Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206924
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8714206924.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C., D. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Ivan Mikloška, advokát so sídlom 010 01 Žilina, Hodžova 13,
proti žalovanému: E. C., A.. F. G. H. so sídlom XXX XX I., J. XX, G.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Felix
Neupauer, advokát so sídlom 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Dvořákovo nábrežie 8/A,

o náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č.k. 7C/161/2014 – 250 z 25.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom II. vyhovujúcom výroku a vo IV. výroku o trovách konania a vec v
rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.VzáhlavítohtorozhodnutiaidentifikovanýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zastavilkonanie

v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 33.000,-Eur od 15.12.2012 do
zaplatenia; výrokom II. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 25.000,-Eur; výrokom III.
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a IV. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich
plnou náhradou zaviazal žalovaného.

2. Po citovaní ust. čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, § 11, § 13 ods. 1 - 3 Obč. zák., § 145 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP svoje
rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 33.000,-Eur, ktorá jej vznikla smrťou blízkej osoby - otca, a to v dôsledku dopravnej
nehody spôsobnej vodičom motorového vozidla, na ktoré v čase dopravnej nehody bolo uzatvorené
PZP u žalovaného, kde vodič motorového vozidla bol za uvedené konanie trestne postihnutý s tým,
že medzitýmnym rozsudkom v spojení s rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie proti ktorému bolo

dovolacím súdom odmietnuté, bolo rozhodnuté, že nárok žalobkyne čo do základu voči žalovanému je
danýstým,ževkonečnomrozhodnutísarozhodneiotrováchkonania.Pretopotompredmetomkonania
ostala už iba výška uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnej poškodenej - žalobkyne.
Konanie voči vodičovi motorového vozidla bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby pre jeho smrť.
Rovnako bolo zastavené aj konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania v dôsledku späťvzatia žaloby.
Malpreukázané,žeúmrtímpoškodeného,ktorýbolotcomžalobkynedošlovdôsledkudopravnejnehody

k násilnému pretrhnutiu ich úzkych rodinných a citových väzieb, čo predstavuje zásah do práva na
súkromnýarodinnýživot.Išloozásahvýraznejintenzity.Prizohľadnenívekupoškodenéhovčaseúmrtia
(otec mal XX rokov, žalobkyňa XX rokov), ich vzájomného vzťahu (veľmi intenzívne citové väzby, keď
žalobkyňa otca oslovovala veľmi milo - „ocko“), ako aj okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode,
spolu s ďalšími faktormi, ktorými bola skutočnosť, že žalobkyňa už nebola hmotne závislá na osobe
otca, ani s ním nezdieľala spoločnú domácnosť, vychádzajúc aj z doterajšej judikatúry považoval za

primerané priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,-Eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, keďže žalobkyňa s otcom v čase smrti jednak nezdieľala spoločnú domácnosť, jednakbola finančne sebestačná, bola vo veku XX rokov, mala svoj príjem a nebola od otca hmotne závislá.
Argumentáciu žalovaného o potrebe zahľadenia aj princípu proporcionality vo vzťahu k hospodárskym
podmienkam v SR pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na jej výšku priznávanú

v iných štátoch, nepovažoval za kľúčovú, lebo prioritne posudzoval závažnosť vzniknutej ujmy vo vzťahu
k vzájomným väzbám medzi osobami, ktorým neoprávnený zásah spôsobil nenávratnú a trvalú ujmu,
pričom v súdenej veci zohľadnil najmä blízky príbuzenský pomer žalobkyne a zomrelej osoby, vek
žalobkyne vo vzťahu k veku otca v čase úmrtia, hmotnú závislosť žalobkyne, resp. finančnú odkázanosť
na osobu zomrelého, zdieľanie spoločnej domácnosti uvedených blízkych osôb (prípadne nezdieľanie) a

sebestačnosťčinesebestačnosťžalobkynevčasezásahudojejosobnostnéhopráva.Otrováchkonania
rozhodol podľa zásady úspechu.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním v II. vyhovujúcom výroku a IV. súvisiacom výroku
o trovách konania napadol žalovaný, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada konania, nesprávne

skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ). Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného
je tvrdenie o priznaní neprimeranej nevysvetlenej výške náhrady nemajetkovej ujmy, a to bez náležitého
vysporiadania sa s otázkou zahľadenia princípu proporcionality vo vzťahu k hospodárskym podmienkam
v SR pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Súčasne poukázal na rozhodnutia súdov, ktorými
boli priznané nižšie sumy nemajetkovej ujmy pozostalým osobám. Navrhol preto rozsudok v ním

napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť, lebo súd prvej
inštancie pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vzal na zreteľ všetky okolnosti tak na strane
pozostalého ako i škodcu. Súčasne uplatnila trovy konania.

5. Iné podania strán do rozhodnutia odvolacieho súdu dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom rozsahu je nutné
zrušiť.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami
a nesprávnym právnym posúdenie veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, a II. ÚS 251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesťdôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného

procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne
aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami

strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

10. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
226/03).

11. V napadnutom rozsudku v prejednávanej veci sud prvej inštancie uviedol, že námietku žalovaného o
potrebezahľadeniaajprincípuproporcionalityvovzťahukhospodárskympodmienkamvSRpriurčovaní
výšky náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na jej výšku priznávanú v iných štátoch, nepovažoval za
kľúčovú, lebo prioritne posudzoval závažnosť vzniknutej ujmy vo vzťahu k vzájomným väzbám medzi

osobami, ktorým neoprávnený zásah spôsobil nenávratnú a trvalú ujmu a popísal konkrétne okolnosti
tak na strane poškodenej ako i na strane škodcu.

12. Pretože súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k vyššie uvedenej pred ním zo strany
žalovaného nastolenej otázke dostatočne zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko, vylučovalo to

akýkoľvek iný záver odvolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu rozhodnutia súdu
prvejinštancietvrdenouvadoujehonepreskúmateľnosti.Absenciavysporiadaniasasúduprvejinštancie
v jeho rozsudku s takými tvrdeniami, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je totiž tak
závažným nedostatkom (deficitom) rozhodnutia (a zásahom do procesných práv strany sporu), ktorého
intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces (pričom to, či takto „ohrdnutá“

strana sporu nakoniec so svojou argumentáciou uspeje, je celkom iná vec). Uvedený postup súdu prvej
inštancie je preto nutné označiť ako arbitrárny, odporujúci princípu materiálneho právneho štátu.

13. V dôsledku vyššie identifikovanej vady odstrániteľnej len zrušením rozhodnutia vydaného v
prvoinštančnom konaní, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnutie súdu prvej inštancie

s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s použitím ustanovenia § 391 CSP. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie nemohol potom odvolací súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti odvolacej
argumentácie strán, postupujúc v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorá
sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej nepreskúmateľnosti, je predčasné podrobiť

napadnuté rozhodnutie meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

14. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového
rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2,
3 CSP a právom na spravodlivý proces je, ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty

strán, nevyhodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči nemu
v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v
rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia
je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na

spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).