Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201971
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1723201971.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ C.. B. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M.Á.
XXX/XX, C. G. J., 2/ W. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, C. G. J., 3/ C. J., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, C. G. J., proti žalovanému: G. Č., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX/XX, C. G. J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému, a to demontovať

kamery a zdržať sa opätovnej či inej montáže kamier, alebo iného nahrávacieho i záznamového
zariadenia z priestoru odkiaľ môže zasahovať do súkromia žalobcov, teda na nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XXX v katastrálnom území D. a brániť im tak pri výkone vlastníckych práv, užívania si ich práva
na súkromie v ich vlastnej nehnuteľnosti o d m i e t a.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu vyhotovovať fotografie

súkromného pozemku žalobcov, tak, že sa vyvýši nad plot, ktorý slúži na ochranu súkromia v obydlí
žalobcov o d m i e t a.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa obťažujúcich prejavov voči všetkým žalobcom, ako je napríklad: sledovanie, nakláňanie sa nad

pozemkom žalobcov, chodenie po plotoch, prelievanie moču, prehadzovanie buriny a akýchkoľvek
predmetov z a m i e t a.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ - 3/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa
23.08.2023 domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení :

I. Žalovaný je povinný demontovať kamery a zdržať sa opätovnej či inej montáže kamier, alebo iného
nahrávacieho i záznamového zariadenia z priestoru odkiaľ môže zasahovať do súkromia žalobcov, teda
na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v katastrálnom území D. a brániť im tak pri výkone vlastníckych
práv, užívania si ich práva na súkromie v ich vlastnej nehnuteľnosti.
II. Žalovaný je povinný prestať vyhotovovať fotografie súkromného pozemku žalobcov, tak, že sa vyvýši
nad plot, ktorý slúži na ochranu súkromia v obydlí žalobcov.

III. Žalovaný je povinný zdržať sa obťažujúcich prejavov voči všetkým žalobcom, ako je napríklad:
sledovanie, nakláňanie sa nad pozemkom žalobcov, chodenie po plotoch, prelievanie moču,
prehadzovanie buriny a akýchkoľvek predmetov.
IV. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ - 3/ uviedli, že žalovaný

je ich sused, s ktorým predchádzajúce roky vychádzali neutrálne. Sused bol často v zahraničí a
žalobcovia mali pri plote vysadené vysoké cyprusovce. Tieto v septembri 2021 nechali spíliť. Žalovanýsi v januári 2023 nainštaloval kamery na jeho nehnuteľnosti - poschodový rodinný dom. Koncom januára
v nadväznosti na inštalované kamery, ktoré podľa bežného posúdenia mohli zaberať veľkú časť ich
pozemku, teda narúša ich súkromie na ich pozemku oslovila žalobkyňa 1/ žalovaného so žiadosťou, aby

jejukázal,akomákamerunastavenú,čijumánastavenútak,ženevidínaichpozemokajejčinnosti,keď
sa na ňom pohybuje, alebo prijal iné opatrenia, napríklad softvérové, ktorými by záber ich pozemku na
jeho kamere bol vyčiernený, či rastrovaný. Vyzvala žalovaného, aby jej ukázal ako je kamera nastavená
a čo sleduje, aby ju premiestnil o poschodie nižšie. Na túto jej výzvu žalovaný reagoval arogantne.
Žalovaného videla opakovane chodiť po tvárnicových plotoch susedov a nazerať susedom aj im do

pozemkov. Žiadny plný plot nepostavil. Má za to, že kamera sníma, možno aj nahráva všetky jej aktivity
poprípade aj tie vo vnútri, ak nemá zatemnené okná. Koncom januára podali návrh na začatie konania o
ochrane osobných údajov na Úrad na ochranu osobných údajov SR, ktoré je odložené z dôvodu podania
trestného oznámenia. Trestné oznámenie bolo zamietnuté.
Na účely minimalizácie možnosti vyhotovenia záberov jej činnosti tak vonku ako aj v dome si zaobstarala
reflektor, ktorý sa jeho nasmerovaním snažila aspoň trochu minimalizovať narušenie jej súkromia zo

strany žalovaného vo večerných hodinách. Sused jej tvrdil, následne aj na Úrad na ochranu osobných
údajov SR, polícií, že kamery sú vypnuté. Uvedenému odôvodneniu je možné ťažko uveriť, nakoľko
káble ku kamerám sú viditeľné a inštalované až do kamier, teda jeho tvrdenia sú iracionálne. Žalobkyňa
1/ zdôraznila, že bočnú kameru má umiestnenú cca vo výške 3 metrov, teda nad prízemím, no kameru
smerujúcu do jeho záhrady, z ktorej je výhľad aj na jej pozemok už umiestnil cca do výšky 6,5 až 7

metrov. Uvedeným umiestnením kamera, ak nie je softvérovo vyriešené tienenie jej pozemku sníma
možno aj nahráva na pozemku cez deň a pravdepodobne aj v nočných hodinách.
Žalovaný nemá rodinu a je dlhodobo nezamestnaný, má čas kedykoľvek vyjsť na balkón a podľa
potreby popraviť zorný uhol kamery nasmerovanej do záhrady a aj na ich pozemok. S kamerou bežne
a opakovane manipuloval.

Úrad na ochranu osobných údajov SR odpovedal na jej súčinnosť, že žalovaný poslal fotografie z
kamery, kde je kamera sklonená. Pozemok žalovaného je niekoľkonásobne väčší. Žalovaný najskôr
tvrdil, že kamery sú vypnuté, potom, že nevyhotovujú záznam. Z uvedeného vyplýva, že pomerne drahé
kamery žalovaného, ma nainštalované na to, aby nerobili záznam.
Žalovaný ju vyzval, aby odstránila drevené dielce z jeho pletiva, ktoré jej tam dávnejšie dovolil na základe

jej opýtania. Trikrát tieto dielce prerábala, aby mala súkromie. Vyvyšovala ich a neskôr ich podložila
tkaninou. Žalovaný plot zhodil.
V nedeľu večer si všimla cez jej kameru, ktorá zaberá prioritne ich plot a pozemok, že susedova kamera
svieti priamo na jej terasu a obývačku. Keď vyšla von svetlo nebolo vidieť. Takže infračervené svetlo
susedovej kamery smerovalo na ňu. Od 22.00 hod kedy sa vypol reflektor približne do 23.00 hod.. Lúče

svetla nešli ani trochu bokom, ale rovno na ňu.
V pondelok 27.02.2023 sused demontoval jej plot, odfotil jej domácu kameru na stole a ich pozemok
cez pletivo. Počas doby čo mala pletivo a nemala kameru si na pozemku a na hranici s pozemkom
žalovaného našla dve veľké kaluže moču. S najväčšou pravdepodobnosťou pravidelne tam chodil
žalovaný močiť, alebo tam moč vylieval, pretože zápach bol extrémny a močové fľaky sa objavovali len

na kameňoch pri jeho pozemku.
Infračervené diódy bežne smerujú priamo na ich terasu, čo je asi 45 stupňov inde ako má byť šošovka
kamery otočenej smerom na jeho pozemok. Najskôr to boli tri infračervené diódy pod sebou, teraz sú
to dve infračervené diódy. Žalovaný bežne s kamerou manipuluje. Podobne má umiestnenú kameru z
prednej časti domu.

Žalovaný evidentne sleduje jej osobu a ich pozemok, keď do vyjadrenia Úrad na ochranu osobných
údajovSRuviedol,žedňa23.02.2023sivšimolmalúkamerunaichzáhradnomsedenínaterase.Tobolo
v čase keď mala plný drevený plot, takže žalovaný má prehľad o tom, čo má položené na záhradnom
stole na terase, ktorý za normálnych okolnosti nemá šancu vidieť, ak stojí nohami na zemi. V noci nazeral
už aj nad nový betónový plot.

Po tom čo dala postaviť plot kvôli žalovanému a jeho obťažujúcim prejavom a ešte musela priplatiť za
jeho vytečený betón, si žalovaný odstránil pletivo, čím využíva ich pozemok, začal prehadzovať burinu
k nim cez plot. Na ochranu súkromia kúpila štyri vysoké a sedem nižších rýchlorastúcich stromov, ktoré
však situáciu riešia iba do malej mieri.
Dňa 17.08.2023 umiestnil žalovaný ďalšiu kameru nad prístrešok s vírivkou. V rohu plotov kde vysadila

vyššie stromčeky na ochranu súkromia aspoň na ich terase žalovanému evidentne začali zavadzať.
Nová kamera je umiestnená zo strany kde kúpila nižšie rýchlorastúce cyprusovce, čím ma možnosť opäť
sledovať jej terasu, okna na dome.3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami 1/- 3/, a to fotodokumentácia, žiadosť
o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09.02.2023, odpoveď žalovaného Úradu na ochranu osobných údajov
SR, list starostke zo dňa 26.02.2023, žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 28.02.2023, predžalobná

výzva zo dňa 26.04.2023, odpoveď žalovaného na výzvu.

4. Podľa § 124 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa ust. § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastník veci sa musí zdržať
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon
jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť stavby alebo pozemok, nesmie nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susedov hlukom, popolčekom, dymom, svetlom , tienením a nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne , prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

6. Podľa § 324 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9.Podľa§326CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa

§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlenýzásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej

riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že
bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného
opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného
opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná,
ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané
zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že

súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho
návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a

bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Návrh žalobcov 1/- 3/ súd posúdil podľa jeho obsahu ( čl. 11 ods.1 CSP podľa ktorého sa úkony
strán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah ) ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle ustanovenia § 324 a nasledujúce Civilného sporového poriadku.

15. Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha/ musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v
ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku
súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať

iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím
celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu/.

16. Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to
nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako

súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom /čl. 12
ods. 1 Ústavy SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu /čl. 6 ods. 1 CSP/. Návrh musí byť teda dostatočne
určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh
a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je

prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.

17. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu v

spojení so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti vo výroku I. a II., ako je doslovne uvedený v prvom odseku odôvodnenia
tohto uznesenia, neobsahuje všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom pre takýto
druh podania, nakoľko návrh neobsahuje určitý a materiálne vykonateľný petit, a preto existuje zákonný
dôvod na odmietnutie takéhoto návrhu.

18. Žalobcovia 1/- 3/ nedostatočne špecifikovali svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
kde uviedli „žalovaný je povinný demontovať kamery a zdržať sa opätovnej či inej montáže kamier,
alebo iného nahrávacieho i záznamového zariadenia z priestoru odkiaľ môže zasahovať do súkromiažalobcov...“ Ak by súd takéto rozhodnutie vydal bola by jeho vykonateľnosť vylúčená, nakoľko by
nebolo možné spoľahlivo určiť ktoré konkrétne kamery má žalovaný demontovať, kde neurčito uviedli z
priestoru kde môže zasahovať do súkromia žalobcov (bez bližšej špecifikácie), kde absentuje akýkoľvek

jej bližší opis čo do jej označenia, pričom iba odkaz na pripojené listinné dôkazy je neprípustné. Z
obsahu návrhu vyplýva, že vychádza z nehnuteľnosti žalovaného na nehnuteľnosti žalobcov, ale v petite
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daná nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná, čo súd
nemôže nad rámec petitu dopĺňať. Pokiaľ ide o návrh žalobcov v časti uloženia zákazu vyhotovovať
fotografie súkromného pozemku žalobcov, v tejto časti považoval súd návrh taktiež za neurčitý, nakoľko

v ňom nebolo presne vyšpecifikované vo vzťahu k akému ich súkromnému majetku, či vo vzťahu ku
všetkému alebo konkrétnemu, ktorý nebol žiadnym relevantným spôsobom označený a takisto ani z
tohto nie je zrejmé vo vzťahu ku ktorému súkromnému pozemku má byť uložená povinnosť žalovanému.
V dôsledku toho, že vytknuté nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. absenciu
požadovaných náležitostí nie je možné zhojiť prostredníctvom výzvy na odstránenie vád v zmysle
ust. § 128 a § 129 CSP, nakoľko ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú, súd nemal inú možnosť ako návrh v časti na nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s vyššie cit. ust. § 327 CSP odmietnuť (výrok I. a II).

19. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo zvyšnej časti ktorej sa žalobcovia
1/- 3/ domáhali uloženia povinnosti žalovanému, a to zdržať sa obťažujúcich prejavov voči všetkým

žalobcom, ako je napríklad: sledovanie, nakláňanie sa nad pozemkom žalobcov, chodenie po
plotoch, prelievanie moču, prehadzovanie buriny a akýchkoľvek predmetov, kde dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade
žalobkyňa 1/ síce uvádza, že žalovaný ich obťažuje, avšak samotné takéto tvrdenie vo všeobecnej
rovine, nepodložené žiadnymi dôkazmi a nijako bližšie nekonkretizované ďalšími skutočnosťami či

okolnosťami, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť charakter a stupeň jeho závažnosti a
posúdiť bezprostrednosť a reálnosť hrozby ohrozenia alebo porušenia žalobcových práv (princíp
opodstatnenosti), nemôže bez ďalšieho zakladať presvedčenie súdu o jeho pravdivosti, resp. väčšej
miere pravdepodobnosti. Skutočnosť o neustálom obťažovaní žalobcov a to sledovanie, nakláňanie sa
nad pozemkom žalobcov, chodenie po plotoch, prelievanie moču, prehadzovanie buriny a akýchkoľvek

predmetov zo strany žalovaného tak zostala len v rovine ničím nepodloženého podozrenia (tvrdenia),
o ktorých dôkazy chýbajú. V danom prípade žalobcovia v rámci popisu rozhodujúcich skutočností
a označených relevantných dôkazov neosvedčili existenciu ich bezprostredne hroziacej ujmy, resp.
neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia splnené nie sú, pretože žalobcovia v rámci popisu skutkových okolností

prevažne vychádzali len z ničím nepodložených domnienok. Toto podozrenie je za daných okolností len
subjektívnym pocitom žalobcov 1/- 3/, ktorý nemôže stačiť na poskytnutie súdnej ochrany neodkladným
opatrením. Keďže žalobcovia 1/-3/ v tomto smere neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami, a preto súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

20. V zmysle ustanovenia § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a v súlade so
zásadou hospodárnosti konania vyslovil, že žalovanému, ktorý by ako procesne plne úspešnej strane v
konaní inak vznikol nárok na náhradu trov konania voči procesne neúspešným žalobcom, náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu celkom zjavne žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia (§ 357 písm. d) CSP).
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.