Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121581122
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121581122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu,
v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. F. XXX/XX, zastúpenej
Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Bratislave, Košická č. 5590/56,
proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., F. XXX, zastúpenému JUDr. Ivanou
Žilinčíkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Rozkvet č. 2001/2, o zaplatenie
4.175,35 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pôvodného Okresného súdu
Revúca (v súčasnosti Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca) č.k. 6C/21/2022-126 zo dňa

26.07.2022 (v súčasnosti sp. zn. RA-6C/21/2022), ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
4.175,35 € s príslušenstvom (prvý výrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4.175,35 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.175,35 € od 16.08.2021 do
zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za zmenenú žalobu v sume 26,- € na účet súdu prvej inštancie v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého „žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci uzatvorili dňa 28.09.2017 s F. I.,
E. ako veriteľom zmluvu o úvere vo výške 200.000,- Kč, ktorý mali spoločne a nerozdielne splácať s
úrokom 6,40 % ročne v mesačných splátkach po 6.152,- Kč do 21.09.2020 v celkovej sume 220.211,-
Kč; podľa výpisov z úverového účtu J. bol úver od počiatku až do konca splácaný výlučne splátkami
z účtu žalobkyne 2912016143/0800, pričom takto žalobkyňa splatila v roku 2018 spolu 61.216,- Kč,

v roku 2019 spolu 36.608,- Kč, v roku 2020 spolu 33.836,- Kč, v roku 2021 spolu 33.836,- Kč a v
roku 2022 spolu 47.447,70 Kč; žalobkyňa teda na splatenie úveru zaplatila celkovú sumu 212.943,70
Kč, z ktorej polovica vyjadrujúca regresný nárok žalobkyne proti žalovanému predstavuje 106.471,80
Kč, čo v prepočte (kurzom CZK/EUR 25,50) predstavuje 4.175,35 €; predžalobnou upomienkou zodňa 05.08.2021 žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu sumy 4.318,- € v lehote do 15.08.2021,
žalovaný však žalobkyni nič nezaplatil“ (bod 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku); súd prvej inštancie
súčasnenemalpreukázanétvrdeniežalovanéhooposkytnutífinančnýchprostriedkovžalobkyninaúčely

splácania predmetného úveru (bod 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie „žalobkyňa na splatenie spoločného
úveru zaplatila celkovú sumu 212.943,70 Kč, kým žalovaný nezaplatil nič ani priamo veriteľovi a ani
nepreukázal s dostatočnou mierou istoty, že by na splatenie úveru poskytol nejaké prostriedky priamo

žalobkyni; zo skutkových tvrdení žalovaného a z dôkazov, ktoré žalovaný navrhol, nemožno dospieť k
takej miere istoty, ktorá by bola dostačujúca pre záver o tom, koľko peňazí a kedy žalovaný žalobkyni
vyplatil za účelom splatenia spoločného úveru; všeobecné tvrdenia žalovaného o financovaní nákladov
na spoločnú domácnosť so žalobkyňou sú nedostačujúce, vzhľadom na ich popretie žalobkyňou aj
sporné; podstatou solidárneho dlhu je pluralita na strane dlžníkov vo vzájomne samostatnom postavení,
ktorého jednotiacim prvkom je len spoločný dôvod vzniku pohľadávky a skutočnosť, že ak dlh splní

jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne; splnenie dlhu jedným z dlžníkov v rozsahu prevyšujúcom
jeho podiel na spoločnom dlhu vo vzájomnom pomere k ostatným dlžníkom zakladá právo tohto
dlžníka požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov (tzv. následný regres v
zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka); žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere ako
dvaja spoludlžníci, preto podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ak právnym predpisom alebo

rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých
dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké) podiel každého z nich na spoločnom úvere predstavuje jednu
polovicu; určenie výšky podielu na spoločnom dlhu je závislé iba od troch právnych skutočností: (i)
právny predpis, (ii) rozhodnutie súdu alebo (iii) dohoda účastníkov; preto nie sú pre rozhodnutie vo
veci podstatné ani miera vzájomného pomeru účasti žalobkyne a žalovaného na financovaní nákladov

spoločnej domácnosti a ani spôsob a rozsah použitia prostriedkov z úveru, keďže ani zo zákona ani zo
žiadneho rozhodnutia súdu (myslí sa individuálne rozhodnutie medzi účastníkmi konania) nevyplýva,
že by tieto dve skutočnosti mohli alebo mali určiť výšku podielu žalobkyne a žalovaného na splatení
spoločného dlhu; medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo ani k žiadnej dohode o miere účasti na
splatení spoločného dlhu (napr. v závislosti od už uvedenej miery vzájomného pomeru účasti žalobkyne

a žalovaného na financovaní nákladov spoločnej domácnosti alebo na spôsobe a rozsahu použitia
prostriedkov z úveru), keďže ani jedna zo strán netvrdila uzatvorenie takejto vzájomnej dohody; v
takomto prípade potom platí medzi žalobkyňou a žalovaným zákonná domnienka rovnosti podielov
oboch účastníkov vo vzájomnom pomere t.j. už uvedený polovičný podiel žalobkyne a polovičný podiel
žalovaného na spoločnom dlhu; žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré

by mali za následok čo i len sčasti zánik jeho povinnosti nahradiť žalobkyni podiel na splatenom
úvere presahujúci polovičný podiel žalobkyne (t.j. predstavujúci polovičný podiel žalovaného zaplatený
žalobkyňou);pretosúdpodanejžalobevcelomrozsahuvyhovelažalovanéhozaviazalzaplatiťžalobkyni
4.175,35 € predstavujúcich polovičný podiel žalovaného na spoločnom úvere; poskytnutý úver bol
pôvodne splatný do 21.09.2020 v celkovej sume 220.211,- Kč; žalobkyňa úver splatila s omeškaním až

v roku 2022, pričom už predžalobnou upomienkou zo dňa 05.08.2021 (t.j. po dni pôvodne dohodnutej
splatnosti úveru) žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu sumy 4.318,- € v lehote do 15.08.2021;
žalobkyňou definitívne zaplatená celková suma dosiahla 212.943,70 Kč, z čoho polovica vyjadrujúca
regresný nárok žalobkyne proti žalovanému predstavuje 106.471,80 Kč, v prepočte 4.175,35 €; žalovaný
svoje povinnosti vyplývajúce z regresu nesplnil, preto sa uplynutím stanovenej lehoty na plnenie dostal

do omeškania (v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka) a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je povinný zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.175,35 € od 16.08.2021 do zaplatenia“; na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 511 ods. 1, 2 a 3, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov;
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov
konania (100 %).

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 13.09.2022 (č.l. 134-136 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu
výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a výroku o trovách konania (tretí výrok); vyjadril názor, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), resp. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); napadnutý

rozsudok považoval za nespravodlivý a nezákonný; v podrobnostiach argumentoval, že:
(1) súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na jeho tvrdenia a predložené dôkazy; vyjadril
presvedčenie, že preukázal poskytnutie sumy 120.000,- Kč žalobkyni určené na úhradu sporného
úveru, pretože tieto finančné prostriedky poskytla jeho matka priamo na úhradu jeho časti úveru a on
tieto finančné prostriedky za týmto účelom odovzdal žalobkyni; súd prvej inštancie preto pochybil, keď
nezohľadnil listinný dôkaz v podobe predloženého čestného prehlásenia jeho matky, ktorá uvedené

skutočnosti potvrdila; súd prvej inštancie pochybil aj tým, že matku žalovaného nepredvolal za účelom
výsluchu ako svedka na objasnenie a preskúmanie tvrdených skutočností;
(2) v minulosti žil so žalovanou v partnerskom vzťahu a viedli spoločnú domácnosť, ktorej chod
financoval, pretože žalobkyňa nepracovala, súčasne po celú dobu spolužitia hradil nájomné, stravu
a dával žalobkyni peniaze na výdavky; konanie žalobkyne považuje za účelové v snahe vylákať od neho

ďalšie finančné prostriedky;
(3) žalobkyňa v rámci konania pred súdom predložila len úverovú zmluvu a výpisy z účtu, čo
nepreukazuje jeho povinnosť čokoľvek jej hradiť; žalobkyňa nepreukázala akým spôsobom boli použité
prostriedky z úveru, pričom podstatná časť prostriedkov bola použitá priamo na jej úhradu; na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v plnom

rozsahu zamietne, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.10.2022 (č.l. 143-144 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu žalovaného uviedla, že s ním nesúhlasí, odvolanie považuje za nepravdivé

a nekonzistentné s tvrdeniami prednesenými žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie;
v podrobnostiach k tvrdeniam žalovaného uviedla, že:
(1) žalovaný údajne preukázal, že jej poskytol sumu 120.000,- Kč a vyčítal súdu prvej inštancie, že
jeho matku, ktorá mu mala tieto finančné prostriedky poskytnúť, nepredvolal ako svedka; aj v prípade,
že by matka žalovaného mu skutočne poskytla sumu 120.000,- Kč, žalovaný nepredložil jediný dôkaz,

že tieto prostriedky skutočne poskytol žalobkyni, pretože takýto dôkaz neexistuje; výsluch matky
žalovaného považuje žalobkyňa za objektívne nadbytočný, pretože matka žalovaného by sa mohla
vyjadriť len k prípadnému predaniu prostriedkov žalovanému, pretože žalovaný nikdy netvrdil, že sa
matka žalovaného zúčastnila osobného predania predmetnej sumy žalobkyni; matka žalovaného je
pritom jeho blízkou osobou s tendenciou vypovedať v jeho prospech; matka žalovaného teda nie

je objektívne schopná preukázať akým spôsobom žalovaný s čiastkou, ktorá mu mala byť údajne
poskytnutá, naložil; súčasne žalovaný výsluch svojej matky ani nenavrhoval a rezignoval na svoju
aktívnu obranu, či už účasťou na ústnom pojednávaní alebo predložením akýchkoľvek relevantných
dôkazov;
(2) žalovaný údajne financoval chod spoločnej domácnosti, pretože žalobkyňa nepracovala; žalobca

predložila súdu potvrdenia od svojho zamestnávateľa o tom, že sústavne pracovala a taktiež výpisy
z účtu ako jasný dôkaz, že to bola práve žalobkyňa, kto financoval chod spoločnej domácnosti a
taktiež splácala poskytnutý spotrebiteľský úver; žalovaný pritom žiadny podobný dôkaz nepredložil
a ani predložiť nemohol, pretože nepracoval a svojim hýrivým životom sústavne zapríčiňoval úbytok
prostriedkov zo spoločnej domácnosti;

(3) žalovaný tvrdí, že žalobkyňa predložila len úverovú zmluvu a výpisy z účtu, pričom uvedené údajne
nepreukazuje, že by bol žalovaný povinný žalobkyni čokoľvek hradiť; tiež, že žalobkyňa nepreukázala,
akýmspôsobomboliprostriedkyzúverupoužité,pričommaliúdajnesmerovaťpriamonajehoúhradu;zo
strany žalovaného sa jedná o novoty, ktoré nemôžu byť účinne tvrdené až v rámci odvolacieho konania;
súčasne sa jedná len o tvrdenia nepodporené dôkazmi, keď žalovaný nenamieta, že si vzal úver spolu

so žalobkyňou a čerpal z neho výhody; žalobkyňa podporila všetky svoje tvrdenia listinnými dôkazmi,
keď mimo iného preukázal, že si strany sporu vzali úver od Českej sporiteľne, a.s., ale jeho splácanie
realizovala len žalobkyňa; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.2.3 Žiadne ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nedoručili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto

smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§

379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.3Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom

spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe žalobkyne. Z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu vyplynul záver, že žalobkyňa a žalovaný ako
spoludlžníci uzatvorili zmluvu o úvere zo dňa 28.09.2017 na sumu 200.000,- Kč s dohodnutým úrokom
vo výške 6,40 % ročne, ktorý splácala výlučne žalobkyňa a do rozhodnutia súdu prvej inštancie zaplatila
spolu sumu 212.943,70 Kč; regresný nárok žalobkyne proti žalovanému tak predstavuje 106.471,80 Kč,

čo po prepočte predstavuje sumu 4.175,35 €. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní
bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal
aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.4.4 Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.) odvolací
súd udáva, že:
(1) ani podľa odvolacieho súdu z dokazovania nevyplynul záver o poskytnutí (splatení) sumy 120.000,-
Kč (resp. 200.000,- Kč) zo strany žalovaného na účely splatenia sporného úveru podľa zmluvy o úvere
zo dňa 28.09.2017; poskytnutie tejto sumy zo strany žalovaného bolo medzi stranami sporné (žalobkyňa

toto skutkové tvrdenie žalovaného poprela), preto žalovaného zaťažovalo v spore dôkazného bremeno
na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia; súd prvej inštancie správne konštatoval, že na preukázanie
pravdivosti tvrdenia sú nevyhnutné dôkazné prostriedky, z ktorých pravdivosť tvrdenia vyplýva bez
rozumných pochybností; ani podľa odvolacieho súdu predložené čestné prehlásenia matky žalovanéhonepreukazujú poskytnutie a skutočné použitie konkrétnej sumy na splatenie sporného úveru; súčasne
nebolo povinnosťou súdu bez návrhu vykonávať dokazovanie výsluchom matky žalovaného ako
svedka; v civilnom sporovom konaní vykonáva súd dokazovanie bez návrhu len výnimočne v zákonom

stanovených prípadoch (§ 185 ods. 2 a 3 C.s.p.); na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní neboli
splnené procesné podmienky (§ 366 C.s.p.), pretože nič nebránilo žalovanému navrhnúť dokazovanie
výsluchom matky ako svedka skôr ako v odvolacom konaní;
(2) skutočnosť, že strany viedli spoločnú domácnosť nemá vplyv na správnosť napadnutého výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe; navyše tvrdenia žalovaného o hradení spoločných

výdavkov na domácnosť pritom zostali v konaní medzi stranami sporné;
(3) na preukázanie existencie uplatneného nároku žalobkyne postačovalo predloženie úverovej zmluvy
a dokladov o splatení úveru; na preukázanie regresného nároku dlžníka (žalobkyne) proti druhému
dlžníkovi (žalovanému) podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka postačuje preukázanie rozsahu
pôvodného nároku veriteľa proti dlžníkom (zmluva o úvere) a preukázanie, že jeden z dlžníkov uhradil
dlh v miere presahujúcej jeho podiel na spoločnom dlhu (doklad o splatení úveru); obidve skutočnosti

žalobkyňa podľa odvolacieho súdu v prejednávanom spore preukázala; spôsob použitia prostriedkov
z poskytnutého úveru nemá na vznik regresného nároku podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
žiadny vplyv; na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), resp.
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie
veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobkyne sú však podľa odvolacieho
súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich žalovanému nepodarilo spochybniť
(body 4.4.2 až 4.4.4 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani tvrdený nesprávny procesný postup v rámci

dokazovania, pretože žalobca v priebehu konania nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom jeho
matky ako svedka a v zmysle § 366 C.s.p. neboli splnené ani procesné podmienky na vykonanie tohto
dôkazu v odvolacom konaní (bod 4.4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§
379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (tretí výrok), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným
úspechom žalobkyne v prejednávanom spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Nakoľkožalobkyňabolavodvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.