Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201318
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8220201318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu ALIANS s.r.o., so sídlom 086 42
Hertník 335, IČO: 48 331 899, zastúpený JUDr. Pavol Biroš, advokát, Bardejovská 44, 080 01 Prešov,
proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú konalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, teraz Úrad pre územné
plánovanieavýstavbuSR,Lakesidepark2,Tomášikova14366/64A,83104Bratislava,IČO:54669464,
za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie 16, 085
01 Bardejov, IČO: 00 321 842, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bardejov, č.k. 2C/32/2020-433 zo dňa 7.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanémuaintervenientovinastranežalovanéhopriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Intervenient na strane žalovaného m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu ušlého
ziskuvovýške325.383eurspolus5%ročnýmúrokomzomeškaniaod16.6.2020dozaplatenia.Uplatnil
si nárok na náhradu trov konania.
Predmetom žaloby je uplatnenie nároku na náhradu škody – ušlého zisku, ktorý vznikol v dôsledku
nesprávneho úradného postupu stavebného úradu Bardejov v súvislosti so stavbou „Čerpacia stanica
pohonných látok“ (konanie o územnom rozhodnutí o umiestnení stavby a o vydaní stavebného povolenia

na stavbu) a v jeho dôsledku vydanými rozhodnutiami v rozpore so zákonom (územné rozhodnutie
a stavebné povolenie) podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný.
Prvoinštančný súd sa podrobne zaoberal okolnosťami, ktoré žalobca v žalobe uvádza ako okolnosti
spočívajúcevnesprávnomúradnompostupestavebnéhoúraduBardejov.Podrobneuviedolrozhodnutia

a konania, ktorých výsledkom malo byť kolaudačné rozhodnutie stavby, v ktorej žalovaný mohol
podnikať.
Žalobca si uplatnil nárok na úhradu ušlého zisku, ktorý vyčíslil znalec A. B. C., D., kde hodnota ušlého
zisku z čerpacej stanice k 31.1.2020 bola vo výške 247.326 eur. Autoumyváreň bola posúdená tak, že
žalobcovi ušla k 31.1.2020 suma 42.629 eur.

Na daný právny vzťah prvoinštančný súd aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne ust. § 3 ods.
1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 3 a §
25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ďalej aplikoval ust. § 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z.z..
Prvoinštančný súd sa zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku. Predmetom konania je
náhrada škody z titulu ušlého zisku v celkovej výške 325.383 eur, z čoho za čerpaciu stanicu ide o sumu

277.565 eur a za autoumyváreň 47.818 eur za obdobie od 31.1.2017 do 31.1.2020. Dospel k záveru, že
nárok nie je premlčaný. Žaloba bola súdu doručená dňa 23.7.2020, konanie o predbežnom prerokovaní
nároku trvalo od 30.1.2020 do 15.6.2020, teda 4 mesiace a 16 dní. Podľa žalovaného žalobca musel
mať vedomosť o škode už dňa 16.2.2017 v čase vydania jeho rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie okresného úradu zo dňa 13.10.2016. Žalobu žalobca podal dňa 23.7.2020. Ak aj sa odráta

doba4mesiacea16dní,počasktorejpremlčaciadobaneplynula,žalobabolapodanápodľažalovaného
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca, pokiaľ si uplatňoval nárok na ušlý zisk za obdobie od 31.1.2017
do 30.1.2020, mohol mať vedomosť o ušlých ziskoch za príslušné mesiace postupne. Žalobca nemal
vedomosť o celej škode už dňa 16.2.2017. K premlčaniu nároku mohlo dôjsť len vo vzťahu k jeho nároku

za obdobie cca od februára 2017. Nárok bol uplatnený včas.
Prvoinštančný súd však žalobu zamietol, pretože neboli splnené podmienky zodpovednostného vzťahu.
V spore nebolo sporné medzi stranami konania, že k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej
moci,zaktorýchzodpovedážalovaný,došlo.Nárokjedanývprípade,ak tentopostupspôsobilužalobcu
vznik škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom.

Nesprávny úradný postup spočíval v pochybeniach stavebného úradu pri vydávaní územného
rozhodnutia a stavebného povolenia, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo aj v nevydaní
kolaudačného rozhodnutia v zákonnej lehote v súlade s očakávaniami žalobcu.
Medzi stranami sporu bola sporná otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou – ušlým ziskom.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k autoumyvárni nárok nie je daný, pretože
autoumyváreň nebola do predbežného prerokovania nároku na náhradu škody dokončená, čo potvrdil
aj svedok B. B., ktorý uviedol, že k 29.12.2016 nebola autoumyváreň spôsobilá kolaudácie.
Ďalej prvoinštančný súd sa bližšie zaoberal otázkou ušlého zisku, kde prvoinštančný súd konštatoval, že
ušlý zisk je inštitút, ktorý by pri bežnom podnikaní a za normálneho behu okolností dosiahla. To všetko za

predpokladu, že poškodený by mohol takýto zisk očakávať aj s ohľadom na pravidelný chod veci. Ušlý
zisk znamená stratu očakávaného prínosu. Spôsob zisťovania výšky ušlého zisku podnikateľa závisí na
každom jednom prípade a od skutkových tvrdení.
Prvoinštančnýsúdvrámciskúmaniapríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodou
titulom ušlého zisku nemal preukázané, že žalobcovi mohol ujsť zisk, ktorý by žalobca mohol očakávať

s ohľadom na pravidelný chod vecí. Žalobca v rozhodnom období nepodnikal. Stalo sa tak preto, že
mu pre pochybenie správneho orgánu nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, hoci tak podľa zákona
očakával do 30.1.2017.
Niet pochybností, že nesprávnym úradným postupom k zásahu do vlastníctva žalobcu došlo a nárok je
daný. Žalobca preukazoval existenciu ušlého zisku znaleckým posudkom.

Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov dôležitých pre iných podnikateľov
v rovnakom odvetví a v období roku 2015 zozbierané štatistické údaje znalca nezodpovedajú riadne
vyčíslenie ušlého zisku. Súd nespochybnil odbornosť znalca, avšak hodnotí len závery znaleckého
posudku ako nehodnoverné v spojení s nárokom žalobcu.
Žalobca ušlý zisk nepreukázal ani svedeckou výpoveďou svedka A. B. E., ktorý potvrdil, že predložil

žalobcovi cenovú ponuku zo septembra 2017. Ide o cenovú ponuku zo spoločnosti Petroltrans a.s. Táto
spoločnosť nemala v záujme okamžite podnikať so žalobcom, ale rátala s tým, že v budúcnosti, po
vydaní kolaudačného rozhodnutia, nadviaže so žalobcom obchodný kontakt.Ďalej prvoinštančný súd mal preukázané, že finančná situácia žalobcu nebola rozhodne taká priaznivá,
ako to tvrdil. Jednak to vyplývalo z predložených listinných dôkazov o vedení exekučných konaní voči
žalobcovi, ako aj zo svedeckej výpovede B. B. B..

Keďže žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnymi úradným
postupom a škodou titulom ušlého zisku a hodnoverne nepreukázal existenciu ušlého zisku, súd žalobu
zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v otázke náhrady trov konania odôvodňovali aplikáciu § 257 Civilného

sporového poriadku. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť situácie,
pre ktoré by sa odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.
Žalobcanamietal,žeprvoinštančnýsúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcich

skutočností, a to nevypočul znalca A. B. C., D., ktorého žalobca navrhoval vo veci vypočuť. Znalec by
potvrdil, aký postup aplikoval pri výpočte výšky vzniknutej škody.
Ďalej súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, kde aj napriek presvedčivej
výpovedi A. E. a predloženej cieľovej ponuke a komunikácii s obchodnou spoločnosťou Petroltrans, a.s.
súd naďalej zastáva názor, že ani pri obvyklom chode veci by žalobca nezačal podnikať a nedosahoval

by zisk. Znalecký posudok nepovažoval za postačujúci pre preukázanie vzniku škody a jej výšky.
Napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
prvoinštančný súd v rozpore s § 3, § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., napriek tomu, že explicitne konštatoval
nesprávny úradný postup stavebného úradu, žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu
trov konania. Boli totiž naplnené podmienky vyplývajúce z § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

Žalobca ďalej uviedol, že v prejednávanej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup stavebného
úradu v Bardejove. Tento nesprávny úradný postup spôsobil, že žalobca pri realizácii stavby čerpacej
stanice s autoumyvárňou postupoval v dobrej viere, že konanie zo strany stavebného úradu prebiehalo
zákonným spôsobom a rozhodnutia sú bez vád. Napriek tomu žalobca nemohol začať podnikať odo
dňa 31.1.2017, kedy bolo opodstatnené predpokladať, že žalobca môže začať podnikať a dosahovať

zisk. Vzhľadom na preukázané finančné možnosti žalobcu má žalobca za to, že nemožno pochybovať
o tom, že ak by správne konanie týkajúce sa predmetnej stavby viedol stavebný úrad od počiatku
zákonne, žalobca by zisk z podnikania najneskôr odo dňa 31.1.2017 dosahoval. Práve v tom spočíva
kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v správnom konaní týkajúcom
sa predmetnej stavby a vzniknutou škodou na strane žalobcu vo forme ušlého zisku. Žalobca považuje

ušlý zisk za preukázaný. Od podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nebola na stavbe
realizovaná žiadna hmotná zmena a aj napriek tomu bola stavba skolaudovaná, a teda len pochybeniami
stavebného úradu bol moment kolaudácie časovo neúmerne odsúvaný.
Kauzálny nexus možno vyvodzovať aj z hypotézy, že ak by stavebný úrad návrhu žalobcu na vydanie
stavebného povolenia nevyhovel, žalobca by vynaložil vysoké náklady na realizáciu stavby predmetnej

čerpacej stanice a tieto náklady by mohol vynaložiť na iné podnikateľské aktivity, na základe ktorých
by mohol dosahovať zisk. Žalobca dal do pozornosti opäť výpoveď svedka A. E., ktorý potvrdil, že zo
strany spoločnosti Petroltrans, a.s. bol reálny záujem o dodávku pohonných hmôt žalobcovi a ponuka
zo strany spoločnosti Petroltrans, a.s. spočívala aj v tom, že v danom prípade neboli za dodávky
pohonných hmôt vyžadované platby vopred. Spoločnosť Petroltrans, a.s. deklarovala, že v prípade

vydaného kolaudačného rozhodnutia by kontrakt so žalobcom uzatvorila.
Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd doplnil dokazovanie o výsluch znalca A. B. C., D. vo vzťahu
k výške uplatňovaného nároku. Žalobca žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu odvolací súd zmenil
a žalobe vyhovel, pretože považuje svoje odvolanie za dôvodné.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný žiadal, aby rozsudok prvoinštančného
súdu bol potvrdený ako vecne správny. Pokiaľ ide o nevypočutie znalca A. C., ktorá výpoveď mala
preukázal správnosť postupu pri výpočte ušlého zisku, tak v odôvodnení prvoinštančného rozsudku
súd nespochybnil odbornú spôsobilosť znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, avšak ušlý zisk
konkrétneho podnikateľa by sa nemal pohybovať v rovine dohadov tak, ako k tomu dospel znalec,

preto jeho závery vyhodnotil ako nehodnoverné v spojení s nárokom, ktorý si žalobca uplatnil. Súd
nespochybnil postup znalca pri výpočte ušlého zisku, spochybnil však jeho závery. Preto výsluch znalca
je neúčelný.Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam poukazujúc na výpoveď A. E.. V súdnom konaní aktuálne platí
zásada kontradiktórnosti. Dôkazné bremeno zaťažuje účastníka konania. Iným spôsobom sa vecné

bremeno určuje v závislosti od toho, pred ktorým orgánom či úradom sa koná. V prejednávanej veci
žalobca nepreukázal ani svedeckou výpoveďou existenciu ušlého zisku, aj keď svedok A. E. potvrdil
jednania medzi žalobcom a spoločnosťou Petroltrans, a.s. ohľadne dodania pohonných látok. Žalobca
nepredložil žiadne uzatvorené zmluvy. Preto neuniesol dôkazné bremeno a svedeckou výpoveďou A.
E. nepreukázal existenciu ušlého zisku.

Pokiaľ zákon č. 514/2003 Z.z. určuje pre daný nárok povinnosť splniť tri podmienky, a to 1. existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2. existencia škody alebo majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom. Tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, absentuje v danom prípade
existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou titulom ušlého zisku.
Žalobca hodnoverne nepreukázal ani existenciu ušlého zisku. Preto správne postupoval súd, keď žalobu

zamietol.

5. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko intervenient na strane žalovaného. Intervenient
súhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že v konaní žalobca nepreukázal existenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou titulom ušlého zisku a hodnoverne

nepreukázal existenciu ušlého zisku. Bližšie opísal podmienky úspešného uplatnenia zodpovednosti
a uviedol, že žalobca si uplatňuje ušlý zisk za obdobie od 31.1.2017 do 30.1.2020. Je dôležité uviesť, že
rokovania žalobcu a spoločnosti Petroltrans, a.s., ktorá javila záujem o obchodnú spoluprácu, prebehli
až koncom mesiaca september 2017, teda takmer 8 mesiacov po dátume uvádzanom ako dátum vzniku
škody, t.j. 31.1.2017. Cenová ponuka predložená spoločnosťou Petroltrans, a.s. nepreukazuje vznik

ušlého zisku. K vzniku spolupráce nevyhnutne bola podmienka získania kolaudačného rozhodnutia. K
vydaniu kolaudačného rozhodnutia nedošlo, pretože chýbali viaceré doklady, ako napr. porealizačné
zameranie stavby, doklady o výsledkoch predpísaných skúšok, vyjadrenia dotknutých orgánov, výkresy,
na ktorých sú vyznačené zmeny, ku ktorým došlo počas uskutočnenia stavby a ich odôvodnenie, súhlas
na pripojenie k pozemnej komunikácii. Ďalej bolo zistené v priebehu kolaudačného rozhodnutia, že

stavba kiosku nezodpovedá pôdorysu z projektovej dokumentácie. Naviac, stavba bola zrealizovaná na
cudzích pozemkoch a pri stavbe nebolo zrealizované dopravné značenie a osadené dopravné značky.
Žalobca po 31.1.2017 nemohol mať legitímne očakávanie, že mu na čiastočne neukončenú stavbu,
uskutočnenú v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, čiastočne na cudzích
pozemkoch, bude vydané kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého by mohol užívať čerpaciu stanicu

pohonných hmôt a autoumyváreň a dosahovať na nich zisk. Ani autoumývareň nebola dokončená
a spôsobilá kolaudácie.
V rámci konania žalobca mal za preukázané, že žalovaný zistil, že exekučne vymáhané dlhy v sume
približne200.000euraexekučnézáložnéprávonaneskolaudovanústavbuČerpaciastanicapohonných
hmôt mu bránili k získaniu úveru potrebného na riadne začatie podnikateľskej činnosti. Žalobca

nepreukázal, že by sa jeho podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať
dosiahnutie úspech z jeho podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobný.
V priebehu konania bolo svedeckou výpoveďou a výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti B. B.
preukázané, že žalobca nemal na začiatku výstavby rozpočet s výkazom výmer, teda ocenený
položkovitý rozpočet pre jednotlivé stavebné objekty. Rozpočet stavby Čerpacia stanica pohonných

hmôt bol len orientačný. Na dokončenie plánovanej autoumyvárne sa zhotovenie stavby navýšilo
o 600.000 eur. Nemohol dať po ukončení jej výstavby ani dostatok finančných prostriedkov na začatie
podnikateľskej činnosti.
Znalec vychádzal z údajov získaných v roku 2015, teda za obdobie, ktoré bolo pred uplatňovaným
nárokom od 31.1.2020.

Intervenient namietal existenciu príčinnej súvislosti a ušlého zisku. Žiadal rozsudok prvoinštančného
súdu ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca k vyjadreniam žalovaného a intervenienta, ktorí sa vyjadrovali k odvolaniu žalobcu, uviedol,
že prvoinštančný súd napriek konkrétnej a presvedčivej výpovedi svedka A. E. a z predloženej cenovej

ponuky a komunikácie s obchodnou spoločnosťou Petroltrans, a.s. naďalej zastáva názor, že ani
pri obvyklom chode veci by žalobca nezačal podnikať a nedosahoval by zisk. Bez kolaudačného
rozhodnutia však zmluvy o dodávke pohonných hmôt so spoločnosťou Petroltrans, a.s. nemohli byťuzatvorené. Kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu.
Žalobca pri obvyklom chode veci by začal v prípade správneho postupu stavebného úradu podnikať

a dosahoval by zisk. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že žalobca v dobrej viere, že vydané územné
rozhodnutie a stavebné povolenie sú zákonné, vynaložil značné finančné náklady na realizáciu stavby
čerpacej stanice a podnikal všetky kroky smerujúce k tomu, aby začal vykonávať podnikateľskú činnosť.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že preukázal, že zrealizoval stavbu čerpacej stanice, ďalej že je
daná existencia nesprávneho úradného postupu zo strany stavebného úradu a žalobca preukázal,

že za obvyklého chodu veci, ak by stavebný úrad postupoval úradne správne, začal by podnikať
a dosahovať zisk. V rozbehu spolupráce s obchodnou spoločnosťou Petroltrans, a.s. bránila skutočnosť,
že v rozhodnom čase nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
Ďalej žalobca uviedol, že predložil znalecký posudok, z ktorého vyplýva hodnoverným spôsobom
vyčíslený ušlý zisk.
Žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

7.Kvyjadreniuzaujalpísomnéstanoviskoajžalovaný.Uviedol,žežalovanývovyjadrenízodňa6.7.2022
neuvádza žiadne nové alebo iné skutočnosti, okrem tých, ktoré boli opakovane uvádzané v konaní pred
súdom prvej inštancie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kumulatívne splnené všetky
predpoklady platného priznania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K vyjadreniam zaujal písomné stanovisko aj intervenient, ktorý poukázal na to, že žalobca svoj
nárok nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by sa jeho podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy
by bolo možné posudzovať dosiahnutie prospechu z jeho podnikania za daný konkrétny stav na

vysoko pravdepodobné. Dôležité je, že nemal na začiatku výstavby čerpacej stanice pohonných látok
dostatok finančných prostriedok na jej realizáciu v plánovanom rozsahu, resp. neodhadol reálne náklady
potrebné na jej výstavbu. Dôkazom toho je exekučné vymáhanie dlhov v sume približne 200.000 eur
a exekučné záložné právo pre neskolaudovanú stavbu Čerpacia stanica pohonných hmôt. Rovnako
aj bezprostredne po kolaudácii stavby Čerpacia stanica pohonných hmôt nemal žalobca dostatok

finančných prostriedkov na začatie podnikateľskej činnosti, resp. nespĺňal podmienky na získanie úveru
z dôvodu exekučného záložného práva na uvedenú stavbu a nemohol tak dosahovať plánovaný zisk.
Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

9. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

10. V prejednávanej veci žalobca si uplatňuje nárok podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán

štátnej správy.
V čase tvrdeného vzniku nároku a uplatnenia nároku za štát konalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR,
Nám. slobody 6, Bratislava, v súlade so zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy.
Zákonom č. 172/2022 Z.z. došlo k rozdeleniu pôsobnosti tohto ministerstva a od 1.1.2023 Ministerstvo

dopravy SR sa venuje vyslovenej odbornej agende dopravy. Územnému plánovaniu, výstavbe
a vyvlastneniu sa venuje novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy, a to Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO:
54 669 464.
Preto prvoinštančný súd vo veci konal s týmto subjektom ako orgánom, ktorý podľa zákona od 1.1.2023

koná v mene štátu pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody v tejto veci.

11.Prvýmodvolacímdôvodomžalobcujeodvolacídôvodspočívajúcivnevykonanínavrhnutéhodôkazu,
ktorýjepotrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností.Nevykonanierelevantnýchnavrhnutýchdôkazov
má vplyv na skutkové zistenia súdu a na správne ustálený skutkový stav.

Žalobca tvrdil, že vo veci navrhli vypočuť znalca A. C., ktorý vypracoval znalecký posudok na zistenie
ušléhoziskužalobcu.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhnutéhodôkazu,akoajprípustnosťjeho
vykonaniajeúlohouadoménousúdu.Súdpochybí,aknevykonádôkaz,ktorýjespôsobilýpriniesťďalšie
relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Dôkazy, ktoré navrhujú strany sporu voveci vykonať, súd hodnotí z hľadiska ich obsahu, najmä vo vzťahu k tomu, aká tvrdená okolnosť má
byť dôkazmi preukázaná, potvrdená, overená, resp. vyvrátená. Dôkaz, ktorý nemá spôsobilosť tvrdené
okolnosti vo veci, alebo sporné okolnosti vo veci vyvrátiť alebo overiť, teda nedisponuje vypovedacou

potenciou, bez ďalšieho nemusí súd vo veci vykonať. Vykonanie tohto dôkazu nie je ani hospodárne.
Dôkaz nie je potrebné vykonať ani v prípade, pokiaľ dané skutkové okolnosti sú potvrdené, vyvrátené,
resp. overené už ďalšími, inými dôkazmi.
V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že výsluch A. C. bol zásadný pre určenie nároku žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený

prvoinštančnému súdu, znalecký posudok č. 1/2020 vypracoval A. B. C. na objednávku žalobcu zo dňa
15.1.2020. Z úvodnej časti znaleckého posudku vyplýva, že účelom vypracovania znaleckého posudku
bolo vyčíslenie ušlého zisku žalobcu ku dňu 31.1.2020. Tento znalecký posudok určuje výšku ušlého
zisku, nie však ďalšie predpoklady, ktoré predstavujú podmienky pre úspešné uplatnenie nároku. Pokiaľ
uvedené absentuje, je nad rámec potrebných skutkových zistení vo veci vypočúvať znalca k výške
uplatňovaného nároku a k výške nároku zisteného v znaleckom posudku.

Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď tento dôkaz vo veci nevykonal a nepochybil, pokiaľ
tento dôkaz nepovažoval za potrebný.

12. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkového zistenia predstavujú skutkové vady

rozhodnutia. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený skutkový základ.
Skutkový základ je buď v chybnom vyhodnotení návrhu na vykonanie dôkazov, resp. nevykonanie
relevantných navrhnutých dôkazov, ďalej v nesprávnom skutkovom zistení z vykonaných dôkazov
a v nedostatočnosti doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania
novotami.

Žalobcatvrdí,žeprvoinštančnýsúdnedostatočnezistilskutkovýstav,keďnesprávnevyhodnotilvýpoveď
A. E., ktorý svedok mal tvrdiť existenciu reálneho záujmu spoločnosti Petroltrans, a.s. o dodávku
pohonných hmôt žalobcovi. Podľa žalobcu z jeho výpovede vyplýva bez akýchkoľvek pochybností tento
reálny záujem.
Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa skutkových vád

rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom ustálení skutkového stavu z vykonaných dôkazov.
Vykonané dôkazy súd hodnotí tak, že každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov prvoinštančný súd uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom
súd hodnotil dôkazy nielen vo vzájomnej súvislosti, ale aj v súlade s pravidlami formálnej logiky.
Prvoinštančný súd veľmi podrobne uviedol, že už len samotnou okolnosťou, že spoločnosť Petroltrans,

a.s. svoj tvrdený záujem o obchodnú spoluprácu so žalobcom nezazmluvnila žiadnymi záväzkami,
resp. kontraktami, neexistovali žiadne dôkazy o tom, že ak by žalobca získal kolaudačné rozhodnutie,
došlo by k dodávkam pohonných hmôt. Prvoinštančný súd poukázal na to, že finančná situácia žalobcu
nebola priaznivá a sám tvrdil, že podnikať nemohol, preto jednoznačné zistenie existencie ušlého zisku
žalobcom preukázané nebolo.

13. Ďalej žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré predstavuje vadu
rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že na skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo
aplikoval inú právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd nezistil, že by

prvoinštančný súd vo veci nesprávne vec právne posúdil. Prvoinštančný súd použil správnu právnu
normu, správne ju interpretoval aj správne aplikoval. Tvrdenie žalobcu, že právnu normu použil príliš
reštriktívne, resp. že jeho nárok je daný a je potrebné pristúpiť k výkladu tejto právnej normy viac
extenzívnejšie, je nesprávne. Hmotnoprávny predpis určuje, za akých okolností a kedy je možné priznať
žalobcovi uplatnený nárok. Prvoinštančný súd správne konštatoval jednotlivé zákonné ustanovenia

vzťahujúce sa na prejednávanú vec. Na to, aby žalobcovi mohol vzniknúť nárok na náhradu škody
vo forme ušlého zisku, je potrebné, aby boli splnené 3 predpoklady. Prvým z týchto predpokladov
je existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Ďalej je podmienka
existencia škody, resp. ušlého zisku. Až keď je daná existencia ušlého zisku, v takom prípade je
potrebné tento zisk vyčísliť. Ako ďalšia podmienka predpokladu priznania uplatneného nároku je

príčinná súvislosť, teda kauzálny nexus medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Až v prípade,
pokiaľ sú splnené všetky 3 predpoklady, je možné žalobcovi uplatnený nárok priznať. Uplatnené
zákonné ustanovenia sú určené tak, aby bolo možné priznať nárok, pokiaľ žalobca preukáže všetkyzákonné predpoklady. Zákonné predpoklady však nie je možné vykladať benevolentne, resp. v prospech
poškodeného.
Je povinnosťou poškodeného v rámci kontradiktórneho konania tieto podmienky preukázať.

Tak, ako to uviedol prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí, už v odpovedi žalovaného na predbežné
prerokovanie nároku je konštatované, že bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody,
ktorou je existencia nesprávneho úradného postupu stavebného úradu.
Ďalšou podmienkou uplatneného nároku je existencia ušlého zisku. Ušlý zisk je ujma spočívajúca
v tom, že u žalobcu nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to

s ohľadom na pravidelný chod veci dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného prínosu.
Nestačí len tvrdenie žalobcu, že pravdepodobne sa jeho majetok mal rozmnožiť, ale musí byť určite
preukázané,žepripravidelnombehuveci,nebyťprotiprávnehokonaniažalovaného,alebonesprávneho
úradného postupu žalovaného, mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania žalobcu.
Žalobca vo všeobecnosti tvrdil, že nebyť nesprávneho úradného postupu a nevydania kolaudačného

rozhodnutia, mohol začať vo veci najneskôr 31.1.2017 podnikať a dosahovať zisk ako pri čerpacej stanici
pohonných hmôt, tak aj pri autoumyvárni.
Existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. Žalobca existenciu ušlého zisku tvrdil
jednak vo vlastnej účastníckej výpovedi, ako aj vo výpovedi svedkov, najmä A. E.. V priebehu konania
však nebolo zistené, že na strane žalobcu by došlo k vzniku zisku pri podnikaní od 31.1.2017 pri

pravidelnom behu vecí a že žalobca mal očakávať zväčšenie svojho majetku.
Už len samotné tvrdenie žalobcu, že nepodnikal je okolnosťou, ktorá pravidelný beh vecí s cieľom
očakávaného výnosu nepreukazuje. Tak ako to zistil prvoinštančný súd, ktorú okolnosť v odvolaní
žalobca dokonca ani nenapadol, autoumyváreň nebola dokončená a nebola spôsobilá kolaudácie,
pretože bolo potrebné do nej dodať technológie. Pri výstavbe čerpacej stanice pohonných látok žalobca

nedodržal podmienky právoplatného rozhodnutia o povolení stavby, kde bol zistený rozpor napojenia
na NN sieť oproti predloženej stavebnej dokumentácii a ďalej bolo zistené, že stavba je postavená na
cudzích pozemkoch. Uvedené okolnosti boli prekážkou pravidelného behu veci a žalobca za týchto
okolností, ktoré v priebehu konania síce nerozporoval, ale ani nepreukázal, že by neexistovali, nemohol
očakávať zväčšenie svojho majetku o zisk. Zo strany žalobcu nestačí len tvrdenie, že jeho podnikateľský

zámer v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného bol zmarený, ale musí preukázať, že
v dôsledku nečinnosti žalovaného došlo k strate na zisku, ktorý by inak získal. Teda že okolnosti ako
nedokončená autoumyváreň, resp. čerpacia stanica na cudzích pozemkoch a jej výstavba nie v súlade
so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, nemohli ovplyvniť zisk žalobcu od 31.1.2017.
V prejedávanej veci však skladba okolností, ktoré tvorili „chod vecí“, nedospela do takého štádia, aby

bolo možné vyhodnotiť dosiahnutie ušlého zisku, predpokladaného žalobcom, vyhodnotiť ako reálne. Za
tejto situácie, kedy žaloba neuniesol dôkazné bremeno vzniku ušlého zisku len v dôsledku nesprávneho
úradného postupu žalovaného nie je možné priznať žalobcovi uplatnený nárok, ktorý nemá reálny základ
a je len v úrovni fikcie.

14. Znalecký posudok pre určenie výšky ušlého zisku je dôkazný prostriedok, ktorý predstavuje
určitú časť posudzovania uplatneného nároku na ušlý zisk. Znalecký posudok neurčuje, či reálne
k ušlému zisku došlo, ale znalecký posudok určoval len konkrétnu výšku ušlého zisku, bez zohľadnenia
predpokladov, teda bez pravidelného chodu veci, z ktorého bolo možné tento zisk očakávať. Teda
zodpovedanie otázky, či k vzniku ušlého zisku došlo alebo nie závisí od posúdenia zistených skutkových

okolností súdom, výška ušlého zisku určená znalcom pre tento nedostatok preukázania existencie
ušlého zisku je bezpredmetná. Nesprávny úradný postup žalovaného nezasiahol do zamýšľaného
a reálne dosiahnuteľného zámeru žalobcu vedúceho k určitému tvrdenému zisku.

15. Kauzálny nexus, alebo príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného

a tvrdeným ušlým ziskom žalobcu musí byť jednoznačne preukázaná a daná. Otázka príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a ušlým ziskom je otázkou skutkovou, o jej existencii si robí
právny záver súd.

16. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať prvé dve podmienky vzniku uplatneného

nároku zaťažujú žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal existenciu ušlého zisku, nie je daná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom.
Prvoinštančný súd sa príčinnou súvislosťou dostatočne zaoberal a zhodne aj odvolací súd dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že mohol očakávať zisk pri pravidelnom chode veci, pretožev rozhodnom období nepodnikal. Neboli preukázané žiadne ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by priamu
príčinnú súvislosť preukazovali.

17. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2CSP a priznal úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane

žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v závislosti od
úspechu v spore. O výške rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).