Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202178
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8822202178.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: FORREST

SEED, s. r. o., so sídlom Skorkovského 1264/28, 636 00 Brno, Česká republika, IČO: 29355818
právne zastúpený: JUDr. Maroš Džuka, advokát, Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2022 domáhal vydania rozsudku, ktorým
by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40.920,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 40.920,80 eur od 07.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu
nesprávneho úradného postupu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru vo Vranove nad Topľou, Obvodné oddelenie Policajného zboru ( ďalej len PZ) bola v zmysle
záznamu zo dňa 01.10.2019 v čase o 11.00 hod. vyslaná riaditeľom OPP OR PZ Vranov nad Topľou

hliadka v zložení A. B. C. a D. E. E. E. k vykonaniu asistencie pre pracovníka lesného závodu Vranov nad
F. G. H. republiky I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX/X, L. D. F., ktorý pracuje v uvedenom závode
akoreferentpestovanialesaaochranymajetku.Včaseo14.35hod.zastavilaakontrolovalavmenovaná
hliadka PZ za lomom pri obci Vechec v smere do mesta Vranov nad Topľou dodávkové motorové vozidlo
zn. Mercedes Benz Spinter 316, EČV XXXXXXX M. J., pričom pri kontrole bolo zistené, že vodičom je K.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N., M. J. a ďalej pri kontrole bolo zistené, že na ložnej ploche
uvedeného vozidla sa nachádza väčšie množstvo semena buka v dierkovaných a platených vreciach.

I. J. K., ktorý už v tom čase tvrdil, že: „spomínané motorové vozidlo bolo zaznamenané v posledných
dňoch vo viacerých obciach Vranovského okresu, ktorého osádka vykupovala semená buka.“ Na to bol
p. K. A. vyzvaný, aby sa dopravil na OO PZ Vranov nad Topľou, kde bol vyzvaný, aby dobrovoľne
vydal semená buka. Po tomto boli semená buka dňa 01.10.2019 v množstve 1533,53 kilogramov po
predchádzajúcom vážení zaistené. Pri vykonávaní vyššie popísaných úkonov postupovala nesprávne
príslušná hliadka PZ. Pri zastavovaní a kontrole motorového vozidla takýto úkon vykonala na základe
podozrenia I. J. K., že sa v konkrétnom motorovom vozidle má nachádzať vec získaná z trestnej činnosti

postupom podľa ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
a nie podľa ustanovení § 101 Trestného poriadku. V zmysle ods. 2 písm. a) § 23 zákona o policajnom
zbore je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu,
ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla prepojením kontrolovaného vozidlaso zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla, ak je podozrenie, že používaním
dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol
spáchaný trestný čin. Ako vyplýva zo záznamu hliadky zo dňa 01.10.2019, hliadka PZ vykonala v čase

o 14.35 hod. zastavenie a kontrolu priestorov motorového vozidla zn. Mercedes Benz Spinter 316 s
O. XXXXXXX podľa ustanovení § 23 zákona o Policajnom zbore, pričom následne došlo k vydaniu
potvrdenia o zaistení veci zo dňa 01.10.2019, kde podľa § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore bola dňa
01.10.2019 o 15.45 hod. na Obvodnom oddelení PZ vo Vranove nad Topľou zaistená vec - semená buka
v množstve 1.533,53,- kilogramov. Podozrenie z páchania trestnej činnosti bolo konajúcim policajtom

zrejmé už pred vykonávaním tohto úkonu, o čom svedčí aj skutočnosť, že tento úkon bol vykonaný
za prítomnosti pracovníka lesného závodu p. J. K., ktorý v zápisnici o podaní vysvetlenia podľa §
17 ods. 1 zákona o policajnom zbore zo dňa 02.10.2019 sám uviedol: „Mal som vedomosť o tom,
že v našej oblasti lesov dochádza k nelegálnemu zberu semennej suroviny buka lesného a z toho
dôvodu som dňa 01.10.2019 kontaktoval štátnu políciu.“ Vzhľadom k tomu, že policajt je pri podozrení z
páchania trestnej činnosti povinný postupovať prednostne podľa ustanovení Trestného poriadku, keďže

tento má postavenie lex specialis vo vzťahu k zákonu o policajnom zbore, vyššie popísaný postup
konajúcej hliadky PZ nebol vykonaný správne a v súlade so zákonom. Vykonaním takéhoto úkonu mal
v danom prípade policajt okamžite začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a
následné úkony vykonávať podľa ustanovení Trestného poriadku. K začatiu trestného stíhania však
došlo až po vydaní opatrenia dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo

dňa 21.10.2019, pričom do tohto momentu bola táto vec vedená ako priestupkové konanie. Postupom
podľa zákona o policajnom zbore pri zastavení a prehliadke motorového vozidla tak neboli rešpektované
všetky práva a zachované všetky povinnosti policajta v zmysle Trestného poriadku. O tom, že policajt
je pri podozrení zo spáchania trestného činu vždy povinný postupovať podľa ustanovení Trestného
poriadku svedčí aj rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 23. mája 2013, sp. zn. 3 Tdo 11/2013, rozsudok Krajského
súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2015, sp. zn. 23To 186/2014 alebo uznesenie Okresného súdu
Pezinok zo dňa 11. februára 2011, sp. zn. 3T 21/2011). Je potrebné vykladať ustanovenie § 23 zákona
o policajnom zbore v súlade s § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore vždy reštriktívne, a preto sa v takom
prípade vykonáva prehliadka iba vizuálne, pričom nesmie dochádzať k neprimeranému, neúčelnému,

či obmedzujúcemu spôsobu prehliadky interiéru vozidla (t.j. policajt takýmto postupom nie je oprávnený
otvárať a prehliadať batožinový a odkladací priestor zastaveného vozidla). Napriek tomu došlo zo strany
hliadky dňa 01.10.2019 postupom podľa ustanovení zákona o policajnom zbore ku kontrole ložnej
plochy zastaveného vozidla, čo viedlo k zisteniu o prítomnosti neskôr zaistenej veci. Dňa 01.10.2019
v čase o 15.45 hod. bola postupom podľa § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore na Obvodnom

oddelení PZ vo Vranove nad Topľou zaistená vec - semená buka v množstve 1533,53,- kilogramov.
V potvrdení o zaistení veci, v ktorom je však nesprávne uvedená osoba, ktorej bola vec zaistená,
keďže zaistená vec nepatrila p. K. A., ale spoločnosti FOREST SEED s.r.o., čo vyplývalo z vyjadrení
p. A.. Zároveň absentuje vyjadrenie osoby, ktorej bola vec zaistená, ktorý je v uvedenom potvrdení
uvedený ako osoba, ktorej bola vec zaistená, keďže túto mal údajne sám dobrovoľne vydať. Takisto je

nedostatočné zdôvodnenie zaistenia veci uvedené v potvrdení o zaistení veci zo dňa 01.10.2019 a to
s odôvodnením: na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním
trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku,
ktoré je zjavne formálne, bez bližšieho konkrétneho zdôvodnenia. Vzhľadom na podozrenie policajta z

páchania trestnej činnosti a tomu predchádzajúci úkon, zastavenie a prehliadka motorového vozidla,
zaistená postupom podľa § 89 Trestného poriadku nie však postupom podľa § 21 ods. 1 zákona o
PZ. Zaistená vec nebola získaná z dôkazných prostriedkov zákonným spôsobom. Podľa § 119 ods. 2
Trestného poriadku prvá veta, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.

Takto zabezpečený dôkaz je preto absolútne neúčinný dôkaz, na ktorý nie je možné prihliadnuť, a preto
ďalšie zaistenie veci viac nemalo a nemá opodstatnenie. Zaistená vec nebola bezprostredne pri zaistení
dostatočne zadokumentovaná, keďže konajúci policajt len zvážil celkové množstvo semena buka, avšak
neuviedol počet zaistených vriec, jednotlivé vrecia nijako neoznačil, nezvážil, samostatne nezabezpečil
(nezapečatil),aninijakfotografickynezadokumentoval.Takýmtospôsobomužbezprostrednepozaistení

veci nebolo možné jednoznačne odlíšiť, v ktorom vreci sa nachádza aké množstvo semena, akej
akosti a či v prípade, že by bola zaistená vec vrátená, aby sa s istotou jednalo o tú istú vec, ktorou
pred týmto úkonom disponovala osoba, ktorej bola vec zaistená a nedošlo k vedomej či nevedomej
zámene. Následne dňa 01.10.2019 zaistená vec, na základe žiadosti o uloženie zaistenej veci doúschovy vypracovanej D. E. P. N. uložená do úschovy u subjektu Lesy SR, š.p., OZ Vranov nad
Topľou, M. XXX, XXX XX L. D. F., pričom vzhľadom na vyjadrenia zástupcu Lesov SR, OZ Vranov
nad Topľou, p. I. J. K., subjekt u ktorého bola zaistená vec uložená, si bezprostredne po zaistení veci

uplatňoval právo na zaistenú vec a cítil sa byť už v tom čase subjektom poškodeným. Vyplýva to aj
z vyjadrenia p. I. K. v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.10.2019, kde uviedol: „ešte tu k tomu
dodám, že podľa môjho názoru je nepochybné, že tieto semená sú majetkom spoločnosti LESY SR,
OZ. Vranov nad Topľou. Nie je o tom žiadna pochybnosť.“ Dňa 02.10.2019 v čase o 8.30 hod. bola
v zmysle záznamu z prevzatia semennej suroviny buka lesného dovezená do Škôlkarského strediska

Šariš vo Veľkom Šariši. O prevzatí a uschovaní zaistenej veci spoločnosťou LESY SR, o. z. Vranov
nad Topľou v čase od 01.10.2019 15.45 do 02.10.2019 8.30 hod. absentuje v spisovom materiály
akýkoľvek záznam. Teda v čase od 01.10.2019 15.45 hod. boli vrecia so zaistenou semennou surovinou
postupom policajta uložené u domnelého poškodeného bez akéhokoľvek náležitého dohľadu a bez
náležitej dokumentácie, ktorá by zaručovala jednoznačnú identifikáciu a nezameniteľnosť zaistenej
veci. Za týchto okolností je vylúčené, aby úschova zaistenej veci bola zverená, hoci aj na krátky čas,

subjektu LESY SR, o.z. Vranov nad Topľou a aby tento následne zabezpečoval prepravu zaistenej
veci pre účely úschovy na Škôlkarskom stredisku Šariš vo Veľkom Šariši. LESY SR ako subjekt, ktorý
sa cítil byť poškodeným trestným činom, pre ktorý sa vedie trestné konanie, mal vlastný záujem na
zaistenej veci a je spôsobilý túto vec využiť pre svoje potreby. Takýmto spôsobom mohlo v čase
od 01.10.2019 do 02.10.2019 dôjsť k zmene, respektíve zámene obsahu nezapečatených vriec so

semenným materiálom. Žalovaný tak nezaistil náležité zabezpečenie oddelenia zaistenej veci, ktorú
odňal žalobcovi pre účely trestného konania, a to takým spôsobom, aby mal žalobca ešte možnosť
niekedy túto vec získať v tomto stave späť. Ďalej uviedol, že považuje za nesprávne a tendenčné
tvrdenie prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou v liste zo dňa 26.06.2020 adresovaného
konateľovi žalobcu, ktorý po podanej sťažnosti proti nezákonnému postupu Oddelenia PZ Slovenskej

republiky a Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sa vyjadril tak, že semená buka boli uložené
u jedinej na to určenej organizácie, ktorá je schopná a v zmysle platných zákonov aj spôsobilá na
takéto uskladnenie a to LESY SR, š.p. Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok. Dozorujúci
prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou však ďalej neuvádza, na základe akých platných
všeobecne záväzných právnych predpisov sa má jednať o výlučne jedinú spôsobilú organizáciu pre

takéto uskladnenie. Orgány činné v trestnom konaní pritom mali možnosť uskladniť zaistenú vec aj u
iných subjektov (nezúčastnených osôb), ktorí disponujú oprávnením pre skladovanie reprodukčného
materiálu lesných drevín a sú schopní zabezpečiť dlhodobé, či krátkodobé uskladnenie semien lesných
drevín, napr. I. E. I. Q., IČO: 44320281, prevádzka J. Fándlyho 2718/4, 096 01 Banská Štiavnica. O
nesprávnom úradnom postupe svedčí aj následné odovzdanie zaistenej veci dňa 11.11.2019 v čase o

13.45 hod., kedy na základe potvrdenia o odovzdaní veci – prevzatí semennej suroviny buka odovzdal
Okresný úrad Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor v zastúpení I. Q. H. - hlavný rady semeno
buka lesného o hmotnosti 938,3 kg Okresnému riaditeľstvu PZ vo Vranove nad Topľou, ktoré sa v tom
čase nachádzalo v Škôlkarskom stredisku Šarišské Michaľany. Následne poverený príslušník PZ D. E.
B. L. uznesením zo dňa 28.11.2019 vrátil osobe I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. M. XX/X,

okr. L. D. F., LESY SR, OZ so sídlom Čemernianska č. 136, Vranov nad Topľou zaistenú vec, a to 983,3
kg smena buka lesného s odôvodnením, že má byt nepochybné, že zaistené semená buka lesného
sú majetkom LESY SR, OZ so sídlom Čemernianska č. 136, Vranov nad Topľou, pričom o takomto
závere nesvedčal žiaden priamy, či nepriamy vykonaný dôkaz. Poverený príslušník si tento záver osvojil
len na základe údajného porušenia povinnosti poškodeného označiť prevážaný materiál. Predčasnosť

takéhoto rozhodnutia konštatoval dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou v
uznesení Pv 717/19/7713-12 zo dňa 01.04.2020, keď zrušil ako nezákonné uznesenie povereného
príslušníka OO PZ Vranov nad Topľou zo dňa 28.11.2019, a to s odôvodnením, že: spoukazom na
skutočnosti doposiaľ preukázané v rámci vyšetrovania považujem rozhodnutie povereného príslušníka
OO PZ Vranov nad Topľou o vrátení zaistených semien buka Lesom SR š.p. OZ Vranov nad Topľou

za predčasné, nakoľko doposiaľ nebol produkovaný dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia I. A., pričom
ani splnomocnený zástupca poškodeného vo svojej výpovedi neuvádza také skutočnosti, ktoré by
podozrivého usvedčovali zo spáchania skutku, poprípade také skutočnosti uvádzali ďalší svedkovia
už vypočutí v priebehu vyšetrovania. I. K. A., ako konateľ v spoločnosti FOREST SEED s.r.o., IČ:
29355818, sídlom Skorkovského 1264/28, 636 00 Brno, Česká republika je v zmysle rozhodnutí o

udělení licence Ministerstva zemědělství ČR, Úsek lesního hospodářství č. 34186/2005-16210/1577 zo
dňa 25.11.2005 držiteľom licencie pre uvádzanie reprodukčného materiálu lesných drevín určeného k
obnove lesa a zalesňovaniu do obehu na dobu do 31.12.2010, toho času predlžená na dobu neurčitú.
Dňa 09.09.2019 oznámil žalobca v súlade s ustanovením § 5a zákona č. 149/2003 Sb. o uváděnído oběhu reprodukčního materiálu lesních dřevin lesnicky významných druhů a umělých kříženců,
určeného k obnově lesa a k zalesňování, a o změně některých souvisejících zákonů (zákon o obchodu
s reprodukčním materiálem lesních dřevin) Ústavu pro hospodářskou úpravu lesů – Jablonec nad Nisou

204 plánovaný zber semenného materiálu dreviny Buk lesný (Fagus sylvatica) v oblasti A. R. M. X,
M. J.. K uvedenému zberu dal súhlas úradne overeným podpisom vlastník zdroja I.H. FARM s.r.o.,
Opletalova 1323/15, 110 00 Praha 1. Na podklade dohody o provedení práce zo dňa 23.09.2019 (ďalej
len „dohoda) sa zaviazala pani I. S., bydliskom N. XXX, L. D. F. zbierať semená buka lesného pre účely
obnovy lesných porastov a ďalej túto surovinu prečistiť tak, aby ju bolo možné ďalej využívať pre potreby

lesného škôlkárstva a odmenu vo výške 10 eur / kg, ktorá bude vyplatená v hotovosti pri prevzatí a
zvážení semena. Po celkovom ukončení zberu nadobudol takýmto spôsobom žalobca viac ako 1600 kg
semenného materiálu buka lesného. Tento bol dňa 29.09.2019 prevezený bez označenia žalobcom na
územie Slovenskej republiky do obce Banské, kde ho mala p. I. S. v zmysle dohody dočistiť tak, aby
zodpovedal žalobcom požadovanej kvalite. Na to si dňa 01.10.2019 vyzdvihol žalobca prostredníctvom
osoby konateľa I. K. A. u p. I. S. očistený semenný materiál buka lesného o celkovej hmotnosti 1.533,53

kg, ktorý bol v tom čase uskladnený v platených a dierkovaných vreciach. Žalobca vyviezol z Českej
republiky na Slovenskú republiku nazbieraný semenný materiál za účelom dočistenia nazbieraného
semenného materiálu, preto sa na takýto vývoz nevzťahovali ustanovenia § 25c zákona č. 149/2003
Sb. o obchodu s reprodukčním materiálem lesních dřevin, keďže sa nejednalo o obchodovanie v zmysle
článku 2 písm. i) smernice Rady 1999/105/ES (ďalej len „smernica“). Dňa 24.10.2019 vydal podľa

smernice 1999/105/ES Ústav pro hospodářskou úpravu lesů Brandýs nad Labem, pobočka B. D. D. na
podklade žiadosti o vystavenie potvrdenia o pôvode reprodukčného materiálu, ktorú podal žalobca, a to
v súlade s § 6 zákona č. 149/2003 Sb. o obchodu s reprodukčním materiálem lesních dřevin, potvrzení
o puvodu, potvrzující identitu reprodukčního materiálu pocházejíciho ze zdroje semen a z porostu,
potvrdenie, ž semenný materiál s označením buk lesný (Fagus sylvatica) o celkovej hmotnosti 1534

kg bol vyprodukovaný podľa smernice ES zo zdrojov uznaných jednotiek č. CZ-1-2B-BK-1089-1-4-U,
CZ-1-2B-BK-1081-1-4-U, CZ-1-2B-BK-1076-1-4-U a CZ-1-2B-BK-1085-1-5-U teda z oblastí, ku ktorým
žalobca oznámil plánovaný zber tohto materiálu a ku ktorým mal uzavretú dohodu o zbere s p. I.
S.. Vyššie uvedené tak svedčí o tom, že vlastníkom semenného materiálu buka lesného o celkovej
hmotnosti 1533,53 kg, ktorý bol nezákonným spôsobom zaisteným predmetom trestného konania

vedeného pred Okresným riaditeľstvom PZ vo Vranove nad Topľou, Obvodné oddelenie PZ pod ČVS:
ORP-498/VT-VT-2019, bol žalobca. Hrubým spôsobom nerešpektovali vlastnícke právo spoločnosti
FOREST SEED, s.r.o. k zaistenému semenu buka, nedôvodne prezumovali nepreukázané vlastníctvo
k zaistenej veci v prospech údajného poškodeného, a ktorému viackrát zverili zaistenú vec do priamej
dispozíciiakonezúčastnenejosobenapriektomu,žesitentosubjektužodpočiatkuuplatňovalsvojnárok

na zaistenú vec. Veľkým množstvom procesných pochybení a nesprávnych postupov bližšie popísaných
vyššie tak orgány činné v trestnom konaní v konečnom dôsledku znemožnili poškodenej spoločnosti
FOREST SEED, s.r.o. získať akýmkoľvek spôsobom späť totožnú vec, ktorá jej bola dňa 01.10.2019
zadržaná a zaistená orgánmi činnými v trestnom konaní. Náhradu škodu si uplatňuje pre nesprávny
úradný postup pri zastavení podozrivého vozidla, nesprávny úradný postup pri prehliadke motorového

vozidla, nesprávny úradný postup pri zaistení veci, nesprávny úradný postup pri úschove zaistenej
veci, a nesprávny úradný postup pri vyhodnocovaní vlastníckeho práva k zaistenej veci. Poškodená
spoločnosť FOREST SEED, s.r.o. mohla v čase, kedy došlo k zaisteniu semena buku, tento lesný
materiál pri jeho predpokladanej 84%-tnej klíčivosti a 84%-tnej čistote predať 1 kg semena buka na
území Českej republiky, kde vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v tejto oblasti za cenu 652,68 Kč

(25,71 eur). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil u žalovaného žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ustanovení § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov výške 40.920,80 eur, pričom uplatnený nárok pozostával zo skutočnej škody vo výške 15.330,-
eur, ktorá predstavuje vyplatenú dohodnutú odmenu za spoločnosť FOREST SEED, s.r.o. I. K. A. p. I. S.

zazbersemenabukadňa01.10.2019nazákladedohodyoprovedeníprácezodňa23.09.2019, zušlého
zisku vo výške 24.059,48 eur, ktorý predstavuje rozdiel nákladov spojených so zberom a sumou, za ktorú
mal žalobca možnosť predať zaistenú vec v čase zaistenia a účelne vynaložených trov konania, ktoré
vyčíslil vo výške 1.531,32 eur (trovy právneho zastúpenia ustálené podľa § 10 ods. 1 a § 13a Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej pomoci / prevzatie a príprava dňa

22.03.2021, nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 09.04.2021, písomné podanie týkajúce sa veci samej
dňa 16.08.2021/ á 499,57 eur v sume 1.498,71 eur / 3 x 499,57 eur/ + 3 x 10,87 eur režijný paušál podľa
§ 15 písm. a) predmetnej vyhlášky. Žalovaný listom zo dňa 06.10.2021 žiadosti žalobcu o náhradu škody
spôsobenej orgánom verejnej moci nevyhovel.2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že zo zabezpečeného stanoviska Obvodného
oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou vyplýva skutočnosť, že dňa 01.10.2019 bolo

príslušníkmi Policajného zboru, služobne zaradenými do hliadky Obvodného oddelenia Vranou nad
Topľou v obci Vechec, okres Vranov nad Topľou zastavené vozidlo Mercedes Benz Sprinter 316,
evidenčného čísla M. J. XXXXXXX, ktoré viedol vodič K. A., konateľ spol. FOREST SEED s.r.o.,
pričom pri následnej kontrole bolo zistené, že na ložnej ploche vozidla sa nachádza väčšie množstvo
semena buka lesného a vodič nevedel hodnoverne preukázať pôvod týchto semien a nedisponoval

ani dokladmi potrebnými k ich preprave, ani dokladmi o pôvode semien. Pretože vzniklo u príslušníkov
Policajného zboru podozrenie zo spáchania priestupku u osoby K. A., tak boli v čase o 15.45 hod.
dňa 01.09.2019 tieto semená v množstve 1533,53 kg zaistené v zmysle § 21 ods. 1 zákona NR SR č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Keďže sa jednalo o vec, ktorá si vyžaduje špecifické podmienky
uskladnenia a Policajný zbor nemohol zabezpečiť úschovu zaistenej veci, boli tieto semená dané do
úschovy odštepnému závodu Vranov nad Topľou Lesom SR, pričom boli následne fyzicky uložené v

škôlkarskom stredisku Šariš odštepný závod Liptovský Hrádok. Pretože konanie K. A. podľa príslušníkov
Policajného zboru bolo v rozpore so zákonom č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli, tak
03.10.2019 postúpili tento spisový materiál ORPZ-VT-OPP3-164-017/2019 pozemkovému a lesnému
odboru Okresného úradu, Námestie slobody 5, 093 01 Vranov nad Topľou k ďalšiemu konaniu s výzvou,
aby si súčasne prevzali aj zaistené semená buka v množstve 1533,53 kg. Z potvrdenia o zaistení veci

č. 274.19/1009 vyplýva, že dňa 01.10.2019 o 15.45 hod. zaistili v zmysle § 21 ods. 1 zákona NR SR
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na Obvodom
oddelení Policajného zboru vo Vranove nad Topľou semená buka lesného v množstve 1533,53 kg,
pričom K. A. si prevzal kópiu tohto potvrdenia o zaistení veci. Zo žiadosti o uloženie zaistenej veci do
úschovy vyplýva, že Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Vranove nad Topľou požiadalo Lesy SR,

odštepný závod Vranou nad Topľou o uschovanie predmetných semien buka lesného, pretože si to
vyžadujú špecifické podmienky a Policajný zbor nemôže zabezpečiť úschovu týchto zaistených semien.
Z opatrenia č. 1Pn 397/19/7713-2, ktoré urobil prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo
dňa 21.10.2019 vyplýva, že prokurátor v zmysle § 230 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vydal záväzný
pokyn, ktorým nariadil poverenému príslušníkovi Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného

zboru vo Vranove nad Topľou, aby vydal v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie, ktorým
by začal trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v
lehotedo31.10.2019,pretožebolinéhoprávnehonázoruakopoverenýpríslušníkObvodnéhooddelenia
Policajného zboru Vranov nad Topľou. Z uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru Vranov
nad Topľou vydaného v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 31.10.2019 pod ČVS:ORP-498/

VT-VT-2019 vyplýva, že bolo začaté v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, lebo zaistené skutočnosti nasvedčovali
tomu, že doposiaľ nezistený páchateľ v období od 01.09.2019 do 01.10.2019 v lesnom poraste katastra
obceN.,H.,A.P.akoajďalšíchobciokresuL.D.F.neoprávnene,bezpovoleniavrozporesustanovením
§ 31 ods. 1 písm. h) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch nazbieral 1533,53 kg semien buka lesného

(lat. Fagus sylvatica), čím týmto konaním spôsobil škodu 15.000,- eur doposiaľ nezisteným vlastníkom
lesných pozemkov a Lesom SR, štátny podnik so sídlom Čemernianska č. 123/65 Vranov nad Topľou. Z
uznesenia ČVS:ORP-498/VT-VT-2019 zo dňa 20.04.2020 vyplýva, že poverený príslušník Obvodného
oddelenia Policajného zboru Vranou nad Topľou v zmysle § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona postúpil

Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru vo Vranove nad Topľou. Dozorujúci prokurátor,
ktorý vykonával zákonný dohlaď nad vyšetrovaním uvedeným vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-498/
VT-VT-2019 nariadil v zmysle § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, aby poverený príslušník
Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou opätovne v danej trestnej veci vydal
uznesenie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, pretože bol prokurátor právneho názoru, že sa v

danej veci jedná o trestný čin. Preto dňa 22.10.2020 vydal na základe záväzného pokynu prokurátora
Okresnej prokuratúry Vranou nad Topľou poverený príslušník Obvodného oddelenia Vranov nad Topľou
uznesenie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým v danej veci začal opätovne trestné
stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Toto vyššie uvedené začaté
trestné stíhanie bolo prerušené uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného

zboru Vranov nad Topľou vydaného dňa 08.07.2021 pod číslom ČVS:ORP-498/VT-VT-2021, lebo
sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Vykonanými
úkonmi povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou bolo
preukázané,žeskutoksastaltak,akojeopísanývovýrokovejčastiuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaa že takéto konanie naplnilo obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a) Trestného zákona, avšak i napriek vykonaným opatreniam sa nepodarilo zistiť páchateľa tohoto
trestného činu a teda sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej

osobe. Zaistenie predmetných semien buka lesného bolo v zmysle Trestného zákona a to postupom,
ktorý Trestný poriadok dovoľuje. Taktiež bol dodržaný zákonný dozor prokuratúry, ktorá nekonštatovala
žiadne pochybenia zo strany povereného príslušníka Policajného zboru. Teda predmetné semená
buka lesného boli zadržané oprávnene, legálne a z legitímnych dôvodov a ich zaistenie bolo potrebné
pre dosiahnutie účelu trestného konania vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobcom

namietané nezákonne rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ktoré má podľa neho spočívať v zaistení
predmetných semien buka lesného je len subjektívnym konštatovaním bez konkrétneho uvedenia
racionálnych a relevantných dôvodov. To, že žalobca nesúhlasí zo zaistením predmetných semien buka,
pretože bol týmto zaistením znemožnený ich predaj, čím mu mala byť spôsobená škoda, nemožno
považovať za nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup. Nestačí, ak si žalobca podal
voči trestnému konaniu námietky, pretože nesúhlasí s postupom príslušníkov Policajného zboru, ale je

pre uplatnenie nároku na náhradu škody potrebné, že rozhodnutie príslušníka Policajného zboru musí
byť zrušené oprávneným orgánom, alebo súdom ako nezákonné. Dodal, že podľa ustáleného názoru
judikatúry sa za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v
zmenšení (úbytku, príp. strate, zničení) existujúceho majetku prípadného poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby

sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre
možné, alebo účelné. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje
poškodeného. Žalobca ako dôkaz na preukázanie uplatneného nároku nepredložil žiadne dôkazy a ide
iba o jeho subjektívne ničím nepodložené tvrdenie o tom, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Nárok na
náhradu ušlého zisku sa pohybuje len v hypotetickej rovine, čo je neprípustný spôsob zodpovednosti

štátu za škodu vo forme ušlého zisku na neobmedzenej kauzalite. A contrario pod ušlým ziskom treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí pritom len
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu
veci (nebyť škodnej udalosti, resp. protiprávneho konania škodcu) mohol dôvodne očakávať zväčšenie

majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pri výške ušlého
zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie
škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Stanovenie
výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška
blížiaca sa podľa bežného uvažovania k istote (rozsudok NS ČR sp. zn. II Odon 15/96 zo dňa 31.

01. 1996). Žalobca nepredložil žiadne potvrdenie o tom, akú sumu za právne zastupovanie vyplatil a
ktorému advokátovi. Preto aj túto časť žaloby je potrebné považovať za spornú. Ďalej poukázal na
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008, kde
citoval „ právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v

záujmezisteniaprávnejistotypodlieha(článok45ods.4vspojenísčlánkom51ods.1ÚstavySlovenskej
republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade

škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Základnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody
a príčinná súvislosť nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Ďalším zákonným predpokladom
priznania náhrady škody je uplatnenie riadneho opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu
a zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Zákon 514/2003 Z. z. bližšie neustanovuje, čo možno rozumieť pod pojmom nezákonné
rozhodnutie. Podľa právnej teórie za nezákonné rozhodnutie možno považovať také rozhodnutie
orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami
Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Nezákonnosť

musí vyplývať buď z rozhodnutia nadriadeného orgánu, ktorým bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo
zmenené a to s poukázaním na konkrétne dôvody, z ktorých nepochybne vyplýva, v čom mala
nezákonnosť spočívať „. Podľa žalovaného v žalobe nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti,
pre ktoré žalobca považuje zaistenie semien buka lesného v trestnom konaní za nezákonné. Jedinýmdôvodom, na ktorý žalobca poukazuje je jeho subjektívne tvrdenie o nezákonnosti procesného úkonu.
V trestnej veci, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody, nešlo o svojvoľný postup orgánov
činných v trestnom konaní, ale o jediný možný zákonný postup. Na zákonnosť trestného konania

dohliada v zmysle zákona prokurátor, ktorý zákonnosť zaistenia semien buka lesného nijako svojim
rozhodnutím nespochybnil. Absentuje akékoľvek rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu,
ktorý by nezákonnosť procesného úkonu, ako aj samotného trestného konania vo svojom rozhodnutí
konštatoval. V podanej žalobe nie je preukázaný základný predpoklad pre uspokojenie nároku žalobcu
na náhradu škody a to vydanie ním označeného rozhodnutia ako nezákonného, ktoré by bolo v

rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Taktiež žiadny vecne a miestne príslušný orgán
nekonštatoval nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu,
a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Keďže nedošlo k naplneniu prvej z troch
hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu, skúmanie splnenia ďalších podmienok by bolo
podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nadbytočné, nakoľko hmotnoprávne predpoklady pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne, pričom nepreukázaním existencie
jednej z nich zodpovednosť štátu nie je daná. Taktiež uviedol, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie. K zaisteniu veci došlo dňa 01.10.2019, čo vyplýva z potvrdenie
o zaistení veci č. p.: 274.19/1009 vydaného príslušníkom Obvodného oddelenia Vranou nad Topľou,
ktoré si žalobca na mieste aj prevzal. Žalobu o náhradu škody však žalobca podal na súd až dňa
03.10.2022, teda 2 dni po uplynutí lehoty 3 rokov (aj s ohľadom na § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z.), preto namietal premlčanie žalovaného nároku.

3. Právny zástupca žalobcu v replike uviedol, že hliadka zastavila vozidlo žalobcu a vykonala prehliadku
dopravného prostriedku len na podklade vopred presnejšie nešpecifikovaných domnienok o tom, že
sa v tomto vozidle má nachádzať reprodukčný materiál pochádzajúci z lesných úsekov spravovaných
organizáciouLESYSR,pričomzastavenievozidlaaprehliadkudopravnéhoprostriedkuvykonalahliadka

podľa ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Keďže už z povahy tohto podozrenia je
zrejmé, že sa nejednalo o žiaden z dôvodov upravených ustanovením § 23 ods. 2 písm. a) až písm. c)
zákona o Policajnom zbore oprávňujúcich policajta na vykonanie prehliadky dopravného prostriedku, je
zjavné, že takýto úkon bol vykonaný spôsobom nemajúcim oporou v zákone. Orgány činné v trestnom
konaní mali dostatočné penzum informácií odôvodňujúcich začatie trestného stíhania postupom podľa

ustanovenia § 199 ods. 2 Trestného poriadku, a to ešte pred zastavením vozidla žalobcu, pred
jeho prehliadkou a pred zaistením predmetného lesného reprodukčného materiálu, keďže disponovali
informáciami od organizácie Lesy SR o podozreniach z nelegálneho zberu lesného reprodukčného
materiálu, čo bolo následne vyhodnotené ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v znení účinnom od 01.08.2019. Uvedené potvrdzuje opatrenie dozorujúceho prokurátora

Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 21.10.2019, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Pri zaistení veci príslušníkmi Policajného zboru dňa 01.10.2019 bol prítomný pracovník lesného závodu
I. J. K., ktorý je zamestnancom LESY SR, o. z. Vranov nad Topľou, pričom k zaisteniu veci sa má
pribrať osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2008,
sp. zn. 6 Tdo 19/2008). Táto osoba tak s ohľadom na jej pracovný pomer s organizáciou LESY SR,

ktorá vystupuje v trestnom konaní ako poškodený, zjavne nespĺňala nestrannosť, a preto požiadavka
prítomnosti nezúčastnenej osoby pri zaistení veci nebola splnená. Navyše pri zaistení veci musí byť v
zápisnici o vydaní a odňatí veci uvedený dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci tak, aby
nemohlabyťzamenenásinouvecou(viď.obdobnerozsudokNajvyššiehosúduSRz8.októbra2008,sp.
zn. 6 Tdo 19/2008), čo spôsobom, akým bol prevedený príslušníkmi evidentne nezodpovedalo uvedenej

požiadavke. Žalobca po tomto nejednoznačnom a nezákonnom uložení veci viac nemá možnosť získať
späť svoj zaistený majetok, keďže jednoznačné určenie pôvodu tohto materiálu je prakticky nemožné,
a to pre rozšírenosť druhu zaisteného lesného reprodukčného materiálu v lesoch Slovenskej republiky
ako aj Českej republiky. Konštatovania žalovaného o tom, že vo veci bolo dňa 31.10.2019 uznesením
povereného príslušníka PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-498/VT/V-2019, vydaného v zmysle

§ 199 ods. 1 Trestného poriadku, začaté trestné stíhanie, podľa názoru žalobcu potvrdzuje tvrdenia
uvádzané žalobcom o nezákonnosti úkonov vykonaných voči žalobcovi a jeho majetku dňa 01.10.2019.
Ďalej poukazoval na to, že až dňa 31.10.2019 bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Žalobca, ako
obchodná spoločnosť, disponujúca od roku 2012 licenciou pre obchod s reprodukčným materiálom apodnikajúca v oblasti kúpy a predaja a nakladania lesného reprodukčného materiálu v Českej republike
mala možnosť predať zaistený materiál semena buku v roku 2019 minimálne za sumu 25,71 eur á 1
kg materiálu, čo vyplýva z dôkazov predložených súdu spolu so žalobným návrhom. Žalobca z dôvodu

zaistenia tohto materiálu, však neprijal žiadnu objednávku, ktorou by mohol tento ušlý zisk v konkrétnej
výške preukázať, keďže týmto materiálom nemohol nakladať a zaistiť tak jeho dodanie záujemcovi
o kúpu. Doposiaľ oslovené znalecké ústavy uviedli, že vypracovať znalecký posudok k preukázaniu
takéhoto ušlého zisku nie je možné. Keďže preukazovanie ušlého zisku, ako ekonomickej kategórie je
náročné, považuje pre preukázanie dosiahnuteľného prospechu žalobcu za potrebné vyžiadať súdom

odborné stanovisko Semenárskeho závodu Lesov ČR, a to k otázke priemernej ceny 1 kg semena buka
lesného (Fagus sylvatica) v roku 2019. Žalobca si v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. uplatnil voči žalovanému v rámci náhrady škody aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré mu vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Požiadavka
preukázania vynaložených trov právneho zastúpenia, a to predložením potvrdenia o zaplatení odmeny
za právne zastúpenie pre uplatnenie si nároku na náhradu trov konania nenachádza oporu v žiadnom zo

všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobca poukazuje na to, že podanou
žalobou sa nedomáha voči žalovanému náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ale z titulu
nesprávneho úradného postupu. Znenie zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým
bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti štátu za škodu. Prvý okruh predstavuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím. Druhý okruh predstavuje zodpovednosť

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca si však podanou žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej žalovanému 17.08.2021, ako aj touto žalobou,
uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003, nie ustanovenia vzťahujúce sa na
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Z výkladu prvej vety §

9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov vo všeobecnosti vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Gramatickým výkladom druhej vety citovaného ustanovenia, možno
zákonodarcom použitú spojku „aj“ vykladať tak, že toto ustanovenie demonštratívne uvádza, čo možno
okrem iného považovať za nesprávny úradný postup, pričom citované zákonné znenie ponecháva v

závere všeobecnú formuláciu nesprávneho úradného postupu: „... alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“. Ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov vyžadujú existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré by potvrdzovalo nesprávnosť úradného
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy, kedy možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
prokurátorom, avšak len pri posudzovaní nesprávneho úradného v taxatívne vymedzených prípadoch,
a to v prípade porušenia povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote; nečinnosti pri výkone verejnej moci; zbytočných prieťahov v konaní. Reštriktívnym výkladom
tohto ustanovenia tak ako sa javí výklad žalovaného vo svojom poslednom vyjadrení, by bolo možné
dospieť k záveru, že nesprávnym úradným postupom v prípade úkonov a postupov vykonaných
policajtom môžu byť len v zákone uvedené pochybenia spočívajúce v nečinnosti a prieťahoch, a to
len u vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ. Takýto výklad zákonného ustanovenia § 9

by podľa názoru žalobcu mohol viesť k prípadnému odmietnutiu spravodlivosti. S poukazom na znenie
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má žalobca za to, že vymedzenie toho, čo možno
považovať za nesprávny úradný postup nie je taxatívne uzavretým okruhom postupov. Teda sa možno
domáhať nároku na náhradu škody voči štátu aj v prípade nesprávnosti postupu orgánov činných
v trestnom konaní spočívajúcich v inom pochybení, než je demonštratívne uvedené v ods. 1, resp.

v ods. 3 tohto ustanovenia. Zároveň doplnil, že počas obdobia, a to odo dňa podania žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku až do skončenia prerokovania, najdlhšie počas 6 mesiacov premlčacia
doba neplynie. Žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom bola doručená žalovanému dňa 17.08.2021. O tejto žiadosti žalovaný rozhodol odpoveďou
zo dňa 06.10.2021, ktorú doručil na adresu žalobcu. Preto počas obdobia 1 mesiaca a 19 dní sa

predĺžila premlčacia lehota. Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.09.2022, a preto žaloba bola doručená
v premlčacej dobe.4. V duplikáte žalovaný poukázal na svoje už podané vyjadrenie k podanej žalobe. Ďalej doplnil, že
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon,alebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Trestné konanie je proces, ktorého postup je upravený
v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, pričom z Trestného poriadku vyplýva, že na zákonnosť
dozerá v zmysle zákona prokuratúra. Keďže prokurátor, ktorý dozoroval predmetné trestné konanie v

žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonštatoval nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru
pri vyšetrovaní trestného činu, tak absentuje obligatórny predpoklad, ktorý by oprávňoval žalobcu na
postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že
príslušníci Policajného zboru konali v zmysle Trestného zákona a to spôsobom akým ukladá Trestný
poriadok nemôže takýto predpoklad nahradiť. Žalobca podaním žaloby v zmysle zák. 514/2003 Z. z.
nahrádza opravné prostriedky odvetvia trestného práva, preto ak žalobca nie je spokojný s vedením

vyšetrovania musí využiť všetky dostupné riadne, prípadne mimoriadne opravné prostriedky ktoré mu
odvetvie trestného práva umožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že
nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, ktorý by bol
konštatovaný oprávneným, vecne a miestne príslušným orgánom. Keďže žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že prišlo k naplneniu prvej z troch hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu,

preto zodpovednosť štátu nie je daná.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu,
výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, pripojeným vyšetrovacím spisom sp.
zn. ČVS: ORP-498-VT-VT-2019 (ďalej len „vyšetrovací spis“), ako aj listinnými dôkazmi predloženými

žalobcom k podanej žalobe a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol písomne podanú žalobu a poukázal na dôvody
uvedené v žalobe. Nesúhlasil s obranou žalovaného, že žiaden orgán nepotvrdil nesprávnosť úradného
postupu. Podľa neho to preukazuje rozhodnutie dozorujúceho prokurátora zo dňa 01.04.2020 a

opatrenie prokurátora zo dňa 21.10.2019. Podľa dôvodovej správy, parafrázou k zákonu č. 514/2003 Z.
z., nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez plnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupomjeopomenutieurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehoteajnevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj

iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu z rovnakých dôvodov ako
pri nezákonnom rozhodnutí. Zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009,
rozsudok zo dňa 31.05.2011 sp. zn. 6Cdo/115/2010 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 13.11.2013 sp. zn. 17Co/76/2012. Z uvedených rozhodnutí podľa neho je úlohou súdu je skúmať

nesprávny úradný postup, pričom nie je požiadavkou, aby existovalo nejaké rozhodnutie, ktoré by
deklarovalo nesprávny úradný postup.

7. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku pasívnej legitimácie, ako aj
námietku premlčania. Námietku pasívnej legitimácie odôvodnil tým, že vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR vtedy, pokiaľ
škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník a prokurátor nezamietol
sťažnosť, alebo vyšetrovateľ alebo policajný orgán konal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Ďalej dodal, že o oprávnenosti zaistenia predmetných vecí svedčí to, že prokurátor dal pokyn na začatie
trestného stíhania, ktorý zároveň vykonal dozor nad zákonnosťou zaistenia, ktorú nenamietal. Tvrdenie

o nezákonnosti zaistenia je iba subjektívnym tvrdením žalobcu.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že vývoz semien z Česka na Slovenskko upravuje zákon č. 149/2003
Sb., podľa neho nepotreboval súhlas ústavu na vývoz, pretože má licenciu na nakladanie s drevnou
hmotou a zároveň vylúčil, že danej veci nedošlo ani k vývozu semena, pretože vývoz nebol vykonaný za

účelom predaja semena. Prevoz semena do Slovenskej republiky bol vykonaný z dôvodu, že semená
v Českej republike zbierala pani S. a na Slovensko ich priviezol na dočistenie pani S., čo neurobila.
Dodal, že pred začatím zberu vykonal oznámenie na Ústav hospodárskej úpravy 14 dní vopred, ktorý
ústav rozhodne, či bude sa zber kontrolovať alebo nie. Zber sa vykonáva počas lehoty uvedenej voznámení, a potom ako zber je ukončený. Ústav hospodárskej úpravy lesov vydáva potvrdenie o pôvode
semena. V danom prípade takéto potvrdenie ešte vydané nemal a ani nebolo vydané, pretože ešte
neuplynula povolená lehota na zber. Ďalej dodal, že žalobca sa venuje zberu, výrobe, nakladaniu a

dodávke semien lestných drevín a reprodukčného materiálu a rozmnožovaniu rastlín semenami a inými
možnými časťami. Predmetný zber prebiehal na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti Fine Dream,
s ktorou mal dohodu na zber semena a za túto činnosť vykonal úhradu. Zber mala vykonať pani
S., s ktorou mal uzatvorenú zmluvu a následne mala semená dočistiť, ktoré jej priviezol na územie
Slovenskej republiky. V súlade so zákonom pred začatím zberu vykonal oznámenie 14 dní vopred u

Ústavu hospodárskej úpravy lesu a následne mu tento ústav vydal aj potvrdenie o pôvode semena.
Za uvedený zber uhradil pani S. čiastku 10,- eur za kg. Okolnosti zaistenia vozidla a veci popísal
tak, že po príchode do obce Banské bol zastavený hliadkou Policajného zboru, z ktorého vystúpili
príslušníci ako aj ďalšia osoba, pán K.. Bol vyzvaný, aby ukázal nákladný priestor motorového vozidla,
kde boli nájdené semená bukvíc, na čo mu bolo oznámené, že ide o podozrenie, že tieto semená
pochádzajú z trestnej činnosti a bol vyzvaný, aby semená odovzdal Lesom SR. Toto urobiť odmietol a

semená odovzdal až polícii. V čase tejto kontroly mal so sebou len dohodu o vykonaní práce s pani
S. a potvrdenie o pôvode semien nemal, pretože toto mu ešte nebolo vydané a zároveň nemal ani
oznámenie o povolení zberu, pretože toto sa nachádzalo u pani S., čo podľa neho polícia odmietla
akceptovať. Na policajnej stanici vydal semená bukvíc, ktoré boli odvážené. Následne bol podrobený
výsluchu. Po odvážení semien tieto boli odvezené ďalšou osobou, a to pracovníkom Lesov SR. Semená

po odvážení boli vložené do vriec. V čase výsluchu nemal možnosť vykonať dozor nad semenami a
nevie, či došlo aj k ich zámene. Počet vriec si nespočítal. Podľa neho nie je so stopercentnou istotou
možné preukázať pôvod semena buka lesného. Enzýmový skúškami sa to dá určiť s presnosťou iba
na 90 % a to aj z dôvodu, že počas Československej federácie bol zo Slovenska vykonávaný prevoz
genofondu na územie Krušných Hôr, kde sa nachádzajú z tohto dôvodu aj genofondy zo Slovenska.

Na postup policajtov pri zaistení veci podľa neho podával podnet na prokuratúru, a keďže to nemalo
žiadny výsledok, zvolil si právneho zástupcu. Sťažnosť bola vybavená z negatívnym výsledkom. Ďalšia
sťažnosť bola podaná voči uzneseniu o vydaní veci Slovenskej republiky, pričom o tejto sťažnosti bolo
rozhodnuté prokurátorom tak, že toto rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Úkony potrebné na
vrátenie veci nevykonal žiadne, pretože čakal na vyrozumenie z polície a očakával, že vec mu bude

vrátená, nakoľko sa domnieval, že vec patrí jemu. Výšku škody si uplatnil na základe cien, z ktorých
vychádzal, za aké ceny predáva semená bukvíc. Keďže tieto semená dovezené na územie Slovenskej
republiky plánoval predať a k predaju nedošlo, ale došlo k zaisteniu tejto veci, domáha sa nároku na
náhradu tejto škody. K tejto škody si prirátal aj cenu vykonanej práce za zber bukvíc pani S. a náklady
cestovného. Podľa neho mal rozbehnutý proces predaja týchto semien, k čomu však nedošlo z dôvodu

zaistenia veci.

9. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že má zato, že na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu už pri zastavovaní a
kontrole motorového vozidla dňa 01.10.2019, kde pri samotnej kontrole motorového vozidla podľa neho

nebola prítomná nezúčastnená osoba v zmysle zákona o Policajnom zbore. Samotný prokurátor v
opatrení zo dňa 21.10.2019 konštatoval liknavú prácu policajtov pri vyhodnocovaní skutočností, ktoré
by odôvodňovali začatie trestného stíhania, čo podľa neho má svedčiť o tom, že takýto postup nemá
zákonnú oporu a bol vykonaný protizákonne. Uplatnenie si náhrady škody v časti sumy 15.000,- eur
ako vyplatená odmena pre pani S. podľa neho je preukázaná výpoveďou pani S. a zvyšok škody, čo

sa týka hodnoty samotného semena potvrdil I. J. K., ktorý uviedol, že hodnota nazberanej suroviny sa
považuje v sume 10,- eur za kg. Podľa váženia boli zaistené semená vo váhe 1.533,53 kg. Tým podľa
neho bola odôvodnená výška uplatňovanej škody a zároveň podľa neho bola preukázaná aj príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

10. Zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že vykonané zaistenie bolo vykonané podľa
Zákona o Policajnom zbore a následne tieto veci boli prevzaté do trestného konania. Žalobca v rámci
trestného a správneho práva má dostatok opravných prostriedkov a tieto opravné prostriedky nemôže
nahradiť žaloba na náhradu škody. Ak by súd žalobe vyhovel, bola by prejudikovaná nezákonnosť
trestného konania, čo nie je prípustné. V civilnom konaní súd nemôže hodnotiť alebo revidovať trestné

konanie, čo padá do kompetencie prokuratúry. Preto má zato, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný
postup ani výšku škody, a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a výškou škody,
a preto žiadal žalobu zamietnuť.11. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podanej podľa § 15 zákona č.
514/2003 Z. z. vyplýva, že táto žiadosť bola adresovaná právnym zástupcom žalobcu voči žalovanému
dňa 16.08.2021, a to z rovnakých skutkových dôvodov ako sú uvedené v podanej žalobe. O tejto

žiadosti rozhodlo Ministerstvo vnútra dňa 06.10.2021, a to tak, že žiadosť zamietol z dôvodu, že
neexistujúdôvodynapriznanienáhradyškody.Odôvodnenienepriznanianárokunanáhraduškodyďalej
Ministerstvo vnútro odôvodnilo tým, že zo zabezpečených písomných dôkazov Obvodného oddelenia
Policajného zboru Vranov nad Topľou jasne vyplýva skutočnosť, že zaistenie predmetných semien buka
bola v zmysle Trestného zákona a to postupom, ktorý Trestný poriadok dovoľuje. Taktiež bol dodržaný

zákonný dozor prokuratúry, ktorá nekonštatovala žiadne pochybenia zo strany povereného príslušníka
Policajného zboru. Teda predmetné semená buka boli zadržané oprávnene, legálne a z legitímnych
dôvodov a ich zaistenie bolo potrebné pre dosiahnutie účelu trestného konania vedeného orgánmi
činnými v trestnom konaní. Žalobcom namietané nezákonné rozhodnutie, ktoré má podľa žalobcu
spočívať v zaistení predmetných semien buka je len subjektívnym konštatovaním bez konkrétneho
uvedenia racionálnych a relevantných dôvodov. To, že žalobca nesúhlasí so zaistením predmetných

semien buka, pretože mu bol týmto zaistením znemožnený ich predaj a tak žalobcovi mala byť
spôsobená škoda, nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie. Taktiež nestačí, ak podá voči
trestnému konaniu námietky, pretože nesúhlasí s postupom príslušníkov Policajného zboru, ale je pre
uplatnenie nároku na náhradu škody potrebné, že rozhodnutie príslušníka Policajného zboru musí byť
zrušené oprávneným orgánom, alebo súdom ako nezákonné. Podľa ustáleného názoru judikatúry sa za

skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku,
príp. strate, zničení) existujúceho majetku prípadného poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty,
ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné, alebo
účelné. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a ký jej jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného.

Ako dôkaz na preukázanie uplatneného nároku nepredložil žiadne dôkazy. Nárok na náhradu ušlého
zisku sa pohybuje len v hypotetickej rovine, čo je neprípustný spôsob zodpovednosti štátu za škodu
vo forme ušlého zisku na neobmedzenej kauzalite. A contrario pod ušlým ziskom treba rozumieť ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľný všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí pritom len pravdepodobnosť

rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu veci (nebyť škodnej
udalosti, resp. protiprávneho konania škodcu) mohol dôvodne očakávať zväčšenie majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému
majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. a aký reálne
dosiahnuteľný ( nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Stanovenie výšky ušlého zisku nie je

ľubovoľné a musí byť vykonávané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného
uvažovania k istote (rozsudok NS ČR sp.zn. II Odon 15/96 zo dňa 31.01.1996). Žiadnu fikciu ani
domnienku existencie ušlého zisku zákon nezakladá, účelom inštitútu náhrady ušlého zisku je nahradiť
poškodenému stratu vzniknutú tým, že v dôsledku škodenej udalosti bol pripravený o príjme, ktorý b
inak dosiahol vlastnou zárobkovou činnosťou.

12. Žalobca súdu predložil zároveň tieto dôkazy: odpoveď Výskumného ústavu lesního hospodářství
a myslivosti vo veci čistoty a klíčivosti bukvíc z roku 2019 s odpoveďou, že v prípade 7 vzoriek bukvíc
bola priemerná kvalita životnosti na úrovni 68 % a v prípade osiva (62 vzoriek) bola priemerná kvalita
životnosti na úrovni 84 % s dodatkom, že uvedené hodnoty vychádzajú zo vzoriek, ktoré sa nachádzajú

v laboratóriu tohto výskumného ústavu a u niektorých oddieloch osiva môže byť výsledky odlišné.

13. Podľa odpovede spoločnosti Lesy ČR, štátny podnik, základná cena osiva buku semenárskeho
závodu v jeseni 2019 sa pohybovala medzi 850-1000,- kč za 1 kg osiva.

14.Taktiežžalobcapredložilpotvrdenieústavuprehospodárskuúpravulesov,BrandýznaLabemzodňa
24.10.2019, a to potvrdenie o pôvode, potvrdzujúce identitu reprodukčného materiálu pochádzajúceho
zo zdrojov semien a z porastov z oblasti reprodukčného materiálu – Krušné Hory k žiadostiam číslo 26
– 29 z roku 2019.

15. Podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 23.09.2019 pre žalobcu I. S., bytom N. XXX vykonávala zber
semien buka lesného pre účely obnovy lesných porastov na základe oznámenia o vykonávaní zberu č.
86-91 s dohodnutou odmenou 10,- eur za 1 kg osiva.16. Zároveň žalobca predložil oznámenie adresované Ústavu pre hospodársku úpravu
lesovovykonávanízberuč.86–91zaroky2019nazákladeudelenejlicenciesoznačenímdruhudreviny
buk lesný. Vlastníkom reprodukčného materiálu je I. H. Farm, s. r. o., Opetalová 1323/15, Praha 1, IČO:

24761061.

17. Podľa rozhodnutia Ministerstva zemědělství zo dňa 25.11.2005 žiadateľovi pánovi K. A., nar.
XX.XX.XXXX bola udelená licencia k uvádzaniu reprodukčného materiálu lesných drevín určených
k obnove lesa a zalesňovania lesa na dobu určitú do 31.12.2010.

18. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením časti vyšetrovacieho spisu a to nasledovne:

19. Zo záznamu zo dňa 01.10.2019, spísaného hliadkou: A. B. N., D. E. E. E. vyplýva, že dňa 01.10.2019
o 11.00 hod. hliadka PZ v zložení A. B. C. a D. E. E. E., bola vyslaná riaditeľom OPP OR PZ Vranov k
vykonaniu asistencie pre pracovníka lesného závodu Lesy SR Vranov nad Topľou I. J. K., ktorý pracuje

na uvedenom závode. Jednalo sa o kontrolu motorových vozidiel a osôb neoprávneného zberu a výkupu
semien buka v obci N.. V čase o 14.35 hod. za lomom pri obci L. smer do mesta L. D. F. zastavila
a kontrolovala dodávkové auto vozidlo Mercedes Benz Sprinter 316, evid. č. XXXXXXX M. J.. Pri
kontrole bolo zistené, že vodičom je K. A., bytom M.. Pri kontrole bolo ďalej zistené, že na ložnej ploche
uvedeného vozidla sa nachádza väčšia množstvo semena buka v dierkovaných a plátených veciach.

Menovaný uviedol, že semená nakúpil od pani S. v obci N. a neskôr tvrdil, že semeno pochádza z ČR,
kde ho menová nazbierala v Krušných horách a do obce Banské ju priviezla k triedeniu. Vzhľadom k
tomu, že na mieste bol prítomný pracovník lestného závodu J. K., ktorý uviedol, že spomínané motorové
vozidlo bolo zaznamenané v posledných dňoch vo viacerých obciach Vranovského okresu, ktorého
osádka vykupovala semená buka. Keďže K. A. nevedel hodnoverne preukázať pôvod semien buka, bol

vyzvaný, aby nasledoval hliadku na lesný závod vo Vranove a následne na OO PZ Vranov, kde bol
vyzvaný hliadkou PZ, aby dobrovoľne vydal semená buka. Menovanému boli semená buka v množstve
1.533,53 kg po predchádzajúcom vážení zaistené.

20. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 01.10.2019 bol spísaný záznam o kontrole

motorového vozidla za prítomnosti hliadky A. B. C. a D. E. E. E. k vykonaniu asistencie pre pracovníka
Lesného závodu Vranov nad Topľou, Lesy SR, I. J. K.. Podľa tohto záznamu hliadku zastavila a
kontrolovala dodávkové vozidlo a následne bol K. A. vyzvaný, keďže nevedel hodnoverne preukázať
pôvod semena buka, aby nasledoval hliadku na OO PZ Vranov nad Topľou, kde dobrovoľne vydal
semená, ktoré boli zaistené v množstve 1.533,53 kg po predchádzajúcom vážení.

21. Zo žiadosti OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 01.10.2019 adresovanej Lesy SR, štátny podnik,
vyplýva, že bola podaná žiadosť o uloženie zaistenej veci do úschovy, a to semená buka v množstve
1.533,53 kg v zmysle ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. od osoby K. A., nar. XX.XX.XXXX,
z dôvodu, že vznikli pochybnosti, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená a na zaistenú veci si

uplatňuje vlastnícke právo aj iná osoba. Podľa potvrdenia v tomto zázname vec k uloženiu do úschovy
prevzal I. J. K. spolu s podpisom. Zo záznamu zo dňa 02.10.2019 vyplýva, že Lesy SR, štátny podnik,
prevzali semená suroviny buka lesného dňa 02.10.2019 do úschovy uloženej v mechoch v počte 40 ks,
hmotnosti 1.533 kg a to osobou I. J. K.. Ide o vec zaistenú políciou dňa 01.10.2019.

22. Zo zápisnice o výsluchu na OR PZ Vranov nad Topľou dňa 01.10.2019 vyplýva, že o 18.hod. bol
podať vysvetlenie K. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že pracuje ako zamestnanec firmy Forrest
Seed, s. r. o., Brno, pričom dodáva semená lesných drevín do súkromných lesných pestovateľských
škôlok v Českej republike. Semená lesných drevín zberá osobne a taktiež prostredníctvom iných osôb.
Dňa 01.10.2019, keď v čase o 14.35 hod. prevážal semená buka na dodávkovom motorovom vozidle

Mercedes EVČ M. I. v smere z obce N. na E. L. D. F. , semená buka nadobudol od pani S. I. z obce N. M.
XXX, okr. L. D. F. na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 03.09.2019. Semená bukvice nazbierala
v Krušných horách v Českej republike v dobe od 23.09. do 29.09.2019. Semená buka previezla pani
S. na Slovenksko z Českej republiky za účelom vyčistenia. Dnešného dňa som si bol semeno buka
vyzdvihnúť v obci Banské a následne ho chcel previezť do Českej republiky. Za nazbieranie semena

buka som I. S. za nazbierané a vyčistené semena buka zaplatil 10,- eur za 1 kg, spolu 15.330,- eur.
Doklady k prevozu semena buka, či k pôvodu semena buka nevie toho času nijako preukázať. Semená
buka, ktoré prevážal na spomínanom vozidla v množstve 1.533,53 kg mu boli zaistené hliadkou PZ na
OO PZ Vranov nad Topľou, kde sa na výzvu hliadky polície dostavil za účelom podania vysvetlenia.23. Z opatrenia Okresnej prokuratúry zo dňa 21.10.2019 vyplýva, že po preskúmaní postupom podľa §
198 ods. 1 Trestného poriadku bol odovzdaný priestupkový spis Okresného úradu Vranov nad Topľou,

pozemkový a lesný odbor na Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou s uvedením, že prokurátor
konštatuje nedôslednú a liknavú prácu policajta v súvislosti s preverovaním skutočností rozhodných pre
posúdenie či ide, resp. nejde o podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, keď policajt absolútne
nebral do úvahy vyjadrenia zástupcu poškodeného Lesy SR o podozreniach z nelegálneho zberu
lesného reprodukčného materiálu, žiadnym spôsobom nepreveroval nelogické tvrdenia K. A. o dovoze

semena bukvice z Českej republiky len za účelom vyčistenia a v neposlednom rade z nepochopiteľných
príčin nepreveroval tvrdenia K. A. vyžiadaním vysvetlenia od I. S., bytom N., ktorá mala údajne tieto
semená nazbierať v Českej republike, prevziať na Slovensko, tu ich vyčistiť. Pozornosť policajta
neupútala dokonca ani hodnota zaisteného lesného reprodukčného materiálu vo výške presahujúcej
sumu 15.000,- eur. Správnym postupom malo byť začatie trestného stíhania vo veci, preto bol uložený
pokyn podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona na bezodkladné začatie trestného stíhania pre prečin

krádeže a vykonať ďalšie úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu.

24. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 1.10.2019 o 15.45 hod. vyplýva, že o 15.45 hod. v uvedený
deň na obvodnom oddelení bola zaistená osobe K. A. vec s popisom semená buk v množstve 1.533,53
kg, s poznámkou na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním

trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné za zistenie skutkového stavu veci alebo na
rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, alebo na rozhodnutí orgánu v konaní priestupku. Podľa
tohto potvrdenie vec zaistil A. B. C. a K. A. s poznámkou potvrdzujem, že som prevzal kópiu tohto
potvrdenia a doklad o zaistení uvedenej veci.

25. Súd ďalej oboznámil zápisnicu o výsluchu I. J. K. zo dňa 02.10.2019, ktorý uviedol, že mal vedomosť
o tom, že v našej oblasti lesov dochádza k nelegálnemu zberu semennej suroviny buka lesného a z toho
dôvodu som dňa 01.10.2019 kontaktoval štátnu políciu. Po tomto kontakte som bol informovaný, že v
uvedený deň bolo zistené podozrenie z porušenia zákon, a to tým spôsobom, že mne neznáma osoba
mala prepravovať väčšie množstvo semennej suroviny- bukvice. K spisovému materiálu dokladám

povolenia osôb, ktoré majú povolený zber týchto plodín v našej oblasti. Zároveň uvádzam, že som bola
prítomný pri zaisťovaní predmetnej suroviny. Bola tam aj nejaká osoba mužského pohlavia, pričom ako
som už uviedol, tak ja som ho osobne nepoznal, a taktiež som tejto osobe nevydával žiadne povolenie.
Ďalej chcem uviesť, že v prípade, ak niekto chce vykonávať zber semien, je povinný požiadať odštepný
závod Semenoles a tento odštepný závod nahlási konkrétne osoby nám ako podniku Lesy SR, o. z.

Vranov nad Topľou a my im vydávame povolenia na odber lesného reprodukčného materiálu. Poviem,
že osoba, ktorá prepravuje konkrétne semená buka musím mať taktiež povolenie na dober lesného
reprodukčného materiálu, povolenie na prevoz. V prípade, ak chce tento materiál vyviezť mimo územia
Slovenska, musí mať súhlas z Národného lesníckeho centra. Vo všetkých týchto dokladoch musí byť
známy pôvod semennej suroviny, konkrétne na porast. Čo sa týka uskladnenia semien uvádzam, že

tieto sú uschované na škôlkarskom stredisku Šarišské Michaľany, kde sú na to vytvorené podmienky
na uskladnenie. Toto stredisko spadá pod správu Lesy SR, o. z. Vranov nad Topľou. Zároveň chcem
dodať, že som následne zisťoval, ako je s prevodom uvedeného materiálu z Českej republiky na
Slovensko, pričom som zistil, že v prípade dovozu semien bukvice hoci len na prečistenie je potrebné,
aby prevozca požiadal príslušný orgán v Českej republike a to Ústav pro hospodársku úpravu lesov,

pričom zodpovedný za vydanie týchto súhlasov je pán E. L., ktorý musí zaslať žiadosť o súhlas pred
prevozom na Národné lesnícke centrum vo Zvolene a to pani K. N. a táto rozhodne o udelení súhlasu.
K tomu uvediem, že Semenoles túto skutočnosť preveroval u pani K. N. a táto tento súhlas nevydala.
Na objasnenie vyčíslenia škody uvádzam, že cena za 1 kg semien bukvíc je v priemere 10,- eur. V
závere uvádzam, že semená podliehajú skaze, takže neviem presne uviesť ako dlho je možné ich tam

uskladňovať. Je potrebné sa o tom informovať na príslušnom stredisku. Ešte tu k tomu dodám, že podľa
môjho názoru je nepochybné, že tieto semená sú majetkom spoločnosti Lesy SR, o. z. Vranov nad
Topľou.

26. Dňa 25.10.2019 na OR PZ Vranov nad Topľou od žalobcu bola doručená žiadosť o preskúmanie

postupu policajta označená v zmysle § 210 Trestného zákona z dôvodu, že došlo k zaisteniu semená
bukvíc, pričom ide o živý materiál, ktorý už nemá 2 týždne pod kontrolou a nemôže ho ponúknuť
k sadzbe. Ku dňu podania sťažnosti mu nebolo doručené žiadne obvinenie. Vyrozumenie k tejto
sťažnosti sa v spise nenachádza. Sám žalobca uviedol, že táto jeho sťažnosť bola vybavená negatívne.27. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že predmetné zaistené semena buka s boli odovzdávané medzi
jednotlivými orgánmi s tým, že naposledy podľa zápisnice o prevzatí zaistenej veci dňa 11.11.2019 boli

veci odovzdané obvodnému oddelenia PZ.

28. Uznesením obvodného oddelenie Policajného zboru zo dňa 28.11.2019 podľa § 97 ods. 1 Trestného
poriadku bolo povereným príslušníkom rozhodnuté, že semená buka lesného v množstve 938,3 kg sa
vracajú osobe – I. J. K., L. D. F., Lesy SR, odštepný závod, lebo pre ďalšie konanie už nie sú potrebné

a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie veci a nie sú pochybnosti o práve menovaného
na tieto veci. Voči uvedenému uzneseniu podal sťažnosť I. K. A. a spoločnosť T. H., s. r. o. a o tejto
sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Vranova nad Topľou uznesením zo dňa 01.04.2020,
a to tak, že zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku,
nakoľko uvedené rozhodnutie považoval za predčasné, nakoľko doposiaľ nebol produkovaný dôkaz,
ktorý by vyvracial tvrdenia I. A. a neboli preukázané ani také dôkazy, ktoré by usvedčovali podozrivého

zo spáchania skutku. Nebol produkovaný dôkaz, ktorý by vyvracial tvrdenie I. A., pričom ani zástupca
poškodeného vo svojej výpovedi neuvádza také skutočnosti, ktoré by podozrivého usvedčovali zo
spáchania skutku. Uvedené uznesenie bolo zrušené z dôvodu, že bolo vydané ako predčasné bez
náležitého preverenia skutočnosti. Následne v tomto konaní uznesením obvodného oddelenia PZ dňa
20.04.2020 bola vec postúpená Okresnému úradu, pozemkový a lesný odbor Vranov nad Topľou na

prejednanie predmetného skutku ako priestupok s tým, že Okresný úrad bol zároveň vyzvaný na
okamžité prevzatie buka lesného o hmotnosti 938,3 kg s tým, že vzhľadom na nesúhlas Okresného
úradu s týmto postupom, okresný prokurátor vydal dňa 07.08.2020 pokyn, že je potrebné opätovne vo
veci postupovať podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, a preto následne uznesením zo dňa 22.10.2020
bol pre predmetný skutok vydaný uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže.

29. Upozornením obvodného oddelenia Policajného zboru zo dňa 12.02.2021 bol I. K. A. upozornený,
že Obvodné oddelenie Policajného zboru Vranov nad Topľou vykonáva skrátené vyšetrovanie vo veci
prečinu krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko doposiaľ neznámy páchateľ
v období od 01.09.2019 do 01.10.2019 v lesnom poraste katastra obcí N., H., A. P. ako aj ďalších obcí

okresu Vranov nad Topľou neoprávnene bez povolenia v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 psím.
H) zákona č. 326/2005 Z.z. nazberal 1.533,53 kg semien buka (Fagus sylvatica), čim týmto konaním
spôsobil škodu pre doposiaľ nezistených vlastníkov lesných pozemkov. Doposiaľ vykonaným šetrením
bolookreminéhozistené,ženaprevzatúzaistenúvecpodľa§92Trestnéhoporiadkuzodňa11.11.2019,
čo v danom čase predstavovalo 1.533,53 kg semien buka v úschove od 01.10.2019 v Škôlkarskom

stredisku Šarišské Michaľany, okr. Prešov, si uplatňujú dve strany a to: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, N. – U., V.. N. – E. a Lesy SR, š.p. so sídlom Čemernianska č. 123/65, Vranov nad
Topľou a preto bol upozornený, aby si uplatnili nárok na vec v občianskom súdnom konaní v lehote a to
do 12.04.2021. Toto upozornenie podľa poštovej doručenky bolo doručené právnemu zástupcovi A., B.
I. P. L. a taktiež si ho prevzal aj I. K. A. a spoločnosť T. H. dňa 30.03.2021. Upozornenie obsahovalo

poučenie, že v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku Vás zároveň upozorňujeme, že ak osoba, ktorá
je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek, opakovanej výzve doručenej do vlastných
rúk ju neprevezme do 6 mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, alebo osoba, ktorá si na vec robí
nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese do 6 mesiacov do doručenia opakovanej výzvy, vec sa
stáva majetkom štátu. Opakovane boli vydané ďalšie totožné upozornenia a to dňa 19.3.2021, 6.4.2021

a 9.4.2021 pre nového právneho zástupcu žalobcu.

30. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že posledný úkon je uznesenie zo dňa 08.07.2021, ktorým
došlo k prerušeniu predmetného konania, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie proti určitej osobe.

31. V prvom rade súd sa zaoberal námietkou premlčanie a nedostatku pasívnej legitimácie.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

33. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

34. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie právny zástupca žalobcu uviedol, že podanou
žalobou je namietaný nesprávny úradný postup, kde konal poverený príslušník, a preto pasívne
legitimovaným je Ministerstvo vnútra. V danom prípade je podaná žaloba o náhradu škody za nesprávny
úradný postup povereného príslušníka Policajného zboru. V danom prípade podľa § 4 ods. 1 písm. b)

koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, keďže je splnená podmienka, že nebola zamietnutá sťažnosť
a poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, pretože
k zastaveniu, prehliadke, zaisteniu úschove a pri vrátení veci došlo bez pokynu prokurátora na základe
samostatnej činnosti povereného príslušníka Policajného zboru.

35. K námietke premlčania súd uvádza, že predmetná žaloba bola doručená na súd podľa potvrdenia
o doručení dňa 30.09.2022, aj keď následne v registri bola zapísaná až dňa 03.10.2022. K zaisteniu
veci došlo dňa 01.10.2019. Žaloba bola teda súdu doručená už dňa 30.09.2022, a teda bola podaná
v zákonnom stanovenej lehote 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a preto námietka
premlčania nie je dôvodná.

36. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len) CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.

37. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

38. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

39. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

40. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

41. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

42. Podľa § 194 ods. 1, 2 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako

orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.43. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho
zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

45. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané
ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

46. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

47. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.7.2023, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje
výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Za nesprávny

úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v
rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady
pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu
verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len

podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,

vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak
súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súdSlovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení,
alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote
rozhodovalospravodlivomzadosťučinení,atovrozsahunemajetkovejujmyspôsobenejskutočnosťami,

ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu
na strane poškodeného.

48. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 30.6.2023, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)

Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

49. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci v danom prípade sú:

a) nesprávny úradný postup,
b) škoda,
c) príčinná súvislosť.

50. V zmysle § 7 ods. 1, 2 a 3 zákona o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. Zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o Policajnom zbore (ďalej len „zákona o policajnom zbore“), príslušník Policajného
zboru (ďalej len „policajt“) vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje,
procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Policajt

vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od
služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
zabezpečenie vykonania úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich
povahu nemôže vykonať sám. Policajt zaradený na Úrade inšpekčnej služby je vo vyšetrovaní a v
skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od Zboru väzenskej a justičnej

stráže v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi zabezpečenie vykonania
úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám;
rovnaké oprávnenie má policajt zaradený na Úrade inšpekčnej služby aj voči finančnej správe.

51. V zmysle § 9 ods. 1, 2 a 3, zákona o policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach

tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania. Policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať
služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život,zdravie alebo majetok. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť
policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

52. V zmysle 21 ods. 1, 2, 3, 4, 9 zákona o policajnom zbore, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie
potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku
a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v
trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra
polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s

presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným
činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu
činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Zaistenú vec, po ktorej
pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Ak si príslušný orgán činný v trestnom
konaní, orgán príslušný na prejednanie priestupku alebo polícia iného štátu zaistenú vec neprevezme,

postupuje sa podľa odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený
identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh
na jeho vyradenie z príslušnej evidencie. Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vec sa
vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom
zázname o vrátení veci. Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe,

ktorej bola zaistená, útvar Policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve v lehote najneskôr do 90 dní
po zaistení veci, aby si vec prevzala. Ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi
veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach útvar
Policajného zboru zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená
a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote

do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá
si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety
oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo
uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok neuplatnila, zaistená vec
sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. Na

možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí útvar Policajného zboru osobu upozorniť.

53. V zmysle 23 ods. 1 zákona o policajnom zbore, pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Dopravným prostriedkom podľa

predchádzajúcej vety sa rozumie aj lietadlo spôsobilé lietať bez pilota.

54. V zmysle 23 ods. 2 zákona o policajnom zbore, policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného
prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla
prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla,

a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti
s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin,
b) pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách,
psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch,
vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach

pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou,
c) pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu.

55. Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá
a) môže slúžiť na účely dokazovania,

b) bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu (ďalej len
„nástroj trestnej činnosti“), alebo
c) je výnosom z trestnej činnosti.

56. Podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými

dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti
ktorému je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú splnené
podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci, ochranného opatreniazhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku a táto vec je zaistená na účely
dokazovania.

57. V zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku, ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná,
odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy
jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola
zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo
jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá

v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom
procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej výzve
doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, alebo
osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov od
doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba
podľa predchádzajúcej vety upozorniť.

58. Strana, ktorá sa opiera o existenciu nároku, musí preukázať skutočnosti tento nárok zakladajúce
a naopak protistrana musí preukázať existenciu skutočností, ktoré daný nárok popierajú. Strana, ktorá
nesplní bremeno tvrdenia, musí zniesť nepriaznivé následky. Pokiaľ nebudú skutočnosti vyplývajúce z
bremena tvrdenia preukázané, musí byť návrh zamietnutý. Znamená to, že v prípade, ak toto bremeno

poruší žalobca, návrh bude zamietnutý. Naproti tomu, ak toto bremeno poruší žalovaný, návrhu bude
vyhovené. Bremeno tvrdenia sa týka skutku, a preto súd požaduje po stranách konania skutkové
tvrdenia. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť

a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva.
Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom.
Každý ma tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinností. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného

útoku.Skutkovétvrdeniažalovaného(načommienipoprieťnárokprotistrany)súprostriedkamiprocesnej
obrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Je nepochybné, že povinnosť strany
sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle

čl. 8 CSP (primerane sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS
246/2019).

59. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na náhrady škody. Svoj nárok na náhradu škody
odôvodňoval nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v nesprávnom úradnom postupe pri

zastavení motorového vozidla, pri vykonaní prehliadky motorového vozidla, pri zaistení, úschove vecí a
vyhodnocovaní vlastníckeho práva. Žalovaný poprel uplatňovaný nárok z dôvodu, že nezákonný postup
nebol preukázaný a ani škoda.

60. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a) nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, b) škoda, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom.

61. Súd v konaní skúmal, či sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za

škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom príslušníkom Policajného zboru.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobca žalobcu nie je dôvodná
a zamietol ju v celom rozsahu.

62. Na základe judikatúry a ústavnej súdnej praxe možno nesprávny úradný postup vymedziť tak,

že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp.
o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí.Nesprávnymúradnýmpostupommôžebyťakákoľvekčinnosťspojenásvýkonomprávomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidielustanovených právnymi normami. Správnosť úradného postupu musí byť posudzovaná aj z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Postup štátneho orgánu musí byť
posudzovaný so zreteľom na čl. II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány

môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup,
ktorý nezodpovedá citovanému ustanoveniu, je potrebné považovať za nesprávny úradný postup.

63. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

64. Pokiaľ ide o predpoklad vzniku škody uplatnenej v podobe ušlého zisku, súd poukazuje na to,
že v zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 z 28.4.2010 ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti). Podľa rozsudku NS ČR 25Cdo/2858/2015 z 20.10.2015 z 20.10.2016 ide o stratu
očakávaného prínosu, a to, o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel. Náhrada sa určuje
ako rozdiel medzi predpokladaným ziskom a nákladmi, ktoré bolo treba na jeho dosiahnutie vynaložiť.
Závery, ktoré vyvodila judikatúra predovšetkým v podnikateľských vzťahoch, a to že pri určení výšky
náhrady ušlého zisku sa vychádza z čiastky, ktorú by za obvyklých okolností - nebyť škodovej udalosti

poškodený vo svojej činnosti získal, s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel na dosiahnutie týchto
výnosov vynaložiť, platia všeobecne pre určenie výšky ušlého zisku.

65. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené
vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten
môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).

Právnym posúdením je vymedzenie medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za
škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú
je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného, pokiaľ vznikla a
konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
priposudzovanívecnejsúvislosti(porovnajR21/1992).Vpostupnomsledejavovjekaždápríčinaniečím
vyvolaná, sama je následkom niečoho a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.6.2010 sp. zn. 5Cdo 126/2009).

66. Pri usvedčení uplatneného nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky
atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny
úradný postup a musí byť preukázaný jednoznačne vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom.

67. Žalobcom napádaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, však ako taký
samotný nepodlieha preskúmaniu súdom civilného sporového konania. Akékoľvek pochybenia, v danom
prípade namietané pochybenia policajta, teda nesprávny úradný postup, môžu byť namietané a môžubyť preskúmavané iba nadriadenými orgánmi na základe podaného opravného prostriedky, prípadne
iných prostriedkov. Nesprávny úradný postup ako predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno vyhodnocovať v rámci uplatneného nároku podľa zákona č.

513/2003. Je to totiž absolútne neprípustné, aby všeobecný súd v civilnom sporovom konaní preskúmal
postup orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade policajtov, a teda zisťoval, či v konaní
riadne vykonali postup, ktorý bol namietaný, teda postup zastavenia, prehliadky, zaistenia, úschovy
veci a vydania veci. Ak žalobca má pochybnosti o postupe vyšetrovateľov pri namietaných úkonoch,
príslušným orgánom na posúdenie a vyhodnotenie tohto namietaného postupu je inštančne vyššie

postavaný príslušný orgán na základe opravného prostriedku, resp. sťažnosti, o ktorom v danom prípade
mohol rozhodovať ako nariadený orgán prokurátor. Na základe vykonaného dokazovania z pripojeného
vyšetrovacieho spisu však nebolo zistené, žeby pri týchto namietaných nesprávnych postupov žalobcom
zo strany prokurátora bol konštatovaný nezákonný postup.

68. Všeobecnému súdu v civilnom sporovom konaní chýba zákonná právomoc zasahovať do

prebiehajúceho trestného konania, aby vyvodil záver o nesprávnom postupe. V tomto štádiu
z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že vec sa nachádza v prípravnom konaní a jediný zákonný
dozorujúci orgán v tomto prípade vystupuje prokurátor a jedine jemu zákon priznáva kompetenciu
v podobe možnosti vyvodenia následkov z procesných nedostatkov, ktorých sa mal údajne dopustiť
vyšetrovateľ.

69. Súd mal zato, že z oboznámeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že bolo vykonané príslušnou
hliadkou Policajného zboru zastavenie a prehliadka motorového vozidla, čomu predchádzalo zastavenie
motorového vozidla, kde v rámci tejto kontroly došlo k zaisteniu veci, kde zo spisu vyplýva, že
bolo vydané aj potvrdenie o zaistení tejto veci. Toto bolo vykonané podľa zákona o policajnom

zbore. Žalobca uviedol, že tento postup namietal, alebo jeho sťažnosť bola zamietnutá, teda nebol
konštatovaný nesprávny úradný postup. Takto to uvádzal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Táto
okolnosť nebola popretá žalovaným a teda nebola sporná, a preto súd vychádzal zo zhodného tvrdenia
strán sporu. Porušenie zákona z obsahu vyšetrovacieho spisu preukázané nebolo. Žalobca uviedol,
že vec dobrovoľne vydal. V spise v zázname o zaistení je uvedený K. A. a nie J. K., a záznam

o zaistení si prevzal K. A.. Na pojednávaní žalobca uviedol, že bol vyzvaný, aby ukázal priestor vozidla,
teda k nedobrovoľnej kontrole nedošlo. Podstatným je, že žalobca uviedol, že tento postup namietal,
alebo jeho sťažnosť bola zamietnutá, teda nebol konštatovaný nesprávny úradný postup. Nebol ani
konštatovaný a preukázaný nesprávny úradný postup pri úschove veci.

70. Zároveň z vyšetrovacieho spisu bolo preukázané, že v rámci postupovania veci, konkrétne v danom
prípade Okresnému úradu, tento vzniesol výhradu voči postúpeniu veci a túto výhradu riešil prokurátor
Okresnej prokuratúry, ktorý nariadil vydať uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže, teda
nesúhlasil s postúpením veci na priestupkové konanie, s tým, že ako uvádza žalobca, v tomto rozhodnutí
prokurátora je uvedené, že policajt postupoval nedôsledne a liknavo. Avšak, takéto konštatovanie

prokurátora nezakladá nárok na náhradu škody, chýba príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom
policajta a nárokom na náhradu škody, pretože samotné začatie trestného stíhania, a teda pokyn
prokurátora na začatie trestného stíhania preukazujú, že úkony, ktoré boli vykonané pred vydaním
uznesenia o začatí trestného stíhania, teda že boli dôvodné, teda že dôvodne došlo k zastaveniu,
kontrole motorového vozidla ako aj zaisteniu veci, a že táto vec je ešte potrebná pre zaistenie pre

účely trestného konania a teda nebolo konštatované, že zaistenie veci bolo vykonané správne. Samotný
príkaz na začatie trestného stíhania práveže potvrdzuje, že začatie trestného stíhania v dôsledku
vykonaného zaistenia veci, ku ktorej sa žalobca domáha nároku na náhradu škody, bolo teda správne
a nebol to nesprávny úradný postup, nakoľko k zaisteniu veci došlo z dôvodu podozrenia, že touto
vecou bol spáchaný trestný čin. Je to teda dôvodnosť na zaistenie veci v súvislosti s trestným stíhaním

a doposiaľ nebolo preukázané, žeby začatie trestného stíhania bolo nedôvodné, bolo zastavené, resp.
vybavené spôsobom, ktoré by preukazovalo nedôvodnosť zaistenia veci, a teda nie je preukázaná
príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody.

71. Taktiež ani v rámci namietaného nesprávneho úradného postupu, a to vydania veci, súd nemal zato,

že aj keď potom, čo bola podaná sťažnosť voči vydanému uzneseniu vyšetrovateľa o vrátení veci Lesom
SR, že týmto nesprávnym postupom vyšetrovateľa v dôsledku príčinnej súvislosti tohto nesprávneho
úradného postupu, že mala vzniknúť žalobcovi škoda. Toto uznesenie o vydaní veci Lesom SR bolo
zrušené z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, žeby táto vec mala patriť Lesom SR, avšaknebolo ani preukázané, že táto vec mala byť vrátená žalobcovi, pretože zákon stanovuje, že v prípade
pochybnosti, komu vec patrí, ak na veci si uplatňujú nárok viaceré osoby, po poučení vyšetrovateľom,
osoba, ktorá sa domnieva, že je vlastníkom tejto veci, má podať žalobu na civilný súd. V danom prípade

žalobca bol takto poučený, takúto žalobu nepodal, a teda nebolo rozhodnuté, že žalobcovi táto vec patrí,
a teda, že mu má vzniknúť nárok na náhradu škody v súvislosti s touto vecou, ktorá mu nebola vrátená.
Doposiaľ nebolo preukázané, že žalobcovi vec patrí. Teda ani v tomto prípade nie je preukázaná príčinná
súvislosťmedzitýmtonesprávnymúradnýmpostupom,rozhodnutieovydanívecianárokomnanáhradu
škody, pretože jednoznačne vlastnícke právo žalobcu k tejto veci preukázané nebolo.

72. Z dôvodu teda takto vykonaného dokazovania, súd mal zato, že nebolo preukázané, že bol
jednoznačne konštatovaný nesprávny úradný postup a v dvoch prípadoch, že bol konštatovaný
nesprávny postup, nebolo preukázané, že týmto nesprávnym úradným postupom v príčinnej súvislosti
tohto nesprávneho úradného postupu žalobcovi vznikla škoda. Z týchto dôvodov súd teda žalobu
zamietol a zároveň nepovažoval ďalšie dokazovanie za potrebné.

73. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. V tomto konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania
s tým, že podľa zákona o tejto výške súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.