Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/223/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314210194
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6314210194.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ E. Z., narodený XX. H. XXXX, bytom v J., R.
M. XXXX/XX, 2/ U. V., narodená XX. H. XXXX, bytom v R., Ľ. Š. XX, 3/ H. Z., narodená X. H. XXXX,
naposledy bytom v J., R. M. XXXX/XX, zomrelá XX. O. XXXX, všetci právne zastúpení advokátom JUDr.
Marianom Holým, so sídlom v Brezne, Boženy Němcovej 1/A, IČO: 32 232 799, proti žalovanej: Obec
Polomka, so sídlom v Polomke, Osloboditeľov 12, IČO: 00 313 726, právne zastúpená advokátkou

JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom v Brezne, ČSA 18, IČO: 42 196 361, o určenie, že vec patrí
do dedičstva a o určenie vlastníctva, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/273/2014,
o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2018, sp. zn.
12Co/116/2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 7. októbra 2016 určil, že do
dedičstva po poručiteľovi K. Z., narodenom XX. C. XXXX, naposledy bytom R. M. X, J., zomrelom dňa
XX. E. XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Brezno, obec J., k. ú. J., a to parcela C-KN
č. 2183/3 o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. 2183/4 o výmere 56 m2,

druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. 2183/5 o výmere 60 m2, druh pozemku zastavané
plochy, v spoluvlastníckom podiele 3/4 k celku, zamerané a identifikované geometrickým plánom č.
43604625-50/2014 z 5. novembra 2014, úradne overeným 10. novembra 2014 pod číslom 503/14 (I.
výrok). Určil, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Brezno, obec J., k. ú. J., a to parcely C-KN č. 2183/3 o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy,
parcely C-KN č. 2183/4 o výmere 56 m2, druh pozemku zastavané plochy, parcely C-KN č. 2183/5 o

výmere 60 m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku, zameraných
a identifikovaných geometrickým plánom č. 43604625-50/2014 z 5. novembra 2014, úradne overeným
10. novembra 2014 pod číslom 503/14 (II. výrok). Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (III. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou po
pripustení jej zmeny uznesením č. k. 4C/273/2014-76 z 14. októbra 2015 a po oprave označenia

geometrického plánu domáhali určenia, že uvedené pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi K. Z.,
narodenom XX. C. XXXX, bytom R. M. X, J., zomrelom XX. E. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 3/4
k celku a určenia, že žalobkyňa 3/ je ich podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/4.
Podanúžalobuodôvodnilitým,žeK.Z.(otecžalobcov1/a2/amanželžalobkyne3/)vdedičskomkonaní
po svojom otcovi H. Z. v zmysle uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 nadobudol
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J. č. záp. 1697, m. č. 516/4 pod B 10/a, č. záp. 3052,

m. č. 516/1 pod B 3/a, č. záp. 3053, m. č. 516/2 pod B 3/a, č. záp. 3054, m. č. 516/3 pod B 3/a, č. záp.
3165, m. č. 515 pod B 2/a v podiele 1/2. Podľa zaopatrovacej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom vBrezne do notárskeho protokolu z 26. apríla 1957 vdova po H. Z. C. Z., rod. V. právom vlastníctva bez
ťarchy odovzdala celé svoje podiely v domovej nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J.,
č. záp. 1697, m. č. 516/4 pod B 10/b, č. záp. 3052, m. č. 516/1 pod B 3/b, č. záp. 3053, m. č. 516/2

pod B 3/b, č. záp. 3054, m. č. 516/3 pod B 3/b, č. záp. 3165, m. č. 515, pod B 2/b svojmu synovi K. Z.
a jeho manželke H., rod. R., ktorí nadobudli uvedené nehnuteľnosti každý v podiele 1/4. V dedičskom
konaní po K. Z. (ďalej aj ako „poručiteľ“) bol notárkou JUDr. Annou Medveďovou pod sp. zn. 4D/31/2006,
Dnot 28/2006 prejednaný známy nehnuteľný majetok, ktorý v zmysle dedičskej dohody nadobudol syn
poručiteľa - žalobca 1/.

1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba je vhodným, účinným a správne zvoleným
procesným nástrojom ochrany práv žalobcov umožňujúcim odstránenie spornosti práva. Skutkovo mal
preukázané, že žalovaná v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou existujúcej miestnej komunikácie
pristúpila k vysporiadaniu pozemkov. Geometrickým plánom č. 36031704 - 07/04, úradne overeným 29.
októbra 2004 pod číslom 534/04 bola o. i. z PK parcely č. 515 odčlenená jej časť o výmere 5 m2 do
novovzniknutej parcely C-KN č. 2184 a do novovzniknutej parcely C-KN č. 2183 výmera 114 m2, z PK

parcely č. 516/1 výmera 19 m2, z PK parcely č. 516/2 výmera 23 m2, z PK parcely č. 516/3 výmera 22 m2
a z PK parcely č. 516/4 výmera 57 m2. Žalovaná oslovila E. Z., ktorá v čestnom vyhlásení z 3. júna 2004
"ako právny nástupca vlastníkov daných PK parciel" uviedla, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho
práva vydržaním pre obec a udelila súhlas s vysporiadaním vlastníctva s tým, že na pozemky si nebude
robiť nároky. Následne notárskou zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa

9. mája 2005 bolo JUDr. Annou Medveďovou, notárkou so sídlom v Brezne osvedčené vyhlásenie
žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemkom parc. C-KN č. 2183 a č. 2184).
1.3. S poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2 a § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 - 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k oddeleným častiam pôvodných pozemnoknižných

parciel vydržaním bez súhlasu dotknutých pozemnoknižných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov.
Pôvodné pozemnoknižné parcely boli zapísané na H. Z. (otca K. Z.) v 1/2, K. Z. v 1/4 a H. Z. (žalobkyňu
3/) v 1/4. E. Z. ako nevlastníčka nebola oprávnená čestným vyhlásením udeliť súhlas s vysporiadaním
vlastníctva sporných pozemkov v prospech žalovanej, najmä ak pozemnoknižní vlastníci K. a H. Z. žili.
Žalovaná, ktorá sama pripravovala podklady pre vysporiadanie pozemkov, nemohla byť dobromyseľná

o svojom vlastníctve k spornému pozemku bez súhlasu dotknutých osôb v zmysle § 63 ods. 1 písm.
a) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov.
1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V konaní boli úspešní

žalobcovia, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti významné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej
v odvolaní odvolací súd vo svojom rozhodnutí doplnil ďalšie dôvody.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie,
ktoré odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP.
V nadväznosti na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolateľka presvedčená, že odvolací súd
nesprávne vyriešil právnu otázku, keď rozhodol, že pozemok pod miestnou komunikáciou a miestna
komunikácia sú dve rôzne veci, a teda sú vecami samostatnými. Podľa napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu je miestna komunikácia jednoznačne stavbou podľa § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorá nie je súčasťou pozemku. Na rozdiel od odvolacieho súdu dovolateľka tvrdí, že miestne
a účelové komunikácie predstavujú určitú kvalitu pozemku, sú názvami pre druh pozemku a predstavujú
určité stvárnenie, či spracovanie jeho povrchu. Nemôžu byť teda súčasne pozemkom a súčasne inou
vecou, teda stavbou, v zmysle občianskoprávnom, ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny

právny režim, či osud. Dovolateľka má za to, že miestna komunikácia nie je stavbou, ktorá sa dá
oddeliť od pozemku, čo vyplýva aj zo zápisu v katastri nehnuteľností. Stavby v danom právnom prípade
treba posudzovať podľa § 119 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Sú teda samostatnou vecou v právnom zmysle (§ 118 Občianskehozákonníka) a stavba ako taká môže byť predmetom vlastníckych, zmluvných vzťahov. Právne posúdenie
dovolateľka odvodzuje od rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 10. júna 2004, sp. zn.
22Cdo/341/2004, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon/1414/97 a sp.

zn. 22/Cdo/52/2002. Podľa dovolateľky je potrebné vyriešiť právnu otázku, ktorá podľa nej nebola v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ riešená, a to „či miestna komunikácia je stavbou, ktorá sa
dá právne oddeliť od pozemku, teda či spĺňa náležitosti stavby podľa občianskoprávnych predpisov a
teda sa dá ako stavba bez narušenia jej hospodárskeho určenia premiestniť“ alebo sa právna vec vyrieši
v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky z 10. júna 2004, sp. zn. 22/Cdo/341/2004.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka tvrdí, že žalobcovia
nemôžu mať naliehavý právny záujem, keďže výsledok sporu nemá pre nich praktický význam. Zároveň
dovolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2007 a
uviedla, že súd prvej inštancie sa týmto judikátom bližšie nezaoberal. Vzhľadom na uvedené navrhla,
aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/116/2017 - 166 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhla, aby dovolací súd priznal dovolateľke náhradu trov dovolacieho

konania v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu dovolateľky uviedli, že súd prvej inštancie a odvolací
súd vecne správne aplikovali správne právne predpisy, ktoré správne vyložili. Pri rozhodovaní tieto
súdy vychádzali z preukázaného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Z uvedených

dôvodov navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Súčasne navrhli, aby im dovolací súd priznal proti
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§

429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné
odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto

právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie
treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci

konaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutieodvolaciehosúdu.Otázkaposúdenia,či
sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021), nie strany sporu.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú
obsahovo vymedzené v podanom dovolaní (§ 440 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o
otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), alebo ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).

9. Dovolateľka odôvodnila dovolanie dôvodmi uvedenými v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. b)

a písm. c) CSP. V nadväznosti na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka uviedla, že
odvolací súd nesprávne vyriešil právnu otázku, keď rozhodol, že pozemok pod miestnou komunikáciou
a miestna komunikácia sú dve rôzne veci, a teda sú vecami samostatnými a položila otázku, či miestna
komunikácia je stavbou, ktorá sa dá právne oddeliť od pozemku, teda či spĺňa náležitosti stavbypodľa občianskoprávnych predpisov a teda sa dá ako stavba bez narušenia jej hospodárskeho určenia
premiestniť.

10. Vovzťahukdovolaciemudôvodupodľa§421ods.1písm.c)CSPdovolateľkauviedla,žežalobcovia
nemôžu mať naliehavý právny záujem, keďže výsledok sporu nemá pre nich praktický význam a
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2007 tvrdiac, že súd
prvej inštancie sa týmto judikátom bližšie nezaoberal.

11. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pre procesnú situáciu, v ktorej § 421
ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ
túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného
ustanovenia môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo
zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu
(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka

práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a
interpretácii procesných ustanovení).

12. V prejednávanej veci dovolateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom),
opierajúcich svoje dovolanie o § 421 ods. 1 písm. b) CSP najvyšší súd uvádza, že okrem formálneho

označenia ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka v podanom dovolaní formulovala právnu
otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu podľa jej názoru ešte nebola vyriešená. Dovolateľka v rámci podaného dovolania poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 10. júna 2004, sp. zn. 22/Cdo/341/2004, ako aj
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon/1414/97 a sp. zn. 22Cdo/52/2002.

13. Predmetná právna otázka položená dovolateľkou v danom prípade je podľa dovolacieho súdu
právne nevýznamná a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu v danom prípade bola žaloba
o určenie, že vec patrí do dedičstva a určenie vlastníckeho práva a nie určenie či ide alebo nejde
o miestnu komunikácii. (V tejto veci najvyšší súd dáva do pozornosti rozhodnutie ústavného súdu 2

ÚS. 245/2021.) V danej veci podľa dovolacieho súdu nebolo medzi stranami sporné, že ide o miestnu
komunikáciu, ktorá je zaradená do siete ciest podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, ako to vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie v súdnom spise, teda podľa dovolacieho
súdu ide o samostatnú vec podľa § 118 a § 119 Občianskeho zákonníka. Aj sama dovolateľka žiadala
vysporiadanie pozemkov pod cestou z dôvodu jej rekonštrukcie, teda musela mať vedomosť o tom, že

ide o miestnu komunikáciu, ktorá je podľa § 4b ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. zaradená do siete ciest
a slúži miestnej doprave. Pokiaľ ide o citovanú judikatúru českých súdov najvyšší súd poznamenáva,
že táto judikatúra nie je pre najvyšší súd záväzná, avšak môže byť inšpiratívna, pričom aj táto citovaná
judikatúra je prekonaná novšou judikatúrou NS ČR 31Cdo/691/2005 a R 76/2007, z ktorej vyplýva, že
aj miestna komunikácia môže byť samostatnou vecou, čo podrobne vysvetlil aj okresný súd v bode 45.

a 46. rozsudku z 7. októbra 2016, s ktorým sa najvyšší súd stotožňuje a v plnom rozsahu naň odkazuje.
Naviac nič nebráni dovolateľke postupom podľa § 24h zákona č. 135/1961 Zb. pozemok pod miestnou
komunikáciou vyvlastniť. Dovolací súd preto dospel k záveru, že otázka položená dovolateľkou podľa
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je v prejednávanom prípade otázkou právne významnou, nakoľko nie je
otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci.

14. Pokiaľ išlo o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka uviedla, že žalobcovia
nemôžu mať naliehavý právny záujem, keďže výsledok sporu nemá pre nich praktický význam a
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2007 tvrdiac, že súd

prvej inštancie sa týmto judikátom bližšie nezaoberal dovolací súd poznamenáva, že okrem formálneho
označenia ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná v podanom dovolaní neformulovala právnu
otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľka v rámci podaného dovolania iba skonštatovala, že podľa
jej názoru nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva a určení vlastníckeho práva. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prvostupňový
súd sa uvedeným judikátom zaoberal v bode 39., pričom dostatočne presvedčivo zdôvodnil, prečo je na
uvedený prípad neaplikovateľný, s čím sa najvyšší súd taktiež stotožňuje. V tomto prípade sa žalobcovia
nemohli svojho nároku domáhať v konaní na plnenie (vydanie veci), ale ak chceli byť v konaní úspešnímuseli podať určovaciu žalobu, že vec patrí do dedičstva a určení vlastníckeho práva. Preto dovolací
súd považuje zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorý uviedol okresný súd v bode
38. svojho rozhodnutia za vecne správny a súladný s judikatúrou najvyššieho súdu.

15. Dovolací súd preto dospel k záveru, že predmetné odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP obsahovo nezodpovedá
požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 432 ods. 2 CSP.

16. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c), resp.
f) CSP.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.