Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271719
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6120271719.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom
v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. A., B. C. XXX/
XX, o zaplatenie 5.196,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/76/2020 zo 16. decembra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I. zaväzujúcom žalovanú na plnenie a súvisiacom
výroku III. o náhrade trov konania..

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.322,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.322,23 eura od 6.2.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 64,50 eura mesačne splatných
vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc od mesiaca január 2023 až do zaplatenia, pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.196,05
eura s príslušenstvom a náhrady trov konania po tom, čo v poradí prvý súdom vydaný rozsudok
č.k. 1Csp/76/2020-277 z 24.9.2021 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoCsp/84/2021 zo dňa 22.9.2022 z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávnej
aplikácie právnych noriem. V odôvodnení súd zopakoval skutkové tvrdenia pôvodného žalobcu a to
o uzavretí dňa 26.3.2014 so žalovanou Zmluvy o úvere – dobrá pôžička č. 458967729 (ďalej

len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver 5.900 eur a žalovaná sa zaviazala úver spolu s
úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 96,70 eura, a to až do celkovej čiastky 10.017,63
eura. Žalovaná dlžné splátky neplnila riadne a včas, čím porušila svoje zmluvné povinnosti, na čo ju
pôvodný veriteľ (súčasne pôvodný žalobca) upozornil listom z 8.1.2018, v ktorom ju zároveň upozornil
aj možnosť zosplatnenia úveru v prípade ak dlžné splátky neuhradí. Keďže žalovaná dlžné splátky
neuhradila, pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 5.2.2018 o čom žalovanú
informoval listom z toho istého dňa. Žalovaná na predmetný úver uhradila celkovo len čiastku 3.577,77

eura. Predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca počas konania postúpil na spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.4.2021, v dôsledku čoho
súd prvej inštancie uznesením č. k. 1Csp/76/2020-238 z 1.7.2021 pripustil zmenu na strane žalobcu,
v zmysle ktorej do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.Žalovaná proti uplatnenému nároku namietala, že v obdobnej veci pôvodný žalobca vykonával zrážky
z jej mzdy na zabezpečenie úhrady svojej pohľadávky z predmetnej Zmluvy, pričom ona - žalovaná
v postavení navrhovateľky podala na súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom

súd rozhodol tak, že výkon zrážok zo mzdy žalovanej pôvodnému žalobcovi zakázal. Podľa žalovanej
je Zmluva nejasná, zavádzajúca a nezrozumiteľná, nie sú v nej jednoznačne špecifikované celkové
náklady spotrebiteľa na daný spotrebiteľský úver, nie je uvedené aké percento tvorí poistenie úveru
a nesedí ani výška celkových nákladov po prepočítaní počtu splátok a ich výšky, nie je uvedená fixná
úroková sadzba a nie je zrejmé, ktorá RPMN sa na danú zmluvu uplatňuje. Tiež poukázala, na to

že žalobca nepreukázal ako postupoval jeho právny predchodca pri preverení bonity žalovanej pred
poskytnutím úveru, majúc za to, že došlo k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
Namietala aj nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa a premlčanie žalobou uplatneného
nároku. Poprela, že by jej pôvodný žalobca doručoval akékoľvek výzvy na zaplatenie pohľadávky
a nebolo jej doručené ani odstúpenie od zmluvy.
Vec posúdiac podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 1 ods.

1, 2, § 2 písm. a/, b/, c/, d/, § 7 ods. 1, § 9, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) súd prvej inštancie
prijal záver o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Preskúmaním Zmluvy zistil, že táto
neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Poukázal na to, že k ročnej percentuálnej
miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, absentujú skutočnosti vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Majú byť uvedené
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa súdu, zo
Zmluvy nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť
si uvedenú výšku ani vypočítať. Uvedené informácie sú pritom významné pre spotrebiteľa, najmä
pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný

úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku
odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. K tomu dodal, že v zmysle rozsudku ESD C
- 448/17 vo veci HOOS c/a D. z 20.9.2018, ak zmluva jednak neuvádza RPMN a obsahuje iba
matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie
tohto výpočtu a neuvádza úrokovú sadzbu je táto okolnosť rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy

dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa
nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle čl. 4 ods. 2 smernice 93/13. Zmluva totiž
musí byť uzavretá písomne, pričom písomné vyhotovenie musí obsahovať RPMN, ako aj uvedenie
podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Za neuvedenie RPMN v zmluve o úvere
sa musí považovať aj situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec RPMN, ktorý nie je

doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
konštatoval, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov vrátane vzorca, preto je spotrebiteľský úver v súlade
s § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že v
rámci predmetnej zmluvy o úvere dodávateľ zároveň poskytol žalovanej možnosť poistenia úver. Toto

poistenie však právny predchodca žalobcu odvodzoval iba od údajov zo žiadosti o poskytnutie úveru
a s odkazom na článok 4.7 predmetnej úverovej zmluvy. Tento článok odkazuje na poistnú zmluvu č.
200801 uzatvorenú medzi bankou (poskytovateľom úveru) a jej vlastnou poisťovňou označenou ako
Poisťovňa Poštovej banky, a.s.. Žalovaná však žiadnu poistnú zmluvu s poisťovateľom v písomnej forme
neuzatvorila, čo v zmysle § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 791 ods. 1 OZ spôsobuje neplatnosť takejto

zmluvy, keďže nebola uzatvorená v predpísanej forme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani znenie
§ 792 ods. 2 OZ, ktoré umožňuje uzatvorenie poistnej zmluvy mlčky zaplatením poistného, pretože
samotnýčlánok4.7úverovejzmluvysúdpovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoráspôsobuje
nerovnováhu v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná v tomto prípade nebola žiadnym
spôsobom oboznámená s poistnými podmienkami, nepodpísala ani poistnú zmluvu a dodávateľ v časti

poistenia iba odkázal na poistné podmienky vlastnej majetkovo previazanej poisťovne. Mal za to, že
takáto neprijateľná zmluvná podmienka hraničí s nekalou obchodnou praktikou dodávateľa, keď takýmto
spôsobomspotrebiteľomvnucujeúčelovépoistenievlastnýchúverovvovlastnejpoisťovni.Skonštatoval,
žedôsledkomneplatnostitakejtodomnelejpoistnejzmluvyjenesprávnosťúdajaoRPMN,keďžepoistné
za úver, ktoré bolo v zmluve uvedené samostatne, nebolo započítané do RPMN úveru. Vzhľadom

na uvedené konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru aj podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ.
Žalobca mal potom nárok len na vrátenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru
a doposiaľ vykonanými úhradami na predmetný úver, t. j. 2.322,23 eura spolu so zákonným úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. Vzhľadom na nepriaznivézdravotné, sociálne a zárobkové pomery žalovanej jej súd povolil dlžnú sumu splácať v splátkach,
ktorých výška bola určená tak, aby bola istina pohľadávky splatená do 36 mesiacov s tým, že v prípade
neuhrádzania určených splátok riadne a včas, žalovaná stratí túto výhodu a žalobca bude oprávnený

požadovať celý zvyšok dlhu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)dôvodiac, že žalobca nebol v spore úspešný a čiastočne
úspešná žalovaná si trovy neuplatnila.

3. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku napadla včas podaným odvolaním žalovaná, uplatniac odvolacie

dôvodypodľa§365ods.1písm.d/ah/CSP.Malazato,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejenesprávne
z dôvodu iných skutočností, ktoré bránia jeho vykonateľnosti. Uviedla, že 16.11.2017 podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 21.12.2017 pod sp.
zn. 16C/63/2017-11 rozhodol tak, že nariadil toto neodkladné opatrenie s tým, že vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy, vo výroku II. uložil jej zamestnávateľovi povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a vo výroku III. poučil žalovaného (E. F., G.) o možnosti podať

žalobu vo veci samej predmetom ktorej bude konanie o zaplatenie peňažných nárokov, ktoré vyplývajú
zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere č.1458967729 uzavretej dňa 26.3.2014 s tým, že
ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú
úpravu pomerov medzi stranami a ak žaloba podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do
rozhodnutia vo veci samej. Poukázala na to, že žalobu vo veci samej pôvodný žalobca podal až v apríli

2020, teda po cca 2,5 roku, čo považovala za neprípustné. Žalobca sa proti neodkladnému opatreniu ani
neodvolal. Okrem toho vzniesla námietku premlčania a trvala na tom, že nárok na žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Uviedla, že neodkladné opatrenie bolo vydané 21.12.2017
pod sp. zn. 16C/63/2017-11, jeho právoplatnosť nastala dňom 5.1.2018. Úver bol následne právnym
predchodcom žalobcu zosplatnený dňom 5.2.2018. Avšak žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo

mzdy bola z 23.2.2017 a ak bola vydaná v tento deň, je podľa žalovanej zrejmé že musela byt' v
omeškaní so splátkami už minimálne 3 mesiace pred týmto úkonom právneho predchodcu žalobcu, teda
minimálne pred dňom 23.12.2016, a vtedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba, preto mala za
to, že dlh je premlčaný. Okrem toho poukázala na skorší rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol a s ktorým sa ona plne stotožňuje. Poprela doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky,

oznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveruavýzvyvzmysle§53ods.9OZavtýchsúvislostiach
spochybnila platnosť predčasného zosplatnenia úveru ako aj platnosť postúpenia pohľadávky a s tým
súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Okrem toho tvrdila, že zmluva obsahuje
množstvo neprijateľných podmienok, čo mala za potrebné zvážiť, či nie je dôvod na zamietnutie žaloby.
Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a označil ho za vecne
správne. Mal za to, že odvolanie je nedôvodné, pretože súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná, okrem argumentov uvedených v odvolaní, vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietala aj
neplatnosť zmluvy pred nedodržanie postupu pre platné uzavretie zmlúv. Tiež mala za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania reálneho poskytnutia tvrdenej finančnej čiastky.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalovanej podaného
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a

z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP) posúdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok je v napadnutých
výrokoch vecne správny a ako taký ho preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol nebol

odvolaním napadnutý, nebol preto predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 17. augusta 2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie
Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne
zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalovaná odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP t.j. mala za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov

súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než
ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne
interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní
neboli vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a k súvisiacemu výroku o trovách konania naplnené. Súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, teda že by pri rozhodovaní vo
veci použil nesprávne zákonné ustanovenia alebo, že by aplikované zákonné ustanovenia nesprávne
interpretoval. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonaniaacitovalprávnepredpisy,ktoré
aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie
majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v
súlade s ustálenou súdnou praxou, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na neho odkazuje

podľa § 387 ods. 2 CSP.

14. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovanej v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia
súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku.

15.Pokiaľžalovanáargumentovala,ževinomcivilnomkonaníbolaneodkladnýmopatrenímpôvodnému
žalobcovi E. F., G. uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, odvolací súd konštatuje, že
takto nariadenou povinnosťou zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy nezanikla povinnosť žalovanej

uhradiť dlh z predmetnej pohľadávky. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy pôvodnému
žalobcovi bolo len znemožnené uspokojenie dlhu z tejto pohľadávky prostredníctvom zrážok zo mzdy
žalovanej. To však neznamená, že pôvodný žalobca nebol oprávnený domáhať sa uspokojenia jeho
pohľadávky voči žalovanej podaním žaloby vo veci samej na príslušnom súde. Na tom nič nemení ani
nariadenie žalovanou spomínaného neodkladného nariadenia. Pôvodnému žalobcovi v predmetnom

neodkladnom nariadení súd neurčil lehotu na podanie žaloby vo veci samej, preto argumentácia
žalovanej ohľadom oneskoreného podania žaloby je irelevantná.

16. Okrem toho, pohľadávka z predmetnej Zmluvy bola postúpená na žalobcu, pričom s platnosťou tohto
postúpenia a danosťou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore sa odvolací súd už vyporiadal

v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 2CoCsp/84/2021-342 zo dňa 22.9.2022 (viď odseky 13.
až 19. a 24. až 28. uznesenia). V tomto rozhodnutí sa odvolací súd vyporiadal aj s platnosťou vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru ako aj so splnením povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa úver splácať (viď odseky 21. až 23. uznesenia),preto odvolací súd považoval za nadbytočné opätovne skúmať splnenie týchto podmienok. Žalovaná
v týchto súvislostiach žiadne iné skutočnosti neuviedla ani vo svojom rozsiahlom vyjadrení zo 7.11.2022
podanom na základe výzvy súdu, ani v ďalšom podaní zo 16.12.2022 a ani na pojednávaní dňa

16.12.2022. Súd prvej inštancie sa vo svojich rozhodnutiach vyporiadal s platnosťou Zmluvy samotnej a
jej zákonnými náležitosťami a s otázkou (ne)prijateľnosti zmluvných podmienok, s ktorým posúdením sa
odvolací súd stotožnil. Súd prvej inštancie v odsekoch 38., resp. 40. odôvodnenia rozsudku konštatoval,
že predmetný žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010
Z.z., resp. § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., bezúročný a bez poplatkov a na tom základe

priznal žalobcovi nárok len na vrátenie sumy skutočne poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov a po
zohľadnení už žalovanou zaplatenej sumy.

17. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu nie je
premlčaný. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že právo veriteľa úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie
niektorej splátky veriteľ môže a nemusí využiť a je na jeho uvážení, pre ktorú neuhradenú splátku úver

zosplatní. Nemusí však ísť o prvú neuhradenú splátku, teda najstaršiu neuhradenú splátku. Potom ak
veriteľ úver zosplatnil dňa 5.2.2018 mohol tak urobiť pre splátku splatnú dňa 20.10.2017. Žalovaná túto
splátku neuhradila preto sa dňom 21.10.2017 dostala do omeškania a po uplynutí lehoty 3 mesiacov,
po ktorú dobu musí veriteľ so zosplatnením čakať, mohol úver zosplatniť najskôr dňa 21.1.2018
a najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. 21.2.2018. Odvolací súd je toho názoru,

že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z
aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom)
prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu je možné použitie ust. §
103 veta druhá OZ iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade.

Odvolací súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských
zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné
zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k
právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením. Právny názor odvolacieho súdu vychádza z úvahy, že aj vo vzťahu k

celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v § 101 OZ, v zmysle
ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku
skôr, ako došlo k zosplatneniu, pričom k takémuto zosplatneniu mohlo platne dôjsť až po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že

by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému
dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako
mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ
mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. Taký prípade začatia plynutia
premlčacej doby časovo predchádzajúci právnej možnosti veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde, by

prakticky znamenal skrátenie zákonom určenej doby na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má
byť podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri mesiace).Trojročná premlčacia doba tak v danom
prípade začala plynúť dňa 21.1.2018 kedy mohol veriteľ svoje právo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ)
a uplynula by 21.1.2021. Pôvodný žalobca si však uplatnil svoj nárok na súde dňa 26.3.2020, teda včas.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho

konania patrí v plnom rozsahu žalobcovi.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).