobné,
nakoľko žalovaná a L. Y. sú osobami povinnými z dedičskej dohody a konajú v snahe obísť oprávnené

dedičské nároky žalobcov. Žalobcovia mali za to, že v dedičskej dohode bolo dohodnuté vyplatenie,
pre prípad akéhokoľvek prevodu zdedenej nehnuteľnosti, kedy nadobúdajúci dedičia sú povinní vyplatiť
ustupujúcim dedičom ich zákonný dedičský podiel z nehnuteľností lehote 1 týždňa od uzavretia zmluvy
o scudzení. Pričom podmienka prevodu tretej osobe nebola dojednaná. Žalobcovia dodali, že v zmysle
právnej vedy i ustálenej rozhodovacej praxe súdov, základným východiskom pre výklad prejavu vôle

v občianskoprávnych vzťahoch je jeho slovné vyjadrenie. Ide o výklad jazykový (gramatický), kedy sa
prejav vôle vysvetľuje za účelom vysvetlenia použitých pojmov s cieľom vystihnúť jeho slovné znenie s
použitím gramatických pravidiel. Už vyjadrený obsah právneho úkonu nie je možné ďalej jednostranne
meniť, dopĺňať alebo nahrádzať podľa vôle konajúceho, pokiaľ taká vôľa bez pochybností vyplýva z
výslovne (písomne) vyjadreného úkonu. Žalobcovia naďalej vyjadrili ten právny názor, že na účely

záväzku obsiahnutého dedičskej dohode možno za prevod považovať len také nakladanie, ktorým
sa realizuje scudzenie , čo vyplýva priamo z obsahu tohto záväzku. Žalobcovia sa domnievajú, že v
tomto zmysle takouto zmluvou sú len kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia zmluva, prípadne i
nepomenovaná zmluva urovnaní na základe ktorých dôjde k zmene vlastníka nehnuteľnosti. K námietke
o nesprávnom určení ceny uviedli, že ak by aj argumentácia momente scudzenia žalovanej bola

správna, bola to práve žalovaná, ktorá klamlivo znemožnila ohodnotenie pozemku E-KN č. 886, resp.
podielu na ňom v čase uzavretia zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva (04.09.2019), pričom teraz sa
toho paradoxne domáha. Námietka o posudzovaní pozemku v inom čase, resp. za inej situácie na
realitnom trhu nie je namieste, pretože ide o výrazným zmenám na trhu s nehnuteľnosťami nedošlo.Rovnako námietka o tom čase len o spoluvlastníckom podiele taktiež nie je dôvodná, pretože znalec
odboru stavebníctvo ako technický znalec nerieši, či je pozemok vysporiadaný, alebo ide len podiel na
stavebnom pozemku, ale jednoducho znalecký ohodnotí celý pozemok a následne toho matematicky

určí hodnotu podielu toho ktorého spoluvlastníka. Podľa žalobcov správne súd prvého stupňa v tejto
otázke uzavrel, že hodnota predmetu dedičstva určená dedičmi v roku 2017 nebola určovaná v čase
realizácieprevodudarovacouzmluvou,apretojeužtohtodôvodunepoužiteľnátomtospore.Ktvrdeniam
žalovanej, že z prevodov nemala žiaden zisk, žalobcovia poukázal na vyjadrenie zo dňa 28.03.2022 na
strane 5 a strane 8. K tvrdeniu, že dcéry žalovanej by darované nehnuteľnosti nadobudli za rovnakých

podmienok v dedičskom konaní po žalovanej a bez povinnosti výplaty žalobcov, poukázali na to,
že predmetom sporu sú reálne a nie hypotetické úkony. K tvrdeniu, že rozsudok ju sankcionuje za
zodpovedné konanie a nesimulovanie právnych úkonov za účelom obídenia nárokov žalobcov - k
tomu žalobcovia dodali, že všetky doterajšie kroky a správanie sa žalovanej viedli práve k obídeniu
a rozporovaniu nárokov žalobcov, pričom jej pokračujúcemu poškodzujúcemu konaniu voči žalobcom
svedčia aj skutočnosti uvedené v uznesení súdu prvého stupňa na č.l. 218 spisu ohľadne súčasných

majetkových pomerov a záväzkov žalovanej.

6. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov uviedla, že sa nestotožňuje tvrdeniami žalobcov o
nepreukázaní obsahu vôle pri uzatváraní dohody na dedičskom pojednávaní. Zo svedeckých výpovedí
žalovanej a svedka L. Y. je zrejmé, aký úmysel mali účastníci pri uzatváraní dedičskej dohody.

Boli to práve svedecké výpovede na mieste uzatvorenia dohody prítomných účastníkov dedičského
konania, ktorí súdu prvej inštancie objasnili proces kreovania dedičskej dohody a vôľu účastníkov pri
jej uzatváraní. Vôľa účastníkov mala byť pritom pre rozhodovanie o žalovanom nároku rozhodujúca.
Napriek tomu, že jazykový prejav písomnej dohody nepochybne umožňoval aj výklad podľa vôle -
ako túto svoju vôľu prezentovala súdu žalovaná a svedok L. Y. - prvoinštančný súd ich výpoveď pri

rozhodovaní veci do úvahy nebral. Podľa názoru žalovanej bola vôľa účastníkov - ako rozhodujúci
atribút pri kreovaní právneho úkonu - pri uzatváraní dedičskej dohody zrejmá o.i. zo skutočnosti,
že obdarované dcéry žalovanej by nehnuteľnosti získali právnym nástupníctvom po žalovanej a to
bez potreby výplaty žalobcov. Z akého dôvodu by dedičia pri uzatváraní dohody rozlišovali medzi
právnou technikou zmeny vlastníckeho práva (prevodom/prechodom), pričom len prevod (odplatný/

bezodplatný) na právneho nástupcu vlastníka by sankcionovali. K argumentu žalovanej ohľadom
momentu scudzenia spoluvlastníckeho podielu na zdedenom pozemku žalobcovia odkázali na svoje
predchádzajúce vyjadrenia, pričom považujú za správny názor súdu prvej inštancie, že k prevodu došlo
až darovaním novovytvorených pozemkov v prospech dcér žalovanej. Vzhľadom na absenciu nových
tvrdení žalobcov, žalovaná v tejto časti iba zdôrazňuje, že pri

uzatvorení dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedochádza len k usporiadaniu
vzťahov k nehnuteľnosti ako to uvádza súd prvej inštancie. Takým prípadom by bola napr. dohoda o
hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 OZ), nie však vyporiadanie nehnuteľnosti reálnym rozdelením
veci, kedy v katastri nehnuteľností vznikajú nové pozemky, s inou vlastnícku štruktúru, výmerou a
bonitou. Právne posúdenie momentu prevodu Právne posúdenie momentu prevodu vlastníckeho práva

žalovanej k zdedenej nehnuteľnosti zo strany súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone, odbornej
literatúre a nakoniec ani v rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Táto nesprávnosť sa navyše
premietla aj do ďalšej časti rozhodnutia obsahujúcej spôsob výpočtu žalobcom priznaných nárokov.
Práve dôkaz preukazujúci výšku nárokov žalobcov, ktorý súd prvej inštancie akceptoval, nebol v danom
prípade prípustný. Znalecký posudok Ing. Kataríny Brezániovej č. 263/2021, totižto stanovil všeobecnú

cenu nehnuteľností, ktoré neboli predmetom dedičského konania, navyše tieto neboli ohodnotené k
dátumu prvotného prevodu (uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového spolu vlastníctva reálnym
rozdelením na samostatné pozemky), ale až k dátumu následného prevodu vykonaného žalovanou
formou darovacej zmluvy. Žalobcovia pochopili zrejme nesprávne žalovanou v odvolaní namietanú
arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko táto smerovala k záveru súdu o tom, že hodnota

predmetného pozemku bola v dedičskom konaní určená odhadom. Nešlo teda o námietku, že súd
nevykonal v tomto smere dokazovanie, ale o námietku, že ohľadom stanovenia ceny pozemku v
dedičskom konaní (odhadom, či exaktne) nebol v prvoinštančnom konaní vykonaný žiadny dôkaz a
napriek tomu súd konštatoval, že sa jedná o hodnotu pozemku určenú účastníkmi dedičského konania
„odhadom“.

7. Žalobcovia 1/ až 7/ v písomnej duplike k replike žalobcu zotrvali na svojej predchádzajúcej
argumentácii a vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorý žiadali ako vecne správny potvrdiť.8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku
(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný

záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom stave, že v konaní o dedičstve
po L. Y. mal preukázané uzatvorenie dedičskej dohody vo vzťahu k nadobudnutiu spoluvlastníckeho
podielu poručiteľa o veľkosti 1 k pozemku registra „E“ parc. č. 886, druh pozemku orná pôda o výmere

8704 m2 (kat. územie V.), podľa ktorej žalovaná a L. Y. ako nadobúdatelia spoluvlastníckeho podielu k
pozemku parc. č. 886 o veľkosti 1 boli povinní v prípade poskytnutia výnosov z pozemku, ako aj v prípade
akéhokoľvek prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom L. Y. a V. Y. každej
podiel 1/5-inu z výnosov alebo z kúpnej ceny, prípadne z trhovej hodnoty nehnuteľností po odpočítaní
nákladov s tým spojených v lehote 1 týždňa od prevzatia finančných prostriedkov, alebo v lehote 1 týždňa
od uzavretia zmluvy o scudzení, v prípade úmrtia zákonných dedičov ich právnym nástupcom. Následne

po preukázaní prechodu vlastníctva na dcéry žalovanej, vychádzal z určenia hodnoty pozemkov podľa
znaleckého posudku, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ až 7/ sumy podľa ods. 1 tohto
odôvodnenia.

10. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd nesprávne posúdil obsah dedičskej dohody, ktorý mal

posudzovať v súlade s vôľou jej účastníkov, a teda jej voľou a voľou svedka. Ďalej namietala nesprávne
určenie výšky odplaty a pri súčasnom nesprávnom určení momentu scudzenia.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd
prvej inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu

vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd sa preto stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vôľu strán pri uzavretí

dedičskej dohody. Odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom prijatým súdom prvej inštancie, že mal preukázané uzatvorenie dedičskej dohody
vo vzťahu k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu poručiteľa o veľkosti 1 k pozemku registra „E“ parc.
č. 886, druh pozemku orná pôda o výmere 8704 m2 (kat. územie V.), v ktorej žalovaná a L. Y., ako
nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov k pozemku parc. č. 886 o veľkosti 1 sa zaviazali v prípade

poskytnutia výnosov z pozemku, ako aj v prípade akéhokoľvek prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti
vyplatiť ustupujúcim dedičom L. Y. a V. Y. každej podiel 1/5-inu z výnosov alebo z kúpnej ceny, prípadne
z trhovej hodnoty nehnuteľností po odpočítaní nákladov s tým spojených v lehote 1 týždňa od prevzatia
finančných prostriedkov, alebo v lehote 1 týždňa od uzavretia zmluvy o scudzení, v prípade úmrtia
zákonných dedičov ich právnym nástupcom. Uvedený záver považuje odvolací súd vecne správny. Súd

prvej inštancie správne uzavrel aj, že vyššie uvedená dohoda dedičov po poručiteľovi L. Y. neobsahovala
ako podmienku pre vznik záväzku žalovanej len prípad prevodu predmetnej nehnuteľnosti na inú ako
blízku osobu alebo na inú osobu ako sú potomkovia povinných dedičov. Správny bol aj záver súdu
prvej inštancie, že iné skutočnosti nevyplynuli ani z výpovede svedka L. Y., ktorý v rámci svojej
výpovede uviedol, že si je vedomý, že keby to predal, musel by to vyplatiť, ale neuvažoval nad tým, či

predmetná dedičská dohoda sa má vzťahovať aj na prípad darovania vlastným deťom (podľa výpovede
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14. 06. 2022 na č. l. 136 spisu). Správne vyhodnotil súd prvej inštancie
aj výpoveď žalovanej, ktorá na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2022 uviedla, že sa nebavili, či by
predmetná dedičská dohoda týkajúca sa sporného pozemku bola smerovaná aj pre prípad darovania
deťom. Správne súd prvej inštancie aj s ohľadom na výpoveď žalobkyňa 1/ (uviedla, že žalovaná a L.

Y. ju mali vyplatiť vtedy, keď mal pozemok prejsť do intravilánu viď č. l. 133 spisu), potom vyhodnotil, že
hoci žalobkyňa 1/, žalovaná a L. Y. boli účastní dedičského konania po L. Y., v tomto spore prezentovali
odlišný výklad obsahu záväzku žalovanej a L. Y. vo vzťahu k predmetnému pozemku. Z takto zisteného
stavu vecne správne uzavrel, že bez ohľadu na tieto odlišnosti v ich výklade toho, kedy žalovanej malvzniknúť záväzok voči žalobcom, bol pri výklade obsahu predmetnej dohody povinný postupovať v
súlade so zákonom, a to ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy vzhľadom na to, že predmetná
dohoda bola vyjadrená písomne, je potrebné ju vykladať podľa jej jazykového vyjadrenia. Odvolací

súd má ďalej za to, že z obsahu svedeckej výpovede L. Y., ani výpovede žalovanej nebolo možné
spoľahlivo uzavrieť žalovanou tvrdené skutočnosti o vôli účastníkov dedičského konania. Odvolací súd
pripomína, že sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne
dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn
na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore

s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami
vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz
alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú
toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová. Uvedené je potrebné chápať tak, ako to uzavrel
súd prvej inštancie, a teda že dedičskú dohodu a v nej urobený právny úkon platí aj v takom prípade,
ak by aj vôľa tých, ktorí právni úkon urobili, bola v rozpore s takým jazykovým prejavom. Tu však

tvrdený obsah vôle bol len zo strany žalovanej. Žalobkyňa 1/ si obsah vysvetľovala inak a svedok
označený žalobcom sa nad uvedenými skutočnosťami nezamýšľal, a teda nebola preukázaná jednotná
vôľa o obsahu tak ako to tvrdila žalovaná. Pre súd teda musel byť preto smerodajný gramatický výklad
písomne zachyteného prejavu vôle dedičov po L. Y., ktorý nevylučoval záväzok žalovanej na výplatu
ustupujúcich dedičiek pre prípad darovania predmetného pozemku svojím potomkom (záväzok mal

vzniknúť v prípade akéhokoľvek prevodu). Tu je potrebné zdôrazniť, že účastníci dedičskej dohody
túto uzatvárali pred notárom, ktorý im mohol sporné časti dohody vysvetliť, pričom ak ju prijali s
pojmom akýkoľvek prevod, tak pod tento možno subsumovať aj darovaciu zmluvu v prospech dcéry. S
ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že odvolacie námietky žalovanej smerujúce
proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu týkajúcich sa výkladu vôle

účastníkov dedičskej dohody zo dňa 18.08.2017 sú nedôvodné. Bez právneho významu je odvolacia
námietka žalovanej spočívajúca v poukaze na skutočnosť, že ak by nadobúdateľky daru získali pozemky
v dedičskom konaní, nič by sa neplatilo, nakoľko súd prvej inštancie riešil okolnosti konkrétneho prípadu
a nie hypotetické budúce možnosti, ktoré nenastali. Tieto úvahy žalovanej, podľa názoru súdu nemôžu
viesť k takému výkladu vôle účastníkov dedičskej dohody, ktorá by túto vyložila v súlade s právnym

názoromžalovanej.Odvolacísúdmázato,žezpredloženejdedičskejdohodyzodňa18.08.2017možno
spoľahlivo vyvodiť vôľu dedičov pre prípad budúceho nakladania s pozemkami tak, že im v prípade
akéhokoľvek prevodu patrí adekvátna finančná náhrada v podobe kúpnej alebo trhovej ceny. Odvolací
súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že z obsahu poslednej vety dohody plynie povinnosť platiť
žalobcom v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu cudziemu. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu

dedičskej dohody takáto skutočnosť neplynie a v konaní sa takúto skutočnosť žalovanej nepodarilo
preukázať.

13. Odvolací súd k námietke žalovanej, že nebol správne určený moment scudzenia, ktorý mal nemal
byť posúdený od momentu darovania, ale od momentu rozdelenia pôvodnej parcely, uvádza, že aj

táto je nedôvodná. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý
uzavrel, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v predmetnom prípade nedochádzalo
k žiadnemu prevodu pozemku parc. č. 886 ani jeho spoluvlastníckeho podielu, ale boli len usporiadané
spoluvlastnícke vzťahy k uvedenému pozemku tak, že každý zo spoluvlastníkov získal z uvedeného
pozemku konkrétne vymedzenú časť. Z pripojeného geometrického plánu č. 13/2019 Ing. W. E. je

jednoznačné, že pozemky, ktoré boli žalovanou prevádzané darovacou zmluvou na jej dcéry (t.j. parc. č.
425/47, 425/49, 428/18, 425/50, 428/19) sú pozemky vyčlenené z pôvodného pozemku parc. č. 886, a
teda ide o pozemky zodpovedajúce jej spoluvlastníckemu podielu na poz. parc. č. 886. Nemožno preto
prisvedčiť argumentácii žalovanej, že v prípade darovania uvedených pozemkov dcéram sa nejednalo
o pozemok parc. č. 886 ako to predpokladá dohoda dedičov, ale išlo o iné pozemky. Záver súdu prvej

inštancie, že takýto výklad by bol nielenže absolútne formalistický, ale navyše by nezodpovedal ani
dohode dedičov (keďže rozdelením pozemku na časti zodpovedajúce jednotlivým spoluvlastníckym
podielomsazpôvodnéhopozemkunestaneinýpozemok).Odvolacísúddodáva,žededičskádohodasa
viazala na pôvodný pozemok. Skutočnosť, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou novovytvorených
parciel z pôvodnej parcely č. 886, nemožno pre účely pôvodnej dedičskej dohody chápať ako okolnosť,

ktorá predstavuje dôvod na použitie ustanovenia dohody o povinnosti výplaty, nakoľko žalovaná sa
stala v rozsahu pôvodného spoluvlastníckeho podielu výlučnou vlastníčkou novovzniknutých parciel,
ktoré však boli súčasťou pôvodnej parcely, a teda predmet dedičstva zostal v jej vlastníctve. Odvolací
súd poznamenáva, že je bežnou okolnosťou, ak viacerí spoluvlastníci hospodária so spoločnou vecoutak, že si ju v reálnom užívaní rozdelia a potom s časťou nakladajú ako so svojou výlučnou bez ohľadu
na charakter spoluvlastníckeho práva a jeho obsah, pričom vec v spoluvlastníctve chápu ako tak, že im
reálne patrí konkrétna časť. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že záver súdu o prílišnej

formálnosti záverov žalovanej o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v danej veci nie je správna. Ak by
aj odvolací súd dospel k záveru, že úkon žalovanej v podobe vyporiadania spoluvlastníctva bol ten
podstatný, ktorý zakladal právo žalobcov 1/ až 7/ na výplatu, tak uvedené by nič nezmenilo na správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko úkon scudzenia aj podľa žalovanej by nastal. Odhliadnuc
od žalovanou tvrdenej skutočnosti, má odvolací súd za to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

(predmet dedenia zostal v jej vlastníctve), že scudzovacím úkonom bola darovacia zmluva v prospech
dcér žalovanej. Odvolací súd k označenému rozsudku Krajského súdu v Nitre konštatuje, že uvedené
rozhodnutie nemá povahu judikátu a pre odvolací súd nie je záväzné, pričom s ohľadom na okolnosti
prejednávanej veci (viď vyššie) má odvolací súd za to, že vec bola správne právne posúdená.

14. Odvolacia námietka žalovanej, že suma vypočítaná súdom prvej inštancie nie je dôvodná. Súd

prvej inštancie správne určil výšku vyplácaných podielov zo znaleckého posudku č. 263/2021 Ing.
Kataríny Brezániovej, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnoty pozemkov k 04.12.2020, teda ku
dňu povolenia vkladu vlastníckych práv na základe darovacej zmluvy, ktorou žalovaná prevádzala
predmetné pozemky na svoje dcéry. Vzhľadom na znenie dohody v osvedčení o dedičstve, kedy sa v
prípade akéhokoľvek prevodu mali zostávajúci účastníci vyplácať z kúpnej ceny, resp. trhovej hodnoty

nehnuteľnosti nemožno vychádzať z hodnoty, ktorá bola určená dedičmi odhadom a uvádza sa v
osvedčení o dedičstve, pričom v tejto hodnote určenej dedičmi je zahrnutá aj hodnota iných pozemkov.
Námietka žalovanej o arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie pri určení ceny nehnuteľnosti z dôvodu
neprihliadnutia na cenu v dedičskom konania nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že
hodnota nehnuteľností sa v dedičskom konaní určuje odhadom a na takýto v porovnaní so znaleckým

posudkom nemožno prihliadnuť. Uvedený záver nie je arbitrárny, ale riadne odôvodnený a podopretý
znaleckým posudkom, ktorý vyhotovil znalec z príslušného odboru, ako odborne spôsobilá osoba, ktorej
závery by mohli byť spochybnené len riadnymi dôkazmi, nie však odhadom všeobecnej ceny majetku
poručiteľa.

15. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

16. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 152 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

18. Odvolací súd dodáva, že správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaná síce sporila
znaleckým posudkom stanovenú hodnotu pozemkov, ale neuvádzala alternatívnu relevantnú hodnotu
ku dňu prevodu a nenavrhla ani vykonanie dokazovania za účelom jej stanovenia. A teda v konaní sa

nenachádzal žiaden dôkaz (a ani skutkové tvrdenie), ktoré by svedčilo, že cena nehnuteľností bola v
rozhodnom čase iná, a preto záver súdu prvej inštancie v tomto smere bol správny, nakoľko iný záver ani
nebolo možné prijať. Odvolací súd poznamenáva, že ak by aj dospel k záveru, že úkon podľa ktorého
malo dôjsť k vyplateniu bolo reálne rozdelenie, tak suma by sa počítala z predloženého znaleckého
posudku, nakoľko iný dôkaz o cene sa v súdnom spise nenachádza a z ceny určenej v dedičskom konaní

nemožno vychádzať. Žalovaná bola v tejto časti nečinná a proti predloženému znaleckému posudku
nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o jej správnosti tvrdenia o inej cene nehnuteľnosti.

19. K námietke žalovanej o nespravodlivosti rozsudku z dôvodu, že z prevodu nemala prospech musí
odvolací súd konštatovať, že táto nie je dôvodná. Dohoda dedičov rátala s akýmkoľvek prevodom, a

teda aj bezodplatným a teda táto námietka je nedôvodná, nakoľko žalovaná musela vedieť, že aj keby
pozemok niekomu darovala, odplatu musí zaplatiť. Námietka o nadobudnutí nehnuteľností dcérami v
dedičskom konaní rovnako nie je dôvodná, nakoľko súd posudzoval konkrétne okolnosti nadobudnutia
za života žalovanej. Hypotetické budúce možnosti nemôžu mať na posudzovanie prejednávanej vecivplyv. Odvolací súd má za to, že rozsudok žalovanú nijako nesankcionuje, len jej ukladá povinnosť
dodržať dohodu tak, ako túto uzavrela v minulosti. Skutočnosť, že vyporiadala spoluvlastníctvo nemala
na posudzovanú vec vplyv a skutočnosť, že následne vyporiadané nehnuteľnosti darovala, neznamená,

že ide o porušenie práv žalovanej, ale predstavuje podklad pre dohodnutý zmluvný nárok žalobcov 1/
až 7/, ktorý bol uložený žalovanej splniť.

20. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu posúdené ako neopodstatnené.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,
§262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 7/, preto odvolací súd im priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).